s DTonline.sk

Región

  • Foto: Minister obrany navštívil letisko Sliač

    Foto: Minister obrany navštívil letisko Sliač

    Prišiel, videl, odletel. Minister obrany Slovenskej republiky Ľubomír Galko v pondelok napoludnie navštívil leteckú základňu Sliač, kde mu bolo predstavené Zmiešané letecké krídlo. Svoju návštevu ukončil odletom na stíhacom stroji L-39 Albatros. [caption id="attachment_15424" align="alignright" width="300" caption="Riadenia L-39 Albatrosu sa v bezpečnej výške počas letu zo Sliača do Bratislavy chopil aj sám minister."][/caption] Súčasný minister obrany SR Ľubomír Galko, rovnako ako jeho predchodcovia, nevynechal návštevu leteckej základne Sliač. Tú zrealizoval hneď v prvom polroku svojho mandátu, a to konkrétne v pondelok, 17. 01. 2011. Hlavným bodom jeho programu bolo oboznámenie sa s fungovaním Zmiešaného krídla, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru SR. ,,Chcem vidieť organizáciu, systém výcviku a následne na vlastnej koži zakúsiť jeho praktickú časť," povedal počas svojej návštevy základne Ľubomír Galko. Ten si okrem prehliadky priestorov vyskúšal aj letecký simulátor, využívaný pri výcviku nových stíhacích pilotov. Záver jeho návštevy mal ukončiť krátky let nad Banskou Bystricou. Pre zlé poveternostné podmienky však nakoniec nebolo možné pristáť na Sliači, a tak minister v stíhačke L-39 Albastros odletel až do Bratislavy. Z letu podľa vlastných slov strach nemal: ,,Nemám obavy, veď budem sedieť za špičkovým pilotom. Skôr som plný očakávaní". Na leteckej základni Sliač sa v súčasnosti nachádza 10 lietadiel typu L-39 Albatros a 12 lietadiel typu Mig 29. Z oboch typov je pritom podľa Galka okamžitej prevádzky schopných po 6 lietadiel. Minister však verí, že do konca roka nájde financie na generálnu opravu ďalších. Tie sú podľa slov pilota, s ktorými minister letel, podplukovníka Romana Poláčka, po konštrukčnej stránke pripravené, potrebná je však výmena vnútorných systémov. Viac informácií o financovaní prevádzky Zmiešaného krídla vám prinášame v ďalšom článku...

    22. januára 2011 01:39
  • Foto: Náš kraj má svojich 7 divov, zvolenský Pustý hrad je naj

    Foto: Náš kraj má svojich 7 divov, zvolenský Pustý hrad je naj

    Zo 62 súťažných návrhov bolo do hlasovania zaradených 45, z ktorých už dnes poznáme sedem najobľúbenejších a najkrajších miest v našom kraji. Takmer 2700 hlasujúcich rozhodlo, že najviac sme hrdí na Pustý hrad rozprestierajúci sa nad Zvolenom, ale napríklad aj Španiu Dolinu, kostol v Hronseku či Čiernohronskú železnicu. Po takmer osemmesačnom hlasovaní si prvé miesto vybojoval Pustý hrad vo Zvolene s počtom 226 hlasov. S tesným trojbodovým rozdielom skončil na druhom mieste Kláštor v Hronskom Beňadiku. Mesto zapísané v zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO, Banská Štiavnica, obsadilo bronzové miesto. Podporu mu vyjadrilo 152 hlasujúcich. Medzi Sedem divov Banskobystrického samosprávneho kraja sa vďaka zisku 146 bodov dostala aj národná kultúrna pamiatka – Čiernohronská železnica. Titulom div kraja sa môže od dnes pýšiť aj malebná horská obec s bohatou baníckou históriou – Špania Dolina, ktorú v ankete podporilo 140 hlasov. Svoje miesto medzi najkrajšími pozoruhodnosťami si našla aj Kremnická mincovňa. Jeden z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete obsadil šiestu priečku s počtom 137 hlasov. Sedmičku unikátnych lokalít uzatvára drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku, ktorému svoj hlas poslalo 134 ľudí. Predseda BBSK a poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka vyžrebuje troch účastníkov ankety, ktorých pozve na návštevu sídla Európskeho parlamentu v Bruseli alebo Štrasburgu.

    22. januára 2011 01:36
  • Foto: Lesnícky skanzen vo Vydrove s rekordnou návštevnosťou

    Foto: Lesnícky skanzen vo Vydrove s rekordnou návštevnosťou

    Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu navštívilo v minulom roku rekordných 57600 návštevníkov z 23 krajín, čo je o takmer 6000 viac, ako v roku 2009. Trojkilometrový náučný chodník so 70-timi zastávkami absolvovali okrem domácich hostí napríklad aj návštevníci z Kanady, Číny či Uruguaja. Najviac zahraničných turistov v minulom roku, až 1095, prišlo už tradične z Česka. Druhú priečku v zastúpení zahraničných návštevníkov obsadilo Nemecko. „Počet návštevníkov stúpa nepretržite od založenia skanzenu v roku 2003,“ povedal jeho správca Boris Pekarovič. Najviac ľudí si každoročne prichádza oddýchnuť do Vydrovskej doliny na Deň stromu, ktorý organizujú LESY SR š.p. vždy začiatkom júla. Vlani prilákalo toto kultúrno-spoločenského podujatie okolo 18.000 ľudí. „Návštevnosť skanzenu však medziročne rastie aj v ostatných mesiacoch,“ podotkol Pekarovič. Lesnícky skanzen sa vlani mohol popýšiť niekoľkými novinkami. Napríklad v marci sa v obore narodilo osem malých diviačikov, počas roku pribudla už 70-ta zástavka náučného chodníka zameraná na lesnícku bioklimatológiu a ku Dňu stromu dostali návštevníci k dispozícii nový most cez potok a ďalší úsek dreveného chodníka. Budovanie unikátneho Lesníckeho skanzenu, do ktorého sa turisti môžu v letných mesiacoch dopraviť známou Čiernohronskou železnicou, sa nezastaví ani v tomto roku. Počtom návštevníkov skanzen konkuruje najznámejším slovenským hradom či jaskyniam.

