s DTonline.sk

Región

  • Emed: Chceme seriózny dialóg

    Emed: Chceme seriózny dialóg

    Spoločnosť Eastern Mediterranean Resources – Slovakia, s.r.o. (skrátene EMED Slovakia) je slovenská firma so sídlom v historickom banskom meste Banská Štiavnica. Jej hlavným poslaním je vyhľadávanie, prieskum a ťažba ložísk nerastných surovín, najmä zlata, na Slovensku. Doteraz preskúmala firma viac ako 1500 km2 územia na Slovensku a objavila aj ložisko zlata na Bielom vrchu pri Detve. Rozhovor pre DTonline.sk poskytol geológ spoločnosti Mgr. Marián Urban. Mohli by ste objasniť bližšie pozadie firmy EMED Slovakia? Sme slovenská firma zaoberajúca sa prieskumom na Slovensku. Spoločnosť vznikla v roku 2005, ako dcérska firma EMED Mining, ktorá sídli na Cypre. Nie je náhodou, že práve tu, keďže ostrov Cyprus je lokalitou bohatou na ložiská medi. Má aj prezývku „medený ostrov“. EMED Mining tu vykonáva prieskum práve na tieto ložiská. EMED Mining bola založená odborníkmi so skúsenosťami z banského priemyslu. Firma je verejne obchodovateľná na burzách – v Londýne a v Toronte. Pred nedávnom ste v Detve otvorili informačné centrum, ako zatiaľ funguje? Informačné centrum vzniklo za účelom priameho poskytovania pravdivých a aktuálnych informácií všetkým občanom Podpoľania. Otvorili sme ho počas slávností, nachádza sa v budove bývalého Mestského úradu v starej časti mesta. Ľudia zatiaľ nechodia v húfoch, ale časom sa to určite zmení. Pripravujeme rôzne prednášky pre širokú verejnosť, chceme napr. spolupracovať so školami, poskytovať informácie o geológii a nerastných surovinách, ... Ako ste sa dostali do našej oblasti? Stredné Slovensko je z hľadiska geologického vývoja bohaté na nerastné suroviny. Súvisí to s veľkou sopečnou aktivitou v treťohorách, ktorá vytvorila mnohé ložiská na ktorých vyrástli slávne banské mestá. Preto sa náš prieskum upriamil na toto územie. Prieskumné územia v ktorých vykonávame naše aktivity nám boli pridelené Ministerstvom životného prostredia v rámci platných zákonov SR. Čo nám viete povedať o lokalite Biely Vrch? Nachádza sa v blízkosti areálu PPS. Na základe nášho podrobného prieskumu sa zistilo, že lokalita obsahuje zvýšené množstvo zlata. Od roku 2006 až do dneška sme odvŕtali niekoľko desiatok vrtov a na základe výsledkov odhadujeme, že je z tohto ložiska možné vyťažiť 20-25 ton zlata. Treba zdôrazniť, že prieskum ložísk je veľmi riziková investícia. V prípade ťažby by mohol byť odhadovaný čistý zisk v rozmedzí 10-30 %. Avšak toto percento závisí od mnohých faktorov ako je cena zlata, prevádzkové a investičné náklady, atď. Aké pozitíva by priniesla ťažba nášmu regiónu? Spoločnosť EMED už teraz, v štádiu prieskumu pomáha regiónu. Od roku 2006 sponzorujeme slávnosti a mimo toho aj rôzne športové aktivity. Prípadná ťažba by významne pomohla regiónu. Z hľadiska zamestnanosti ťažba prinesie 150-200 primárnych a okolo 500 sekundárnych pracovných miest. Keďže sa jedná o povrchovú ťažbu, nepracujú tu klasickí baníci ako si mnohí predstavujú. Ale najmä šoféri, technickí pracovníci, či špecializovaní pracovníci ako chemici, geológovia, geodeti. Prioritne chceme zamestnávať domácich ľudí. Tí prejdú rekvalifikačnými kurzami. Takisto podľa štúdií na daniach získa tak štát, ako i región. Zlato je zaťažené extra daňou, ktorá je v súčasnosti príjmom štátu. Chceme presadiť zmenu prerozdelenia tejto dane medzi štát a dotknuté obce, čo by predstavovalo výrazný príjem pre samosprávy. Budeme podporovať miestne kultúrno-športové spolky a kluby, ale hlavne chceme poskytnúť časť zisku na vytváranie nových pracovných príležitostí v regióne formou podpory nových podnikateľských aktivít. Jednou z možností môže byť aj klenotnícky priemysel v regióne. Veľmi diskutovaná je téma kyanidovej ťažby... V prvom rade treba podotknúť, že ide o veľkého strašiaka. Kyanidová metóda je najbežnejšia metóda spracovania horniny pri ťažbe zlata. Takýmto spôsobom sa získava viac ako 90% celosvetovej produkcie zlata. Je to najlepšie dostupná technológia súčasnosti. Navyše sa jedná o uzavretý cyklus lúhovania, kedy bude použitý kyanid recyklovaný a opäť použitý. Používať sa bude len roztok s veľmi nízkym obsahom kyanidu. Netreba zabúdať, že pri ťažbe budeme musieť plniť mnoho prísnych bezpečnostných opatrení. Preto niet žiadnej obavy. Sme dokonca signatárom medzinárodného kyanidového kódexu bezpečného zaobchádzania s kyanidmi, ktorý nastavuje ešte prísnejšie pravidlá na používanie týchto technológií. Zároveň navrhujeme vytvorenie miestnej monitorovacej skupiny, zloženej zo samosprávy, mimovládnych organizácií, občanov, ktorí budú môcť kontrolovať bezpečnosť prevádzky a dodržiavanie všetkých pravidiel. Ako dlho plánujete ťažiť? Ak budú splnené všetky podmienky pre ťažbu, plánuje sa ťažiť desať a viac rokov. Môžete nám opísať potenciálnu „cestu zlata“ ? V prvom rade sa musí vyťažiť zlatá ruda. Pomocou odstrelov sa získa ruda, ktorá je ešte následne rozdrvená zhruba na veľkosť štrku. Následne pomocou kyanidového lúhovania získame zlato. Finálny produkt je zlatá tehlička. Tá vznikne priamo v prevádzke. Takáto tehlička môže po miernych úpravách skončiť napr. v Národnej banke Slovenska, môže byť použitá v klenotníctve resp. poputuje na trh. Určite sú aj negatíva ťažby... Samozrejme, ťažba je veľký zásah do krajiny. Keďže pôjde o povrchovú ťažbu, tak vznikne lom. Je však mnoho spôsobov, ako využiť „dieru v zemi“. Príkladom je aj kniha „101 spôsobov ako využiť dieru v zemi“, ktorú sme vydali v slovenčine a je dostupná pre organizácie a združenia zadarmo v našom infocentre. Môže tu vzniknúť napríklad jazero na rekreáciu. Ešte pred samotnou ťažbou musíme Banskému úradu predložiť návrh rekultivácie. Zo zákona musíme ukladať peniaze na rekultiváciu po ťažbe, čiže sa nestane to, že by sme vyťažili zlato, odišli a zanechali po sebe mesačnú krajinu. Čo prašnosť a hluk? V dnešnej dobe sú moderné technologické procesy. Pred odstrelom sa hornina pokropí, čím sa minimalizuje prašnosť. Odstrely sa už nerobia tak ako v minulosti. Dnes sú riadené, používajú sa elektronicky riadené rozbušky, čím sú otrasy a hluk minimálne. Aký je váš kontakt so samosprávou? Od našich prvých aktivít, čiže prieskumov pravidelne informujeme samosprávy o našich krokoch a zámeroch. A chceme v tom pokračovať. ... a názor na odporcov? Sú dve skupiny. Jedni sú proti z presvedčenia, druhí preto, lebo majú málo odborných informácií. Chceme seriózny dialóg, preto sme otvorili aj naše informačné centrum. Pozývame sem všetkých, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac.

