s DTonline.sk

Región

  • ,,Beh do vrchu" Košútka 2011

    ,,Beh do vrchu" Košútka 2011

    V sobotu 18.6.2011 privítalo Ski centrum KOŠÚTKA všetkých nadšencov behu na podujatí "Beh do vrchu" Košútka 2011. Na štart sa postavilo 80 štartujúcich , ktorí bežali od profesionálov až cez rekreačných bežcov. Súťažiaci v otvorenej kategórii mali trať 1000 m na vrchol zjazdovky . Profesionálni bežci (muži/ženy) súperili na trati 2 x 1000 m. Medzi behmi mali 30 minút prestávku na oddych. Podujatie organizovalo mesto Hriňová, Ski centrum KOŠÚTKA a OZ SPORT POĽANA. Výsledky z tohto podujatia nájdete na www.sportpolana.com.

    22. júna 2011 21:54
  • Kauza ťažby zlata v Detve! VII. – EMED obhajuje svoje záujmy

    Kauza ťažby zlata v Detve! VII. – EMED obhajuje svoje záujmy

    Vážení obyvatelia Podpoľania, som Demetrios Constantinides, riaditeľ spoločnosti EMED Slovakia, žijem v regióne už niekoľko rokov a spolu s mojím tímom Vás chceme pravdivo informovať o zámeroch našej firmy na realizáciu projektu ťažby zlata na Bielom vrchu. Občianske združenie „Podpoľanie nad zlato“ spúšťa petičnú akciu proti ťažbe zlata a iných nerastných surovín kdekoľvek v regióne Podpoľania. Buď si neuvedomujú, alebo vás zámerne klamú, že zákazom ťažby nerastných surovín by okrem iného dosiahli uzatvorenie aj existujúcich lomov. Kvôli tomu by nebolo možné vybudovať ani vami požadovaný plánovaný diaľničný úsek R2, ktorý má južnou cestou spojiť Bratislavu a Košice. V sprievodných letákoch ku petičným hárkom používajú aj iné klamstvá, ktorými sa snažia získať vašu podporu. Tvrdia, že lokalita Biely vrch súvisí s CHKO Poľana a biosférickou rezerváciou UNESCO. To nie je pravda! lokalita Biely vrch sa nachádza priamo za priemyselným parkom PPS ohraničená je priebehom zábehovej dráhy, približne 3,5 km od hranice CHKO Poľana v žiadnom prípade nedôjde k ohrozeniu CHKO Poľana ani biosférickej rezervácie UNESCO. V tomto území sa nenachádzajú žiadne chránené biotopy a tento priestor ani nie je turistami navštevovaný Vraj náš projekt nezabezpečí stovky pracovných miest. To nie je pravda! sme v kontakte s vedením a majiteľmi najväčších firiem sídliacich v areáli PPS zaviazali sme sa, že náš projekt nebude ohrozovať zamestnancov, pracovné miesta a výrobu v areáli PPS a budeme postupovať tak, aby kvôli nášmu projektu pracovné miesta nezanikali, ale vďaka nemu vznikali práve vami zvolení zástupcovia v regionálnej a miestnej samospráve môžu dať regiónu jedinečnú šancu na rozvoj. Iba v regióne, ktorý sa rozvíja a kde je dostatok pracovných príležitostí pre obyvateľov, sa zvyšuje kvalita života, rastie cena domov a bytov, pretože ľudia nie sú nútení odchádzať za prácou do väčších miest alebo do zahraničia. Vraj nezvratne zdevastujeme životné prostredie Podpoľania. To nie je pravda! sme na začiatku plánovania ťažobnej prevádzky. Postupujeme podľa platných zákonov Slovenskej republiky a v súčasnosti pripravujeme podklady pre začatie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorom sa budeme venovať otázkam prašnosti, hluku a rekultivácie územia v priebehu a po skončení ťažby. robíme tak v spolupráci s dotknutými obcami a hľadáme odpovede na otázky, aké opatrenia urobiť, aby ťažba a spracovanie rudy nemali negatívny vplyv na život v regióne sme presvedčení, že poskytneme uspokojivé odpovede na tieto otázky a spoločne nájdeme prijateľné riešenia Vraj nekomunikujeme a potichu ničíme územie a znižujeme jeho potenciál. To nie je pravda! nepracujeme potichu a neskrývame sa sme v kontakte s predstaviteľmi obcí a majiteľmi pozemkov. Pravidelne informujeme príslušné úrady, prezentovali sme naše zámery na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v Očovej, prezentovali sme aj v Dúbravách a v Detve. do začiatku tohtoročných Podpolianskych slávností otvoríme informačné centrum v Detve, kde radi zodpovieme na Vaše otázky a obavy organizovali sme napríklad konferenciu v Detve, rôzne prednášky pre študentov či štátnych úradníkov. Spolupracujeme s domácimi a zahraničnými uznávanými odborníkmi na baníctvo, geológiu a životné prostredie, naše zámery konzultujeme s odborníkmi z Technickej Univerzity vo Zvolene, Technickej Univerzity v Košiciach ako aj Univerzity Komenského v Bratislave.   [caption id="attachment_22769" align="alignleft" width="212" caption="Príklad zrekultivovanej bane Golden Cross, Nový Zéland"][/caption] Nechceme zdevastovať krásnu podpoliansku prírodu a zamoriť prostredie. Už teraz každoročne organizujeme čistenie prírody a zodpovedne pristupujeme k ochrane životného prostredia pri našich prieskumných prácach. A práve naopak, prostredníctvom tohto projektu môžeme pomôcť k rozvinutiu cestovného ruchu a prilákať turistov. Počas ťažby môže byť tento projekt významným turistickým cieľom pre študentov, odborníkov i laickú verejnosť zaujímajúcu sa o technické diela. Po ťažbe sa zrekultivovaná krajina môže pretvoriť na turisticky atraktívnu súčasť regiónu ako je to napríklad v Banskej Štiavnici, Kremnici a na mnohých miestach vo svete. Pýtame sa, aké iné konkrétne projekty na pozdvihnutie regiónu, poskytnutie práce a prílev investícií dokážu predložiť organizátori petície? Podpisom petície sa sami pripravujete o možnosť rozvoja podpolianskeho regiónu, o prílev nových investícií, o zvýšenie zamestnanosti a životnej úrovne v regióne. Srdečne pozývame všetkých, ktorí majú úprimný záujem dozvedieť sa viac o pripravovanom projekte do informačného centra v budove bývalého mestského úradu v starej Detve, ktoré otvoríme počas Podpolianskych folklórnych slávností už 7. júla 2011. S úctou Demetrios Constantinides konateľ spoločnosti a celý tím EMED Slovakia