    22. januára 2011 01:36
  • Tretie metropolitné centrum nie je mŕtvy projekt

    Tretie metropolitné centrum nie je mŕtvy projekt

    Obyvatelia Zvolenskej kotliny nepochybujú o tom, že jedného dňa sa Banská Bystrica a Zvolen spoja do jedného celku. Nepochybujú už štyri desaťročia, počas ktorých sa zatiaľ veľa krokov k tomuto rozvoju neudialo. Pomaly v pravidelnej periodicite niekoľkých rokov si kompetentní vo vedení miest Banskej Bystrice, Zvolena a Banskobystrického samosprávneho kraja spomenú, že by v srdci Slovenska chceli vytvoriť tretie slovenské metropolitné centrum. Ostáva len pri slovách, pretože postupné zahusťovanie priestoru medzi tými mestami samosprávy výraznejšie nepodporujú a potenciálnych investorov a realitných developerov do tejto oblasti zvlášť neženú. [caption id="attachment_10070" align="alignleft" width="300" caption="Kedy sa polia a lúky pod Pustým hradom až po Banskú Bystricu zmenia na urbanizované mestské časti?"][/caption] Uplynulý utorok sa k tejto téme v rámci hodnotenia svojho volebného obdobia vyjadril primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor: „Je to na komisii, ktorá bola zriadená pri BBSK. Mesto Banská Bystrica vypracovalo koncepčný materiál, ktorý hovorí o zahustení priestoru medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Tento musí schváliť samosprávny kraj. Pretože tento projekt sa týka aj okolitých obcí.“ Reč je o komisii, ktorá vznikla na podnet vtedajšieho župana Murgaša ešte v roku 2007. Dosluhujúci primátor priznal, že sa na tomto projekte posledné roky nepracovalo naplno, zároveň však verí v zmenu: „Som presvedčený, že to neskončí ako každé štyri roky. Kdesi na začiatku funkčného obdobia BBSK sa začína o tomto projekte vážne hovoriť a potom sa tak trochu pridrieme. Bol som toho svedkom aj toto volebné obdobie, že ten začiatok bol veľkolepý, ale potom tie aktivity akosi prispali.“ Podľa Saktora projekt prebieha nepretržite už dlhé roky: "Nie je to nový projekt, existuje už od roku 1970. Aktuálne prebiehajú len veci, ktoré sa dolaďujú na súčasnosť. Čokoľvek sa urobí, nedá sa zvrátiť spôsob, akým tieto mestá rastú, pretože sa vybrali proti sebe.  Zvolen stavia smerom na Bystricu a Bystrica smerom na Zvolen, takže je len otázkou času, kedy sa to spojí. Ale určite to musí byť regulovaný proces aby sme naozaj v budúcnosti získali tretie metropolitné centrum, ktorým na Slovensku prirodzene musí byť Banská Bystrica," ukončil svoje hodnotenie projektu Saktor.