    26. augusta 2011 20:52
  • Povedia Hriňovčania mestskému kúpalisku áno?

    Povedia Hriňovčania mestskému kúpalisku áno?

    [caption id="attachment_24636" align="alignleft" width="300" caption="vizualizácie z www.hrinova.sk"][/caption] Po zverejnení vízie obnovy kúpaliska v Hriňovej sa na našich regionálnych fórach rozprúdila veľmi živá diskusia. Treba občanom mesta takýto „luxus“? Kto bude financovať jeho výstavbu, prevádzku a najmä, z akých zdrojov? Nie je kúpalisko kvôli krátkej sezóne už teraz odsúdené na zánik a straty? Na konkrétne predstavy a očakávania sme sa opýtali primátora Hriňovej Stanislava Horníka. Občania mesta si už dlho sťažujú na dezolátny stav areálu bývalého kúpaliska a ostávajú skeptickí. Svetlo sveta totiž uzreli už viaceré projekty jeho rekonštrukcie. Prvý v roku 2001 za primátorovania Rudolfa Gondu, druhý v roku 2005 za Imricha Matúšku a posledných pár týždňov vyvoláva polemiky posledný návrh, ktorý mestskému zastupiteľstvu predložil súčasný primátor Stanislav Horník. Kým prvé dva zapadli prachom a poriadne zaťažili mestskú pokladnicu (rádovo státisícami slovenských korún), úlohou posledného bolo priniesť čo najeefektívnejšiu variantu, ktorú by mesto dokázalo v niekoľkých etapách utiahnuť z vlastných zdrojov. „Požadovali sme prípravu čo najlacnejšieho projektu, teda nie za 105 miliónov korún, ako tomu bolo za čias pána Matúšku, ale za rádovo nižšiu sumu 15 miliónov. Ako si však môžete všimnúť, projektant vymodeloval do budúcnosti aj víziu osadenia športovej haly či krytej plavárne. Ich výstavba je skôr našim snom a je pripravená na 20, možno 30 rokov. Realizácia samotného bio kúpaliska by však bola možná do piatich rokov,“ vysvetľuje Horník. Celý proces možnej rekonštrukcie kúpaliska je však iba na začiatku. Štúdia bola prvým krokom, primátor teraz očakáva pripomienkové konanie zo strany samotných obyvateľov. Práve preto dal ideový zámer aj na stránku mesta. „Je tam diskusia, do ktorej môžu ľudia prispievať. Môžu sa vyjadriť, či kúpalisko považujú za prioritu a máme sa doňho púšťať alebo je to vec, ktorá ešte počká. Ak pocítime, že vôľa z ich strany je, sme ochotní sa do toho pustiť aj za cenu toho, že prevádzka nebude zisková. Relax, šport a estetické prírodné prostredie totiž považujeme za službu obyvateľom,“ hovorí primátor. Práve financií sa chytili aj kritici projektu. Podľa hrubých odhadov by nás samotná technológia na poháňanie vody vyšla na 154 tisíc eur. Ďalšie náklady predstavuje pokrytie prírodného kolektora reflexnou fóliou a osádzanie rastlín. Približná cifra, ku ktorej sa projektant dostal, je 640 tisíc eur. Treba však počítať aj s ďalšími výdavkami, ako sú sadové úpravy či oplotenie. Odkiaľ ich mesto zoberie? Nie je to privysoká položka v čase, keď občan každé euro dvakrát obracia v rukách? Mesto však vychádza zo samotného záujmu ľudí, ktorí kúpalisko kladú na prvé miesto. „Napríklad, keď sme v roku 2007 pripravovali plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, občania nám v dotazníkoch jasne dali najavo, čo chcú. Pri otázke, čo podľa nich najviac chýba deťom a mládeži v našom meste, 73% označilo kúpalisko. Ja si nemyslím, že je to momentálne to najdôležitejšie pre mesto Hriňová, preto chcem, aby táto myšlienka dozrela,“ uvažuje Horník. Na granty a eurofondy sa mesto nespolieha, ale každú príležitosť na získanie peňazí by využilo. V prípade, že by sa otázka realizácie kúpaliska stala aktuálnou, primátor chce zmobilizovať všetky dostupné kapacity – vlastné, sponzorské a tiež pracovnú silu. „Viem si predstaviť, že by tam niečo brigádnicky odpracovala aj naša mládež,“ dodáva. Veľkí zamestnávatelia v Hriňovej navyše na poslednom fóre predložili námety a oblasti, v ktorých by chceli pomôcť. Jednou z nich bolo aj hriňovské kúpalisko.   [caption id="attachment_24642" align="alignleft" width="300" caption="autor fotky: Stanislav Horník"][/caption] Viacerí predstavitelia mesta navštívili aj Veľký Krtíš, kde podobné kúpalisko funguje. „Nákladovo je niekoľkonásobne lacnejšie ako komerčné zariadenia, v ktorých sa voda upravuje chemickým postupom. Do bio kúpaliska sa voda napúšťa len raz, na začiatku sezóny, čím odpadávajú viaceré výdavky. O to je však citlivejšie na vyrovnanosť bio systému a dohľad technológa nad kvalitou vody musí byť neustály,“ hovorí Horník. Kúpalisko v Krtíši je už druhý rok ziskové, na rozdiel od krytej plavárne a športovej haly, ktoré boli vybudované v jeho bezprostrednej blízkosti. Otázkou ostáva, ako sa k zverejnenému projektu postavia obyvatelia mesta Hriňová. Či sa zapoja do diskusie a otvorene dajú najavo, že kúpalisko chcú. Práve ich názor je pre mesto a samotného primátora kľúčový...