    22. júna 2011 16:22
  • Dlhé riadky histórie

    Dlhé riadky histórie

    Prednedávnom sme vám priniesli článok o rekonštrukcii zámku vo Vígľaši. Avšak bolo by trestuhodné, keby sme vám čo- to neponúkli aj o jeho bohatej a výnimočnej histórii. Počiatky života zámku sú nám dosiaľ nejasné. Skôr zbožno- romanticko- historické je tvrdenie, že počiatky hradu majú na svedomí kočovní križiaci. Oveľa dôveryhodnejšie začiatky histórie hradu súvisia s kráľom Žigmundom, ktorý sa v našej oblasti veľmi rád zdržoval. Keďže jeho časté poľovačky si vyžadovali isté zázemie, môžeme na rozhraní 14. resp. 15. storočia uvažovať s existenciou kráľovského sídla. Výraznejšie premeny hrad zaznamenal s nástupom hrozby Turkov, kedy bola dôležitá prestavba z poľovníckeho sídla na fortifikačnú stavbu. Význam hradu sa priamo znásoboval po moháčskej katastrofe v roku 1526 a prenesení ťažiska protitureckých bojov na územie Slovenska. Zámok Vígľaš bol súčasťou dôležitej siete, ktorá mala chrániť banské mestá. V roku 1636 získal panstvo pod svoju kontrolu Ladislav Čáki. Počas Tökölyho povstania zámok vyhorel. Po opätovnej obnove boli feudálnymi pánmi Esterházyovci. Tento feudálny rod mal panstvo vo svojich rukách až do polovice 19.storočia. S pádom monarchie bol zmenený aj účel hradu. Zo sídla šľachticov po skonfiškovaní zámku v budove začal sídliť jedno z riaditeľstiev štátnych majetkov s názvom Riaditeľstvo štátnych majetkov vo Vígľaši. Vo februári 1945 zámok utrpel ťažkú ranu. Pri prechode frontu bol veľmi poškodený. Od čias bojov bol zámok v ruinách, až do roku 2000, kedy začal proces obnovy a rekonštrukcie.