    12. decembra 2010 17:49
  • S logom mesta žijeme už rok

    S logom mesta žijeme už rok

    V sobotu tomu bude presne rok, čo nám na Námestí SNP predstavili nové logo nášho mesta. To už vtedy vyvolalo vlnu obdivu, ale aj kritiky. Členovia komisie, ktorí logo spomedzi 157  súťažných návrhov vybrali, tvrdili, že Banskobystričania potrebujú čas, aby sa s týmto logom zžili. Rok je za nami, preto si pripomeňme minuloročnú voľbu loga, a tiež to, nakoľko sa nám spomínané „zžitie“ podarilo. „O víťaznom návrhu bude rozhodovať odborná porota, v ktorej nechýbajú renomovaní grafici a dizajnéri. Meno víťazného autora sa verejnosť dozvie počas tohtoročných Dní mesta Banská Bystrica v septembri. Som rád, že Banská Bystrica sa pripojí k tým moderným mestám, ktoré k propagácii svojich aktivít používajú osvedčený marketingový nástroj v podobe loga,” povedal pri vyhlásení súťaže primátor Ivan Saktor. Vyše mesiaca prijímala odborná komisia, v ktorej nechýbali ani takí odborníci ako Ing. arch. Ľubomír Keleman (poverený riadením Úradu hlavného architekta mesta Banská Bystrica), Doc. Igor Benca (akad. maliar, dekan Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici), či Svetlana Body Cief (autorka logotypu pre integráciu SR do EÚ, vyučuje grafický dizajn a typografiu), súťažné návrhy. Do uzavretia súťaže ich prišlo spolu 157. Nasledovali necelé dva týždne ťažkého vyhodnocovania, počas ktorých bol vybraný víťazný návrh. Ten bol verejnosti predstavený 11. septembra 2009 vrámci Dní mesta Banská Bystrica. [caption id="attachment_4310" align="alignright" width="225" caption="Ing. arch. Karol Trnovský so svojím víťazným logom (foto: banskabystrica.sk)"][/caption] Víťazom súťaže a s tým spojenej finančnej odmeny vo výške 3 000 € sa stal Bratislavčan Ing. arch. Karol Trnovský s jeho logotypom v tvare srdca. Mladý autor, ako aj porota, či predstavitelia mesta verili, že sa logo ujme. Primátor ako zástupca mesta po vyhodnotení súťaže poďakoval všetkým zúčastneným rovnako ako odbornej porote a dodal že je „presvedčený, že Banská Bystrica prenikne do povedomia svojich občanov ako aj širokej verejnosti novou modernou symbolikou - víťazným logom.“ Vyjadrený úmysel bol nepochybne dobrý, no nanešťastie sa nepodaril zrealizovať. S logom sa nestotožnila ani len väčšina Banskobystričanov, nie to ešte cudzinci. Rovnako tak bolo veľmi málo viditeľné, sporadicky sa objavovalo na očiach verejnosti, väčšinou len na plagátoch propagujúcich akcie v meste. Keď sme ukázali naše logo turistom, resp. ľuďom žijúcim mimo Banskej Bystrici, len malá hŕstka dokázala priradiť logo k nášmu mestu. Dokonca sme našli aj niekoľko Banskobystričanov, ktorým bolo logo známe, no nevedeli ho priradiť k vlastnému mestu. Pochopiteľne sa však našli aj ľudia, ktorým sa logo páčilo. Každý je iný a tak je to aj s vkusom. Problém však nastal pri interpretácii významu loga. To pobúrilo hlavne tým, že podľa pravidiel súťaže malo byť, okrem iného, aj zrozumiteľné, čo sa však nenaplnilo. Ľudia pochopili, že zobrazuje srdce, ale prečo je práve takto graficky spracované a čo znázorňujú jeho časti už nikto pochopiť nedokázal. Autor pridal k svojmu logu nasledujúci popis: [caption id="attachment_4314" align="alignright" width="300" caption="Pre lepšiu vizualizáciu vám tak popis aplikujeme na logotyp"][/caption] [caption id="attachment_4334" align="alignright" width="300" caption="Povedali by ste, že tento pán má oblečené Banskobystrické tričko? (foto: banskabystrica.sk)"][/caption] "Centrálny prvok symbolizuje v štylizovanej forme Námestie Slovenského národného povstania ako vír udalostí v rôznych časových obdobiach. Nárožné medzery vykresľujú významné mestské ulice (Národná, Dolná, Strieborná, Horná...) a vymedzujú architektonické pamätihodnosti. Zelený polkruhový prvok zastupuje Kremnické a Starohorské vrchy a Poľanu, ktoré neodmysliteľne vytvárajú siluetu krajiny v symbióze s mestom. Rieku Hron, významnú slovenskú rieku, vystihuje doplňujúci modrý prvok. Perforácie jednotlivých prvkov zodpovedajú vzájomnej otvorenosti medzi mestom a krajinou regiónu. V neposledom rade, logo po pootočení vytvára srdce. Banská Bystrica – srdce Slovenska. Forma mierne navodzuje ľudovú symboliku, ako odkaz na silné tradície tohto územia. Napriek tomu, logo nestráca na svojej aktuálnosti a modernosti a je v priamej geometrickej a farebnej harmónii s erbom mesta." Popri tom si pripomeňme hneď prvú vetu v podmienkach súťaže: „Logo má mať moderný charakter s dôrazom na JEDNODUCHÚ IDENTIFIKÁCIU ako aj grafickú interpretáciu s cieľom podporiť najmä propagáciu v oblastiach kultúry, športu a cestovného ruchu,“ pričom sa v závere podmienok píše: „Logo by malo byť v budúcnosti svojím moderným charakterom a dôrazom na jednoduchú identifikáciu znakom používaným popri erbe tak v oficiálnom, ako aj neoficiálnom styku. Na úradných dokumentoch, webovej stránke, vizitkách zamestnancov mesta a volených funkcionárov, vo verejných oznamoch občanom a tlačovinách vydávaných mestským úradom.“ Nové logo tak rozpútalo množstvo búrlivých diskusií, ktoré boli prevažne kritického charakteru. Banskobystričania sa cítili podvedení tým, že logo nie je zrozumiteľné a na spokojnosti nepridal ani fakt, že autorom loga bol Bratislavčan. Dokonca aj viacero odborníkov priznalo, že logo nie je najlepšie spracované, pričom za nevhodný považovali hlavne výber obyčajného fontu písma, ktorý bol vo verzii s nápisom mesta zvolený. Nie všetci však nový sekundárny symbol mesta odsudzovali, našlo sa aj niekoľko priaznivcov, ktorí výber obhajovali, no tí boli v porovnaní s odporcami v menšine. Každopádne, viackrát skloňovaný nový výber loga ostal len praním niektorých občanov a na logo sme si museli v priebehu mesiacov zvyknúť. Len pre porovnanie si môžete v galérii pod článkom pozrieť niektoré ďalšie návrhy, ktoré v súťaži neuspeli. Zainteresované osoby pred rokom zdôrazňovali, že na "udomácnenie" loga je potrebný nejaký čas a nakoniec si ho určite obľúbia aj Banskobystričania. Dnes môžeme povedať, že postupom času si logo našlo viacero priaznivcov a odporcovia rovnako v kritike poľavili, lepšie povedané, zmierili sa s tým, čo máme. Uplynulý čas však nič nezmenil na tom, že logo nespĺňa hlavnú podmienku, ktorou je ľahká interpretácia. Preto dúfame, že sme dnes svojou troškou pomohli k tomu, aby ste si spomenuli a ozrejmili význam nášho loga a ktovie, možno získa na obľúbenosti práve v nasledujúcom roku. Veď aj samotné mesto začalo logo frekventovanejšie využívať až prednedávnom. Vo všeobecnosti sa však od loga akéhokoľvek mesta veľa sľubuje, no realita je vždy iná. Veď povedzte sami, viete si teraz vybaviť logo Košíc, Bratislavy alebo iného väčšieho mesta? Skutočnosť je tá, že či už je naše logo obľúbené alebo nie, erbu a špecifickým črtám mesta sa žiadny iný symbol nevyrovná.

    10. septembra 2010 16:31
  • VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína

    VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína

    Po dopoludňajšom kladení vencov a slávnostnom zhromaždení, bol už popoludňajší program osláv 66. výročia vypuknutia SNP určený širokej verejnosti. Okrem voľného vstupu do expozície múzea, pripravili Ozbrojené sily Slovenskej republiky statickú ukážku svojej techniky, ale aj dynamické ukážky vojakov v akcii. Ako už býva zvykom, Banskobystričania si posedeli aj pri voňajúcich klobáskach a pivku. Návštevníkov však lákal aj kultúrny program. V ňom vystúpili napríklad jazzmani z Bratislava Hot Serenaders, speváčka Kristína a na záver ešte po druhýkrát v priebehu dňa aj známy folklórny súbor spevu a tanca Lúčnica. Dianie na oslavách 66. výročia Slovenského národného povstania vám prinášame v nasledujúcom videu. V tom sme sa porozprávali s riaditeľom Múzea SNP - Stanislavom Mičevom:

