s DTonline.sk

Región

  • História i súčastnosť Detvianskej Huty

    História i súčastnosť Detvianskej Huty

    Rozsiahle lesy v širokom teritóriu obce Detva boli priam predurčené k tomu, aby ich majitelia Vígľašského panstva dobre využili. Keďže lesy okolo vígľašskej huty boli vyrúbané, rozhodlo panstvo o zriadení novej sklárskej huty v detvianskych lesoch. Zmluvu na jej výstavbu podpísali 24.02.1761 vo Veľkej (dnes Zvolenskej) Slatine. Za Vígľašské panstvo ju podpísal fiškáľ Samuel Libertiny a provizor Ján Boršický. Druhou právnou stranou  zmluvy bol sklársky majster Bernard Hupka, pochádzajúci z Moravy od Valašskej Medřice. Ten sa zaviazal, že za miesto, kde panstvo na svoje náklady postaví hutu, bude ročne platiť  200 rýnskych zlatých . V priebehu roku panstvo postavilo novú hutu, celé jej zariadenie zabezpečil Bernard Hupka – tieto náklady vyčíslil na 1.888 zlatých a 18 grajciarov. Nová sklárska huta začala vyrábať tabuľové, duté sklo. Obec Detvianská Huta má po posledných komunálnych voľbách na svojom čele opäť starostku Janu Hrončekovú. Občania si ju vybrali aj na trvanie druhého volebného obdobia. ,,Som veľmi rada, že mi ľudia dali svoj hlas aj v týchto voľbách. Znamená to, že asi boli spokojný s mojou doterajšou prácou. Budem sa snažiť robiť všetko ako doteraz a aj viac, ak to bude možné.”skonštatovala pani Hrončeková. Detvianská Huta sa môže pochváliť novovybudovanými autobusovými zástavkami, novou fasádou kulturného domu, novým multifunkčným ihriskom (futbal, volejbal, basketbal…). V obci sa chystajú ďalšie zmeny (napr. Zmena kúrenia na základnej škole= prechod na biomasu). Dedina koná aj mnoho kultúrnych akcii (Richtárkyna vareška, divadelné predstavenia, ľudové zábavy…). Detvianska Huta Prvé rodiny usadené  okolo novej huty pochádzali z Moravy, keď podľa správy z 25. júla 1763 odišlo 14 rodín z panstva Jozefa Illešháziho z Brumova a Vsetína, ktoré odišli do huty detvianskej, ležiacej vo Zvolenskej stolici. Z týchto prvých prisťahovalcov vznikla dnešná Detvienska Huta. Títo neboli sklármi, avšak svojou prácou sa podieľali na fungovaní sklárne (rúbanie a dovoz dreva, dovoz kremeňa, odvoz skla). Niektoré z ich priezvisk sa zachovali  do dnes. Išlo o týchto poddaných želiarov: Juraj Florian Vydra, Ján Olšiak, Jakub Kret, Ján Zbranka, Juraj Franek, Martin Kortiš, Ján Kret, Ján Guľa, Jozef Gabera,, Ondrej Machala, Martin Michalovský, Martin Marunčiak a Martin Drapka. Prvý súpis nezachytil ďalšie mená želiarov, ktorí pracovali pre hutu od jej  začiatku. Boli to: Martin Orság, Ján Kapečka, Ján Špalek, Juraj Paleček, Martin Randísek, Matej Machala, Martin Macháč, Martin Machala, Štefan Randísek, Mikuláš Plavucha, Michal Drugda, Ján Zdechovan, Ján Karas, Ján Červínka. Po nich v priebehu štyroch rokov prišli Michal Pekár, Martin Merka, Martin Kapečka, Martin Vojenčiak, Ján Chovanec, Martin Kubiš a v roku 1770 prišiel Ján Škoda Peterle. Prvými sklármi v novej hute boli: Ján Fungel, Jozef Hilber, Matej  Maček, Ondrej Brno, Ondrej Macháček, Gottfried Fridel, Ján Valek, Melicher Findisch, Gottfried Fridrich, Ondrej Kibissa, Ján Horn, Jozef Stuler a Fridrich Stuhl. Medzitým začiatkom 70. rokov postavil sklársky majster Hupka novú hutu v Dolnej Bzovej, kde sa aj presťahoval. Mikuláš Esterházi, majiteľ Vígľašského panstva sa rozhodol dať detviansku hutu novému arendátorovi. 1.10.1775 ju získal vígľašský hutník Martin Michna sa synom Jánom. Osada okolo sklárne sa už vtedy volala podľa Mikuláša Esterháziho Mikloss Huta, resp. Miklosfalva. Ján Michna sa stal v roku 1785 šľachticom (nobiles) a s udelením šľachtictva získal aj vlastný erb. V roku 1785 začala cirkevná vrchnosť uvažovať aj o výstavbe kostola a farskej budovy, pretože v tom roku bolo v Detvianskej Hute 590 duší. Prvý drevený kostol bol postavený v roku 1790, 21. novembra ho posvätil detviansky farár Juraj Spaczynský. Prvým  kaplánom sa stal v tom istom roku Martin Urbanecz. Ešte za prvého kaplána bola postavená drevená farská budova. V roku 1797 bola skláreň, obydlia sklárskej huty vo veľmi zlom stave. V priebehu roku 1797  Ján Michna  od nájmu huty odstúpil a odsťahoval sa do Vígľašskej Huty. Posledným árendátorom huty sa 04.04.1797 stal tovariš nemeckej národnosti Václav Holzer. Sklárska výroba definitívne zanikla v Detvianskej Hute v roku 1801. Mladší sklári sa neskôr presťahovali do novopostavenej huty v Hriňovej, starší zostali bývať v Detvianskej Hute. Zaujímavosťou je, že obecná  pečať z roku 1790 je tvorená čerieslom, lemešom a tromi obilnými klasmi. Nie je v nej nič, čo by poukazovalo na sklársku výrobu a jej dlhoročnú tradíciu. Môže to byť dôsledok toho, že sklári tvorili už len nepatrnú časť z celkového obyvateľstva. Medzitým narastal počet obyvateľov Detvianskej Huty. Kráľovská miestodržiteľská rada rozhodla 23.9.1803, že Detvianska Huta bude mať samostatnú faru. Za jej prvého farára bol kanonicky ustanovený doterajší miestny kaplán Tomáš Červeň 25.1.1804. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa zhoršil technický stav dreveného kostola. Farníci si v roku 1842-1843 postavili nový murovaný kostol v neorománskom slohu. Stalo sa tak za pôsobenia pána farára Jozefa Dvorského . V roku 1855 bola z kameňa postavená aj nová budova fary. V rokoch 1878-1894 vo farnosti požehnane účinkoval národovec Peter Tomkuljak. Tomkuljak dal obnoviť kostol, vyvýšil vežu a do kostola zakúpil nový šesťregistrový orgán. Založil knižnicu, venoval sa ovocinárstvu a včelárstvu. Zakladal spolky miernosti, a vo svojich kázňach poukazoval na škodlivosť alkoholizmu medzi Huťanmi. Ľudia sa v 19. a v prvej polovici 20. storočia živili prevažne poľnohospodárstvom a mnohí chlapi chodili do hory ťažiť drevo. Tvrdo vypestované obilie sa mlelo v mlyne až v Málinci. Do tohto ťažkého života tvrdo zasiahli obe svetové vojny. Postupne boli v Detvianskej Hute vybudované štyri obchody. Vybudovali a vlastnili ich občania židovského pôvodu. Po prvej svetovej vojne tieto obchody odkúpili rodiny z Detvianskej Huty: Kvakovci, Müllerovci, Babuchnovci a Gibaľovci. V roku 1938 bolo v obci založené Ľudové spotrebné družstvo, jeho prvým predsedom bol polesný Ondrej Neeč. V medzivojnovom období bola v  r. 1934  postavená budova notárskeho úradu (staré MNV, resp. OcÚ). Počas druhej svetovej vojny zahynulo na fronte a v povstaní sedem ľudí a 28 ich bolo v zajatí v nemeckých koncentračných táboroch Buchenvald a Mauthasen.