    21. júna 2011 20:30
  • Veľmi sa mi to páči, skvelý nápad

    Veľmi sa mi to páči, skvelý nápad

    Je tomu už niečo vyše mesiaca, odkedy je aj náš región online, a to práve vďaka DTonline.sk. Ako tento informačný portál hodnotia obyvatelia regiónu? Očakávali od neho viac alebo naopak, prevýšil ich očakávania? „DTonline.sk sa mi veľmi páči. Je to skvelý nápad a na tejto stránke by som asi nič nemenila. Vyzdvihujem najmä aktuálnosť informácií.“ (Jana, 17) „Stránka sa mi zatiaľ celkom páči. Má samozrejme zopár nedostatkov, ale verím, že tie budú časom odstránené.“ (Miroslav, 34) „Očakávala som niečo viac, ale nie je to zlé.“ (Emília, 21) „Vďaka DTonline.sk konečne existuje miesto, kde môžem nájsť najaktuálnejšie informácie z nášho regiónu. Tvorcovia si zaslúžia pochvalu.“ (Milan, 39) „Trochu mi prekážajú pravopisné a štylistické chyby, ale inak túto stránku hodnotím veľmi pozitívne.“ (Michaela, 19) „Som rád, že aj náš región sa môže takto  trochu zviditeľniť a zároveň nás informuje o všetkom dôležitom, čo sa okolo nás deje.“ (Dominik, 22)

    17. júna 2011 14:01
  • Kauza ťažby zlata v Detve! V. – Petícia proti ťažbe zlata

    Kauza ťažby zlata v Detve! V. – Petícia proti ťažbe zlata

    Petícia proti ťažbe zlata v regióne Podpoľania. Text petície: My, podpísaní obyvatelia mesta Detva, miest a obcí v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, žiadame mestský úrad v Detve, ako aj predstaviteľov regionálnej samosprávy BBSK, aby neodsúhlasili povolenie ťažby zlata, ani iných nerastných surovín v lokalitách Biely vrch, alebo kdekoľvek inde v regióne Podpoľania. Ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania by znamenala nevratný a devastujúci zásah do charakteru krajiny pod Poľanou. Okrem zničeného životného prostredia by to znamenalo ohrozenie aj mnohých biotopov v CHKO Poľana - biosférickej rezervácie UNESCO. Taktiež údaje o možnom vytvorení nových pracovných pozícií v našom regióne sú nepresné a zavádzajúce. Možný ekonomický profit pre Detvu a priľahlý región je nižší ako straty spôsobené degradáciou územia európskeho významu s jedinečnou prírodou a ohrozením potenciálu v cestovnom a turistickom priemysle. Petíciu podávajú: RNDr. Vladimír Fekiač, Štúrova ul. 26, 962 12, Detva – poverený na zastupovanie v styku s orgánom vybavujúcim petíciu Ing. Roman Vrťo, M.R.Štefánika 62, 962 12 Detva Mgr. Stanislav Sekereš, Dolinky 1336/8, 962 12, Detva Nie je nám ľahostajný život v Podpoľaní. Prídte nás podporiť 21.6.2011 o 16:00 pred KC A. Sládkoviča v Detve. Zúčastnite sa podpisovej akcie za záchranu prírodného dedičstva v Podpoľaní.