    22. augusta 2011 11:49
  • Volské záprahy na Sihle opäť na výbornú

    Volské záprahy na Sihle opäť na výbornú

    Malebná obec Sihla tradične organizuje volské záprahy – Jarmo. V poradí jedenásty ročník vyšiel na výbornú. Od rána sa zbiehali do Sihly obchodníci, diváci, folklórne celky, ale hlavne furmani z okolitých obcí a osád. Svojich zástupcov mal napríklad Lom nad Rimavicou, Drábsko, či Vrch Slatina. O jedenástej sa začala súťaž, ktorej sa zúčastnilo symbolicky jedenásť párov volov. Súťaž mala tri disciplíny – technickú, rýchlostnú a silovú. Okrem hlavnej súťaže organizátori pripravili aj pestré sprievodné akcie. Na malom námestí bol program folklórnych celkov, mali ste možnosť navštíviť školu plieskania bičom, kyvadlovo cez obec sa premával pár furmanských koní s kočom. Nechýbala ani tombola a večer živá hudba resp. diskotéka s legendárnym DJ Red Foxom. Na zákulisie podujatia a furmanskú prax sme sa opýtali mladého furmana z Lomu nad Rimavicou - Tomáša Vetráka. Ako hodnotíte tento ročník volských pretekov? Je to vydarená akcia, na ktorej sa človek odreaguje a stretne veľa ľudí. Taktiež otestujete svoje schopnosti, ale aj schopnosti volov. V neposlednom rade sa dá, čo to aj pokupčiť. Čo je na furmančení s volmi náročné? Najdôležitejšie je dávať pozor na voly v hore, aby sa im neporanili nohy. Treba zvoliť vhodnú cestu na ťahanie a dávať pozor, aby bol v bezpečí vôl, ale i furman. Nevyspytateľné dopady furmančenia sme mohli vidieť aj cez súťaž, keď môjmu pohoničovi jeden a pol kubíkový strom „prešiel“ po nohe. Našťastie sa nič nestalo a ostalo všetko bez úrazu. Z akými volmi ste súťažili tento rok? Tento rok sme mali bujaky dvojičky, tzv. bližňatá z rodu sherolak. Sú krížení, mäsový typ. Volajú sa Gomboš a Rendeš. Vážia po 580 kíl.

    14. augusta 2011 19:43
  • Hriňovú budú strážiť kamery

    Hriňovú budú strážiť kamery

    Mesto Hriňová v zmysle uznesenia Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality č. 6/2011 zo dňa 29. marca 2011 získalo nenávratný finančný príspevok na financovanie výdavkov projektu prevencie kriminality „Monitorovací kamerový systém v Hriňovej“ vo výške 10 000,- EUR. Na základe zmluvy uzavretej medzi Obvodným úradom v Banskej Bystrici a Mestom Hriňová mesto do konca roka 2011 zabezpečí vybudovanie a prevádzkovanie kamerového systému vo vytypovaných monitorovacích uzloch. Cieľom projektu je zvýšenie bezpečnosti občanov, eliminácia škôd na majetku, ako aj zníženie kriminality detí a mládeže v našom meste. Prvý monitorovací kamerový systém v meste má prispieť k väčšej objasnenosti priestupkov a trestných činov.

    11. augusta 2011 17:28
  • Čaká nás bohatý víkend

    Čaká nás bohatý víkend

    Cez víkend je pre občanov pripravených mnoho podujatí kultúrneho charakteru. Na jednej strane je chvályhodné, že v regióne máme na výber z množstva podujatí. Na druhej strane je možno na škodu, že tak veľa akcií je práve v jeden víkend.   SIHLA – Volské záprahy „Jarmo“ – Malebná obec na hranici nášho okresu s okresom Brezno ponúka unikátne kultúrne podujatie. 11. ročník sa uskutoční 13.8., so začiatkom o 11:00. Volské záprahy sú unikátom široko-ďaleko. Na „Jarme“ vystúpia mnohé folklórne súbory a skupiny. Čaká vás škola plieskania bičom, jazda na koči, ľudová zábava.   DETVIANSKA HUTA – „Richtárkina vareška“ – Na 13.8. je naplánovaná tradičná akcia na Detvianskej Hute – súťaž vo varení kapustnice. Počas dňa bude slávnostne otvorený amfiteáter, predstavia sa domáci divadelní ochotníci. Akciu zakončí ako inak – ľudová zábava.           OČOVÁ – Asi najväčším lákadlom tohto víkendu bude  „Očovská folklórna hruda“. Trojdňový maratón začne 12. augusta. Čaká na vás 9 scénických programov, rôzne sprievodné podujatia a vynikajúca atmosféra.  

    10. augusta 2011 13:39
  • Kto má pravdu... alebo ako je to s cenou tepla v Detve?

    Kto má pravdu... alebo ako je to s cenou tepla v Detve?

    Vo štvrtok 4.8.2011 podvečer sa konal v KC Andreja Sládkoviča verejný hovor ohľadom ceny tepla v rokoch 2009-2011. Verejná diskusia bola zvolaná na podnet občanov, ktorí ju iniciovali petíciou. Na stretnutí boli zástupcovia mesta, firmy Bytes s.r.o. a občania mesta Detva. Stanovisko mesta tlmočil viceprimátor Ján Šiandor, ktorý vysvetlil, že mesto ako menšinový  vlastník firmy Bytes s.r.o. má obmedzenú možnosť kontroly a zasahovania v chode firmy. Viceprimátor predložil viac podozrení a výčitiek voči vedeniu firmy a bývalému mestskému zastupiteľstvu. Prezentoval hlavne umiestnenie nového Centrálneho tepelného zdroja (ďalej len CTZ) ako pre mesto nevýhodné. Podľa štúdie bola najlacnejšia možnosť umiestnenie CTP pri SOU Detva a nie na Zelenej lúke pri plánovanom priemyselnom parku Trstená. Týmto sa údajne navýšili náklady o 35 %. Bývalému MsZ viceprimátor vytýka tri mimoriadne zasadnutia vo februári 2008, kde bol kúpený Bytes s.r.o. mestom za 20 miliónov a následne predaný len za 16 miliónov. Vedenie Bytes s.r.o. pripravilo pre občanov prezentáciu, kde vysvetľovalo všetky zákonné postupy pri vzniku konečnej ceny za jednotku tepla. Ako dôležitý fakt v rozdielnych cenách bol určený tzv. regulačný príkon. Občania boli zahrnutý rôznymi údajmi, faktami a číslami, ktoré v konečnom dôsledku pôsobili chaoticky. Vedenie firmy odôvodnilo aj zvýšenie ceny tepla v roku 2009, kedy muselo meniť staré teplovody popri panelákoch T20 a poza autobusovú stanicu. Zvýšenie ceny v roku 2010 spôsobila investícia, kedy bol do prevádzky zavedený CTZ. Podiel biomasy je v ňom 38 % a tvora ho suroviny ako slama, štiepka, bioplyn. Hlavná zložka zdroju tepla je zemný plyn. Jednotková cena tepla je 698 SKK / 23,126 eur za GJ. Firma zdôraznila, že priemerná cena je tri roky nemenná. Rozdiely spôsobuje zateplenie domov, úniky zo starých teplovodov, investície, či už spomínaný regulačný príkon. Diskutujúci sa dotkli aj pálčivej témy posledných mesiacov. A tou je odpájanie sa od CTZ. Vedenie firmy upozornilo na rôzne dopady tohto kroku. Avšak majitelia bytových domov majú právo prejsť kedykoľvek na samovykurovanie v podobe vlastných kotolní. Zazneli aj informácie o postupných etapách rekonštrukcie teplovodov. Posledná plánovaná etapa výmeny teplovodov na uliciach – Obrancov mieru a M.R.Štefánika nebola začatá z dôvodu nezískania grantu z eurofondov. Ohľadom ceny tepla a vývoju situácie medzi vedením Mesta Detva a firmy Bytes s.r.o. vás budeme informovať aj naďalej.

