s DTonline.sk

Región

  • Kauza ťažby zlata v Detve! V. – Petícia proti ťažbe zlata

    Kauza ťažby zlata v Detve! V. – Petícia proti ťažbe zlata

    Petícia proti ťažbe zlata v regióne Podpoľania. Text petície: My, podpísaní obyvatelia mesta Detva, miest a obcí v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, žiadame mestský úrad v Detve, ako aj predstaviteľov regionálnej samosprávy BBSK, aby neodsúhlasili povolenie ťažby zlata, ani iných nerastných surovín v lokalitách Biely vrch, alebo kdekoľvek inde v regióne Podpoľania. Ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania by znamenala nevratný a devastujúci zásah do charakteru krajiny pod Poľanou. Okrem zničeného životného prostredia by to znamenalo ohrozenie aj mnohých biotopov v CHKO Poľana - biosférickej rezervácie UNESCO. Taktiež údaje o možnom vytvorení nových pracovných pozícií v našom regióne sú nepresné a zavádzajúce. Možný ekonomický profit pre Detvu a priľahlý región je nižší ako straty spôsobené degradáciou územia európskeho významu s jedinečnou prírodou a ohrozením potenciálu v cestovnom a turistickom priemysle. Petíciu podávajú: RNDr. Vladimír Fekiač, Štúrova ul. 26, 962 12, Detva – poverený na zastupovanie v styku s orgánom vybavujúcim petíciu Ing. Roman Vrťo, M.R.Štefánika 62, 962 12 Detva Mgr. Stanislav Sekereš, Dolinky 1336/8, 962 12, Detva Nie je nám ľahostajný život v Podpoľaní. Prídte nás podporiť 21.6.2011 o 16:00 pred KC A. Sládkoviča v Detve. Zúčastnite sa podpisovej akcie za záchranu prírodného dedičstva v Podpoľaní.

    17. júna 2011 11:21
  • Základná škola Alexandra Vagača

    Základná škola Alexandra Vagača

    Blíži sa koniec júna, prichádza čas ukončiť desaťmesačné každodenné ranné „potulky“ chodníkmi, ktoré sprevádzajú naše ratolesti do školy. Zbilancujeme svoje výsledky školskej práce a poďme hor sa skamarátiť sa s oddychom. Možno tak akosi si posledné dni v školských laviciach predstavujú naše deti. No nielen žiaci, ale i škola hodnotí výsledky svojej práce počas uplynulých mesiacov. A keďže sa už niekoľko rokov na úroveň ZŠ škôl pozerá cez celoslovenské testovanie – Testovanie 9 zo slovenského jazyka a matematiky, zaujal ma článok v novinách o tom, ako niektoré školy prekročili priemerné celoslovenské výsledky pri testovaní tohtoročných deviatakov. Dozvedeli sme sa síce o niektorých najúspešnejších konkrétnych školách v regióne, ale mrzelo ma, že i keď naša škola – ZŠ, Ul. Štúrova 12, Detva, profitovala na 2.mieste medzi najúspešnejšími slovenčinármi a matematikármi, v článku sa nespomenula. Čitateľ si ju mohol všimnúť len v tabuľke pod článkom. Rozhodla som sa, že mojím príspevkom poukážem nielen na úspechy a zaujímavosti našej školy, ale ako sa hovorí, predstavím našu školu „ aj v inom svetle“. [caption id="attachment_22524" align="alignright" width="300" caption="foto: zsstudt.edupage.org"][/caption] Naša škola v tomto školskom roku 2010/2011 oslavovala 55. výročie svojho vzniku a je teda druhou najstaršou školou zo štyroch základných škôl v Detve. Počtom 224 žiakov síce nepatríme v Detve medzi veľké školy, ale má to aj kladné stránky. V dvojposchodovej budove si spoločne nažívame so Základnou umeleckou školou Svetozára Stračinu, ktorej prináleží prízemie. V suteréne sa nachádza školská jedáleň, a tak majú žiaci výhodu v tom, že môžu mať všetky tri základné potreby - ZŠ, ZUŠ a stravovanie, v jednej budove. Tak ako sa každá škola stretáva s úspechmi či problémami vo vzdelávacom procese, ani naša nie je výnimkou. No za zmienku stojí fakt, že od počiatku celoslovenského testovania deviatakov, sme priemerné celoslovenské výsledky prekračovali. Tohto roku sme v rámci Banskobystrického kraja zo 158 škôl, ktoré písali Testovanie 9 zo slovenského jazyka a literatúry, obsadili 15. miesto – 67%, zo 172 škôl, ktoré sa zúčastnili testovania z matematiky, sme boli na 28. mieste – 61%. ( zdroj: www.nucem.sk ) [caption id="attachment_22525" align="alignleft" width="300" caption="foto: zsstudt.edupage.org"][/caption] Ak by som sa mala vrátiť späť do histórie našej školy, poukázala by som na rok 1972, kedy sa na škole začalo pokusné vyučovanie cudzích jazykov- nemeckého a anglického. Od tohto roku sa vyučovanie cudzích jazykov neustále skvalitňovalo. V roku 1995/1996 naša škola prvýkrát otvára experimentálnu triedu s vyučovaním anglického jazyka od 1. ročníka. Uskutočnili sa psychologické testy detí, ktoré končili materskú školu a nastupovali do prvých ročníkov. Po mnohých úskaliach sa vypracoval učebný plán pre vyučovanie cudzích jazykov, ktorý schválilo Ministerstvo školstva SR a podľa ktorého mohli začať ostatné základné školy vo vyučovaní cudzích jazykov. Celé experimentálne vyučovanie bolo garantované Ministerstvom školstva SR. I napriek náročnosti tohto experimentu dosahovali žiaci týchto tried i po pridaní druhého cudzieho jazyka výborné výsledky. A práve vďaka kvalitnej výučbe a jej odzrkadľujúcich sa výborných výsledkov bude v septembri tohto roku našej škole udelený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR čestný názov po významnej osobnosti Detvy Alexandrovi Vagačovi. Celý názov školy bude Základná škola Alexandra Vagača. Od nového školského roku 2011/2012 naša škola začína po novom. Otvára znova experimentálnu triedu s vyučovaním anglického a nemeckého jazyka od 1. ročníka. Budeme prvou školou v okrese s aktívnym využitím cudzieho jazyka v iných predmetoch. Jednou zo 16 škôl Slovenska s  overovaním vyučovania nemeckého jazyka od 1.ročníka novou metódou CLIL– moderná metóda, kde sa cudzí jazyk používa v rámci iného predmetu (matematika, prírodoveda, výtvarná výchova) hravou a nenásilnou formou. Ide o experimentálne overovanie s názvom: „ Didaktická efektívnosť metódy CLIL na prvom stupni základných škôl vo vyučovaní cudzích jazykov.“ Máme podpísanú dohodu o organizácii experimentálneho overovania so Štátnym pedagogickým útvarom v Bratislave, ktorý je gestorom overovania. - Budeme výnimkou medzi ZŠ – jediná na Slovensku s možnosťou získania medzinárodného certifikátu ECDL (European Computer Driving Licence)– „vodičák na počítač“. Teraz, ako som už v úvode spomínala, blíži sa ukončenie tohtoročného školského roka. Moja bilancia školy, v ktorej učím už pomaly niekoľko desiatok rokov, končí. Čo teda dodať na záver? Prajme si, aby nielen žiaci, ale i všetci pedagógovia prežili slnečné letné dni v zdraví, radosti a pokoji.

