s DTonline.sk

Región

  • Č Í T A J M E S I 2011

    Č Í T A J M E S I 2011

    Č Í T A J M E S I 2011 Mestská knižnica K. A. Medveckého sa (už po druhý krát) zapája do štvrtého ročníka projektu „Čítajme si 2011" ktorú organizuje Linka detskej istory pri SV pre UNICEF Slovensko. V utorok 31. mája 2011 v čase od 9:00 do 15:00 hod. sa opäť pokúsime prekonať spolu s deťmi rekord vo verejnom čítaní z predchádzajúceho roku! Vlani sa do čítania zapojilo 21 234 detí vo veku od 6 do 15 rokov. Bolo ich o 10 436 viac ako v roku 2009. Čítalo sa na 139 miestach v 81 mestách Slovenska a pripojilo sa k nám aj 14 detí so sluchovým postihnutím a 37 slabozrakých detí. Podarí sa deťom tento rekord prekonať? Čo je projekt „Čítajme si"? Projekt vznikol s cieľom pritiahnuť k čítaniu viac detí a zároveň poukázať na význam literatúry pre detského čitateľa. Realizuje sa 6-hodinovým čitateľským maratónom, do ktorého sú zapojené deti z viacerých miest Slovenska. Krstnou mamou projektu je pani Oľga Feldeková. Mestská knižnica K.A. Medveckého v Detve: U nás v Detve sa do tohto projektu v roku 2010 zapojila ZŠ J.J. Thurzu s počtom zúčastnených 147 žiakov, a tohto roku - 2011 by sme chceli tento rekord prekonať s podporou ďalších škôl a to I. ZŠ a II. ZŠ v Detve. Základné údaje: Kedy: utorok 31. mája 2011 8,45 hod. - zahájenie čitateľskej súťaže 9,00 - 16,00 hod. - pokus o prekonanie rekordu v Najpočetnejšom čitateľskom maratóne 16,00 hod. - záver a vyhodnotenie čitateľskej súťaže Kde sa bude čítať: I. ZŠ - Mestská knižnica K.A. Medveckého, ul. Partizánska 63 II. ZŠ - priamo v škole, ul. Štúrova 12 IV. ZŠ J.J. Thurzu - priamo v škole, ul. A. Bernoláka 20 TAK NEVÁHAJ A ZAPOJ SA, ABY NÁS TENTO ROK BOLO EŠTE VIAC !

    28. mája 2011 17:12
  • Tragédie na Podpoľaní

    Tragédie na Podpoľaní

    Takisto aj náš región neobchádzajú nešťastné okamihy. Tragické nehody, úmrtia.... Prinášame Vám prehľad tragických udalostí za posledných 10 rokov, ktoré otriasli Podpoľaním i celým Slovenskom. 15.7.2001 – tragická udalosť sa odohrala počas 36.ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou. Pri prietrži mračien zasiahol blesk matku so synom, ktorí utrpeli smrteľné zranenia. 2.9.2007 – celým regiónom otriasla tragická dopravná nehoda členov FS Hriňovčan. Autobus sa cestou z Poľany zrútil do rokliny. Súboristi vystupovali na festivale Muziky pod Poľanou. Láska k ľudovému umeniu sa im stala osudnou. Tragédia si vyžiadala 4 ľudské životy. 6. septembra sa stovky ľudí prišli so zosnulými rozlúčiť na pohreb, ktorý sa konal v Hriňovej. 9.12.2008 – zahynula mladá žena v Detve, pri prechode cez cestu. Tragická smrť otriasla mnohými. Séria úmrtí mladých ľudí v regióne pokračovala. Pod ich úmrtia sa podpísali samovraždy, dopravné nehody či dosiaľ neznáme okolnosti. 19.7.2009 – v obci Horný Tisovník pri nešťastnej nehode zahynuli otec a syn. Ich životy vyhasli po tom, ako sa traktor prevrátil a zavalil ich. 4.10.2009 – z mnohých tragických dopravných nehôd sme vybrali tú, ktorú zapríčinil opitý 20-ročný vodič, ktorému vdychu namerali 3,5 promile alkoholu v krvi. Pri svojej smrtiacej jazde zabil dve dôchodkyne z obce Vígľaš.