    09. augusta 2011 12:26
  • Hubári, máte zelenú!

    Hubári, máte zelenú!

    Pre všetkých milovníkov húb máme skvelú správu: Huby už naozaj rastú! S plátenkou a nožíkom sme sa o tom sami presvedčili... ... a veru, hriňovské lesy sa nedali zahanbiť. Prevažne na ich slnečných okrajoch a v machoch sme našli dubáky, kuriatka, kozáky, masliaky aj bedle. Skúsenejších by zaiste potešili aj iné druhy, ale my nezabúdame na staré dobré rady: Zbieraj len to, čo poznáš. Ak máš pochybnosti, poraď sa alebo si otvor encyklopédiu húb. Vhodne sa obleč. Aj keď je slnečné počasie, nohavice a tričko s dlhým rukávom ťa ochránia pred bolestivými škrabancami. Namiesto „igelitky“ si vezmi plátenú tašku alebo košík. Predídeš spareniu húb. Nezabudni na vodu, niečo pod zub, nožík a leukoplasty. V prípade menších poranení sa ti určite zídu. Ak sme vás inšpirovali, neváhajte a šup do hory. Je ten najvyšší čas. Ako bonbónik prinášame krásne fotografie našich „úlovkov“.

    05. augusta 2011 12:45
  • Malotraktory ovládli Lom nad Rimavicou

    Malotraktory ovládli Lom nad Rimavicou

    Malebnú obec Lom nad Rimavicou na rozhraní okresu Detva a Brezno už 9. krát ovládli Majstrovstvá Slovenska v pretekoch malotraktorov. Jediné podujatie tohto druhu pritiahlo súťažiť takmer dve desiatky milovníkov malotraktorov. Malotraktory boli rozdelené v dvoch základných kategóriách – naftové a benzínové. Tie potom súťažili v rýchlostných a technických pretekoch. V technickej súťaži museli šoféri malotraktorov ukázať svoje umenie, ktoré preverili disciplíny ako cúvanie s vlečkou, alebo slalom. O program sa postarali folklórne skupiny a špeciálnym bodom bo zoskok parašutistov. Víťazom tohtoročných majstrovstiev bol Jozef Muránsky z Kokavy nad Rimavicou.

    01. augusta 2011 16:44
  • Masarykov dvor ožije

    Masarykov dvor ožije

    Každého chytá v duši nádych nostalgie, romantickosť, či smútok pri prechode Pstrušou. Všetky tieto dojmy nám vytvára pohľad na schátraný Masarykov dvor. Súbor poľnohospodárskych budov nie je ani náhodou len nejakým zvyškom bývalého JRD. Areál bol postavený na prelome 19. a 20. storočia. Patril maďarskej vládnucej šľachte, avšak po rozpade monarchie bol vlastníctvom prvej ČSR. S prvou republikou je aj spojitosť názvu areálu. Tomáš Garrigue Masaryk, prezident republiky veľmi rád trávil voľný čas na Slovensku. Mal tu tri sídla – notoricky známy kaštieľ v Topoľčiankach, Bystrička pri Martine. Tretie sídlo bol práve „Masarykov dvor“ v Pstruši. Po komunistickom prevrate sa areál stal štátnym majetkom. Ešte pred polstoročím sa tu chovali kone, naposledy bol areál využívaný v 90-tych rokoch poľnohospodármi. Dnes je majiteľom firma Agrosev Detva. Spoločnosť sa rozhodla celý areál postaviť opäť na nohy. Prvú časť rekonštrukcie pokryjú zdroje z EÚ. Zrekonštruované budú dve budovy,  kde bude penzión, reštaurácia a kongresová hala. Prestavba by mala začať v októbri. Obnova celého areálu by mala stáť okolo 7 miliónov eur. Počíta sa s obnovením chovu koní, vytvoriť pre nich výbeh a ráta sa s organizovaním športových súťaží. Okrem iného bude v areáli vyhliadková veža,  predajňa výrobkov historických remesiel, predajňa ovčieho syra, rybníky. Po kultúrnych podujatiach a prírodných zaujímavostiach  má popri rekonštrukcii zámku Vígľaš Podpoľanie opäť čo naviac ponúknuť turistom.

    30. júla 2011 19:31
  • Priemyselný park v Kriváni sa rozrastá

    Priemyselný park v Kriváni sa rozrastá

    Obec Kriváň ako malá obec sa môže popýšiť v súčasnosti niečím neobvyklým – a tým je len 7%-tná nezamestnanosť.  Tento vynikajúci výsledok by nebol možný, keby obec pred pár rokmi nezriadila priemyselný park. Ten dnes zamestnáva vyše 200 ľudí a sídlia v ňom  3 firmy. Práve v týchto dňoch intenzívne pracuje firma KOPS, s.r.o. na stavbe novej haly, kde nájde zamestnanie ďalších 70 ľudí. Sľubné sú aj informácie o záujme ďalších možných investorov, ktorí by chceli v priemyselnom parku pôsobiť a tým vytvoriť desiatky ďalších pracovných miest. To avšak nebude možné, vzhľadom na to, že Dopravný inšpektorát neodporučil stavbu nových hál. Dôvod je prostý – zlá dopravná infraštruktúra. Konkrétne ide o cestu a odbočku z priemyselného parku  na hlavnú cestu v trase Zvolen – Lučenec. Tá nevyhovuje pre kamióny a tým pádom vytvára nebezpečenstvo pre plynulosť cestnej premávky ako aj pre zdravie účastníkov cestnej premávky. Obec Kriváň z vlastných rozpočtových zdrojov a ani firmy v priemyselnom parku nemajú financie na dobudovanie kvalitnej  dopravnej infraštruktúry. Preto obec Kriváň žiada Úrad vlády o pomoc. Odpoveď zatiaľ znie negatívne. Preto je na zamyslenie, či rôzne programy  na zvýšenie zamestnanosti sú nastavené správne, keďže v Kriváni investori majú záujem investovať, ale je im to doslova štátom znemožnené.

    29. júla 2011 14:04
  • Rozhovor

  • Veronika Spodniaková...