    16. júna 2011 14:21
  • Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Dovolíme zničiť Podpoľanie za pár zlatiek? Vážení obyvatelia Podpoľania! Určite ste už zachytili informácie o pripravovanej povrchovej ťažbe zlata v Podpoľaní, konkrétne pod kopcom Biely vrch. Týmto článkom chceme informovať o aktivite, ktorú sme po úvodných stavoch zdesenia rozbehli v mene práva obyvateľov regiónu Podpoľania na zachovanie kvalitného životného prostredia. Založili sme občianske združenie a chceme zabrániť katastrofe menom „povrchová ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania“. Preto hovoríme jednoznačné NIE ťažbe zlata v Podpoľaní, NIE likvidácií prírody, NIE skládne jedovatého odpadu, NIE ohrozeniu pracovných miest v areáli PPS, NIE prachu, NIE hluku, NIE znehodnoteniu našich domovov, NIE ekologickej záťaži do budúcnosti, NIE projektu Biely vrch!!! Rozhodnutie, či takúto ťažbu my obyvatelia Podpoľania dopustíme alebo nie, je na nás všetkých. Samosprávy dotknutých obcí a miest budú rozhodovať o povolení alebo zakázaní ťažby. Veríme, že náš spoločný nesúhlas poslanci vypočujú a nedopustia túto pohromu. Podpoľanie nad zlato Názov občianskeho združenia vyjadruje naše presvedčenie. O rizikách a trvalých následkoch takejto ťažby sa môžeme presvedčiť a poučiť na reálnom príklade z baníckeho mesta Kremnica. Zlato sa v Kremnici ťažilo už v stredoveku a vďaka nemu sa Kremnica stala svetoznámou. Tradičná ťažba skončila z dôvodu klesajúceho obsahu zlata. Kremnická banská spoločnosť skúšala aj metódu kyanidového lúhovania. Napriek zásobám asi 28 ton zlata ťažbu ukončili z jednoduchého dôvodu: kyanidom znečistenú hlušinu nedokázali očistiť a bezpečne uložiť. Napriek tomu, že boli baníci telom aj dušou a veľmi radi by to zlato ťažili, nechceli zničiť kraj, v ktorom žijú a ohroziť zdravie a život budúcich generácií v regióne. V našom prípade nám to chce urobiť zahraničná firma. Tej je úplne jedno, čo sa tu s nami stane po ich odchode z totálne zničenej krajiny. Ich jediný záujem je čo najvyšší zisk. Nám tu ostane mesačná krajina, nepredajné domy a polia. Riešenie ekologickej záťaže budeme platiť my všetci spoločne z rozpočtov samospráv. Oni tu nebudú žiť, nebudú dýchať jedovatý prach, nebudú sa báť miliónov ton odpadu. Len od roku 2000 sa stalo vo svete 21 (slovom dvadsaťjeden!) takýchto havárii a to aj vo vyspelých krajinách. Je neuveriteľné, že na Slovensku je možné vôbec uvažovať o takejto ťažbe v blízkosti ľudských obydlí!!! Cyperská firma EMED, ktorá ťažbu pripravuje, pracuje zatiaľ potichu a veľmi dobre vie, prečo. Naša nečinnosť by sa im veľmi hodila. Ak máte rovnaký názor ako my, podporte nás a staňte sa členom nášho občianskeho združenia. Radi sa s Vami stretneme 21.06.2011 o 16:00 pred Kultúrnym centrom Andreja Sládkoviča v Detve na zahájení petičnej akcie proti ťažbe. Za občianske združenie Podpoľanie nad zlato Roman Podhradský, Iveta Kalincová, Elena Grňová

    16. júna 2011 11:40
  • Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Štatistický úrad Slovenskej republiky na konci uplynulého mesiaca zverejnil štatistiku týkajúcu sa cestovného ruku v Banskobystrickom kraji. Ten, rovnako ako Detva, eviduje pokles domácich aj zahraničných návštevníkov, ktorí využili služby ubytovacích zariadení.   [caption id="attachment_22267" align="alignleft" width="300" caption="foto: Tomáš Belko"][/caption] V roku 2010 bolo v okrese Detva 12 ubytovacích zariadení a ich služby využilo 11 120 návštevníkov. Z nich 83 % tvorili domáci a 17 % zahraniční návštevníci, ktorí do okresu pricestovali prevažne z Českej republiky, z Maďarska a z Nemecka. Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v okrese Detva 19,11 EUR, v tom u domácich návštevníkov 18,71 EUR a u zahraničných návštevníkov 20,94 EUR. Počet ubytovacích kapacít v okrese sa oproti roku 2009 nezmenil, ale celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 462. Pokles nastal u domácich aj zahraničných návštevníkov. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 zvýšila o 2,46 EUR.   Cestovný ruch v Banskobystrickom kraji Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2010 k dispozícii v celom Banskobystrickom kraji 436 ubytovacích zariadení. Najviac z nich bolo v okresoch Banská Bystrica (98), Brezno (92), Zvolen (48) a Žiar nad Hronom (40). Služby krajských ubytovacích zariadení v roku 2010 využilo 362 480 návštevníkov. Z nich 79,6 % tvorili domáci a 20,4 % zahraniční návštevníci, ktorí do kraja pricestovali prevažne z Českej republiky (8,3 % z celkového počtu návštevníkov). Do kraja zavítali tiež turisti z Maďarska (1,9 %), Nemecka (1,8 %), Poľska (1,5 %) a Rakúska (1,1 %). Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v kraji 16,72 EUR, v tom u domácich návštevníkov 15,41 EUR a u zahraničných návštevníkov 22,98 EUR. Počet ubytovacích kapacít v kraji oproti roku 2009 klesol o 37 zariadení a celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 642. Pokles nastal hlavne u zahraničných návštevníkov o 3,3%, u domácich sa eviduje zníženie o 0,4 %. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 znížila o 0,65 EUR.