    01. mája 2011 11:33
  • Spájanie Gymnázia a Spojenej strednej školy v Detve

    Spájanie Gymnázia a Spojenej strednej školy v Detve

    Gymnázium v Detve Významný deň pre všetkých gymnazistov nastal 26. 11. 2010, kedy sa konala Slávnostná akadémia pri príležitosti 20. výročia vzniku našej školy. V ten deň sme boli všetci hrdí na to, že sme študentmi Gymnáziá v Detve, ktoré tak výborne funguje už 20 rokov. S odstupom času som sa som sa nad tým zamyslela a videla so úplne inú situáciu. Situáciu, ktorá bola ešte veľmi ťažká. Od Slávnostnej akadémií neprešlo ani 5 mesiacov a 8. 4. 2011 sa malo rozhodnúť o budúcnosti našej školy. Už 20 rokov fungujeme ako samostatná škola a už 20 rokov dosahujeme výborné výsledky a nemyslím si, že potrebujeme „pomoc“ Spojenej školy. A tak som ticho dúfala, že my a aj všetci občania nášho mesta vyjadria veľký nesúhlas so spájaným stredných škôl v Detve. Poslanci VÚCBB situáciu dlho zatajovali. Študenti a profesori nášho gymnáziá sa o spájaní dozvedeli takpovediac v hodine 12-tej. Samozrejme tak ako profesori aj študenti vyslovili veľký nesúhlas. Nechápali sme prečo sa má spájať škola, ktorá funguje už 20 rokov, má kvalifikovaných profesorov a nemá ani finančné problémy. Nevedeli sme si predstaviť ako budeme fungovať spolu so Spojenou školu, ktorá má úplne iné zameranie. Gymnázium pripravuje študentov na vysoké školy. A do spojenej školy chodia študenti, z ktorých raz budú mechanici, zvárači, ekonómovia. Všetci sme dobre vedeli, že ak sa spojíme gymnázium časom úplne zanikne. A keďže toto nikto z nás nechcel, rozbehli sme akciu. Najskôr sa zvolala Rada rodičov, potom nastal pohovor so študentmi a profesormi našej školy, a nakoniec sa vytvorila petícia proti spájaniu. Všetci sme trpezlivo čakali na 8. apríl, kedy sa malo definitívne rozhodnúť. No keď nastal deň D boli sme nervózni a ticho sme dúfali, že predseda BBSK Ing. Vladimír Maňka rozhodne v náš prospech. Stretnutie sa uskutočnilo vo vestibule Gymnáziá v Detve, ktorý bol do polovice zaplnený rodičmi a druhú polovicu zapĺňali profesori a študenti. Záujem bol taký veľký, že niektorí naši študenti museli sedieť vonku. Na stretnutí zástupcovia petičného výboru odovzdali Ing. Vladimírovi Maňkovi petičné hárky so 4077 podpismi občanov, ktorí boli proti spájaniu škôl. A po krátkom predstavení hostí si slovo zobral predseda BBSK Ing. Vladimír Maňka, ktorý vo svojom prejave vysvetlil dôvody prečo sa BBSK zaoberá práve spájaním škôl. Uviedol, že jedným z hlavných dôvodov je aj klesajúci počet žiakov a málo peňazí, ktoré školy cez BBSK dostávajú. Preto sa BBSK snaží spájať školy, aby znížil náklad na ich prevádzku a mohol tak viac peňazí investovať do vzdelania. Po dôkladnej analýze situácie a výsledkov našej školy došli zástupcovia spoločne k záveru, že k spájaniu Gymnáziá so Spojenou školu nedôjde. Čím vyčarovali všetkým zúčastneným úsmev na tvári. Ako hlavné dôvody Maňka uviedol veľmi dobré výsledky školy, ktorá je kvalitou vzdelávania na rovnakej úrovni ako Gymnázium vo Zvolene a taktiež aj nesúhlas občanov o spájaní. No uviedol aj fakt, že spájaniu sa nevyhnú najmä tie školy, ktoré nedokážu naplniť svoje kapacity, čo samozrejme nie je náš prípad. Po tomto vyjadrení sa situácia upokojila a viacerými diskutujúcimi, no najmä p. prof. Ďuricovou z gymnázia a p. prof. Feješovou zo Spojenej školy bola vyslovená prísaha, že obe školy budú mať tak isto ako doteraz dobré vzťahy. Po tomto sľube sa zasadnutie ukončilo a opäť sme boli všetci hrdí na to, že sme a budeme študentmi Gymnáziá v Detve a nie študentmi Spojenej školy.