    Prinášame Vám rozhovor so zaujímavou mladou ženou z Podpoľania - Veronikou Spodniakovou. Väčšina ľudí Vás pozná ako speváčku. Od kedy sa venujete spevu? Rodičia tvrdia, že som stále spievala už ako malé dieťa a celá rodina musela povinne počúvať moje domáce koncerty :). Ale oficiálne som začala ako 4 ročná v prípravke DFS Ratolesť ako tanečníčka a speváčka a následne som začala chodiť na spev a klavír do ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Na súťaži si ma ako 9 ročnú všimol primáš Ondrej Molota z legendárnej ľudovej hudby Ďatelinka a oslovil ma na spoluprácu. Odvtedy som začala vystupovať ako sólistka speváčka. Preferujete len spev ľudový? Vôbec nie, mám veľmi rada aj iné žánre a aktuálne s kapelou pracujeme na ich zaradení do repertoáru. V lokálnych podmienkach je však folklór lepšie predajný. Získali ste nejaké spevácke ocenenia? Vyhrala som všetky ročníky Spievaniek pod Poľanou, na ktorých som sa zúčastnila. Niekoľko okresných a krajských kôl Slávika Slovenska, cenu som získala aj na celoslovenskom kole. Ďalej to boli výhry na Zlatom kľúčiku a Burze talentov v speve moderných piesní, účasť v Kakaoslávikoch v Markíze. Za najväčší úspech považujem účasť na medzinárodnej súťaži folklórnych spevákov v Rumunsku, kde som reprezentovala Slovensko a získala som ocenenie jedného z laureátov a cenu divákov.  Aké je to byť na druhej strane barikády? - byť v porote speváckych talentových súťaží? V prvom rade je to pre mňa nostalgia, ako ten čas rýchlo ubehol a ja už nesúťažím,ale porotcujem :). Vždy sa teším z každého talentu, ktorý sa objaví. Zároveň však musím priznať, že som prísna porotkyňa a vo všeobecnosti ma mrzí, keď talentované deti nebývajú dostatočne pripravené. Potom ich na súťaži prevalcuje tréma a ďalej si nenesú pozitívny,ale často negatívny zážitok. /*banner*/ Pôsobíte aj ako speváčka v ľudových hudbách. V ktorej konkrétne? Mojou kmeňovou kapelou a zároveň srdcovou záležitosťou sú Vrchárski hudci. Okrem toho som spolupracovala aj spolupracujem s Ďatelinkou, Zlatými husľami, Brillant orchestrom Milana Olšiaka, Gold orchestrom Mirka Uhriča, Vrchárskym orchestrom Juraja Pecníka či Podjavorskou muzikou. Nahrávala som aj s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu Bratislava. Pôsobila som ako hosťujúca sólistka v Lúčnici a Vojenskom folklórnom súbore Jánošík. V súčasnosti pôsobím aj ako vedúca speváckej zložky FS Hont Krupina. Aké je to prespievať celú noc na svadbe, zábave či oslave? Určite nie také jednoduché, ako si všetci myslia :). Už len ten proces, kým sa vôbec dostaneme na pódium je náročný. Zahŕňa to pravidelné skúšky, zostavovanie a obmieňanie repertoáru, kvalitnú aparatúru...Takisto technika spevu je nesmierne dôležitá, pretože odspievať niekoľko hodín v rôznych podmienkach je veľký nápor na hlasivky. A najdôležitejším faktorom sú ľudia - pokiaľ vidíme od nich príjemné správanie a chuť baviť sa, aj nám sa hrá a spieva oveľa lepšie. V kapele Vrchárski hudci sme sa stretli skvelá partia a možno aj preto sa nám darí vytvoriť perfektnú zábavu a dostávame od ľudí pozitívnu spätnú väzbu. Ktorá je najobľúbenejšia pieseň speváčky Veroniky Spodniakovej a naopak, ktorú dnes na akciách žiadajú najčastejšie ľudia? Moja obľúbená pesnička sa mení asi každý deň podľa nálady. Vo všeobecnosti mám rada mollové čardáše. Súčasné trendy neobišli ani ľudové kapely, preto medzi najžiadanejšie hity patria Kandráčovci a Kollárovci. Dva duby, Včielka či Hej sokoly nesmú chýbať na žiadnej dobrej zábave. Spomínate si na nejakú úsmevnú príhodu z vystúpení? Asi niet vystúpenia, na ktorom by sa nestalo niečo úsmevné. Keď však rozmýšľam, asi nič nie je zverejniteľné :) raz však o tom všetkom napíšem knihu a všetci sa dobre pobavíme. Z takej rodinnej klenotnice si spomínam na moment, keď som nevyhrala spevácku súťaž, moja starká to ťažko niesla a vybrala sa na porotu s dáždnikom :) Okrem spevu zvyknete aj moderovať. Aké akcie a podujatia napríklad? Rôzne plesy, večierky, firemné akcie, rodinné oslavy a jubileá, festivaly a podobne. Vždy sa vyskytne nová príležitosť. Moderným trendom sa stáva aj moderovanie svadieb. Raz som dokonca moderovala v angličtine svadbu srbského páru konanú na Slovensku. Prezraďte nám niečo aj zo svojho súkromia. V súkromí venujem svoj čas rodine a teším sa z môjho 18-mesačného synčeka Maxima, ktorý už teraz ukazuje veľký hudobný talent. Zaujíma ma história, som fanynkou futbalového klubu FC Barcelona a relaxujem pri počúvaní setov DJa Axwella. Rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov Foto: archív V. Spodniakovej

  • Petra Kmeťková: Situ...

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

  • Ivan Zorvan: S hokej...

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

  • Región

  • Rýchlostná cesta v s...

    Pokračovanie cesty R2 v smere na Lučenec začína byť reálne. Podľa slov ministra dopravy a výstavby Arpáda Érseka sa začína súťažiť úsek Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce. V máji má byť známy aj zhotoviteľ pre úsek Kriváň - Mýtna.  ,,Vyhlásili sme súťaž na úsek R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce." Ministra dopravy počas víkendu aj napriek zasneženému počasiu privítalo veľké množstvo obyvateľov Mýtnej, ktorým táto cesta pomôže výrazne zlepšiť dopravnú situáciu. ,,Ukončenie súťaže predpokladáme koncom roka 2018 a výstavba tak môže začať. Mám radosť, že som mohol priniesť dobré správy a že čoskoro môžeme začať stavať,“ povedal minister dopravy Arpád Érsek. Úsek pomôže hlavne doprave v obci Mýtna, kde občania už roky požadujú obchvat kvôli intenzite dopravy, hluku, prašnosti a bezpečnosti. Dlhé roky sa v otázke budovania cesty R2 cez Novohrad angažuje starosta obce Pavel Greksa. /*banner*/ Poďla portálu Našadoprava.sk ,,Predpokladaná hodnota stavebných prác na budúcom úseku R2 v plnom profile a dĺžke 13,5 kilometra v okrese Lučenec predstavuje 161,8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Národná diaľničná spoločnosť predpokladá ukončenie súťaže koncom tohto roka a následne by sa mala začať aj výstavba. Trasa úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce začína dočasným napojením cesty prvej triedy I/16 na rýchlostnú cestu R2 v Mýtnej v podobe stykovej križovatky pred obcou Mýtna. Súčasťou rýchlostnej cesty bude 148 objektov, vrátane mimoúrovňovej križovatky Mýtna, jedenástich mostných objektov, z ktorých budú dominantné tri estakády v dĺžke 1,36 km, a šiestich protihlukových stien.Trasa úseku končí v mimoúrovňovej križovatke Tomášovce, na ktorú bude nadväzovať úsek R2 Tomášovce – Ožďany, pre ktorý je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie." Úsek Kriváň - Mýtna má mať dĺžku 9,15 km. Text: Mgr. Jozef Pavlov, Našadoprava.sk Foto: FB Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

  • Pri oslobodzovaní Po...