    28. mája 2011 17:11
  • Foto: V Hriňovej bude nové námestie

    Foto: V Hriňovej bude nové námestie

    Mesto Hriňová po rekonštrukcii oboch základných škôl, vybudovaní viacúčelového ihriska plánuje ďalšiu veľkú investíciu. Na revitalizáciu centrálnej mestskej zóny získalo z fondov EÚ dotáciu vo výške takmer 1 milióna eur. Mesto bude klasicky mať na rozpočte projektu spoluúčasť 5%. Stavebné práce by mali začať tento rok. Súčasťou resp. hlavnou časťou námestia bude polkruhový amfiteáter, ale i upravené okolie a informačné centrum. Hriňovčania sa môžu tešiť na časté využivanie nových priestorov na kultúru. Či to bude stavanie májov, vianočné programy i iné podujatia.

    28. mája 2011 17:10
  • Detviansky tulipán naučí tradičným remeslám

    Detviansky tulipán naučí tradičným remeslám

    DETVIANSKY TULIPÁN je občianske združenie, ktoré založilo v roku 2007 päť obdivovateliek ľudovej tvorby, s túžbou zachovať a rozvíjať tradičné techniky a remeslá charakteristické pre oblasť Podpoľania ako aj celého Slovenska, doplnené technikami súčasnej doby. Tradičné techniky a remeslá učíme pomocou kurzov, ktoré máme v ponuke.     REMESELNÉ KURZY 1.Tkanie na krosnách 2.Tkanie na ráme 3.Tkanie na kartičkách 4.Pletenie na krosienkach 5.Zápästková technika 6.Cigánske tkanice 7.Paličkovaná čipka 8.Sieťovanie 9.Vrapovanie 10.Vyšívanie krivou ihlou 11.Rôzne techniky vyšívania 12.Šitá čipka 13.Viazanie – frivolitkový uzol 14.Viazanie macrame 15.Rôzne techniky maľovania a zdobenia kraslíc 16.Rezba do dreva 17.Drobné výrobky z kože 18.Drôtovanie – napríklad šperky 19.Ozdoby zo slamy 20.Výrobky zo šúpolia 21.Batika rôzne techniky 22.Maľba na hodváb 23.Maľba na sklo

    28. mája 2011 17:10
  • „Čítajme si ...2011“ aj v Detve

    „Čítajme si ...2011“ aj v Detve

    Najpočetnejší detský čitateľský maratón v ŠKOLSKEJ KNIŽNICI pri ZŠ Ul. obrancov mieru Detva Celoslovenský projekt „Čítajme si ...2011“ V marci 2010 bola na našej ZŠ zlúčením žiackej a pedagogickej knižnice vytvorená Školská knižnica pri ZŠ Ul. obrancov mieru Detva. Prostredníctvom informačnej výchovy, exkurziami, tvorbou žiackych projektov, prípravou besied, prezentácií, zážitkového čítania, zábavnými formami práce s knihou, tvorivou dramatikou sa snažíme zvyšovať čitateľskú kultúru a gramotnosť našich žiakov. V tomto roku sa po prvýkrát zapojíme do Celoslovenského projektu „Čítajme si ...“, ktorý organizuje Linka detskej istoty pri SV UNICEF. Cieľom akcie je zapojiť čo najväčší počet detí do aktivity, ktorú v posledných rokoch vytláčajú moderné technické zariadenia od počítača cez televízor až po mobil. Čítanie poskytuje deťom činnosť vo chvíľach voľna a podporuje ich fantáziu a prehlbuje cítenie. Projekt má po celom Slovensku motivovať deti k čítaniu kníh a k pravidelným návštevám knižníc. Krstnou mamou projektu je pani Oľga Feldeková, známa humoristka a spisovateľka. ZŠ Ul. obrancov mieru sa rozhodla dať príležitosť svojim žiakom stať sa súčasťou tohto veľkolepého rekordu. Do šesťhodinového maratónu sa zapoja žiaci 1. až 9. ročníka našej školy a pokúsia sa prekonať minuloročný rekord vo verejnom čítaní. V školskej knižnici budú postupne čítať knihy: Zverinec na siedmom poschodí od P. Gajdošika a Psia škola kocúra Červenochvosta od G. Futovej. Každý zapojený čitateľ prečíta jednu stranu z knihy. Simultánne čítanie bude vo všetkých mestách Slovenska prebiehať v ten istý deň 31. 5. 2011 a v presne určenom čase od 09,00 do 15,00 hod. Čitateľský maratón o 8,45 hod. slávnostne otvorí pán riaditeľ Mgr. Ján Gabľas, svedkami pokusu o rekord budú Mgr. Anka Budáčová a výtvarný umelec Ing. Július Ciglan. Držte nám palce!