    01. mája 2011 11:32
  • Letisko Sliač bude slúžiť už aj civilistom

    Letisko Sliač bude slúžiť už aj civilistom

    Civilné lety boli prerušené v máji roku 2009 a letisko slúžilo len na vojenské účely. A keďže bola pred časom riadne ukončená komplexná rekonštrukcia dráhy, po obnovení armádnej letovej prevádzky sa spustí aj tá civilná. Na Letisku Sliač, ktoré sa nachádza neďaleko Zvolena prebiehajú posledné úpravy a onedlho ho budeme môcť využívať na lietadlovú prepravu. Potom, čo z letiska odlietali linky ČSA či charterové lety, by sa letisko chcelo vrátiť k svojmu štandardu. Na to potrebuje povolenie na poskytovanie leteckých navigačných služieb na civilnú letovú prevádzku od ministerstva dopravy. Dôležitý certifikačný audit bude v apríli tohto roku. Minister obrany Ľubomír Galko, ktorý si tento rok v januári sám zalietal nad Sliačom sa vyjadril, že prílety, odlety, vzlety a pristátia budú pod taktovkou ministerstva obrany. Samotné vybavovacie a handlingové služby zabezpečí Letisko Sliač. Okrem obnovy civilných letov je naplánovaná aj výstavba nového skladu pohonných látok a mazív. Finančné prostriedky potrebné na investíciu by sa mali pohybovať vo výške päť miliónov eur a zabezpečia ich členské štáty NATO. Letisko bolo otvorené v máji minulého roka, tesne pred voľbami aj napriek tomu, že sa ešte nedalo využívať. Na otvorení sa vtedy zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič, ale vzhľadom na to, že neboli nastavené navigačné systémy, stíhačky MiG-29 sa na letisko nedostali. V januári tohto roku už bolo ale všetko v poriadku a preveril si to aj minister Galko osobne, pri čom sme nechýbali s našimi objektvími...

    29. apríla 2011 17:46
  • Sliač bude po piatich rokoch hostiť letecké dni

    Sliač bude po piatich rokoch hostiť letecké dni

    Len pár mesiacov po spustení opätovnej letovej prevádzky na letisku Sliač je už jasné, že sa naň vráti aj populárne podujatie pre verejnosť. Súčasťou osláv 67. výročia Slovenského národného povstania bude 27. a 28. augusta na letisku Tri duby na Sliači podujatie Slovak International Air Fest (SIAF). Takéto podujatie, predtým ako Slovak Air Fest organizované banskobystrickou Slovenskou leteckou agentúrou, sa naposledy konalo v roku 2008 na letisku Očová. Sliač hostil tento letecký sviatok naposledy v júni 2006. Letecké podujatia pre verejnosť majú v našom regióne bohatú tradíciu, no kvôli rekonštrukcii letiska na Sliači si užívali obdobné podujatie v posledných rokoch na letisku v rámci Národných leteckých dní v Piešťanoch. Patronát nad udelením možnosti organizácie takejto akcie má Ministerstvo obrany, ktoré sa na obdobných podujatiach zároveň spolupodieľa. O organizáciu prejavila aj v tomto roku záujem spoločnosť Magnet press, ktorá plánovala opäť podujatie organizovať v Piešťanoch a banskobystrická Slovenská letecká agentúra, ktorá prejavila záujem o letisko Sliač. To po znovuotvorení naplno obnovuje svoju prevádzku, pri čom už čoskoro začne opäť plniť aj funkciu verejného letiska. Víťazným sa stal projekt Slovenskej leteckej agentúry, ktorej rozpočet pre takéto podujatie je stanovený na 275 tisíc eur. „Podujatie naberie medzinárodný charakter a nepôjde už o Národné letecké dni, ale medzinárodné letecké dni pod názvom SIAF – Slovak International Air Fest,“ začal pre portál BBonline.sk Hubert Štoksa zo spomenutej agentúry, ktorá má s leteckými dňami bohaté skúsenosti. „Ministerstvo obrany neposkytne pre podujatie žiadnu dotáciu, ale je hlavným programovým partnerom. Čiže prezentovať sa budú Vzdušné sily Slovenskej republiky a tie si zároveň pozvú armády ostatných krajín, keďže platí reciprocia v rámci NATO. Agentúra však už následne hradí náklady súvisiace s organizáciou a najmä, zabezpečuje civilnú časť letového programu. Už teraz môžem potvrdiť, že sme v kontakte s maďarským leteckým akrobatom Zoltánom Veresom,“ priblížil Štoksa. Ťahákom veľkých medzinárodných leteckých dní sú ale vystúpenia priam svetoznámych leteckých skupín. Kedysi medzi také patrili napríklad aj slovenské „Biele albatrosy“. Formácia sa rozpadla v roku 2004. Dnes sú po celom svete známi napríklad talianski Frecce Tricolori alebo francúzski Patrol de France: „Určite si ich viem na Sliači predstaviť, ale termíny pre takéto skupiny sa požadujú aj rok predtým. My teraz máme osem mesiacov, ale urobíme všetko preto, aby sa aj toto podarilo. Prezradím, že sme už aj takéto zahraničné skupiny kontaktovali a sme v jednaní, takže uvidíme.“ uzavrel o pripravovanom podujatí, ktoré tradične navštívia desaťtisíce návštevníkov, Hubert Štoksa zo Slovenskej leteckej agentúry. Diváci na Sliači sa opäť môžu tešiť aj na leteckého akrobata Zoltána Veresa z Maďarska: [youtube IwR6MsB8XTM 480 390]