    17. júna 2011 11:21
  • Základná škola Alexandra Vagača

    Základná škola Alexandra Vagača

    Blíži sa koniec júna, prichádza čas ukončiť desaťmesačné každodenné ranné „potulky“ chodníkmi, ktoré sprevádzajú naše ratolesti do školy. Zbilancujeme svoje výsledky školskej práce a poďme hor sa skamarátiť sa s oddychom. Možno tak akosi si posledné dni v školských laviciach predstavujú naše deti. No nielen žiaci, ale i škola hodnotí výsledky svojej práce počas uplynulých mesiacov. A keďže sa už niekoľko rokov na úroveň ZŠ škôl pozerá cez celoslovenské testovanie – Testovanie 9 zo slovenského jazyka a matematiky, zaujal ma článok v novinách o tom, ako niektoré školy prekročili priemerné celoslovenské výsledky pri testovaní tohtoročných deviatakov. Dozvedeli sme sa síce o niektorých najúspešnejších konkrétnych školách v regióne, ale mrzelo ma, že i keď naša škola – ZŠ, Ul. Štúrova 12, Detva, profitovala na 2.mieste medzi najúspešnejšími slovenčinármi a matematikármi, v článku sa nespomenula. Čitateľ si ju mohol všimnúť len v tabuľke pod článkom. Rozhodla som sa, že mojím príspevkom poukážem nielen na úspechy a zaujímavosti našej školy, ale ako sa hovorí, predstavím našu školu „ aj v inom svetle“. [caption id="attachment_22524" align="alignright" width="300" caption="foto: zsstudt.edupage.org"][/caption] Naša škola v tomto školskom roku 2010/2011 oslavovala 55. výročie svojho vzniku a je teda druhou najstaršou školou zo štyroch základných škôl v Detve. Počtom 224 žiakov síce nepatríme v Detve medzi veľké školy, ale má to aj kladné stránky. V dvojposchodovej budove si spoločne nažívame so Základnou umeleckou školou Svetozára Stračinu, ktorej prináleží prízemie. V suteréne sa nachádza školská jedáleň, a tak majú žiaci výhodu v tom, že môžu mať všetky tri základné potreby - ZŠ, ZUŠ a stravovanie, v jednej budove. Tak ako sa každá škola stretáva s úspechmi či problémami vo vzdelávacom procese, ani naša nie je výnimkou. No za zmienku stojí fakt, že od počiatku celoslovenského testovania deviatakov, sme priemerné celoslovenské výsledky prekračovali. Tohto roku sme v rámci Banskobystrického kraja zo 158 škôl, ktoré písali Testovanie 9 zo slovenského jazyka a literatúry, obsadili 15. miesto – 67%, zo 172 škôl, ktoré sa zúčastnili testovania z matematiky, sme boli na 28. mieste – 61%. ( zdroj: www.nucem.sk ) [caption id="attachment_22525" align="alignleft" width="300" caption="foto: zsstudt.edupage.org"][/caption] Ak by som sa mala vrátiť späť do histórie našej školy, poukázala by som na rok 1972, kedy sa na škole začalo pokusné vyučovanie cudzích jazykov- nemeckého a anglického. Od tohto roku sa vyučovanie cudzích jazykov neustále skvalitňovalo. V roku 1995/1996 naša škola prvýkrát otvára experimentálnu triedu s vyučovaním anglického jazyka od 1. ročníka. Uskutočnili sa psychologické testy detí, ktoré končili materskú školu a nastupovali do prvých ročníkov. Po mnohých úskaliach sa vypracoval učebný plán pre vyučovanie cudzích jazykov, ktorý schválilo Ministerstvo školstva SR a podľa ktorého mohli začať ostatné základné školy vo vyučovaní cudzích jazykov. Celé experimentálne vyučovanie bolo garantované Ministerstvom školstva SR. I napriek náročnosti tohto experimentu dosahovali žiaci týchto tried i po pridaní druhého cudzieho jazyka výborné výsledky. A práve vďaka kvalitnej výučbe a jej odzrkadľujúcich sa výborných výsledkov bude v septembri tohto roku našej škole udelený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR čestný názov po významnej osobnosti Detvy Alexandrovi Vagačovi. Celý názov školy bude Základná škola Alexandra Vagača. Od nového školského roku 2011/2012 naša škola začína po novom. Otvára znova experimentálnu triedu s vyučovaním anglického a nemeckého jazyka od 1. ročníka. Budeme prvou školou v okrese s aktívnym využitím cudzieho jazyka v iných predmetoch. Jednou zo 16 škôl Slovenska s  overovaním vyučovania nemeckého jazyka od 1.ročníka novou metódou CLIL– moderná metóda, kde sa cudzí jazyk používa v rámci iného predmetu (matematika, prírodoveda, výtvarná výchova) hravou a nenásilnou formou. Ide o experimentálne overovanie s názvom: „ Didaktická efektívnosť metódy CLIL na prvom stupni základných škôl vo vyučovaní cudzích jazykov.“ Máme podpísanú dohodu o organizácii experimentálneho overovania so Štátnym pedagogickým útvarom v Bratislave, ktorý je gestorom overovania. - Budeme výnimkou medzi ZŠ – jediná na Slovensku s možnosťou získania medzinárodného certifikátu ECDL (European Computer Driving Licence)– „vodičák na počítač“. Teraz, ako som už v úvode spomínala, blíži sa ukončenie tohtoročného školského roka. Moja bilancia školy, v ktorej učím už pomaly niekoľko desiatok rokov, končí. Čo teda dodať na záver? Prajme si, aby nielen žiaci, ale i všetci pedagógovia prežili slnečné letné dni v zdraví, radosti a pokoji.