    Oslobodzovacie boje o Podpoľanie boli dlhé a tvrdé. Priniesli veľké materiálne a ľudské straty. Správa o situácii v okrese Zvolen z februára 1945 hodnotí vývoj: „Všeobecná politická situácia v okrese Zvolen je dosť kritická. Obyvateľstvo je pohoršené z leteckého a delostreleckého bombardovania, ale aj počínaním nemeckých vojakov. Tým sa vyčítajú hlavne náhle domové prehliadky, kedy rekvírujú jedlo a neplatia zaň. Činovníci HSĽS a HG sa vo Zvolene od 28. februára 1945 nezdržujú.“ Správa hovorí aj o tom, že niektoré obce sú už obsadené Sovietmi a nie je možné vykonávať nariadenia vlády. Lepšia situácia nie je ani v tých, kde sú ešte nemecké vojská, pretože tam obyvateľstvo všemožne sabotuje nariadenia bratislavskej vlády.                                                                                                                    Útoky sovietskych a rumunských vojsk v rámci Stredoslovenskej operácie viac-menej kopírovali útoky nemeckých oddielov v októbri 1944. Útoky boli vedené na územie okresu z juhu, juhovýchodu a východu. Nemci vhodne využili na obranu členitý terén a obranné pozície vybudované počas Povstania. Prvou oslobodenou obcou okresu bola koncom januára 1945 Detvianska Huta, posledné boli oslobodené takmer na konci marca 1945.                               Proti sebe stáli jednotky armádnej skupiny Juh a II. ukrajinského frontu. V rámci zväzkov Wehrmachtu to bola 8. armáda, na druhej strane 40. armáda generála F. F. Zmačenka, 53. armáda a zväzky rumunskej I. a IV. armády. ,,Na sklonku januára 1945 sa frontová línia II. ukrajinského frontu pohybovala na čiare Tlmače – Pukanec – Ladzany – Kozí Vrbovok – Močiar – Sihla – Brezno nad  Hronom.“ Sovietske a rumunské vojská stáli na hraniciach okresu Zvolen. Hlavné smery útokov boli z juhu a juhovýchodu. Nemecké vojská, ktoré sa na území okresu Zvolen bránili, boli v sile približne 11 peších divízií. Oproti nim stála veľká prevaha – desať sovietskych streleckých divízií, jedna pevnostná brigáda a 16 rumunských divízií. Oslobodzovanie okresu Zvolen z východu sa začalo obsadením Detvianskej Huty 29. januára 1945 jednotkami 50. streleckého zboru generála V. Merkulova. Sovietske a rumunské vojská z východu začali útočiť na nemecké pozície v Hriňovej. ,,Nepriateľ kládol veľmi silný odpor v priestore na línii Hriňová – Jaseňovo – Klopotovo – až po Poľanu.! Wehrmacht opäť vhodne využil členitý terén na defenzívne boje. Tie v Hriňovej a v okolitých lazoch trvali od 31. januára do 11. februára 1945.                                     Do Detvy prenikali sovietske a rumunské vojská cez pomedzie detvianskych a hriňovských lazov – Riečku, Zánemeckú a Skliarovo. Zároveň sa k nej prebíjali jednotky 51. streleckého zboru generála A. Rumjanceva z doliny Krivánskeho potoka. Nemecký obranný uzol bol hlavne pri obci Podkriváň. Po ústupe jednotiek z Hriňovej hrozilo v tomto priestore dislokovaným nemeckým vojskám obkľúčenie. Po ťažkých bojoch v obci Kriváň sa postupne sťahovali západne od Detvy.                                                                               Prvé sovietske a rumunské vojská prenikli do Detvy 12. februára 1945, obec bola definitívne oslobodená o deň neskôr. Nemecká obrana sa opierala o masív Poľany, obec Dúbravy a pohorie Rohy. Sovietsky tlak na Dúbravy vyústil do ich oslobodenia 19. február, čím sa nová nemecká obrana vytvorila na línii. Očová – Vígľaš – Slatinské Lazy. Po výpade sovietskych vojsk bola obsadená Zvolenská Slatina, čím vrazila medzi nemecké obranné línie klin. Z tohto dôvodu pokračovali sovietske a rumunské útoky na krídla – na jednej strane v smere na Slatinské Lazy, Záježovú a na druhej strane v smere na Očovú.      /*banner*/                   Ťažké boje prebiehali hlavne o Očovú. Boje o obec trvali niekoľko dní. K hranici Očovej sa pechota 230. streleckej divízie dostala už 25. februára, obec bola definitívne oslobodená až 1. marca 1945. Do bojov o obec sa zapojili aj zvyšky 2. čs. partizánskej brigády a partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov, ktoré prečkali zimu na Poľane. V Slatinských Lazoch sa prví rumunskí vojaci objavili 23. februára 1945. Priamo z obce boli nemecké jednotky relatívne rýchlo vytlačené, avšak zaujali obranu na svahoch blízkeho pohoria Korčín. Až po prerazení rumunských vojsk v smere Pliešovce – Záježová, Nemci ustúpili na Môťovú. Prístupy k mestu Zvolen od východu viedli cez obec Lieskovec. Už 8. marca 1945 bola obec oslobodená, ale po následnom nemeckom protiútoku bol v rukách Wehrmachtu až do 12. marca 1945. Obrana východných prístupov k Zvolenu sa zrútila po preniknutí rumunských vojsk do Môťovej 11. marca 1945: ,,týmto manévrom obišli Lieskovec z juhu, nemeckým jednotkám v Lieskovci hrozilo obkľúčenie, preto začali vyprázdňovať obec.“  Boje o okresné mesto Zvolen sa začali útokom z Môťovej na zvolenskú železničnú stanicu 12. marca 1945. Ako prvé sa do mesta prebojovali pluky 133. a 240. streleckej divízie. ,,Priame pouličné boje vo Zvolene sa začali silnou delostreleckou a leteckou prípravou útoku." Mesto bolo oslobodené definitívne 14. marca 1945. Význam dobytia mesta Zvolen ako hospodárskeho centra a dopravného uzla dokazuje aj fakt, že večer 14. marca 1945 bolo na počesť oslobodenia mesta vypálených 12 sálv zo 124 diel v Moskve. Nepriateľ po ústupe zo Zvolena mal stále na okolitých výšinách – Stráž, Bakova Jama a Borová Hora mínometné a delostrelecké jednotky, ktoré viedli rušivú paľbu s cieľom zabrániť sovietskym a rumunským vojskám vytvoriť na Hrone predmostie a pokračovať v útoku na Banskú Bystricu. Po preskupení sovietski a rumunskí vojaci prekročili Hron a 19. marca 1945 viedli útok na Borovú horu, Lukové a Zolnú. Následne boli obsadené obce Hájniky, Rybáre, Sielnica a Veľká Lúka. Obec Sampor sa stala súčasťou nemeckej obrany Banskej Bystrice z juhu na línii Sampor – Hronsek – Badín. Obce Tŕnie a Turová boli v smere postupu sovietskych a rumunských vojsk na Kremnicu. Oslobodili ich 26. marca 1945. Obec Železná Breznica bola poslednou oslobodenou obcou okresu Zvolen – 28. marca 1945.    Mgr. Jozef Pavlov Text je autorským textom z pripravovanej monografie Okres Zvolen 1938 - 1945.