    20. februára 2011 23:38
  • Foto: Minister obrany navštívil letisko Sliač

    Foto: Minister obrany navštívil letisko Sliač

    Prišiel, videl, odletel. Minister obrany Slovenskej republiky Ľubomír Galko v pondelok napoludnie navštívil leteckú základňu Sliač, kde mu bolo predstavené Zmiešané letecké krídlo. Svoju návštevu ukončil odletom na stíhacom stroji L-39 Albatros. [caption id="attachment_15424" align="alignright" width="300" caption="Riadenia L-39 Albatrosu sa v bezpečnej výške počas letu zo Sliača do Bratislavy chopil aj sám minister."][/caption] Súčasný minister obrany SR Ľubomír Galko, rovnako ako jeho predchodcovia, nevynechal návštevu leteckej základne Sliač. Tú zrealizoval hneď v prvom polroku svojho mandátu, a to konkrétne v pondelok, 17. 01. 2011. Hlavným bodom jeho programu bolo oboznámenie sa s fungovaním Zmiešaného krídla, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru SR. ,,Chcem vidieť organizáciu, systém výcviku a následne na vlastnej koži zakúsiť jeho praktickú časť," povedal počas svojej návštevy základne Ľubomír Galko. Ten si okrem prehliadky priestorov vyskúšal aj letecký simulátor, využívaný pri výcviku nových stíhacích pilotov. Záver jeho návštevy mal ukončiť krátky let nad Banskou Bystricou. Pre zlé poveternostné podmienky však nakoniec nebolo možné pristáť na Sliači, a tak minister v stíhačke L-39 Albastros odletel až do Bratislavy. Z letu podľa vlastných slov strach nemal: ,,Nemám obavy, veď budem sedieť za špičkovým pilotom. Skôr som plný očakávaní". Na leteckej základni Sliač sa v súčasnosti nachádza 10 lietadiel typu L-39 Albatros a 12 lietadiel typu Mig 29. Z oboch typov je pritom podľa Galka okamžitej prevádzky schopných po 6 lietadiel. Minister však verí, že do konca roka nájde financie na generálnu opravu ďalších. Tie sú podľa slov pilota, s ktorými minister letel, podplukovníka Romana Poláčka, po konštrukčnej stránke pripravené, potrebná je však výmena vnútorných systémov. Viac informácií o financovaní prevádzky Zmiešaného krídla vám prinášame v ďalšom článku...

    22. januára 2011 01:39
  • Foto: Náš kraj má svojich 7 divov, zvolenský Pustý hrad je naj

    Foto: Náš kraj má svojich 7 divov, zvolenský Pustý hrad je naj

    Zo 62 súťažných návrhov bolo do hlasovania zaradených 45, z ktorých už dnes poznáme sedem najobľúbenejších a najkrajších miest v našom kraji. Takmer 2700 hlasujúcich rozhodlo, že najviac sme hrdí na Pustý hrad rozprestierajúci sa nad Zvolenom, ale napríklad aj Španiu Dolinu, kostol v Hronseku či Čiernohronskú železnicu. Po takmer osemmesačnom hlasovaní si prvé miesto vybojoval Pustý hrad vo Zvolene s počtom 226 hlasov. S tesným trojbodovým rozdielom skončil na druhom mieste Kláštor v Hronskom Beňadiku. Mesto zapísané v zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO, Banská Štiavnica, obsadilo bronzové miesto. Podporu mu vyjadrilo 152 hlasujúcich. Medzi Sedem divov Banskobystrického samosprávneho kraja sa vďaka zisku 146 bodov dostala aj národná kultúrna pamiatka – Čiernohronská železnica. Titulom div kraja sa môže od dnes pýšiť aj malebná horská obec s bohatou baníckou históriou – Špania Dolina, ktorú v ankete podporilo 140 hlasov. Svoje miesto medzi najkrajšími pozoruhodnosťami si našla aj Kremnická mincovňa. Jeden z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete obsadil šiestu priečku s počtom 137 hlasov. Sedmičku unikátnych lokalít uzatvára drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku, ktorému svoj hlas poslalo 134 ľudí. Predseda BBSK a poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka vyžrebuje troch účastníkov ankety, ktorých pozve na návštevu sídla Európskeho parlamentu v Bruseli alebo Štrasburgu.

    22. januára 2011 01:36
  • Foto: Lesnícky skanzen vo Vydrove s rekordnou návštevnosťou

    Foto: Lesnícky skanzen vo Vydrove s rekordnou návštevnosťou

    Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu navštívilo v minulom roku rekordných 57600 návštevníkov z 23 krajín, čo je o takmer 6000 viac, ako v roku 2009. Trojkilometrový náučný chodník so 70-timi zastávkami absolvovali okrem domácich hostí napríklad aj návštevníci z Kanady, Číny či Uruguaja. Najviac zahraničných turistov v minulom roku, až 1095, prišlo už tradične z Česka. Druhú priečku v zastúpení zahraničných návštevníkov obsadilo Nemecko. „Počet návštevníkov stúpa nepretržite od založenia skanzenu v roku 2003,“ povedal jeho správca Boris Pekarovič. Najviac ľudí si každoročne prichádza oddýchnuť do Vydrovskej doliny na Deň stromu, ktorý organizujú LESY SR š.p. vždy začiatkom júla. Vlani prilákalo toto kultúrno-spoločenského podujatie okolo 18.000 ľudí. „Návštevnosť skanzenu však medziročne rastie aj v ostatných mesiacoch,“ podotkol Pekarovič. Lesnícky skanzen sa vlani mohol popýšiť niekoľkými novinkami. Napríklad v marci sa v obore narodilo osem malých diviačikov, počas roku pribudla už 70-ta zástavka náučného chodníka zameraná na lesnícku bioklimatológiu a ku Dňu stromu dostali návštevníci k dispozícii nový most cez potok a ďalší úsek dreveného chodníka. Budovanie unikátneho Lesníckeho skanzenu, do ktorého sa turisti môžu v letných mesiacoch dopraviť známou Čiernohronskou železnicou, sa nezastaví ani v tomto roku. Počtom návštevníkov skanzen konkuruje najznámejším slovenským hradom či jaskyniam.