    16. júna 2011 14:21
  • Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Dovolíme zničiť Podpoľanie za pár zlatiek? Vážení obyvatelia Podpoľania! Určite ste už zachytili informácie o pripravovanej povrchovej ťažbe zlata v Podpoľaní, konkrétne pod kopcom Biely vrch. Týmto článkom chceme informovať o aktivite, ktorú sme po úvodných stavoch zdesenia rozbehli v mene práva obyvateľov regiónu Podpoľania na zachovanie kvalitného životného prostredia. Založili sme občianske združenie a chceme zabrániť katastrofe menom „povrchová ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania“. Preto hovoríme jednoznačné NIE ťažbe zlata v Podpoľaní, NIE likvidácií prírody, NIE skládne jedovatého odpadu, NIE ohrozeniu pracovných miest v areáli PPS, NIE prachu, NIE hluku, NIE znehodnoteniu našich domovov, NIE ekologickej záťaži do budúcnosti, NIE projektu Biely vrch!!! Rozhodnutie, či takúto ťažbu my obyvatelia Podpoľania dopustíme alebo nie, je na nás všetkých. Samosprávy dotknutých obcí a miest budú rozhodovať o povolení alebo zakázaní ťažby. Veríme, že náš spoločný nesúhlas poslanci vypočujú a nedopustia túto pohromu. Podpoľanie nad zlato Názov občianskeho združenia vyjadruje naše presvedčenie. O rizikách a trvalých následkoch takejto ťažby sa môžeme presvedčiť a poučiť na reálnom príklade z baníckeho mesta Kremnica. Zlato sa v Kremnici ťažilo už v stredoveku a vďaka nemu sa Kremnica stala svetoznámou. Tradičná ťažba skončila z dôvodu klesajúceho obsahu zlata. Kremnická banská spoločnosť skúšala aj metódu kyanidového lúhovania. Napriek zásobám asi 28 ton zlata ťažbu ukončili z jednoduchého dôvodu: kyanidom znečistenú hlušinu nedokázali očistiť a bezpečne uložiť. Napriek tomu, že boli baníci telom aj dušou a veľmi radi by to zlato ťažili, nechceli zničiť kraj, v ktorom žijú a ohroziť zdravie a život budúcich generácií v regióne. V našom prípade nám to chce urobiť zahraničná firma. Tej je úplne jedno, čo sa tu s nami stane po ich odchode z totálne zničenej krajiny. Ich jediný záujem je čo najvyšší zisk. Nám tu ostane mesačná krajina, nepredajné domy a polia. Riešenie ekologickej záťaže budeme platiť my všetci spoločne z rozpočtov samospráv. Oni tu nebudú žiť, nebudú dýchať jedovatý prach, nebudú sa báť miliónov ton odpadu. Len od roku 2000 sa stalo vo svete 21 (slovom dvadsaťjeden!) takýchto havárii a to aj vo vyspelých krajinách. Je neuveriteľné, že na Slovensku je možné vôbec uvažovať o takejto ťažbe v blízkosti ľudských obydlí!!! Cyperská firma EMED, ktorá ťažbu pripravuje, pracuje zatiaľ potichu a veľmi dobre vie, prečo. Naša nečinnosť by sa im veľmi hodila. Ak máte rovnaký názor ako my, podporte nás a staňte sa členom nášho občianskeho združenia. Radi sa s Vami stretneme 21.06.2011 o 16:00 pred Kultúrnym centrom Andreja Sládkoviča v Detve na zahájení petičnej akcie proti ťažbe. Za občianske združenie Podpoľanie nad zlato Roman Podhradský, Iveta Kalincová, Elena Grňová