    12. júna 2011 20:18
  • Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Na pozvanie Slovenského kultúrno osvetového spolku Detvan vycestovali v dňoch 26.5-29.5.2011 členovia Folklórneho súboru Hriňovčan do mesta Vojlovica v Srbsku, aby sa ako hosť zúčastnili 41. ročníka Folklórneho festivalu dolnozemských Slovákov "Tancuj, tancuj". Návštevy sa zúčastnil aj primátor mesta Hriňová, Mgr. Stanislav Horník, zástupca primátora mesta, Miloš Brašeň, vedúci Oddelenia kultúry, mládeže a športu, Mgr. Martin Kliment a členky ŽSS Hriňovčianky. Členovia SKOS Detvan nás privítali v stredu večer v priestoroch spolkového domu. Štvrtok bol venovaný návšteve mesta Pančevo a Belehradu. Patrične unavení, ale naplnení úžasom z historických pamiatok sme sa zišli na pravej slovenskej zábave v spolku. V piatok sa už FS Hriňovčan s ľudovou hudbou predstavili Slovákom žijúcim v obci Biele Blato hodinovým programom. V sobotu Folklórny festival "Tancuj, tancuj" odštartoval slávnostným defilé ulicami Vojlovice sprevádzaným krátkymi ukážkami zúčastnených súborov. V rámci galaprogramu sa Hriňovčania prestavili v jeho závere. Publikum ocenilo potleskom dynamické a oduševnené vystúpenie. Tisícke zúčastnených divákov sa naskytla unikátna príležitosť utvoriť si prehľad o talente a umení folklórnych súborov dolnozemských Slovákov žijúcich v Srbsku. Predstavenie komentárom sprevádzal Janko Chalúpka, režisér Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Na záver pobytu, v nedeľu, sa hriňovský folklórny súbor predstavil v Spomienkovom dome, kde svojim vystúpením symbolicky poďakoval našim hostiteľom za krásny pobyt. Počas pobytu sa uskutočnili neformálne stretnutia primátora Mesta Hriňová a jeho zátupcu s predsedom vlády Vojvodiny, Borisom Pajtičom, podpredsedníčkou vojvodinskej vlády, Anou Tomanovou Makanovou, primátorkou mesta Pančevo, Vesnou Martinovič, starostom Vojlovice a zástupcami Matice slovenskej v Srbsku. Rád by som na záver poďakoval Slovenskému kultúrno osvetovému spolku Detvan, jeho predsedovi Miroslavovi Oravcovi, podpredsedovi a umeleckému vedúcemu, Michalovi Spišiakovi za nezabudnuteľné chvíle, skvelé prijatie a pohostinnosť. Všetci účastníci sa už teraz tešia na júlové stretnutie počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, ale aj u nás v Hriňovej.

    11. júna 2011 16:17
  • Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    [caption id="attachment_22199" align="alignleft" width="300" caption="Skládka Detva - Studienec – súčasný stav (foto: Matej Lalík)"] [/caption] Regionálna skládka komunálneho odpadu Detva – Studienec je umiestnená v katastrálnom území mesta Detva, lokalita Studienec. Jej celková plocha je 20 020 m2. V roku 2006 bola časť skládky, t.j. I. etapa zrekultivovaná na ploche 9 025,10 m2 za finančnej podpory Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že II. etapa skládky mala povolenie len na určitú dobu, bolo potrebné ju  zrekultivovať a uzatvoriť. Mesto Detva preto v septembri 2009 podalo žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci vyhlásenej výzvy z Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 4 – Odpadové hospodárstvo, Opatrenie č. 4.1 Odpadové hospodárstvo. Boli sme úspešní a Mesto Detva podpísaním Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 03.02.2010 získalo ďalší nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie vo výške 85% a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10%. Mesto Detva sa bude podieľať na financovaní projektu vo výške 5% oprávnených nákladov a povinnou rezervou na rekultiváciu uvedenej skládky. Práce pozostávajú z uzatvorenia, rekultivácie a zabezpečenia monitorovacieho systému. Plocha pozemku tejto etapy bude vrátená do prírodného prostredia ako trvalý trávnatý porast a na II. etapu skládky už nebude ukladaný odpad. Na realizácii projektu sa okrem pracovníkov Mestského úradu v Detve (koordinácia projektového tímu, projektová a predprojektová príprava, zabezpečenie povolenia stavby a finančné operácie) podieľajú aj externí pracovníci, ktorí sú financovaní z uvedeného projektu (verejné obstarávanie, externý manažment a stavebný dozor). Po administratívnej kontrole procesov verejných obstarávaní Riadiacim orgánom bola v marci 2011 podpísaná zmluva o dielo na realizáciu stavby s víťazom užšej súťaže, t.j. s firmou ENVIGEO a.s., Banská Bystrica. Koncom apríla 2011 sme zhotoviteľovi odovzdali stavenisko a stavebné práce na rekultivácii skládky začali.

    11. júna 2011 16:17
  • Deň detí v réžii Spojenej školy v Detve

    Deň detí v réžii Spojenej školy v Detve

    1. júna na MDD pripravila Spojená škola v Detve nezabudnuteľnú „garden party“ pre deti z Domova sociálnych služieb v Detve na Pionierskej 850/13. Nebudem sa rozpisovať o silnom emocionálnom zážitku, ktorému sa nedalo vyhnúť pri každom úprimnom prejave radosti jeho vďačných obyvateľov. Chcem skôr poďakovať a vyjadriť bezhraničnú vďaku všetkým zamestnancom DSS, ktorí sú súčasťou sveta postihnutých detí a rozhodli sa pomáhať pri napĺňaní ich každodenných potrieb. Určite je neetické v týchto súvislostiach a na tomto mieste hovoriť o výške ohodnotenia všetkých zainteresovaných a preto nebudem...Počas jediného spoločne prežitého dňa v areáli DDS som však mal možnosť vidieť solídnu súhru opatrovateľov, špeciálnych pedagógov a ostatných zamestnancov pri starostlivosti o „svoje“ deti a ak nazriete do izieb, v ktorých prežijú veľkú časť dňa (niektorí aj týždňa) potom vás už ani neprekvapí takmer sterilná čistota všetkých priestorov udržiavaná v špecifických podmienkach zariadenia tohto typu. Za všetkých zúčastnených pri organizácii oslavy Dňa detí v DSS Detva dúfam sme naplnili náš zámer a priniesli deťom s mentálnym postihnutím a s duševnými poruchami aspoň trochu radosti v ich neľahkom osude.