    31. augusta 2010 16:47
  • Osudy generálov SNP dodnes nejasné

    Osudy generálov SNP dodnes nejasné

    Ján Golian a Rudolf Viest. Práve tieto dve mená sa v učebniciach dejepisu spomínajú v súvislosti so Slovenským národným povstaním najčastejšie. Sú to mená dvoch generálov, ktorí stáli na čele SNP a práve z Banskej Bystrice pripravovali a riadili odboj proti fašizmu. [caption id="attachment_3082" align="alignleft" width="167" caption="Ján Golian"][/caption] Prvý menovaný sa narodil v roku 1906 v maďarskom meste Dombóvár. Do Banskej Bystrice prichádza v roku 1938, už ako vojenský kapitán poverený štábnymi funkciami. O rok neskôr ale odchádza do Trenčína, kde medzi iným pomáhal pri ilegálnych prechodoch bývalých členov našej armády do zahraničia. S mestom pod Urpínom sa jeho cesty opäť spájajú začiatkom roku 1944, kedy sa stáva náčelníkom štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. V tom čase už udržiava kontakty s emigrantskou česko-slovenskou vládou v Londýne a práve jej členom – Edvardom Benešom, je v marci poverený vedením antifašistických vojenských akcií na území Slovenska. Brigádny generál Ján Golian bol tým mužom, ktorý ešte v prvých mesiacoch roku 1944 vypracoval, spolu so štábom Vojenského ústredia, vojenský plán SNP. A práve Ján Golian bol aj tým mužom, ktorý 29. augusta 1944 o 20.00 h vydal známy rozkaz „Začnite s vysťahovaním“. To ešte netušil, že niektoré časti jeho plánu sa už začínajú rozpadať. Odzbrojenie vojsk na západnom Slovensku, alebo jednotiek na východe krajiny, ktoré mali udržať karpatské priesmyky až do príchodu Červenej armády. A vôbec celková koordináciu plánu SNP s Moskvou... [caption id="attachment_3083" align="alignright" width="103" caption="Rudolf Viest"][/caption] Divízny generál Rudolf Viest, ktorý sa narodil v Revúcej v roku 1890, pôsobil v čase príprav povstania v exile. Bol členom Československého národného výboru v Paríži a aj veliteľom exilového česko-slovenského vojska. Po okupácii Francúzska odchádza do Anglicka, kde sa stáva ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Ešte pred vypuknutím povstania odchádza do Sovietskeho zväzu, odkiaľ následne až 6. októbra 1944 odlieta do Banskej Bystrice. Od Goliana preberá velenie SNP a ten sa stáva jeho zástupcom. Už o niekoľko dní však musí vydať povstaleckej armáde rozkaz na ústup do hôr a pokračovanie partizánskym spôsobom boja. Sami generáli opúšťajú Banskú Bystricu, ale 3. novembra 1944 sú zajatí v Pohronskom Bukovci. Oboch následne čakalo vyšetrovanie tak v Banskej Bystrici, ako aj Bratislave. Neskôr ich v Berlíne odsúdili na trest smrti. Stopa najvýraznejších osobností Slovenského národného povstania sa končí na začiatku roku 1945 práve v nacistickom Nemecku, presnejšie v koncentračnom tábore vo Flossenburgu. Historici však už od tejto chvíle zostávajú len pri domnienkach. S najväčšou pravdepodobnosťou bol vo Flossenburgu trest smrti u oboch generálov aj vykonaný, o čom ale žiadna písomná zmienka neexistuje. Navyše Flossenburg bol oslobodený v apríli 1945 vojskami americkej armády, a tak majú polemiky historikov svoju vodu na mlyn. Niektoré teórie dokonca hovoria, že po oslobodení tábora, boli generáli zavlečení do ZSSR. Dôležitejšia ako pravda, je dnes už pamiatka nielen generálov, ale aj radových obyvateľov, ktorých životy padli v boji za slobodu a ktorým patrí úcta za obetu vykonanú pre mier nielen na Slovensku. Banská Bystrica si pripomína 66. výročie SNP - čítajte tu...

    29. augusta 2010 10:11
  • Rozhovor

  • Veronika Spodniaková...

    Prinášame Vám rozhovor so zaujímavou mladou ženou z Podpoľania - Veronikou Spodniakovou. Väčšina ľudí Vás pozná ako speváčku. Od kedy sa venujete spevu? Rodičia tvrdia, že som stále spievala už ako malé dieťa a celá rodina musela povinne počúvať moje domáce koncerty :). Ale oficiálne som začala ako 4 ročná v prípravke DFS Ratolesť ako tanečníčka a speváčka a následne som začala chodiť na spev a klavír do ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Na súťaži si ma ako 9 ročnú všimol primáš Ondrej Molota z legendárnej ľudovej hudby Ďatelinka a oslovil ma na spoluprácu. Odvtedy som začala vystupovať ako sólistka speváčka. Preferujete len spev ľudový? Vôbec nie, mám veľmi rada aj iné žánre a aktuálne s kapelou pracujeme na ich zaradení do repertoáru. V lokálnych podmienkach je však folklór lepšie predajný. Získali ste nejaké spevácke ocenenia? Vyhrala som všetky ročníky Spievaniek pod Poľanou, na ktorých som sa zúčastnila. Niekoľko okresných a krajských kôl Slávika Slovenska, cenu som získala aj na celoslovenskom kole. Ďalej to boli výhry na Zlatom kľúčiku a Burze talentov v speve moderných piesní, účasť v Kakaoslávikoch v Markíze. Za najväčší úspech považujem účasť na medzinárodnej súťaži folklórnych spevákov v Rumunsku, kde som reprezentovala Slovensko a získala som ocenenie jedného z laureátov a cenu divákov.  Aké je to byť na druhej strane barikády? - byť v porote speváckych talentových súťaží? V prvom rade je to pre mňa nostalgia, ako ten čas rýchlo ubehol a ja už nesúťažím,ale porotcujem :). Vždy sa teším z každého talentu, ktorý sa objaví. Zároveň však musím priznať, že som prísna porotkyňa a vo všeobecnosti ma mrzí, keď talentované deti nebývajú dostatočne pripravené. Potom ich na súťaži prevalcuje tréma a ďalej si nenesú pozitívny,ale často negatívny zážitok. /*banner*/ Pôsobíte aj ako speváčka v ľudových hudbách. V ktorej konkrétne? Mojou kmeňovou kapelou a zároveň srdcovou záležitosťou sú Vrchárski hudci. Okrem toho som spolupracovala aj spolupracujem s Ďatelinkou, Zlatými husľami, Brillant orchestrom Milana Olšiaka, Gold orchestrom Mirka Uhriča, Vrchárskym orchestrom Juraja Pecníka či Podjavorskou muzikou. Nahrávala som aj s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu Bratislava. Pôsobila som ako hosťujúca sólistka v Lúčnici a Vojenskom folklórnom súbore Jánošík. V súčasnosti pôsobím aj ako vedúca speváckej zložky FS Hont Krupina. Aké je to prespievať celú noc na svadbe, zábave či oslave? Určite nie také jednoduché, ako si všetci myslia :). Už len ten proces, kým sa vôbec dostaneme na pódium je náročný. Zahŕňa to pravidelné skúšky, zostavovanie a obmieňanie repertoáru, kvalitnú aparatúru...Takisto technika spevu je nesmierne dôležitá, pretože odspievať niekoľko hodín v rôznych podmienkach je veľký nápor na hlasivky. A najdôležitejším faktorom sú ľudia - pokiaľ vidíme od nich príjemné správanie a chuť baviť sa, aj nám sa hrá a spieva oveľa lepšie. V kapele Vrchárski hudci sme sa stretli skvelá partia a možno aj preto sa nám darí vytvoriť perfektnú zábavu a dostávame od ľudí pozitívnu spätnú väzbu. Ktorá je najobľúbenejšia pieseň speváčky Veroniky Spodniakovej a naopak, ktorú dnes na akciách žiadajú najčastejšie ľudia? Moja obľúbená pesnička sa mení asi každý deň podľa nálady. Vo všeobecnosti mám rada mollové čardáše. Súčasné trendy neobišli ani ľudové kapely, preto medzi najžiadanejšie hity patria Kandráčovci a Kollárovci. Dva duby, Včielka či Hej sokoly nesmú chýbať na žiadnej dobrej zábave. Spomínate si na nejakú úsmevnú príhodu z vystúpení? Asi niet vystúpenia, na ktorom by sa nestalo niečo úsmevné. Keď však rozmýšľam, asi nič nie je zverejniteľné :) raz však o tom všetkom napíšem knihu a všetci sa dobre pobavíme. Z takej rodinnej klenotnice si spomínam na moment, keď som nevyhrala spevácku súťaž, moja starká to ťažko niesla a vybrala sa na porotu s dáždnikom :) Okrem spevu zvyknete aj moderovať. Aké akcie a podujatia napríklad? Rôzne plesy, večierky, firemné akcie, rodinné oslavy a jubileá, festivaly a podobne. Vždy sa vyskytne nová príležitosť. Moderným trendom sa stáva aj moderovanie svadieb. Raz som dokonca moderovala v angličtine svadbu srbského páru konanú na Slovensku. Prezraďte nám niečo aj zo svojho súkromia. V súkromí venujem svoj čas rodine a teším sa z môjho 18-mesačného synčeka Maxima, ktorý už teraz ukazuje veľký hudobný talent. Zaujíma ma história, som fanynkou futbalového klubu FC Barcelona a relaxujem pri počúvaní setov DJa Axwella. Rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov Foto: archív V. Spodniakovej