    28. mája 2011 17:06
  • Sviatok pod Poľanou 2011

    Sviatok pod Poľanou 2011

    Už o pár dní budú mať vraj všetci Podpoľanci sviatok. Mesto Detva a spoluorganizátori OZ Podpoľanie, Koordinačné združenie obcí Podpoľania, Kultúrne centrum A. Sládkoviča, ZUŠ Svetozára Stračinu, TIK Detva, občianske združenia: Podpoľanec, Detvianska umelecká kolónia, Spolok fujarášov, Slniečko s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravili trojdňovú kultúrnu akciu s názvom Sviatok pod Poľanou 2011, ktorú v piatok, 27.5.2011 o 17,00 hod.  v Kultúrnom centre Andreja Sládkoviča otvorí koncert žiakov, absolventov a učiteľov ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve pri príležitosti 45. výročia umeleckej školy. V sobotu, 28.5.2011, sa program presťahuje na Amfiteáter v Detve, kde už od 11,00 hod. bude na návštevníkov čakať turistická ponuka a pozvanie do obcí - Na potulkách Podpoľaním, 4P - Program pre príťažlivé Podpoľanie, jarmok tradičných ľudových remesiel a regionálnych produktov, podpolianski fujaráši, majstri drevorezby a galéria výtvarných umelcov. Mestá a obce Podpoľania sa predstavia s mozaikou zaujímavostí a ukážkami z pripravovaných akcií v programe Pozvanie zo štyroch strán Poľany, podpolianski rozkazovači predvedú svoje umenie v 4. ročníku prehliadky majstrovstva podpolianskych rozkazovačov a muzikantov a záverečný program soboty bude venovaný muzikantovi Jánovi Klincovi z Dúbrav – Ja som spod Poľany... V nedeľu, 29.5.2011, môžu návštevníci zavítať do Podpolianskeho múzea a dať si prechádzku po Detve s odborným výkladom. A ako je už na konci mája zvykom, detvianske folklórne kolektívy sa podujmú na váľanie mája – prvý na rad príde máj na Námestí a druhý pred Kultúrnym centrom A. Sládkoviča. Kompletný program nájdete na www.kcdetva.sk

    26. mája 2011 13:30
  • Kauza ťažby zlata v Detve! II.

    Kauza ťažby zlata v Detve! II.

    Prinášame vám ďalšie informácie o údajnej ťažbe zlata. Primátor mesta Detva Ing. Ján Šufliarsky nám upresnil, že mesto nemôže zaujať zatiaľ žiadne stanovisko, pretože mesto nedostalo žiadnu žiadosť o povolenie, čiže sa nemá k čomu vyjadriť. V dohľadnej dobe prinesieme aj stanovisko viceprimátora. V dnešnom článku máte možnosť prečítať si stanovistko EMED Slovakia.  