  • Masarykov dvor osláv...

    Obľúbený Masarykov dvor nadchádzajúci víkend oslávi svoje 3. výročie. ,,Už v sobotu sa na Vás tešíme, na oslave našich tretích narodenín. Aj pre nás je neuveriteľné, ako ten čas letí... príďte s nami stráviť pohodový deň na Masarykovom dvore. V tento deň vyžrebujeme aj výhercov našej novoročnej súťaže. Pre detičky sme pripravili vozenie na koníku, súťaž o najkrajšiu masku, pre dospelých ochutnávku tradičných zabíjačkových špecialít a fašiangový sprievod. Tešíme sa na Vás." /*banner*/ V priebehu 3 rokov sa Masarykov dvor stal obľúbeným zariadením. Množstvo ľudí využilo možnosť svadby v tomto príjemnom prostredí, pravidelné športové a kultúrne podujatia obohatili kultúru v regióne, kuchyňa ponúka tradičné miestne špeciality. Bez preháňania sa môže dnes Masarykov dvor považovať za jeden z klenotov Podpoľania, nielen pre domácich, ale aj turistov. Program osláv začína v sobotu o 11:00. Text a foto: Masarykov dvor a redakcia

  • Šport

  • Delič majstrom Slove...

    Dňa 10. februára 2018 sa v športovej hale Dukla Trenčín konalo finále ligy NOGI Cup, ktorú organizuje Slovenská asociácia grapplingu. Na tomto kole boli zároveň udelené tituly majstrov slovenska za rok 2017, pre zápasníkov prestížnej kategórie expert boli pripravené opasky šampióna. Na tomto kole sa zúčastnil aj detviansky zápasník Róbert Delič, ktorému bol udelený titul Majstra Slovenska v kategórii expert do 66 kg a zároveň odovzdaný opasok šampióna. Delič bohužiaľ pre zranenie do zápasov nastúpiť nemohol, no po dominantných výkonoch v minulom roku nazbieral dosť bodov na celkové prvenstvo v tabuľke. Minulý rok sa mu podarilo vyhrať zlato celkovo na troch slovenských turnajoch. /*banner*/ Vyjadrenie Róberta Deliča: ,,Som veľmi rád že sa mi podarilo obhájiť titul z roku 2016, veľká vďaka patrí sponzorom, tréningovým partnerom v FFC Detva a mestu Detva za silnú podporu nášho klubu. Momentálne sa liečim zo zranenia, verím že už niekedy v apríli budem môcť ďalej zápasiť. Chystal som sa už v marci na prestížnu súťaž do Ríma, bohužiaľ pre zranenie to musím odložiť."

  • Víťaznú šnúru Detvy ...

    Víťaznú šnúru detvianskych hokejistov ukončila Dukla Trenčín. HC 07 Detva – HK Dukla Trenčín 0:2 (0:0, 0:1, 0:1) Góly: 33. Sojčík (Holenda, Marcel Hossa), 60. Bezúch Strely: 37-25 / Vhadzovania: 49-31 / Vylúčenia: 3-6 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Štefik, Stano – Gajan, Gavalier - Ország / Počet divákov: 546 Zostavy Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Macejko, Šimon, Gachulinec, Vyskoč, D. Jendroľ - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Žilka - Videlka, Murček, Ščurko - Andrisík, Piačka, Róth Trenčín: M. Valent - Bačík, L. Romančík, Pač, Holenda, Themár, Bohunický, Deveaux, J. Švec - Radivojevič, Pardavý, Bezúch - Marcel Hossa, T. Varga, Gašprovič - Mikula, Dlouhý, Hecl - Sojčík, Sádecký, D. Hudec V 13. minúte spálil obrovskú šancu domáci Sitnikov. Otvárací gól stretnutia zaznamenali hostia v 33. minúte,  keď presilovú hru využil Peter Sojčík. Protesty domácich hráčov,  že gól padol vďaka vysokej hokejke boli márne. O minútu neskôr sa do ďalšej veľkej šance dostal opäť domáci Sitnikov, ale trafil len ležiaceho Valenta. Hackett v 43. minúte v obrovskej šanci vychytal strelca úvodného gólu. Domáci v snahe vyrovnať odvolali v závere zápasu brankára, čo pretaviť vo vyrovnávajúci gól Belluš, ale neuspel. Víťazstvo Dukly pod Poľanou poistil sekundu pred koncom Ondrej Mikula. Pozápasové vyjadrenia Pavel Igríni, tréner Detvy: „Naši hráči podali opäť veľmi kvalitný výkon, myslím, že Trenčínu sme boli viac ako vyrovnaný súper a zaslúžili sme si zápas dostať do predĺženia, ale bez gólu sa doma nevyhráva. S výkonom, nasadením a bojovnosťou, aj s hernou kvalitou som ale spokojný.‟   Peter Oremus, tréner Trenčína: „Pre nás to bol veľmi dôležitý zápas, pretože dnes sme tie body potrebovali. Zápas bol veľmi ťažký, z víťazstva sa tešíme a ako hovorím, dnes sme sem išli jednoznačne získať tri body a to sa nám podarilo.‟   Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10501-hc-07-detva-dukla-trencin/highlight   Vyjadrenie Juraja Milého: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11353-mily-po-zapase-detvy-s-trencinom   Vyjadrenie Petra Sojčíka: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11354-sojcik-po-zapase-detva-trencin   Vyjadrenie Michala Valenta: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11355-valent-po-zapase-v-detve     HC 07 Detva – HC Košice 1:2 (0:0, 0:1, 1:1) Góly: 60. Róth (M. Surový) - 39. Šedivý (Spilar), 54. Jenčík (Spilar, Dudáš) Strely: 35-30 / Vhadzovania: 28-34 / Vylúčenia: 5-3 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Müllner, Orolin – Gajan, Gavalier – Chudada / Počet divákov: 511 Zostavy Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, Vyskoč, Gachulinec, D. - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Róth - Videlka, Jakubík, Ščurko - Andrisík, Piačka, Jendroľ Košice: Habal - Dudáš, Ovčačík, Šedivý, Čížek, Pulli, Koch, Michalčin - Jenčík, Pacan, Spilar - Kafka, Klíma, Miklík - Šoltés, Boltun, Hričina - M. Novotný, Š. Petráš, Hudák Po šanci Hrinčinu v 12. minúte zvonila konštrukcia detvianskej brány. V 21. minúte sa domáci dostali do prečíslenia 3 na 2, avšak Kuklev zakončoval len do hrude Habala. O štyri minúty neskôr spáli ďalšiu veľkú šanci Detvy Videlka. Strela hosťujúceho Šedivého od modrej v 39. minúte skončila v Hackettovej bráne. Pri Bellušej šanci o dve minúty neskôr pomohla košickému brankárovi konštrukcia brány. Pobyt domáceho  Videlku na trestnej lavici skrátil v 54. minúte Richard Jenčík. Sekundu pred koncom prekonal hosťujúceho Habala Mário Róth. Pozápasové vyjadrenia Pavel Igríni, tréner Detvy: „V dnešnom zápase sme podali znovu veľmi zodpovedný výkon. Myslím si, že môžeme byť spokojní, škoda toho neskorého gólu, ale Košiciam sme boli rovnocenným súperom. Chýbalo nám 5 útočníkov, herná koncepcia sa zmenila po odchode Jakubíka, ktorý hral dnes vynikajúci zápas. Musím pochváliť všetkých hráčov, majú svoje opodstatnenie. Nehráme zlý hokej, tak ako povedal Miklík, že akým spôsobom môžeme byť na poslednom mieste, tiež sa tomu čudujem.‟ Marcel Šimurda, tréner Košíc: „Chalani dnes do bodky splnili všetko to, čo sme si povedali pred stretnutím, hrali sme jednoducho a bojovne. Všetko bolo podložené výborným výkonom nášho brankára. Dôležité bolo, že sme rýchlo otáčali hru smerom dopredu, súper sa nedokázal udržať v našom obrannom pásme. Išli sme si za svojim cieľom a získali sme dôležité tri body.‟ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10476-hc-07-detva-hc-kosice/highlight Vyjadrenie Mária Rótha: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/video/rozhovory/udalost/11362-roth-nas-gol-prisiel-neskoro /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Banská Bystrica 49 28 4 5 12 187:115 97 2. Nitra 49 27 6 4 12 174:135 97 3. Zvolen 49 25 7 6 11 165:132 95 4. Košice 49 27 5 3 14 160:118 94 5. Trenčín 49 27 5 3 14 133:98 94 6. Poprad 49 21 6 6 18 136:131 79 7. Žilina 49 16 3 6 24 121:142 60 8. Nové Zámky 49 11 7 4 27 110:161 51 9. Liptovský Mikuláš 49 10 5 9 25 109:143 49 10. Detva 49 10 1 3 35 103:174 35   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 12. februáru 2018 Text: Milan Belko