  • Petra Kmeťková: Situ...

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

  • Ivan Zorvan: S hokej...

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

  • Región

  • Rýchlostná cesta v s...

    Pokračovanie cesty R2 v smere na Lučenec začína byť reálne. Podľa slov ministra dopravy a výstavby Arpáda Érseka sa začína súťažiť úsek Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce. V máji má byť známy aj zhotoviteľ pre úsek Kriváň - Mýtna.  ,,Vyhlásili sme súťaž na úsek R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce." Ministra dopravy počas víkendu aj napriek zasneženému počasiu privítalo veľké množstvo obyvateľov Mýtnej, ktorým táto cesta pomôže výrazne zlepšiť dopravnú situáciu. ,,Ukončenie súťaže predpokladáme koncom roka 2018 a výstavba tak môže začať. Mám radosť, že som mohol priniesť dobré správy a že čoskoro môžeme začať stavať,“ povedal minister dopravy Arpád Érsek. Úsek pomôže hlavne doprave v obci Mýtna, kde občania už roky požadujú obchvat kvôli intenzite dopravy, hluku, prašnosti a bezpečnosti. Dlhé roky sa v otázke budovania cesty R2 cez Novohrad angažuje starosta obce Pavel Greksa. /*banner*/ Poďla portálu Našadoprava.sk ,,Predpokladaná hodnota stavebných prác na budúcom úseku R2 v plnom profile a dĺžke 13,5 kilometra v okrese Lučenec predstavuje 161,8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Národná diaľničná spoločnosť predpokladá ukončenie súťaže koncom tohto roka a následne by sa mala začať aj výstavba. Trasa úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce začína dočasným napojením cesty prvej triedy I/16 na rýchlostnú cestu R2 v Mýtnej v podobe stykovej križovatky pred obcou Mýtna. Súčasťou rýchlostnej cesty bude 148 objektov, vrátane mimoúrovňovej križovatky Mýtna, jedenástich mostných objektov, z ktorých budú dominantné tri estakády v dĺžke 1,36 km, a šiestich protihlukových stien.Trasa úseku končí v mimoúrovňovej križovatke Tomášovce, na ktorú bude nadväzovať úsek R2 Tomášovce – Ožďany, pre ktorý je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie." Úsek Kriváň - Mýtna má mať dĺžku 9,15 km. Text: Mgr. Jozef Pavlov, Našadoprava.sk Foto: FB Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

  • Pri oslobodzovaní Po...