    11. júna 2011 16:16
  • Rekonštrukcia verejného osvetlenia mesta DETVA – ulica M. R. Štefánika

    Rekonštrukcia verejného osvetlenia mesta DETVA – ulica M. R. Štefánika

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v roku 2009 vyhlásilo výzvu v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 2 Energetika, Opatrenie 2.2 Budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce a poskytovanie poradenstva v oblasti energetiky. Mesto Detva predložilo žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci uvedenej výzvy s cieľom zrekonštruovať časť verejného osvetlenia a to hlavný cestný prieťah mesta - ulicu  M. R. Štefánika. [caption id="attachment_22133" align="alignleft" width="225" caption="Súčasný stav (foto: K. Melichová)"][/caption] Dňa 6.5.2010 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uzavrelo s Mestom Detva Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Tým bol pridelený Mestu Detva z Európskej únie príspevok vo výške 85% a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10% z oprávnených nákladov projektu. Mesto Detva sa podieľa na projekte spolufinancovaním vo výške 5% z oprávených nákladov projektu, financovaním prípadných neoprávnených výdavkov a zabezpečením ostatných podporných aktivít, ktoré nie sú hradené z projektu, t.j. zabezpečením predprojektovej a projektovej prípravy, inžinierskej činnosti, stavebného dozoru a koordinácie projektu. Tieto práce zabezpečujú pracovníci Mestského úradu v Detve. Vďaka finančnej podpore zo štrukturálnych fondov Európskej únie môžme zrekonštruovať existujúce verejné osvetlenie na ulici M. R. Štefánika pozostávajúcej z výmeny 52 svetelných bodov a osadenia 4-roch nových svetelných bodov. Súčasťou rekonštrukcie bude inštalácia progresívneho systému diaľkového riadenia, diagnostiky a monitorovania sústavy verejného osvetlenia. V 04/2011 bol ukončený proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby.          Po následnej kontrole procesu verejného obstarávania Riadiaci orgán vyzval Mesto Detva na podpis zmluvy so zhotoviteľom stavby -  O.S.V.O. comp a.s., Prešov. Dňa 17.5.2011 prebehlo odovzdanie staveniska a týmto dňom nastúpil zhotoviteľ stavby na realizáciu hlavnej aktivity projektu, t.j. stavených prác.

    11. júna 2011 16:16
  • Legenda menom PPS

    Legenda menom PPS

    Niet pochyby o tom, že s menom mesta Detva sa okrem udržiavania tradícií, resp. folklóru spája aj strojárska výroba. Závod PPS je pre mnohých synonymom kvality, dlhoročnej histórie, práce ako takej. Chýr o ňom bolo možné počuť v čase socializmu aj v ďalekých arabských krajinách. Všetko to začalo po vojne. Zničený región, snaha komunistov o industrializáciu, zvlášť v chudobných roľníckych krajoch, akým bolo aj Podpoľanie. Padlo rozhodnutie postaviť závod ťažkého strojárstva. Základný kameň našej spoločnosti bol položený v roku 1950. 1.1.1955 boli definitívne zriadené Podpolianske strojárne v Detve. Pre mladých nepoznané, ale pre starších legendárne boli stroje typu – rýpadlo Škoda D500, obrnený transportér OT 810, nakladače HON, či UNC. V roku 1978 prišla administratívna zmena – premenovanie na Závody ťažkého strojárstva, š.p. Detva. Po revolúcii a v začiatkoch 90-tych rokov sa začalo s výrobou taktiež preslávených nakladačov série Detvan. Závod sa ujal novej situácie ohľadom prechodu na trhové hospodárstvo promptne, podpísaním zmlúv s firmami ako napr. John Deere. V roku 1996 prebehla transformácia podniku. PPS sa postupne dostala do súkromných rúk. O rok neskôr nastala platobná neschopnosť podniku, ktorá spôsobila niekoľkoročné problémy celému regiónu, ale hlavne postihnutým rodinám. Dôvodov tohto stavu bolo viac. Stále ťažkosti adaptovať sa na nové podmienky trhu, konverzia špeciálnej a hlavne vojenskej výroby, či nestabilná obchodná politika. Doteraz sú mnohí presvedčení, že stav aký nastal bol výsledkom amaterizmu ba až rozkrádania a tunelovania podniku. Situácia sa vliekla až do roku 2002, kedy bol na spoločnosť súdom vyhlásený konkurz. V roku 2003 prišli do firmy nový investori, ktorí postupne podnik oživili. Nemôžme avšak ignorovať, že rast firmy výrazne spôsobila finančná kríza z roku 2008 a jej dôsledky. Dnes v areáli PPS okrem firmy PPS Group pôsobia mnohé iné firmy, ktoré postupne zvyšujú zamestnanosť v regióne.

    07. júna 2011 18:22
  • Už je to tu!

    Už je to tu!

    „Moja mama má takú silu, že vás vystrelí do vesmíra  a tam ostanete visieť na strome!“ Aj toto sme sa dozvedeli z úst asi päťročného Lukáška, keď sme sa boli pokochať novotou v Korytárkach. Konečne! Tak dlho plánované a  ešte dlhšie očakávané sa stalo skutočnosťou. V Korytárkach máme novučičké krásne detské ihrisko. Mini detský raj. Tešia sa deti, mamy, otcovia, staré mamy, možno starí otcovia...Aj jeden ( zatiaľ )pes, ktorý si tú nádheru bol tiež očuchať (tiež zatiaľ). Nádherné šmýkačky, kolotoče a  hojdačky rôznych druhov sú zaplnené šťastnými veselými drobcami, niekedy aj staršími, ktorí tiež ešte nevyrástli z detských myšlienok, hoci detské nohavice sú im už  trošku priúzke. Na lavičkách sedia mamičky, pozorujú šantiace ratolesti a sú pripravené  v hociktorej chvíli poskytnúť potrebnú pomoc. Či pofúkať kolienko, určiť poradovník ,doplniť pitný režim detičkám alebo preložiť detskú hatlaninku do ľudštiny zrozumiteľnej ďalším kamarátom a kamarátkam. Ani oteckovia, ktorí dostali na starosť  drobce na chvíľku, sa nemôžu vyhovárať, že je to pre nich strata času. Z neďalekého baru, popíjajúc nealko(!)  majú výborný výhľad na všetko potrebné. Dúfajme, že všetka tá novučičká detská nádhera, ktorá robí detský, ale aj dospelácky  svet krajším,    radostnejším  a šťastnejším bude slúžiť preveľmi dlho a svoju činnosť skončí opotrebovaním, a nie zásahom rôznych možných vandalov, keďže je voľne prístupná, bez oplotenia. Treba sa spoľahnúť - uvidíme, či je to možné - na ľudské svedomie, ktorému by nemalo byť ľahostajné, keď sa deti nemajú kde hrať. Takže veľa pieskových báboviek,  hojdov, šmykov  a prelezov bez akejkoľvek ujmy na zdraví!

    05. júna 2011 18:29
  • Rozhovor

  • Veronika Spodniaková...