    22. januára 2011 01:36
  • Tretie metropolitné centrum nie je mŕtvy projekt

    Tretie metropolitné centrum nie je mŕtvy projekt

    Obyvatelia Zvolenskej kotliny nepochybujú o tom, že jedného dňa sa Banská Bystrica a Zvolen spoja do jedného celku. Nepochybujú už štyri desaťročia, počas ktorých sa zatiaľ veľa krokov k tomuto rozvoju neudialo. Pomaly v pravidelnej periodicite niekoľkých rokov si kompetentní vo vedení miest Banskej Bystrice, Zvolena a Banskobystrického samosprávneho kraja spomenú, že by v srdci Slovenska chceli vytvoriť tretie slovenské metropolitné centrum. Ostáva len pri slovách, pretože postupné zahusťovanie priestoru medzi tými mestami samosprávy výraznejšie nepodporujú a potenciálnych investorov a realitných developerov do tejto oblasti zvlášť neženú. [caption id="attachment_10070" align="alignleft" width="300" caption="Kedy sa polia a lúky pod Pustým hradom až po Banskú Bystricu zmenia na urbanizované mestské časti?"][/caption] Uplynulý utorok sa k tejto téme v rámci hodnotenia svojho volebného obdobia vyjadril primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor: „Je to na komisii, ktorá bola zriadená pri BBSK. Mesto Banská Bystrica vypracovalo koncepčný materiál, ktorý hovorí o zahustení priestoru medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Tento musí schváliť samosprávny kraj. Pretože tento projekt sa týka aj okolitých obcí.“ Reč je o komisii, ktorá vznikla na podnet vtedajšieho župana Murgaša ešte v roku 2007. Dosluhujúci primátor priznal, že sa na tomto projekte posledné roky nepracovalo naplno, zároveň však verí v zmenu: „Som presvedčený, že to neskončí ako každé štyri roky. Kdesi na začiatku funkčného obdobia BBSK sa začína o tomto projekte vážne hovoriť a potom sa tak trochu pridrieme. Bol som toho svedkom aj toto volebné obdobie, že ten začiatok bol veľkolepý, ale potom tie aktivity akosi prispali.“ Podľa Saktora projekt prebieha nepretržite už dlhé roky: "Nie je to nový projekt, existuje už od roku 1970. Aktuálne prebiehajú len veci, ktoré sa dolaďujú na súčasnosť. Čokoľvek sa urobí, nedá sa zvrátiť spôsob, akým tieto mestá rastú, pretože sa vybrali proti sebe.  Zvolen stavia smerom na Bystricu a Bystrica smerom na Zvolen, takže je len otázkou času, kedy sa to spojí. Ale určite to musí byť regulovaný proces aby sme naozaj v budúcnosti získali tretie metropolitné centrum, ktorým na Slovensku prirodzene musí byť Banská Bystrica," ukončil svoje hodnotenie projektu Saktor.