    26. mája 2011 13:30
  • V Detve sa zíde slovenská elita etnológov

    V Detve sa zíde slovenská elita etnológov

    NÁRODOPISNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKA Slovak Ethnological Society - BRATISLAVA v spolupráci s Kultúrnym centrom A. Sládkoviča a Podpolianskym múzeom v Detve pripravuje XVIII. VALNÉ ZHROMAŽDENIE NÁRODOPISNEJ SPOLOČNOSTI SLOVENSKA a vedeckú konferenciu Regióny Slovenska v etnologických a kultúrno-historických súvislostiach v dňoch 25. – 27. mája 2011 v Detve 25. 5. 2011 (streda): 11,00 – 13,00 prezentácia 13,00 – otvorenie konferencie, príhovor primátora Detvy 13,30 – 15,00 konferencia 16,00 – 18,00 Valné zhromaždenie NSS 26. 5. 2011 (štvrtok): 9,00 – 12,00 konferencia 14,00 – prehliadka múzea, exkurzia 20,00 – kultúrny program, premietanie filmov 27. 5. 2011 (piatok): 9,00 – 12,00 konferencia 12,15 závery a ukončenie konferencie  Počas podujatia bude možné vystavovať, resp. predávať odbornú literatúru. Konferencia REGIÓNY SLOVENSKA V ETNOLOGICKÝCH A KULTÚRNO-HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH   Cieľom konferencie je umožniť prezentáciu aktuálnych výsledkov výskumnej teoretickej práce na jednotlivých etnologických pracoviskách s dôrazom na lokálny/regionálny aspekt. Tematické okruhy: ► dejiny etnologických inštitúcií ► prínos osobností (nositelia tradičnej kultúry, zberatelia, múzejní, pedagogickí a vedeckí pracovníci) ► globalizačné vs. lokalizačné procesy ► vzťahy centra a periférie ► dokumentácia, ochrana a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva ► obraz lokálnej/regionálnej tradičnej kultúry v médiách (v minulosti a súčasnosti)  Príspevky z konferencie plánujeme vydať v periodiku Etnologické rozpravy 2011.

    22. mája 2011 23:08
  • Vandali v Hriňovej!

    Vandali v Hriňovej!

    [caption id="attachment_21246" align="alignleft" width="300" caption="Poškodené ihrisko v Hriňovej"][/caption] Mesto Hriňová 4. apríla 2011 otvorilo pre svojich najmenších občanov detské ihrisko, s ktorým sa mohla bez problémov pýšiť v širokom okolí. Jeho súčasťou sú rôzne preliezky, šmýkačka, pieskovisko či trampolína. Po rokoch čakania na priestory pre najmenších, boli mamičky, oteckovia i deti, pre ktorých je ihrisko určené plní spokojnosti a radosti. Od otvorenia ho navštívili stovky detí pod dohľadom učiteliek MŠ, alebo svojich rodičov. Avšak aj v Hriňovej sa nájdu ľudia, ktorým chýba akékoľvek prosociálne správanie. Neznámi páchatelia poškodili hračky v areáli a rozrezali trampolínu, čím znemožnili jej používanie. Ak máte informácie o páchateľoch, ozvite sa na OO PZ v Hriňovej na číslo 045/ 5497.

    20. mája 2011 20:59
  • Mestská knižnica K. A. Medveckého v Detve

    Mestská knižnica K. A. Medveckého v Detve

    Knižnica začala písať stránky svojej histórie v 50-tych rokoch 20.storočia. Oficiálne sa avšak vznik datuje do roku 1965, kedy dostala priestory vo Vagačovom dome. Neskôr ju čakali ďalšie sťahovania – do budovy Mestského úradu na námestí a dnes sídli v budove starej školy na Partizánskej ulici. Prídavok v názve, v podobe mena významnej osobnosti K.A.Medveckého získala knižnica v roku 1995. Ok roku 1997 je súčasťou knižnice aj pracovisko na sídlisku – v Dome kultúry. V súčasnej dobre je zriaďovateľom knižnice K.C. Andreja Sládkoviča. Vedúcou knižnice je Tatiana Bérešová. Takisto, ako takmer každá kultúrna inštitúcia, i knižnica je finančne poddimenzovaná. Chýba renovácia priestorov, nový knižný fond, financie na pestrejšie akcie pre čitateľov, moderná PC technika a iné. Takisto problémom nie len našej knižnice, ale „čitanosti v celku“ je nezáujem. V boji s internetom ťahajú knižnice nedobrovoľne za kratší koniec. Netreba však „lámať palicou“ nad našou knižnicou. Jej silné stránky sú nezanedbateľné. Má dlhodobú tradíciu, jej strediská sú širokej verejnosti dostupné, má stabilné čitateľské zázemie, zapája sa do rôznych súťaží či projektov. Jedným z nich je aj zakúpenie knižnično-informačného softweru KIS MASK, ktorý zabezpečuje informatizáciu knižnice. Od 1.3.2011 je časť knižničného fondu na online katalógu.

    13. mája 2011 20:55
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3