  • Piate víťazstvo HC 0...

    Hokejový klub HC 07 Detva zažíva svoju športovú renesanciu. MsHK Doxxbet Žilina – HC 07 Detva 4:5 po predĺžení (2:1, 1:1, 1:2, 0:1) Góly: 10. Húževka (Kozák, M. Tvrdoň), 17. Kozák (T. Pospíšil, Húževka), 25. J. Jurík (Holovič, Juraško), 43. J. Jurík (Konečný, Holovič) - 12. Belluš, 25. Ščurko (Videlka), 48. Surovka (Belluš), 57. Ščurko (M. Surový, Milý), 64. Milý (Videlka) Strely: 35-29 / Vhadzovania: 30-35 / Vylúčenia: 2-5 / Presilovky: 2-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: D. Konc, Müllner – Gegáň, Kollár - Kontšek/ Počet divákov: 1205 Zostavy Žilina: T. Tomek - Kozák, Hatala, Juraško, Michal Roman, P. Mikuš, Martin Mazanec, Mendrej, Turian – M. Tvrdoň, Húževka, T. Pospíšil - J. Jurík, Holovič, Konečný - Rogoň, Ondruš, Stupka - Váňa, Valášek, Dolinajec Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Šimon, Macejko, Gachulinec, Vyskoč, D. Jendroľ - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Žilka - Videlka, Murček, Ščurko - Andrisík, Piačka, Róth Počas presilovej hry v 10. minúte Tvrdoň našiel na pravej strane Kozáka, ktorý sa oprel do strely, Hackett puk vyrazil pred seba, kde bol číhajúci Peter Húževka a poslal ho do detvianskej siete. O dve minúty neskôr bolo vyrovnané zásluhou Martina Belluša. Domáci Lukáš Kozák dostal skvelú prihrávku od Tomáša Pospíšila a z pravého kruhu vymietol ľavý vinkel Hackettovej brány. Prečíslenie domácich 2 na 1 gólovo zakončil v 25. minúte po  prihrávke Holoviča Juraj  Jurík. O pár sekúnd neskôr našiel Videlka Ladislava Ščurka, ktorý prekonal Tomeka. Pobyt hosťujúceho Surového na trestnej lavici skrátil v 43. minúte svojím druhým gólom v stretnutí Juraj Jurík. Vylúčenie domáceho Rogoňa gólovo potrestal v 48. minúte Filip Surovka. Zápas poslal do predĺžení svojim druhým gólom v zápase detviansky medveď Ladislav Ščurko. Hrozbu samostatných nájazdov odvrátil v 64. minúte hosťujúci Juraj Milý.  /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Petr Rosol, tréner Žiliny: „Z výsledku som sklamaný. Aj keď sme hrali bez piatich hráčov základnej zostavy, nemôžeme sa na to vyhovárať. Viedli sme 3:1 a 4:2 a nechali sme si víťazstvo vziať. Nemôžeme dostať v niektorých situáciách gól, ako sme dostali dnes. V takých momentoch musíme puk aj 'zožrať', no to sa nestalo. Poviem to otvorene, po zápase som na hráčov nebol dobrý a príjemný.‟ Pavel Igríni, tréner Detvy: „Pomaly sme sa rozbiehali, chlapci mali v nohách ťažký duel s Banskou Bystricou. Prvú tretinu sme prehrali, ale myslím si, že v druhej a tretej časti sme už boli silnejší na puku, hrali sme agresívnejšie, lepšie sme kombinovali, dali sme pohotové góly a hrali sme svoju hru. Po zásluhe sme vyhrali, za čo patrí vďaka všetkým hráčom, musíme dobre zregenerovať a pripraviť sa na zvyšné duely v tomto mikrocykle.‟ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10625-mshk-zilina-hc-07-detva/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Nitra 47 27 6 3 11 170:127 96 2. Banská Bystrica 47 27 4 5 11 182:108 94 3. Zvolen 47 24 7 6 10 158:127 92 4. Trenčín 47 26 5 2 14 129:95 90 5. Košice 47 25 5 3 14 156:116 88 6. Poprad 47 20 5 4 18 127:128 74 7. Žilina 47 16 3 5 23 117:136 59 8. Nové Zámky 47 11 6 4 26 103:152 49 9. Liptovský Mikuláš 47 9 4 9 25 103:139 44 10. Detva 47 10 1 3 33 102:170 35   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 7. februáru 2018 Text: Milan Belko

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3