    Prinášame Vám rozhovor so zaujímavou mladou ženou z Podpoľania - Veronikou Spodniakovou. Väčšina ľudí Vás pozná ako speváčku. Od kedy sa venujete spevu? Rodičia tvrdia, že som stále spievala už ako malé dieťa a celá rodina musela povinne počúvať moje domáce koncerty :). Ale oficiálne som začala ako 4 ročná v prípravke DFS Ratolesť ako tanečníčka a speváčka a následne som začala chodiť na spev a klavír do ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Na súťaži si ma ako 9 ročnú všimol primáš Ondrej Molota z legendárnej ľudovej hudby Ďatelinka a oslovil ma na spoluprácu. Odvtedy som začala vystupovať ako sólistka speváčka. Preferujete len spev ľudový? Vôbec nie, mám veľmi rada aj iné žánre a aktuálne s kapelou pracujeme na ich zaradení do repertoáru. V lokálnych podmienkach je však folklór lepšie predajný. Získali ste nejaké spevácke ocenenia? Vyhrala som všetky ročníky Spievaniek pod Poľanou, na ktorých som sa zúčastnila. Niekoľko okresných a krajských kôl Slávika Slovenska, cenu som získala aj na celoslovenskom kole. Ďalej to boli výhry na Zlatom kľúčiku a Burze talentov v speve moderných piesní, účasť v Kakaoslávikoch v Markíze. Za najväčší úspech považujem účasť na medzinárodnej súťaži folklórnych spevákov v Rumunsku, kde som reprezentovala Slovensko a získala som ocenenie jedného z laureátov a cenu divákov.  Aké je to byť na druhej strane barikády? - byť v porote speváckych talentových súťaží? V prvom rade je to pre mňa nostalgia, ako ten čas rýchlo ubehol a ja už nesúťažím,ale porotcujem :). Vždy sa teším z každého talentu, ktorý sa objaví. Zároveň však musím priznať, že som prísna porotkyňa a vo všeobecnosti ma mrzí, keď talentované deti nebývajú dostatočne pripravené. Potom ich na súťaži prevalcuje tréma a ďalej si nenesú pozitívny,ale často negatívny zážitok. /*banner*/ Pôsobíte aj ako speváčka v ľudových hudbách. V ktorej konkrétne? Mojou kmeňovou kapelou a zároveň srdcovou záležitosťou sú Vrchárski hudci. Okrem toho som spolupracovala aj spolupracujem s Ďatelinkou, Zlatými husľami, Brillant orchestrom Milana Olšiaka, Gold orchestrom Mirka Uhriča, Vrchárskym orchestrom Juraja Pecníka či Podjavorskou muzikou. Nahrávala som aj s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu Bratislava. Pôsobila som ako hosťujúca sólistka v Lúčnici a Vojenskom folklórnom súbore Jánošík. V súčasnosti pôsobím aj ako vedúca speváckej zložky FS Hont Krupina. Aké je to prespievať celú noc na svadbe, zábave či oslave? Určite nie také jednoduché, ako si všetci myslia :). Už len ten proces, kým sa vôbec dostaneme na pódium je náročný. Zahŕňa to pravidelné skúšky, zostavovanie a obmieňanie repertoáru, kvalitnú aparatúru...Takisto technika spevu je nesmierne dôležitá, pretože odspievať niekoľko hodín v rôznych podmienkach je veľký nápor na hlasivky. A najdôležitejším faktorom sú ľudia - pokiaľ vidíme od nich príjemné správanie a chuť baviť sa, aj nám sa hrá a spieva oveľa lepšie. V kapele Vrchárski hudci sme sa stretli skvelá partia a možno aj preto sa nám darí vytvoriť perfektnú zábavu a dostávame od ľudí pozitívnu spätnú väzbu. Ktorá je najobľúbenejšia pieseň speváčky Veroniky Spodniakovej a naopak, ktorú dnes na akciách žiadajú najčastejšie ľudia? Moja obľúbená pesnička sa mení asi každý deň podľa nálady. Vo všeobecnosti mám rada mollové čardáše. Súčasné trendy neobišli ani ľudové kapely, preto medzi najžiadanejšie hity patria Kandráčovci a Kollárovci. Dva duby, Včielka či Hej sokoly nesmú chýbať na žiadnej dobrej zábave. Spomínate si na nejakú úsmevnú príhodu z vystúpení? Asi niet vystúpenia, na ktorom by sa nestalo niečo úsmevné. Keď však rozmýšľam, asi nič nie je zverejniteľné :) raz však o tom všetkom napíšem knihu a všetci sa dobre pobavíme. Z takej rodinnej klenotnice si spomínam na moment, keď som nevyhrala spevácku súťaž, moja starká to ťažko niesla a vybrala sa na porotu s dáždnikom :) Okrem spevu zvyknete aj moderovať. Aké akcie a podujatia napríklad? Rôzne plesy, večierky, firemné akcie, rodinné oslavy a jubileá, festivaly a podobne. Vždy sa vyskytne nová príležitosť. Moderným trendom sa stáva aj moderovanie svadieb. Raz som dokonca moderovala v angličtine svadbu srbského páru konanú na Slovensku. Prezraďte nám niečo aj zo svojho súkromia. V súkromí venujem svoj čas rodine a teším sa z môjho 18-mesačného synčeka Maxima, ktorý už teraz ukazuje veľký hudobný talent. Zaujíma ma história, som fanynkou futbalového klubu FC Barcelona a relaxujem pri počúvaní setov DJa Axwella. Rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov Foto: archív V. Spodniakovej

  • Petra Kmeťková: Situ...

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

  • Ivan Zorvan: S hokej...

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

  • Región

  • Rýchlostná cesta v s...

    Pokračovanie cesty R2 v smere na Lučenec začína byť reálne. Podľa slov ministra dopravy a výstavby Arpáda Érseka sa začína súťažiť úsek Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce. V máji má byť známy aj zhotoviteľ pre úsek Kriváň - Mýtna.  ,,Vyhlásili sme súťaž na úsek R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce." Ministra dopravy počas víkendu aj napriek zasneženému počasiu privítalo veľké množstvo obyvateľov Mýtnej, ktorým táto cesta pomôže výrazne zlepšiť dopravnú situáciu. ,,Ukončenie súťaže predpokladáme koncom roka 2018 a výstavba tak môže začať. Mám radosť, že som mohol priniesť dobré správy a že čoskoro môžeme začať stavať,“ povedal minister dopravy Arpád Érsek. Úsek pomôže hlavne doprave v obci Mýtna, kde občania už roky požadujú obchvat kvôli intenzite dopravy, hluku, prašnosti a bezpečnosti. Dlhé roky sa v otázke budovania cesty R2 cez Novohrad angažuje starosta obce Pavel Greksa. /*banner*/ Poďla portálu Našadoprava.sk ,,Predpokladaná hodnota stavebných prác na budúcom úseku R2 v plnom profile a dĺžke 13,5 kilometra v okrese Lučenec predstavuje 161,8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Národná diaľničná spoločnosť predpokladá ukončenie súťaže koncom tohto roka a následne by sa mala začať aj výstavba. Trasa úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce začína dočasným napojením cesty prvej triedy I/16 na rýchlostnú cestu R2 v Mýtnej v podobe stykovej križovatky pred obcou Mýtna. Súčasťou rýchlostnej cesty bude 148 objektov, vrátane mimoúrovňovej križovatky Mýtna, jedenástich mostných objektov, z ktorých budú dominantné tri estakády v dĺžke 1,36 km, a šiestich protihlukových stien.Trasa úseku končí v mimoúrovňovej križovatke Tomášovce, na ktorú bude nadväzovať úsek R2 Tomášovce – Ožďany, pre ktorý je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie." Úsek Kriváň - Mýtna má mať dĺžku 9,15 km. Text: Mgr. Jozef Pavlov, Našadoprava.sk Foto: FB Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

  • Pri oslobodzovaní Po...