    12. decembra 2010 17:49
  • S logom mesta žijeme už rok

    S logom mesta žijeme už rok

    V sobotu tomu bude presne rok, čo nám na Námestí SNP predstavili nové logo nášho mesta. To už vtedy vyvolalo vlnu obdivu, ale aj kritiky. Členovia komisie, ktorí logo spomedzi 157  súťažných návrhov vybrali, tvrdili, že Banskobystričania potrebujú čas, aby sa s týmto logom zžili. Rok je za nami, preto si pripomeňme minuloročnú voľbu loga, a tiež to, nakoľko sa nám spomínané „zžitie“ podarilo. „O víťaznom návrhu bude rozhodovať odborná porota, v ktorej nechýbajú renomovaní grafici a dizajnéri. Meno víťazného autora sa verejnosť dozvie počas tohtoročných Dní mesta Banská Bystrica v septembri. Som rád, že Banská Bystrica sa pripojí k tým moderným mestám, ktoré k propagácii svojich aktivít používajú osvedčený marketingový nástroj v podobe loga,” povedal pri vyhlásení súťaže primátor Ivan Saktor. Vyše mesiaca prijímala odborná komisia, v ktorej nechýbali ani takí odborníci ako Ing. arch. Ľubomír Keleman (poverený riadením Úradu hlavného architekta mesta Banská Bystrica), Doc. Igor Benca (akad. maliar, dekan Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici), či Svetlana Body Cief (autorka logotypu pre integráciu SR do EÚ, vyučuje grafický dizajn a typografiu), súťažné návrhy. Do uzavretia súťaže ich prišlo spolu 157. Nasledovali necelé dva týždne ťažkého vyhodnocovania, počas ktorých bol vybraný víťazný návrh. Ten bol verejnosti predstavený 11. septembra 2009 vrámci Dní mesta Banská Bystrica. [caption id="attachment_4310" align="alignright" width="225" caption="Ing. arch. Karol Trnovský so svojím víťazným logom (foto: banskabystrica.sk)"][/caption] Víťazom súťaže a s tým spojenej finančnej odmeny vo výške 3 000 € sa stal Bratislavčan Ing. arch. Karol Trnovský s jeho logotypom v tvare srdca. Mladý autor, ako aj porota, či predstavitelia mesta verili, že sa logo ujme. Primátor ako zástupca mesta po vyhodnotení súťaže poďakoval všetkým zúčastneným rovnako ako odbornej porote a dodal že je „presvedčený, že Banská Bystrica prenikne do povedomia svojich občanov ako aj širokej verejnosti novou modernou symbolikou - víťazným logom.“ Vyjadrený úmysel bol nepochybne dobrý, no nanešťastie sa nepodaril zrealizovať. S logom sa nestotožnila ani len väčšina Banskobystričanov, nie to ešte cudzinci. Rovnako tak bolo veľmi málo viditeľné, sporadicky sa objavovalo na očiach verejnosti, väčšinou len na plagátoch propagujúcich akcie v meste. Keď sme ukázali naše logo turistom, resp. ľuďom žijúcim mimo Banskej Bystrici, len malá hŕstka dokázala priradiť logo k nášmu mestu. Dokonca sme našli aj niekoľko Banskobystričanov, ktorým bolo logo známe, no nevedeli ho priradiť k vlastnému mestu. Pochopiteľne sa však našli aj ľudia, ktorým sa logo páčilo. Každý je iný a tak je to aj s vkusom. Problém však nastal pri interpretácii významu loga. To pobúrilo hlavne tým, že podľa pravidiel súťaže malo byť, okrem iného, aj zrozumiteľné, čo sa však nenaplnilo. Ľudia pochopili, že zobrazuje srdce, ale prečo je práve takto graficky spracované a čo znázorňujú jeho časti už nikto pochopiť nedokázal. Autor pridal k svojmu logu nasledujúci popis: [caption id="attachment_4314" align="alignright" width="300" caption="Pre lepšiu vizualizáciu vám tak popis aplikujeme na logotyp"][/caption] [caption id="attachment_4334" align="alignright" width="300" caption="Povedali by ste, že tento pán má oblečené Banskobystrické tričko? (foto: banskabystrica.sk)"][/caption] "Centrálny prvok symbolizuje v štylizovanej forme Námestie Slovenského národného povstania ako vír udalostí v rôznych časových obdobiach. Nárožné medzery vykresľujú významné mestské ulice (Národná, Dolná, Strieborná, Horná...) a vymedzujú architektonické pamätihodnosti. Zelený polkruhový prvok zastupuje Kremnické a Starohorské vrchy a Poľanu, ktoré neodmysliteľne vytvárajú siluetu krajiny v symbióze s mestom. Rieku Hron, významnú slovenskú rieku, vystihuje doplňujúci modrý prvok. Perforácie jednotlivých prvkov zodpovedajú vzájomnej otvorenosti medzi mestom a krajinou regiónu. V neposledom rade, logo po pootočení vytvára srdce. Banská Bystrica – srdce Slovenska. Forma mierne navodzuje ľudovú symboliku, ako odkaz na silné tradície tohto územia. Napriek tomu, logo nestráca na svojej aktuálnosti a modernosti a je v priamej geometrickej a farebnej harmónii s erbom mesta." Popri tom si pripomeňme hneď prvú vetu v podmienkach súťaže: „Logo má mať moderný charakter s dôrazom na JEDNODUCHÚ IDENTIFIKÁCIU ako aj grafickú interpretáciu s cieľom podporiť najmä propagáciu v oblastiach kultúry, športu a cestovného ruchu,“ pričom sa v závere podmienok píše: „Logo by malo byť v budúcnosti svojím moderným charakterom a dôrazom na jednoduchú identifikáciu znakom používaným popri erbe tak v oficiálnom, ako aj neoficiálnom styku. Na úradných dokumentoch, webovej stránke, vizitkách zamestnancov mesta a volených funkcionárov, vo verejných oznamoch občanom a tlačovinách vydávaných mestským úradom.“ Nové logo tak rozpútalo množstvo búrlivých diskusií, ktoré boli prevažne kritického charakteru. Banskobystričania sa cítili podvedení tým, že logo nie je zrozumiteľné a na spokojnosti nepridal ani fakt, že autorom loga bol Bratislavčan. Dokonca aj viacero odborníkov priznalo, že logo nie je najlepšie spracované, pričom za nevhodný považovali hlavne výber obyčajného fontu písma, ktorý bol vo verzii s nápisom mesta zvolený. Nie všetci však nový sekundárny symbol mesta odsudzovali, našlo sa aj niekoľko priaznivcov, ktorí výber obhajovali, no tí boli v porovnaní s odporcami v menšine. Každopádne, viackrát skloňovaný nový výber loga ostal len praním niektorých občanov a na logo sme si museli v priebehu mesiacov zvyknúť. Len pre porovnanie si môžete v galérii pod článkom pozrieť niektoré ďalšie návrhy, ktoré v súťaži neuspeli. Zainteresované osoby pred rokom zdôrazňovali, že na "udomácnenie" loga je potrebný nejaký čas a nakoniec si ho určite obľúbia aj Banskobystričania. Dnes môžeme povedať, že postupom času si logo našlo viacero priaznivcov a odporcovia rovnako v kritike poľavili, lepšie povedané, zmierili sa s tým, čo máme. Uplynulý čas však nič nezmenil na tom, že logo nespĺňa hlavnú podmienku, ktorou je ľahká interpretácia. Preto dúfame, že sme dnes svojou troškou pomohli k tomu, aby ste si spomenuli a ozrejmili význam nášho loga a ktovie, možno získa na obľúbenosti práve v nasledujúcom roku. Veď aj samotné mesto začalo logo frekventovanejšie využívať až prednedávnom. Vo všeobecnosti sa však od loga akéhokoľvek mesta veľa sľubuje, no realita je vždy iná. Veď povedzte sami, viete si teraz vybaviť logo Košíc, Bratislavy alebo iného väčšieho mesta? Skutočnosť je tá, že či už je naše logo obľúbené alebo nie, erbu a špecifickým črtám mesta sa žiadny iný symbol nevyrovná.

    10. septembra 2010 16:31
  • VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína

    VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína

    Po dopoludňajšom kladení vencov a slávnostnom zhromaždení, bol už popoludňajší program osláv 66. výročia vypuknutia SNP určený širokej verejnosti. Okrem voľného vstupu do expozície múzea, pripravili Ozbrojené sily Slovenskej republiky statickú ukážku svojej techniky, ale aj dynamické ukážky vojakov v akcii. Ako už býva zvykom, Banskobystričania si posedeli aj pri voňajúcich klobáskach a pivku. Návštevníkov však lákal aj kultúrny program. V ňom vystúpili napríklad jazzmani z Bratislava Hot Serenaders, speváčka Kristína a na záver ešte po druhýkrát v priebehu dňa aj známy folklórny súbor spevu a tanca Lúčnica. Dianie na oslavách 66. výročia Slovenského národného povstania vám prinášame v nasledujúcom videu. V tom sme sa porozprávali s riaditeľom Múzea SNP - Stanislavom Mičevom:

    31. augusta 2010 16:47
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • V Detve funguje nová...