    16. júna 2011 11:40
  • Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Štatistický úrad Slovenskej republiky na konci uplynulého mesiaca zverejnil štatistiku týkajúcu sa cestovného ruku v Banskobystrickom kraji. Ten, rovnako ako Detva, eviduje pokles domácich aj zahraničných návštevníkov, ktorí využili služby ubytovacích zariadení.   [caption id="attachment_22267" align="alignleft" width="300" caption="foto: Tomáš Belko"][/caption] V roku 2010 bolo v okrese Detva 12 ubytovacích zariadení a ich služby využilo 11 120 návštevníkov. Z nich 83 % tvorili domáci a 17 % zahraniční návštevníci, ktorí do okresu pricestovali prevažne z Českej republiky, z Maďarska a z Nemecka. Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v okrese Detva 19,11 EUR, v tom u domácich návštevníkov 18,71 EUR a u zahraničných návštevníkov 20,94 EUR. Počet ubytovacích kapacít v okrese sa oproti roku 2009 nezmenil, ale celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 462. Pokles nastal u domácich aj zahraničných návštevníkov. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 zvýšila o 2,46 EUR.   Cestovný ruch v Banskobystrickom kraji Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2010 k dispozícii v celom Banskobystrickom kraji 436 ubytovacích zariadení. Najviac z nich bolo v okresoch Banská Bystrica (98), Brezno (92), Zvolen (48) a Žiar nad Hronom (40). Služby krajských ubytovacích zariadení v roku 2010 využilo 362 480 návštevníkov. Z nich 79,6 % tvorili domáci a 20,4 % zahraniční návštevníci, ktorí do kraja pricestovali prevažne z Českej republiky (8,3 % z celkového počtu návštevníkov). Do kraja zavítali tiež turisti z Maďarska (1,9 %), Nemecka (1,8 %), Poľska (1,5 %) a Rakúska (1,1 %). Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v kraji 16,72 EUR, v tom u domácich návštevníkov 15,41 EUR a u zahraničných návštevníkov 22,98 EUR. Počet ubytovacích kapacít v kraji oproti roku 2009 klesol o 37 zariadení a celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 642. Pokles nastal hlavne u zahraničných návštevníkov o 3,3%, u domácich sa eviduje zníženie o 0,4 %. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 znížila o 0,65 EUR.

    12. júna 2011 20:18
  • Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Na pozvanie Slovenského kultúrno osvetového spolku Detvan vycestovali v dňoch 26.5-29.5.2011 členovia Folklórneho súboru Hriňovčan do mesta Vojlovica v Srbsku, aby sa ako hosť zúčastnili 41. ročníka Folklórneho festivalu dolnozemských Slovákov "Tancuj, tancuj". Návštevy sa zúčastnil aj primátor mesta Hriňová, Mgr. Stanislav Horník, zástupca primátora mesta, Miloš Brašeň, vedúci Oddelenia kultúry, mládeže a športu, Mgr. Martin Kliment a členky ŽSS Hriňovčianky. Členovia SKOS Detvan nás privítali v stredu večer v priestoroch spolkového domu. Štvrtok bol venovaný návšteve mesta Pančevo a Belehradu. Patrične unavení, ale naplnení úžasom z historických pamiatok sme sa zišli na pravej slovenskej zábave v spolku. V piatok sa už FS Hriňovčan s ľudovou hudbou predstavili Slovákom žijúcim v obci Biele Blato hodinovým programom. V sobotu Folklórny festival "Tancuj, tancuj" odštartoval slávnostným defilé ulicami Vojlovice sprevádzaným krátkymi ukážkami zúčastnených súborov. V rámci galaprogramu sa Hriňovčania prestavili v jeho závere. Publikum ocenilo potleskom dynamické a oduševnené vystúpenie. Tisícke zúčastnených divákov sa naskytla unikátna príležitosť utvoriť si prehľad o talente a umení folklórnych súborov dolnozemských Slovákov žijúcich v Srbsku. Predstavenie komentárom sprevádzal Janko Chalúpka, režisér Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Na záver pobytu, v nedeľu, sa hriňovský folklórny súbor predstavil v Spomienkovom dome, kde svojim vystúpením symbolicky poďakoval našim hostiteľom za krásny pobyt. Počas pobytu sa uskutočnili neformálne stretnutia primátora Mesta Hriňová a jeho zátupcu s predsedom vlády Vojvodiny, Borisom Pajtičom, podpredsedníčkou vojvodinskej vlády, Anou Tomanovou Makanovou, primátorkou mesta Pančevo, Vesnou Martinovič, starostom Vojlovice a zástupcami Matice slovenskej v Srbsku. Rád by som na záver poďakoval Slovenskému kultúrno osvetovému spolku Detvan, jeho predsedovi Miroslavovi Oravcovi, podpredsedovi a umeleckému vedúcemu, Michalovi Spišiakovi za nezabudnuteľné chvíle, skvelé prijatie a pohostinnosť. Všetci účastníci sa už teraz tešia na júlové stretnutie počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, ale aj u nás v Hriňovej.