    Oslobodzovacie boje o Podpoľanie boli dlhé a tvrdé. Priniesli veľké materiálne a ľudské straty. Správa o situácii v okrese Zvolen z februára 1945 hodnotí vývoj: „Všeobecná politická situácia v okrese Zvolen je dosť kritická. Obyvateľstvo je pohoršené z leteckého a delostreleckého bombardovania, ale aj počínaním nemeckých vojakov. Tým sa vyčítajú hlavne náhle domové prehliadky, kedy rekvírujú jedlo a neplatia zaň. Činovníci HSĽS a HG sa vo Zvolene od 28. februára 1945 nezdržujú.“ Správa hovorí aj o tom, že niektoré obce sú už obsadené Sovietmi a nie je možné vykonávať nariadenia vlády. Lepšia situácia nie je ani v tých, kde sú ešte nemecké vojská, pretože tam obyvateľstvo všemožne sabotuje nariadenia bratislavskej vlády.                                                                                                                    Útoky sovietskych a rumunských vojsk v rámci Stredoslovenskej operácie viac-menej kopírovali útoky nemeckých oddielov v októbri 1944. Útoky boli vedené na územie okresu z juhu, juhovýchodu a východu. Nemci vhodne využili na obranu členitý terén a obranné pozície vybudované počas Povstania. Prvou oslobodenou obcou okresu bola koncom januára 1945 Detvianska Huta, posledné boli oslobodené takmer na konci marca 1945.                               Proti sebe stáli jednotky armádnej skupiny Juh a II. ukrajinského frontu. V rámci zväzkov Wehrmachtu to bola 8. armáda, na druhej strane 40. armáda generála F. F. Zmačenka, 53. armáda a zväzky rumunskej I. a IV. armády. ,,Na sklonku januára 1945 sa frontová línia II. ukrajinského frontu pohybovala na čiare Tlmače – Pukanec – Ladzany – Kozí Vrbovok – Močiar – Sihla – Brezno nad  Hronom.“ Sovietske a rumunské vojská stáli na hraniciach okresu Zvolen. Hlavné smery útokov boli z juhu a juhovýchodu. Nemecké vojská, ktoré sa na území okresu Zvolen bránili, boli v sile približne 11 peších divízií. Oproti nim stála veľká prevaha – desať sovietskych streleckých divízií, jedna pevnostná brigáda a 16 rumunských divízií. Oslobodzovanie okresu Zvolen z východu sa začalo obsadením Detvianskej Huty 29. januára 1945 jednotkami 50. streleckého zboru generála V. Merkulova. Sovietske a rumunské vojská z východu začali útočiť na nemecké pozície v Hriňovej. ,,Nepriateľ kládol veľmi silný odpor v priestore na línii Hriňová – Jaseňovo – Klopotovo – až po Poľanu.! Wehrmacht opäť vhodne využil členitý terén na defenzívne boje. Tie v Hriňovej a v okolitých lazoch trvali od 31. januára do 11. februára 1945.                                     Do Detvy prenikali sovietske a rumunské vojská cez pomedzie detvianskych a hriňovských lazov – Riečku, Zánemeckú a Skliarovo. Zároveň sa k nej prebíjali jednotky 51. streleckého zboru generála A. Rumjanceva z doliny Krivánskeho potoka. Nemecký obranný uzol bol hlavne pri obci Podkriváň. Po ústupe jednotiek z Hriňovej hrozilo v tomto priestore dislokovaným nemeckým vojskám obkľúčenie. Po ťažkých bojoch v obci Kriváň sa postupne sťahovali západne od Detvy.                                                                               Prvé sovietske a rumunské vojská prenikli do Detvy 12. februára 1945, obec bola definitívne oslobodená o deň neskôr. Nemecká obrana sa opierala o masív Poľany, obec Dúbravy a pohorie Rohy. Sovietsky tlak na Dúbravy vyústil do ich oslobodenia 19. február, čím sa nová nemecká obrana vytvorila na línii. Očová – Vígľaš – Slatinské Lazy. Po výpade sovietskych vojsk bola obsadená Zvolenská Slatina, čím vrazila medzi nemecké obranné línie klin. Z tohto dôvodu pokračovali sovietske a rumunské útoky na krídla – na jednej strane v smere na Slatinské Lazy, Záježovú a na druhej strane v smere na Očovú.      /*banner*/                   Ťažké boje prebiehali hlavne o Očovú. Boje o obec trvali niekoľko dní. K hranici Očovej sa pechota 230. streleckej divízie dostala už 25. februára, obec bola definitívne oslobodená až 1. marca 1945. Do bojov o obec sa zapojili aj zvyšky 2. čs. partizánskej brigády a partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov, ktoré prečkali zimu na Poľane. V Slatinských Lazoch sa prví rumunskí vojaci objavili 23. februára 1945. Priamo z obce boli nemecké jednotky relatívne rýchlo vytlačené, avšak zaujali obranu na svahoch blízkeho pohoria Korčín. Až po prerazení rumunských vojsk v smere Pliešovce – Záježová, Nemci ustúpili na Môťovú. Prístupy k mestu Zvolen od východu viedli cez obec Lieskovec. Už 8. marca 1945 bola obec oslobodená, ale po následnom nemeckom protiútoku bol v rukách Wehrmachtu až do 12. marca 1945. Obrana východných prístupov k Zvolenu sa zrútila po preniknutí rumunských vojsk do Môťovej 11. marca 1945: ,,týmto manévrom obišli Lieskovec z juhu, nemeckým jednotkám v Lieskovci hrozilo obkľúčenie, preto začali vyprázdňovať obec.“  Boje o okresné mesto Zvolen sa začali útokom z Môťovej na zvolenskú železničnú stanicu 12. marca 1945. Ako prvé sa do mesta prebojovali pluky 133. a 240. streleckej divízie. ,,Priame pouličné boje vo Zvolene sa začali silnou delostreleckou a leteckou prípravou útoku." Mesto bolo oslobodené definitívne 14. marca 1945. Význam dobytia mesta Zvolen ako hospodárskeho centra a dopravného uzla dokazuje aj fakt, že večer 14. marca 1945 bolo na počesť oslobodenia mesta vypálených 12 sálv zo 124 diel v Moskve. Nepriateľ po ústupe zo Zvolena mal stále na okolitých výšinách – Stráž, Bakova Jama a Borová Hora mínometné a delostrelecké jednotky, ktoré viedli rušivú paľbu s cieľom zabrániť sovietskym a rumunským vojskám vytvoriť na Hrone predmostie a pokračovať v útoku na Banskú Bystricu. Po preskupení sovietski a rumunskí vojaci prekročili Hron a 19. marca 1945 viedli útok na Borovú horu, Lukové a Zolnú. Následne boli obsadené obce Hájniky, Rybáre, Sielnica a Veľká Lúka. Obec Sampor sa stala súčasťou nemeckej obrany Banskej Bystrice z juhu na línii Sampor – Hronsek – Badín. Obce Tŕnie a Turová boli v smere postupu sovietskych a rumunských vojsk na Kremnicu. Oslobodili ich 26. marca 1945. Obec Železná Breznica bola poslednou oslobodenou obcou okresu Zvolen – 28. marca 1945.    Mgr. Jozef Pavlov Text je autorským textom z pripravovanej monografie Okres Zvolen 1938 - 1945.

  • Masarykov dvor osláv...