    Oslobodzovacie boje o Podpoľanie boli dlhé a tvrdé. Priniesli veľké materiálne a ľudské straty. Správa o situácii v okrese Zvolen z februára 1945 hodnotí vývoj: „Všeobecná politická situácia v okrese Zvolen je dosť kritická. Obyvateľstvo je pohoršené z leteckého a delostreleckého bombardovania, ale aj počínaním nemeckých vojakov. Tým sa vyčítajú hlavne náhle domové prehliadky, kedy rekvírujú jedlo a neplatia zaň. Činovníci HSĽS a HG sa vo Zvolene od 28. februára 1945 nezdržujú.“ Správa hovorí aj o tom, že niektoré obce sú už obsadené Sovietmi a nie je možné vykonávať nariadenia vlády. Lepšia situácia nie je ani v tých, kde sú ešte nemecké vojská, pretože tam obyvateľstvo všemožne sabotuje nariadenia bratislavskej vlády.                                                                                                                    Útoky sovietskych a rumunských vojsk v rámci Stredoslovenskej operácie viac-menej kopírovali útoky nemeckých oddielov v októbri 1944. Útoky boli vedené na územie okresu z juhu, juhovýchodu a východu. Nemci vhodne využili na obranu členitý terén a obranné pozície vybudované počas Povstania. Prvou oslobodenou obcou okresu bola koncom januára 1945 Detvianska Huta, posledné boli oslobodené takmer na konci marca 1945.                               Proti sebe stáli jednotky armádnej skupiny Juh a II. ukrajinského frontu. V rámci zväzkov Wehrmachtu to bola 8. armáda, na druhej strane 40. armáda generála F. F. Zmačenka, 53. armáda a zväzky rumunskej I. a IV. armády. ,,Na sklonku januára 1945 sa frontová línia II. ukrajinského frontu pohybovala na čiare Tlmače – Pukanec – Ladzany – Kozí Vrbovok – Močiar – Sihla – Brezno nad  Hronom.“ Sovietske a rumunské vojská stáli na hraniciach okresu Zvolen. Hlavné smery útokov boli z juhu a juhovýchodu. Nemecké vojská, ktoré sa na území okresu Zvolen bránili, boli v sile približne 11 peších divízií. Oproti nim stála veľká prevaha – desať sovietskych streleckých divízií, jedna pevnostná brigáda a 16 rumunských divízií. Oslobodzovanie okresu Zvolen z východu sa začalo obsadením Detvianskej Huty 29. januára 1945 jednotkami 50. streleckého zboru generála V. Merkulova. Sovietske a rumunské vojská z východu začali útočiť na nemecké pozície v Hriňovej. ,,Nepriateľ kládol veľmi silný odpor v priestore na línii Hriňová – Jaseňovo – Klopotovo – až po Poľanu.! Wehrmacht opäť vhodne využil členitý terén na defenzívne boje. Tie v Hriňovej a v okolitých lazoch trvali od 31. januára do 11. februára 1945.                                     Do Detvy prenikali sovietske a rumunské vojská cez pomedzie detvianskych a hriňovských lazov – Riečku, Zánemeckú a Skliarovo. Zároveň sa k nej prebíjali jednotky 51. streleckého zboru generála A. Rumjanceva z doliny Krivánskeho potoka. Nemecký obranný uzol bol hlavne pri obci Podkriváň. Po ústupe jednotiek z Hriňovej hrozilo v tomto priestore dislokovaným nemeckým vojskám obkľúčenie. Po ťažkých bojoch v obci Kriváň sa postupne sťahovali západne od Detvy.                                                                               Prvé sovietske a rumunské vojská prenikli do Detvy 12. februára 1945, obec bola definitívne oslobodená o deň neskôr. Nemecká obrana sa opierala o masív Poľany, obec Dúbravy a pohorie Rohy. Sovietsky tlak na Dúbravy vyústil do ich oslobodenia 19. február, čím sa nová nemecká obrana vytvorila na línii. Očová – Vígľaš – Slatinské Lazy. Po výpade sovietskych vojsk bola obsadená Zvolenská Slatina, čím vrazila medzi nemecké obranné línie klin. Z tohto dôvodu pokračovali sovietske a rumunské útoky na krídla – na jednej strane v smere na Slatinské Lazy, Záježovú a na druhej strane v smere na Očovú.      /*banner*/                   Ťažké boje prebiehali hlavne o Očovú. Boje o obec trvali niekoľko dní. K hranici Očovej sa pechota 230. streleckej divízie dostala už 25. februára, obec bola definitívne oslobodená až 1. marca 1945. Do bojov o obec sa zapojili aj zvyšky 2. čs. partizánskej brigády a partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov, ktoré prečkali zimu na Poľane. V Slatinských Lazoch sa prví rumunskí vojaci objavili 23. februára 1945. Priamo z obce boli nemecké jednotky relatívne rýchlo vytlačené, avšak zaujali obranu na svahoch blízkeho pohoria Korčín. Až po prerazení rumunských vojsk v smere Pliešovce – Záježová, Nemci ustúpili na Môťovú. Prístupy k mestu Zvolen od východu viedli cez obec Lieskovec. Už 8. marca 1945 bola obec oslobodená, ale po následnom nemeckom protiútoku bol v rukách Wehrmachtu až do 12. marca 1945. Obrana východných prístupov k Zvolenu sa zrútila po preniknutí rumunských vojsk do Môťovej 11. marca 1945: ,,týmto manévrom obišli Lieskovec z juhu, nemeckým jednotkám v Lieskovci hrozilo obkľúčenie, preto začali vyprázdňovať obec.“  Boje o okresné mesto Zvolen sa začali útokom z Môťovej na zvolenskú železničnú stanicu 12. marca 1945. Ako prvé sa do mesta prebojovali pluky 133. a 240. streleckej divízie. ,,Priame pouličné boje vo Zvolene sa začali silnou delostreleckou a leteckou prípravou útoku." Mesto bolo oslobodené definitívne 14. marca 1945. Význam dobytia mesta Zvolen ako hospodárskeho centra a dopravného uzla dokazuje aj fakt, že večer 14. marca 1945 bolo na počesť oslobodenia mesta vypálených 12 sálv zo 124 diel v Moskve. Nepriateľ po ústupe zo Zvolena mal stále na okolitých výšinách – Stráž, Bakova Jama a Borová Hora mínometné a delostrelecké jednotky, ktoré viedli rušivú paľbu s cieľom zabrániť sovietskym a rumunským vojskám vytvoriť na Hrone predmostie a pokračovať v útoku na Banskú Bystricu. Po preskupení sovietski a rumunskí vojaci prekročili Hron a 19. marca 1945 viedli útok na Borovú horu, Lukové a Zolnú. Následne boli obsadené obce Hájniky, Rybáre, Sielnica a Veľká Lúka. Obec Sampor sa stala súčasťou nemeckej obrany Banskej Bystrice z juhu na línii Sampor – Hronsek – Badín. Obce Tŕnie a Turová boli v smere postupu sovietskych a rumunských vojsk na Kremnicu. Oslobodili ich 26. marca 1945. Obec Železná Breznica bola poslednou oslobodenou obcou okresu Zvolen – 28. marca 1945.    Mgr. Jozef Pavlov Text je autorským textom z pripravovanej monografie Okres Zvolen 1938 - 1945.