    11. júna 2011 16:17
  • Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    [caption id="attachment_22199" align="alignleft" width="300" caption="Skládka Detva - Studienec – súčasný stav (foto: Matej Lalík)"] [/caption] Regionálna skládka komunálneho odpadu Detva – Studienec je umiestnená v katastrálnom území mesta Detva, lokalita Studienec. Jej celková plocha je 20 020 m2. V roku 2006 bola časť skládky, t.j. I. etapa zrekultivovaná na ploche 9 025,10 m2 za finančnej podpory Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že II. etapa skládky mala povolenie len na určitú dobu, bolo potrebné ju  zrekultivovať a uzatvoriť. Mesto Detva preto v septembri 2009 podalo žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci vyhlásenej výzvy z Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 4 – Odpadové hospodárstvo, Opatrenie č. 4.1 Odpadové hospodárstvo. Boli sme úspešní a Mesto Detva podpísaním Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 03.02.2010 získalo ďalší nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie vo výške 85% a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10%. Mesto Detva sa bude podieľať na financovaní projektu vo výške 5% oprávnených nákladov a povinnou rezervou na rekultiváciu uvedenej skládky. Práce pozostávajú z uzatvorenia, rekultivácie a zabezpečenia monitorovacieho systému. Plocha pozemku tejto etapy bude vrátená do prírodného prostredia ako trvalý trávnatý porast a na II. etapu skládky už nebude ukladaný odpad. Na realizácii projektu sa okrem pracovníkov Mestského úradu v Detve (koordinácia projektového tímu, projektová a predprojektová príprava, zabezpečenie povolenia stavby a finančné operácie) podieľajú aj externí pracovníci, ktorí sú financovaní z uvedeného projektu (verejné obstarávanie, externý manažment a stavebný dozor). Po administratívnej kontrole procesov verejných obstarávaní Riadiacim orgánom bola v marci 2011 podpísaná zmluva o dielo na realizáciu stavby s víťazom užšej súťaže, t.j. s firmou ENVIGEO a.s., Banská Bystrica. Koncom apríla 2011 sme zhotoviteľovi odovzdali stavenisko a stavebné práce na rekultivácii skládky začali.

    11. júna 2011 16:17
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • V Detve funguje nová...

    V Detve začala fungovať nová taxi služba. Oproti súčasnému neoficiálnemu prepravcovi sa Detva a Podpoľanie dočkali prrvej profesionálnej a legálnej taxislužby Air Taxi, so sídlom v Klokoči, odkiaľ pochádza majiteľ Zdenko Blahovský. Spoločnosť ponúka kvalitné a bezpečné cestovanie: ,,v Detve a v okolí začíname a je tu teda zatiaľ jedno osobné 5 miestne auto od skorého rána do posledného večerného vlaku či autobusu. Vieme aj mimoriadne odviesť po objednávke a vzájomnej dohode. V piatok a sobotu sme v 24 hodinovej službe. Vozový park máme samozrejme väčší - aj 5 ,7 a 9 miestne vozidlá. Všetky sú riadne schválené úradom pre dopravu. Sú samozrejme poistené tromi zo zákona stanovenými poistkami, Samozrejmosťou je, že každý vodič je profesionál," hovorí Zdenko Blahovský, majiteľ taxislužby.   /*banner*/ Vozidlo Air Taxi v Detve sa združuje na autobusovej a vlakovej stanici, ako aj pri nákupných centrách, odtiaľ je však vozidlo k dispozícii zákazníkom v celom regióne. Ako každá iná práca, aj tu sa občas naskytne úsmevná príhoda. Zdenko Blahovský spomína na jednu z nich: ,,Aj taxikári zažijú sem-tam humorné scény. Napríklad kolegovi nastúpil do auta klient, ktorý chcel odviezť do Prahy. Vodič ho taktne upozornil, že taká vzdialená cesta bude drahá. Nakoniec z toho vysvitlo, že išlo o obec Prahu pri Lučenci..." Air Taxi ponúka aj rôzne zľavové programy - výhodné sú najmä pre seniorov, či pri doprave k lekárovi so zľavou 50 % - viac na http://airtaxislovakia.com/  KONTAKT - 0910 888 250

  • Ľubomíra Straku chcú...