    Obľúbený Masarykov dvor nadchádzajúci víkend oslávi svoje 3. výročie. ,,Už v sobotu sa na Vás tešíme, na oslave našich tretích narodenín. Aj pre nás je neuveriteľné, ako ten čas letí... príďte s nami stráviť pohodový deň na Masarykovom dvore. V tento deň vyžrebujeme aj výhercov našej novoročnej súťaže. Pre detičky sme pripravili vozenie na koníku, súťaž o najkrajšiu masku, pre dospelých ochutnávku tradičných zabíjačkových špecialít a fašiangový sprievod. Tešíme sa na Vás." /*banner*/ V priebehu 3 rokov sa Masarykov dvor stal obľúbeným zariadením. Množstvo ľudí využilo možnosť svadby v tomto príjemnom prostredí, pravidelné športové a kultúrne podujatia obohatili kultúru v regióne, kuchyňa ponúka tradičné miestne špeciality. Bez preháňania sa môže dnes Masarykov dvor považovať za jeden z klenotov Podpoľania, nielen pre domácich, ale aj turistov. Program osláv začína v sobotu o 11:00. Text a foto: Masarykov dvor a redakcia

  • Šport

  • Delič majstrom Slove...

    Dňa 10. februára 2018 sa v športovej hale Dukla Trenčín konalo finále ligy NOGI Cup, ktorú organizuje Slovenská asociácia grapplingu. Na tomto kole boli zároveň udelené tituly majstrov slovenska za rok 2017, pre zápasníkov prestížnej kategórie expert boli pripravené opasky šampióna. Na tomto kole sa zúčastnil aj detviansky zápasník Róbert Delič, ktorému bol udelený titul Majstra Slovenska v kategórii expert do 66 kg a zároveň odovzdaný opasok šampióna. Delič bohužiaľ pre zranenie do zápasov nastúpiť nemohol, no po dominantných výkonoch v minulom roku nazbieral dosť bodov na celkové prvenstvo v tabuľke. Minulý rok sa mu podarilo vyhrať zlato celkovo na troch slovenských turnajoch. /*banner*/ Vyjadrenie Róberta Deliča: ,,Som veľmi rád že sa mi podarilo obhájiť titul z roku 2016, veľká vďaka patrí sponzorom, tréningovým partnerom v FFC Detva a mestu Detva za silnú podporu nášho klubu. Momentálne sa liečim zo zranenia, verím že už niekedy v apríli budem môcť ďalej zápasiť. Chystal som sa už v marci na prestížnu súťaž do Ríma, bohužiaľ pre zranenie to musím odložiť."

  • Víťaznú šnúru Detvy ...

    Víťaznú šnúru detvianskych hokejistov ukončila Dukla Trenčín. HC 07 Detva – HK Dukla Trenčín 0:2 (0:0, 0:1, 0:1) Góly: 33. Sojčík (Holenda, Marcel Hossa), 60. Bezúch Strely: 37-25 / Vhadzovania: 49-31 / Vylúčenia: 3-6 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Štefik, Stano – Gajan, Gavalier - Ország / Počet divákov: 546 Zostavy Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Macejko, Šimon, Gachulinec, Vyskoč, D. Jendroľ - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Žilka - Videlka, Murček, Ščurko - Andrisík, Piačka, Róth Trenčín: M. Valent - Bačík, L. Romančík, Pač, Holenda, Themár, Bohunický, Deveaux, J. Švec - Radivojevič, Pardavý, Bezúch - Marcel Hossa, T. Varga, Gašprovič - Mikula, Dlouhý, Hecl - Sojčík, Sádecký, D. Hudec V 13. minúte spálil obrovskú šancu domáci Sitnikov. Otvárací gól stretnutia zaznamenali hostia v 33. minúte,  keď presilovú hru využil Peter Sojčík. Protesty domácich hráčov,  že gól padol vďaka vysokej hokejke boli márne. O minútu neskôr sa do ďalšej veľkej šance dostal opäť domáci Sitnikov, ale trafil len ležiaceho Valenta. Hackett v 43. minúte v obrovskej šanci vychytal strelca úvodného gólu. Domáci v snahe vyrovnať odvolali v závere zápasu brankára, čo pretaviť vo vyrovnávajúci gól Belluš, ale neuspel. Víťazstvo Dukly pod Poľanou poistil sekundu pred koncom Ondrej Mikula. Pozápasové vyjadrenia Pavel Igríni, tréner Detvy: „Naši hráči podali opäť veľmi kvalitný výkon, myslím, že Trenčínu sme boli viac ako vyrovnaný súper a zaslúžili sme si zápas dostať do predĺženia, ale bez gólu sa doma nevyhráva. S výkonom, nasadením a bojovnosťou, aj s hernou kvalitou som ale spokojný.‟   Peter Oremus, tréner Trenčína: „Pre nás to bol veľmi dôležitý zápas, pretože dnes sme tie body potrebovali. Zápas bol veľmi ťažký, z víťazstva sa tešíme a ako hovorím, dnes sme sem išli jednoznačne získať tri body a to sa nám podarilo.‟   Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10501-hc-07-detva-dukla-trencin/highlight   Vyjadrenie Juraja Milého: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11353-mily-po-zapase-detvy-s-trencinom   Vyjadrenie Petra Sojčíka: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11354-sojcik-po-zapase-detva-trencin   Vyjadrenie Michala Valenta: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11355-valent-po-zapase-v-detve     HC 07 Detva – HC Košice 1:2 (0:0, 0:1, 1:1) Góly: 60. Róth (M. Surový) - 39. Šedivý (Spilar), 54. Jenčík (Spilar, Dudáš) Strely: 35-30 / Vhadzovania: 28-34 / Vylúčenia: 5-3 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Müllner, Orolin – Gajan, Gavalier – Chudada / Počet divákov: 511 Zostavy Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, Vyskoč, Gachulinec, D. - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Róth - Videlka, Jakubík, Ščurko - Andrisík, Piačka, Jendroľ Košice: Habal - Dudáš, Ovčačík, Šedivý, Čížek, Pulli, Koch, Michalčin - Jenčík, Pacan, Spilar - Kafka, Klíma, Miklík - Šoltés, Boltun, Hričina - M. Novotný, Š. Petráš, Hudák Po šanci Hrinčinu v 12. minúte zvonila konštrukcia detvianskej brány. V 21. minúte sa domáci dostali do prečíslenia 3 na 2, avšak Kuklev zakončoval len do hrude Habala. O štyri minúty neskôr spáli ďalšiu veľkú šanci Detvy Videlka. Strela hosťujúceho Šedivého od modrej v 39. minúte skončila v Hackettovej bráne. Pri Bellušej šanci o dve minúty neskôr pomohla košickému brankárovi konštrukcia brány. Pobyt domáceho  Videlku na trestnej lavici skrátil v 54. minúte Richard Jenčík. Sekundu pred koncom prekonal hosťujúceho Habala Mário Róth. Pozápasové vyjadrenia Pavel Igríni, tréner Detvy: „V dnešnom zápase sme podali znovu veľmi zodpovedný výkon. Myslím si, že môžeme byť spokojní, škoda toho neskorého gólu, ale Košiciam sme boli rovnocenným súperom. Chýbalo nám 5 útočníkov, herná koncepcia sa zmenila po odchode Jakubíka, ktorý hral dnes vynikajúci zápas. Musím pochváliť všetkých hráčov, majú svoje opodstatnenie. Nehráme zlý hokej, tak ako povedal Miklík, že akým spôsobom môžeme byť na poslednom mieste, tiež sa tomu čudujem.‟ Marcel Šimurda, tréner Košíc: „Chalani dnes do bodky splnili všetko to, čo sme si povedali pred stretnutím, hrali sme jednoducho a bojovne. Všetko bolo podložené výborným výkonom nášho brankára. Dôležité bolo, že sme rýchlo otáčali hru smerom dopredu, súper sa nedokázal udržať v našom obrannom pásme. Išli sme si za svojim cieľom a získali sme dôležité tri body.‟ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10476-hc-07-detva-hc-kosice/highlight Vyjadrenie Mária Rótha: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/video/rozhovory/udalost/11362-roth-nas-gol-prisiel-neskoro /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Banská Bystrica 49 28 4 5 12 187:115 97 2. Nitra 49 27 6 4 12 174:135 97 3. Zvolen 49 25 7 6 11 165:132 95 4. Košice 49 27 5 3 14 160:118 94 5. Trenčín 49 27 5 3 14 133:98 94 6. Poprad 49 21 6 6 18 136:131 79 7. Žilina 49 16 3 6 24 121:142 60 8. Nové Zámky 49 11 7 4 27 110:161 51 9. Liptovský Mikuláš 49 10 5 9 25 109:143 49 10. Detva 49 10 1 3 35 103:174 35   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 12. februáru 2018 Text: Milan Belko