  • Masarykov dvor osláv...

    Obľúbený Masarykov dvor nadchádzajúci víkend oslávi svoje 3. výročie. ,,Už v sobotu sa na Vás tešíme, na oslave našich tretích narodenín. Aj pre nás je neuveriteľné, ako ten čas letí... príďte s nami stráviť pohodový deň na Masarykovom dvore. V tento deň vyžrebujeme aj výhercov našej novoročnej súťaže. Pre detičky sme pripravili vozenie na koníku, súťaž o najkrajšiu masku, pre dospelých ochutnávku tradičných zabíjačkových špecialít a fašiangový sprievod. Tešíme sa na Vás." /*banner*/ V priebehu 3 rokov sa Masarykov dvor stal obľúbeným zariadením. Množstvo ľudí využilo možnosť svadby v tomto príjemnom prostredí, pravidelné športové a kultúrne podujatia obohatili kultúru v regióne, kuchyňa ponúka tradičné miestne špeciality. Bez preháňania sa môže dnes Masarykov dvor považovať za jeden z klenotov Podpoľania, nielen pre domácich, ale aj turistov. Program osláv začína v sobotu o 11:00. Text a foto: Masarykov dvor a redakcia

  • Šport

  • Delič majstrom Slove...

    Dňa 10. februára 2018 sa v športovej hale Dukla Trenčín konalo finále ligy NOGI Cup, ktorú organizuje Slovenská asociácia grapplingu. Na tomto kole boli zároveň udelené tituly majstrov slovenska za rok 2017, pre zápasníkov prestížnej kategórie expert boli pripravené opasky šampióna. Na tomto kole sa zúčastnil aj detviansky zápasník Róbert Delič, ktorému bol udelený titul Majstra Slovenska v kategórii expert do 66 kg a zároveň odovzdaný opasok šampióna. Delič bohužiaľ pre zranenie do zápasov nastúpiť nemohol, no po dominantných výkonoch v minulom roku nazbieral dosť bodov na celkové prvenstvo v tabuľke. Minulý rok sa mu podarilo vyhrať zlato celkovo na troch slovenských turnajoch. /*banner*/ Vyjadrenie Róberta Deliča: ,,Som veľmi rád že sa mi podarilo obhájiť titul z roku 2016, veľká vďaka patrí sponzorom, tréningovým partnerom v FFC Detva a mestu Detva za silnú podporu nášho klubu. Momentálne sa liečim zo zranenia, verím že už niekedy v apríli budem môcť ďalej zápasiť. Chystal som sa už v marci na prestížnu súťaž do Ríma, bohužiaľ pre zranenie to musím odložiť."

  • Víťaznú šnúru Detvy ...

    Víťaznú šnúru detvianskych hokejistov ukončila Dukla Trenčín. HC 07 Detva – HK Dukla Trenčín 0:2 (0:0, 0:1, 0:1) Góly: 33. Sojčík (Holenda, Marcel Hossa), 60. Bezúch Strely: 37-25 / Vhadzovania: 49-31 / Vylúčenia: 3-6 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Štefik, Stano – Gajan, Gavalier - Ország / Počet divákov: 546 Zostavy Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Macejko, Šimon, Gachulinec, Vyskoč, D. Jendroľ - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Žilka - Videlka, Murček, Ščurko - Andrisík, Piačka, Róth Trenčín: M. Valent - Bačík, L. Romančík, Pač, Holenda, Themár, Bohunický, Deveaux, J. Švec - Radivojevič, Pardavý, Bezúch - Marcel Hossa, T. Varga, Gašprovič - Mikula, Dlouhý, Hecl - Sojčík, Sádecký, D. Hudec V 13. minúte spálil obrovskú šancu domáci Sitnikov. Otvárací gól stretnutia zaznamenali hostia v 33. minúte,  keď presilovú hru využil Peter Sojčík. Protesty domácich hráčov,  že gól padol vďaka vysokej hokejke boli márne. O minútu neskôr sa do ďalšej veľkej šance dostal opäť domáci Sitnikov, ale trafil len ležiaceho Valenta. Hackett v 43. minúte v obrovskej šanci vychytal strelca úvodného gólu. Domáci v snahe vyrovnať odvolali v závere zápasu brankára, čo pretaviť vo vyrovnávajúci gól Belluš, ale neuspel. Víťazstvo Dukly pod Poľanou poistil sekundu pred koncom Ondrej Mikula. Pozápasové vyjadrenia Pavel Igríni, tréner Detvy: „Naši hráči podali opäť veľmi kvalitný výkon, myslím, že Trenčínu sme boli viac ako vyrovnaný súper a zaslúžili sme si zápas dostať do predĺženia, ale bez gólu sa doma nevyhráva. S výkonom, nasadením a bojovnosťou, aj s hernou kvalitou som ale spokojný.‟   Peter Oremus, tréner Trenčína: „Pre nás to bol veľmi dôležitý zápas, pretože dnes sme tie body potrebovali. Zápas bol veľmi ťažký, z víťazstva sa tešíme a ako hovorím, dnes sme sem išli jednoznačne získať tri body a to sa nám podarilo.‟   Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10501-hc-07-detva-dukla-trencin/highlight   Vyjadrenie Juraja Milého: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11353-mily-po-zapase-detvy-s-trencinom   Vyjadrenie Petra Sojčíka: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11354-sojcik-po-zapase-detva-trencin   Vyjadrenie Michala Valenta: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11355-valent-po-zapase-v-detve     HC 07 Detva – HC Košice 1:2 (0:0, 0:1, 1:1) Góly: 60. Róth (M. Surový) - 39. Šedivý (Spilar), 54. Jenčík (Spilar, Dudáš) Strely: 35-30 / Vhadzovania: 28-34 / Vylúčenia: 5-3 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Müllner, Orolin – Gajan, Gavalier – Chudada / Počet divákov: 511 Zostavy Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, Vyskoč, Gachulinec, D. - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Róth - Videlka, Jakubík, Ščurko - Andrisík, Piačka, Jendroľ Košice: Habal - Dudáš, Ovčačík, Šedivý, Čížek, Pulli, Koch, Michalčin - Jenčík, Pacan, Spilar - Kafka, Klíma, Miklík - Šoltés, Boltun, Hričina - M. Novotný, Š. Petráš, Hudák Po šanci Hrinčinu v 12. minúte zvonila konštrukcia detvianskej brány. V 21. minúte sa domáci dostali do prečíslenia 3 na 2, avšak Kuklev zakončoval len do hrude Habala. O štyri minúty neskôr spáli ďalšiu veľkú šanci Detvy Videlka. Strela hosťujúceho Šedivého od modrej v 39. minúte skončila v Hackettovej bráne. Pri Bellušej šanci o dve minúty neskôr pomohla košickému brankárovi konštrukcia brány. Pobyt domáceho  Videlku na trestnej lavici skrátil v 54. minúte Richard Jenčík. Sekundu pred koncom prekonal hosťujúceho Habala Mário Róth. Pozápasové vyjadrenia Pavel Igríni, tréner Detvy: „V dnešnom zápase sme podali znovu veľmi zodpovedný výkon. Myslím si, že môžeme byť spokojní, škoda toho neskorého gólu, ale Košiciam sme boli rovnocenným súperom. Chýbalo nám 5 útočníkov, herná koncepcia sa zmenila po odchode Jakubíka, ktorý hral dnes vynikajúci zápas. Musím pochváliť všetkých hráčov, majú svoje opodstatnenie. Nehráme zlý hokej, tak ako povedal Miklík, že akým spôsobom môžeme byť na poslednom mieste, tiež sa tomu čudujem.‟ Marcel Šimurda, tréner Košíc: „Chalani dnes do bodky splnili všetko to, čo sme si povedali pred stretnutím, hrali sme jednoducho a bojovne. Všetko bolo podložené výborným výkonom nášho brankára. Dôležité bolo, že sme rýchlo otáčali hru smerom dopredu, súper sa nedokázal udržať v našom obrannom pásme. Išli sme si za svojim cieľom a získali sme dôležité tri body.‟ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10476-hc-07-detva-hc-kosice/highlight Vyjadrenie Mária Rótha: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/video/rozhovory/udalost/11362-roth-nas-gol-prisiel-neskoro /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Banská Bystrica 49 28 4 5 12 187:115 97 2. Nitra 49 27 6 4 12 174:135 97 3. Zvolen 49 25 7 6 11 165:132 95 4. Košice 49 27 5 3 14 160:118 94 5. Trenčín 49 27 5 3 14 133:98 94 6. Poprad 49 21 6 6 18 136:131 79 7. Žilina 49 16 3 6 24 121:142 60 8. Nové Zámky 49 11 7 4 27 110:161 51 9. Liptovský Mikuláš 49 10 5 9 25 109:143 49 10. Detva 49 10 1 3 35 103:174 35   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 12. februáru 2018 Text: Milan Belko