    V Detve začala fungovať nová taxi služba. Oproti súčasnému neoficiálnemu prepravcovi sa Detva a Podpoľanie dočkali prrvej profesionálnej a legálnej taxislužby Air Taxi, so sídlom v Klokoči, odkiaľ pochádza majiteľ Zdenko Blahovský. Spoločnosť ponúka kvalitné a bezpečné cestovanie: ,,v Detve a v okolí začíname a je tu teda zatiaľ jedno osobné 5 miestne auto od skorého rána do posledného večerného vlaku či autobusu. Vieme aj mimoriadne odviesť po objednávke a vzájomnej dohode. V piatok a sobotu sme v 24 hodinovej službe. Vozový park máme samozrejme väčší - aj 5 ,7 a 9 miestne vozidlá. Všetky sú riadne schválené úradom pre dopravu. Sú samozrejme poistené tromi zo zákona stanovenými poistkami, Samozrejmosťou je, že každý vodič je profesionál," hovorí Zdenko Blahovský, majiteľ taxislužby.   /*banner*/ Vozidlo Air Taxi v Detve sa združuje na autobusovej a vlakovej stanici, ako aj pri nákupných centrách, odtiaľ je však vozidlo k dispozícii zákazníkom v celom regióne. Ako každá iná práca, aj tu sa občas naskytne úsmevná príhoda. Zdenko Blahovský spomína na jednu z nich: ,,Aj taxikári zažijú sem-tam humorné scény. Napríklad kolegovi nastúpil do auta klient, ktorý chcel odviezť do Prahy. Vodič ho taktne upozornil, že taká vzdialená cesta bude drahá. Nakoniec z toho vysvitlo, že išlo o obec Prahu pri Lučenci..." Air Taxi ponúka aj rôzne zľavové programy - výhodné sú najmä pre seniorov, či pri doprave k lekárovi so zľavou 50 % - viac na http://airtaxislovakia.com/  KONTAKT - 0910 888 250

  • Ľubomíra Straku chcú...

    V Korytárkach chce skupina občanov odvolať starostu. Petíciu za vyhlásenie referenda za jeho odvolanie, chcú predložiť na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Na petičných hárkoch majú dnes 264 podpisov, obec má pri tom asi 800 obyvateľov s hlasovacím právom. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali iniciátori petície, v obci sa za sedem rokov, ako je starostom Ľubomír Straka, urobilo veľmi málo. Podľa člena petičného výboru Romana Malatinca súčasná hlava obce v podstate len dotiahla projekty, ktoré jej už rozbehnuté zanechal predchádzajúci starosta. Korytárky sa podľa neho na rozdiel od okolitých obcí ani nezapájali do eurofondových výziev, pri tom potrebujú rekonštruovať viaceré cesty, dobudovať kanalizáciu či stavať byty pre mladé rodiny.  Ako uviedol predseda petičného výboru Rastislav Bystriansky, v najbližšom čase skončí pre nezáujem miestnych aj málotriedna základná škola, ktorá fungovala v obci od roku 1936. Starosta podľa neho urobil len málo pre jej zachovanie a získanie dobrých pedagógov. /*banner*/ Starosta Ľubomír Straka však hovorí, že obec robí všetko, čo v rámci svojich možností môže. "Napríklad čo sa týka dobudovania kanalizácie, tých možností, ako získať peniaze veľa nie je, keďže do výziev na čerpanie peňazí z eurofondov sa mohli zapojiť len obce nad 2000 obyvateľov," povedal TASR. Je síce pravda, že obec nestavala nájomné byty, ako susedný Kriváň či Hriňová, vytvorila ale podľa neho podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, kde sa za uplynulých niekoľko rokov postavilo 17 nových domov. Škola aj pre znižujúci sa počet obyvateľov a blízkosť veľkých škôl v Kriváni a Hriňovej smeruje ale k zániku. Členovia petičného výboru chcú, aby starosta zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s bodom posúdenia petície a vyhlásenia referenda ešte v auguste. Straka však tvrdí, že mu to zákon neumožňuje a vec sa prerokuje až na riadnom obecnom zastupiteľstve v septembri. Sám si myslí, že všetko je len iniciatívou jedného človeka, ktorý kandidoval spolu s ním na starostu a neuspel. ZDROJ: TASR foto: Priekopník

  • BLOG: Žijeme v jedno...