  • Piate víťazstvo HC 0...

    Hokejový klub HC 07 Detva zažíva svoju športovú renesanciu. MsHK Doxxbet Žilina – HC 07 Detva 4:5 po predĺžení (2:1, 1:1, 1:2, 0:1) Góly: 10. Húževka (Kozák, M. Tvrdoň), 17. Kozák (T. Pospíšil, Húževka), 25. J. Jurík (Holovič, Juraško), 43. J. Jurík (Konečný, Holovič) - 12. Belluš, 25. Ščurko (Videlka), 48. Surovka (Belluš), 57. Ščurko (M. Surový, Milý), 64. Milý (Videlka) Strely: 35-29 / Vhadzovania: 30-35 / Vylúčenia: 2-5 / Presilovky: 2-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: D. Konc, Müllner – Gegáň, Kollár - Kontšek/ Počet divákov: 1205 Zostavy Žilina: T. Tomek - Kozák, Hatala, Juraško, Michal Roman, P. Mikuš, Martin Mazanec, Mendrej, Turian – M. Tvrdoň, Húževka, T. Pospíšil - J. Jurík, Holovič, Konečný - Rogoň, Ondruš, Stupka - Váňa, Valášek, Dolinajec Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Šimon, Macejko, Gachulinec, Vyskoč, D. Jendroľ - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Žilka - Videlka, Murček, Ščurko - Andrisík, Piačka, Róth Počas presilovej hry v 10. minúte Tvrdoň našiel na pravej strane Kozáka, ktorý sa oprel do strely, Hackett puk vyrazil pred seba, kde bol číhajúci Peter Húževka a poslal ho do detvianskej siete. O dve minúty neskôr bolo vyrovnané zásluhou Martina Belluša. Domáci Lukáš Kozák dostal skvelú prihrávku od Tomáša Pospíšila a z pravého kruhu vymietol ľavý vinkel Hackettovej brány. Prečíslenie domácich 2 na 1 gólovo zakončil v 25. minúte po  prihrávke Holoviča Juraj  Jurík. O pár sekúnd neskôr našiel Videlka Ladislava Ščurka, ktorý prekonal Tomeka. Pobyt hosťujúceho Surového na trestnej lavici skrátil v 43. minúte svojím druhým gólom v stretnutí Juraj Jurík. Vylúčenie domáceho Rogoňa gólovo potrestal v 48. minúte Filip Surovka. Zápas poslal do predĺžení svojim druhým gólom v zápase detviansky medveď Ladislav Ščurko. Hrozbu samostatných nájazdov odvrátil v 64. minúte hosťujúci Juraj Milý.  /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Petr Rosol, tréner Žiliny: „Z výsledku som sklamaný. Aj keď sme hrali bez piatich hráčov základnej zostavy, nemôžeme sa na to vyhovárať. Viedli sme 3:1 a 4:2 a nechali sme si víťazstvo vziať. Nemôžeme dostať v niektorých situáciách gól, ako sme dostali dnes. V takých momentoch musíme puk aj 'zožrať', no to sa nestalo. Poviem to otvorene, po zápase som na hráčov nebol dobrý a príjemný.‟ Pavel Igríni, tréner Detvy: „Pomaly sme sa rozbiehali, chlapci mali v nohách ťažký duel s Banskou Bystricou. Prvú tretinu sme prehrali, ale myslím si, že v druhej a tretej časti sme už boli silnejší na puku, hrali sme agresívnejšie, lepšie sme kombinovali, dali sme pohotové góly a hrali sme svoju hru. Po zásluhe sme vyhrali, za čo patrí vďaka všetkým hráčom, musíme dobre zregenerovať a pripraviť sa na zvyšné duely v tomto mikrocykle.‟ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10625-mshk-zilina-hc-07-detva/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Nitra 47 27 6 3 11 170:127 96 2. Banská Bystrica 47 27 4 5 11 182:108 94 3. Zvolen 47 24 7 6 10 158:127 92 4. Trenčín 47 26 5 2 14 129:95 90 5. Košice 47 25 5 3 14 156:116 88 6. Poprad 47 20 5 4 18 127:128 74 7. Žilina 47 16 3 5 23 117:136 59 8. Nové Zámky 47 11 6 4 26 103:152 49 9. Liptovský Mikuláš 47 9 4 9 25 103:139 44 10. Detva 47 10 1 3 33 102:170 35   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 7. februáru 2018 Text: Milan Belko

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3