  • Piate víťazstvo HC 0...

    Hokejový klub HC 07 Detva zažíva svoju športovú renesanciu. MsHK Doxxbet Žilina – HC 07 Detva 4:5 po predĺžení (2:1, 1:1, 1:2, 0:1) Góly: 10. Húževka (Kozák, M. Tvrdoň), 17. Kozák (T. Pospíšil, Húževka), 25. J. Jurík (Holovič, Juraško), 43. J. Jurík (Konečný, Holovič) - 12. Belluš, 25. Ščurko (Videlka), 48. Surovka (Belluš), 57. Ščurko (M. Surový, Milý), 64. Milý (Videlka) Strely: 35-29 / Vhadzovania: 30-35 / Vylúčenia: 2-5 / Presilovky: 2-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: D. Konc, Müllner – Gegáň, Kollár - Kontšek/ Počet divákov: 1205 Zostavy Žilina: T. Tomek - Kozák, Hatala, Juraško, Michal Roman, P. Mikuš, Martin Mazanec, Mendrej, Turian – M. Tvrdoň, Húževka, T. Pospíšil - J. Jurík, Holovič, Konečný - Rogoň, Ondruš, Stupka - Váňa, Valášek, Dolinajec Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Šimon, Macejko, Gachulinec, Vyskoč, D. Jendroľ - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Žilka - Videlka, Murček, Ščurko - Andrisík, Piačka, Róth Počas presilovej hry v 10. minúte Tvrdoň našiel na pravej strane Kozáka, ktorý sa oprel do strely, Hackett puk vyrazil pred seba, kde bol číhajúci Peter Húževka a poslal ho do detvianskej siete. O dve minúty neskôr bolo vyrovnané zásluhou Martina Belluša. Domáci Lukáš Kozák dostal skvelú prihrávku od Tomáša Pospíšila a z pravého kruhu vymietol ľavý vinkel Hackettovej brány. Prečíslenie domácich 2 na 1 gólovo zakončil v 25. minúte po  prihrávke Holoviča Juraj  Jurík. O pár sekúnd neskôr našiel Videlka Ladislava Ščurka, ktorý prekonal Tomeka. Pobyt hosťujúceho Surového na trestnej lavici skrátil v 43. minúte svojím druhým gólom v stretnutí Juraj Jurík. Vylúčenie domáceho Rogoňa gólovo potrestal v 48. minúte Filip Surovka. Zápas poslal do predĺžení svojim druhým gólom v zápase detviansky medveď Ladislav Ščurko. Hrozbu samostatných nájazdov odvrátil v 64. minúte hosťujúci Juraj Milý.  /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Petr Rosol, tréner Žiliny: „Z výsledku som sklamaný. Aj keď sme hrali bez piatich hráčov základnej zostavy, nemôžeme sa na to vyhovárať. Viedli sme 3:1 a 4:2 a nechali sme si víťazstvo vziať. Nemôžeme dostať v niektorých situáciách gól, ako sme dostali dnes. V takých momentoch musíme puk aj 'zožrať', no to sa nestalo. Poviem to otvorene, po zápase som na hráčov nebol dobrý a príjemný.‟ Pavel Igríni, tréner Detvy: „Pomaly sme sa rozbiehali, chlapci mali v nohách ťažký duel s Banskou Bystricou. Prvú tretinu sme prehrali, ale myslím si, že v druhej a tretej časti sme už boli silnejší na puku, hrali sme agresívnejšie, lepšie sme kombinovali, dali sme pohotové góly a hrali sme svoju hru. Po zásluhe sme vyhrali, za čo patrí vďaka všetkým hráčom, musíme dobre zregenerovať a pripraviť sa na zvyšné duely v tomto mikrocykle.‟ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10625-mshk-zilina-hc-07-detva/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Nitra 47 27 6 3 11 170:127 96 2. Banská Bystrica 47 27 4 5 11 182:108 94 3. Zvolen 47 24 7 6 10 158:127 92 4. Trenčín 47 26 5 2 14 129:95 90 5. Košice 47 25 5 3 14 156:116 88 6. Poprad 47 20 5 4 18 127:128 74 7. Žilina 47 16 3 5 23 117:136 59 8. Nové Zámky 47 11 6 4 26 103:152 49 9. Liptovský Mikuláš 47 9 4 9 25 103:139 44 10. Detva 47 10 1 3 33 102:170 35   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 7. februáru 2018 Text: Milan Belko

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3