    Milujem Detvu. V Detve som sa narodila, prežila prevažnú časť svojho života. Akurát som pred určitým časom vymenila panelákový byt za rodinný dom. Bez uvažovania odísť z „môjho“ mesta. Veď tu máme všetko pre bežný život – prácu, škôlky, školy, lekárov (aj keď nejakí špecialisti navyše by sa zišli), šport, kultúru (milujem kino – aj to naše!), slávnosti, obchody, akcie... Samozrejme okrem toho všetkého máme aj svoje starosti, problémy, ktoré treba riešiť. Platíme dane, poplatky – aj nášmu mestu. No nemáme rovnaké podmienky na život.      Pri osídľovaní Krpeľného vŕšku v 80-tych rokoch minulého storočia boli ulice naprojektované spôsobom, ktorý vtedy asi nerátal s takým množstvom ľudí, áut a technickým vybavením, že sa nič nezdalo nemožné a všetko sa dalo. Aj vyvážať komunálny odpad. Stačilo vyložiť „kuka nádobu“ pred dom na ulicu a pracovníci koše bez problémov vyprázdnili (a to neboli ani kontajnery na kolieskach!)          Pred časom sme sa obyvatelia Okružnej ulice v Detve (resp. jej priľahlých slepých ulíc) začali trápiť s novým problémom, ktorý tu za roky nášho života nebol. Zamestnanci Technických služieb nám odmietli vyprázdňovať kontajnery s bioodpadom, dokonca po poslednom vývoze zostali bez povšimnutia aj kontajnery s komunálnym odpadom!      Na základe mailových i telefonických upozornení na nedostatočné plnenie povinností zo strany Technických služieb ohľadom vývozu sa začiatkom júna konala obhliadka miesta uloženia kontajnerov určených na vývoz za účasti pánov z TS i Mesta. Pri obhliadke bolo konštatované, že nie je jednoduché uložiť kontajnery s bioodpadom v podvečer vývozu (keďže prevažná väčšina obyvateľov odchádza do práce a vyprázdňovanie kontajnerov nesleduje v priamom prenose, iba nájde vyprázdnený kontajner) a následné uloženie vyprázdnených kontajnerov na miesto, kde by nezavadzali, resp. neobmedzovali dopravu a neodpudzovali svojím pachom okoloidúcich. Vzhľadom na tieto skutočnosti nám bol prisľúbený vývoz kontajnerov na bioodpad v plánovanom termíne za zachovania starých podmienok (kontajner vyložený pred vlastný dom).  K tomuto však napriek prísľubu nedošlo a my sme pred domami opatrovali mesiac starý bioodpad (vzhľadom na teplo, kvalitu a obsah kontajnera si vie čitateľ iste predstaviť tú úžasnú arómu, ktorá sa okolo šírila, o rozmnoženom hmyze nehovoriac). Na základe telefonických upozornení  bol bioodpad vyvezený v náhradnom termíne. Pri ďalšom riadnom termíne vývozu bioodpadu sa situácia zopakovala. Na telefonáty kompetentní  buď nereagujú, alebo sa vyhovárajú navzájom – Mesto na TS, TS na Mesto. Je na mieste spomenúť, že o nevyvezení kontajnera rozhoduje zamestnanec, ktorý si neplní svoje povinnosti a len tak sa rozhodne, ktorý kontajner z ulice vysype, ktorý nechá bez povšimnutia. Keby som toto robila svoju zamestnávateľovi ja, asi už nemám prácu. A to sú vraj úrady práce plné čakateľov na pracovné miesto. /*banner*/      Tak ako ostatní obyvatelia Detvy i my platíme poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. V zime sa do našej ulice málokedy dostaví odhŕňač snehu, do slepých ulíc už vôbec. Zimná údržba je len v našej kompetencii, napriek tomu sme nikdy nežiadali žiadne úľavy na dani.     Zberné nádoby na triedený odpad sú pred každým panelákom, my svoj triedený odpad (tí, ktorým nám záleží na životnom prostredí) vozíme do vzdialených kontajnerov na Agátovej ulici, resp. na Dolinky. Tiež nežiadame o zľavy na poplatkoch.      Zber bioodpadu sme uvítali, nakoľko domy produkujú neporovnateľne väčšie množstvo bioodpadu zo záhrad a pozemkov ako byty, nerátali sme však s ľahostajnosťou kompetentných, macošským prístupom k časti rodinných domov a neriešením vzniknutého problému, ktorý vlastne ešte vlani problémom nebol. Mysleli sme, že pomôžeme mestu, keď už máme tú „bioplynku“ a aspoň nie sme ako na Luníku IX. v Košiciach. Len neviem, či  si to všetci uvedomujeme.      V prípade nevyriešenia problému s vývozom bioodpadu, resp. najnovšie aj komunálneho odpadu budeme žiadať o vydanie nového VZN, v ktorom budeme požadovať zľavy z poplatku za KO. V niektorých mestách za triedený odpad platia obyvateľom, nie obyvatelia mestu. Prípadne sa „znížime“ k riešeniu medializáciou problému. Anna Váleková

  • Šport

  • 5. miesto detviansky...

    Už po tretíkrát v rade sa detvianski hokejbalisti zúčastnili prvý júlový týždeň 2017 medzinárodného turnaja Orava Cup v Dolnom Kubíne za finančnej podpory mesta Detva. Po predchádzajúcom 15. a 9. mieste skončili tento rok na 5. mieste. Dočkajú sa budúci rok konečne medaily pre Detvu? Prvý zápas odohrala Detva proti Oravskej Polhore, s ktorou ukončila predchádzajúci ročník prehrou 1:2. Ani tentokrát sa detvianskym chlapcom nepodarilo zvíťaziť a so súperom sa rozišli zmierlivo remízou 1:1. Druhý zápas si Detvania poradili s Banskou Bystricou hladko 6:1. Tretí zápas Detva prehrala s domácim tímom Draci 0:2 ale aj napriek prehre postúpila do štvrťfinále. Vo štvrťfinále odohrala Detva výborný zápas proti talianskemu tímu Asiago Hockey, no Taliani boli nad ich sily a prehrali 0:3. V boji o umiestnenie zdolala Detva tím Santa Monica 5:0 a ukončila tak účinkovanie na 3. ročníku Orava Cup 2017 na peknom 5. mieste. Víťazom turnaja sa stal tím Asiago Hockey z Talianska. /*banner*/ V tíme Detvy sa objavil na súpiske Martin Pospíšil, ktorý reprezentoval Slovensko aj na tohtoročných majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov. Všetci chlapci však vytvorili skvelú partiu, čo sa prejavovalo na hernej pohode počas celého turnaja.    Turnaj sa vydaril a každým rokom stúpa Detva o priečky vyššie. Hokejbalový klub Detva verí, že budúci rok sa bude tešiť z prvej medaily pre detviansky hokejbal. Zostava Hokejbalového klubu Detva: Marek Kučera, Michal Kučera, Matej Lešánek, Peter Baláž, Viktor Čajkovský, Vladimír Virgula, Martin Pospíšil, Michal Pospíšil, Jakub Hnatkovič, Alex Hnatkovič, Rastislav Šatan, Peter Mitter, Peter Dvořák, Jakub Ištván, Gabriel Gažo, Lukáš Lalík, Milan Beľa. Tréner: Miroslav Dvořák Podujatie bolo spolufinancované z rozpočtu mesta Detva. Text a foto: Jozef Babiak

  • Klub HC 07 Detva pre...

    Hokejový klub HC 07 Detva predstavil nové dresy. Vracia s k pôvodným farbám čierno-žltým. Dôvodom je aj nový významný sponzor - PPS Detva. Medzi hlavných partnerov klubu patrí aj mesto Detva. HC 07 Detva nahradí v nadchádzajúcej sezóne v extralige MHC Martin. /*banner*/ 

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3