    V Korytárkach chce skupina občanov odvolať starostu. Petíciu za vyhlásenie referenda za jeho odvolanie, chcú predložiť na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Na petičných hárkoch majú dnes 264 podpisov, obec má pri tom asi 800 obyvateľov s hlasovacím právom. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali iniciátori petície, v obci sa za sedem rokov, ako je starostom Ľubomír Straka, urobilo veľmi málo. Podľa člena petičného výboru Romana Malatinca súčasná hlava obce v podstate len dotiahla projekty, ktoré jej už rozbehnuté zanechal predchádzajúci starosta. Korytárky sa podľa neho na rozdiel od okolitých obcí ani nezapájali do eurofondových výziev, pri tom potrebujú rekonštruovať viaceré cesty, dobudovať kanalizáciu či stavať byty pre mladé rodiny.  Ako uviedol predseda petičného výboru Rastislav Bystriansky, v najbližšom čase skončí pre nezáujem miestnych aj málotriedna základná škola, ktorá fungovala v obci od roku 1936. Starosta podľa neho urobil len málo pre jej zachovanie a získanie dobrých pedagógov. /*banner*/ Starosta Ľubomír Straka však hovorí, že obec robí všetko, čo v rámci svojich možností môže. "Napríklad čo sa týka dobudovania kanalizácie, tých možností, ako získať peniaze veľa nie je, keďže do výziev na čerpanie peňazí z eurofondov sa mohli zapojiť len obce nad 2000 obyvateľov," povedal TASR. Je síce pravda, že obec nestavala nájomné byty, ako susedný Kriváň či Hriňová, vytvorila ale podľa neho podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, kde sa za uplynulých niekoľko rokov postavilo 17 nových domov. Škola aj pre znižujúci sa počet obyvateľov a blízkosť veľkých škôl v Kriváni a Hriňovej smeruje ale k zániku. Členovia petičného výboru chcú, aby starosta zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s bodom posúdenia petície a vyhlásenia referenda ešte v auguste. Straka však tvrdí, že mu to zákon neumožňuje a vec sa prerokuje až na riadnom obecnom zastupiteľstve v septembri. Sám si myslí, že všetko je len iniciatívou jedného človeka, ktorý kandidoval spolu s ním na starostu a neuspel. ZDROJ: TASR foto: Priekopník

  • BLOG: Žijeme v jedno...

    Milujem Detvu. V Detve som sa narodila, prežila prevažnú časť svojho života. Akurát som pred určitým časom vymenila panelákový byt za rodinný dom. Bez uvažovania odísť z „môjho“ mesta. Veď tu máme všetko pre bežný život – prácu, škôlky, školy, lekárov (aj keď nejakí špecialisti navyše by sa zišli), šport, kultúru (milujem kino – aj to naše!), slávnosti, obchody, akcie... Samozrejme okrem toho všetkého máme aj svoje starosti, problémy, ktoré treba riešiť. Platíme dane, poplatky – aj nášmu mestu. No nemáme rovnaké podmienky na život.      Pri osídľovaní Krpeľného vŕšku v 80-tych rokoch minulého storočia boli ulice naprojektované spôsobom, ktorý vtedy asi nerátal s takým množstvom ľudí, áut a technickým vybavením, že sa nič nezdalo nemožné a všetko sa dalo. Aj vyvážať komunálny odpad. Stačilo vyložiť „kuka nádobu“ pred dom na ulicu a pracovníci koše bez problémov vyprázdnili (a to neboli ani kontajnery na kolieskach!)          Pred časom sme sa obyvatelia Okružnej ulice v Detve (resp. jej priľahlých slepých ulíc) začali trápiť s novým problémom, ktorý tu za roky nášho života nebol. Zamestnanci Technických služieb nám odmietli vyprázdňovať kontajnery s bioodpadom, dokonca po poslednom vývoze zostali bez povšimnutia aj kontajnery s komunálnym odpadom!      Na základe mailových i telefonických upozornení na nedostatočné plnenie povinností zo strany Technických služieb ohľadom vývozu sa začiatkom júna konala obhliadka miesta uloženia kontajnerov určených na vývoz za účasti pánov z TS i Mesta. Pri obhliadke bolo konštatované, že nie je jednoduché uložiť kontajnery s bioodpadom v podvečer vývozu (keďže prevažná väčšina obyvateľov odchádza do práce a vyprázdňovanie kontajnerov nesleduje v priamom prenose, iba nájde vyprázdnený kontajner) a následné uloženie vyprázdnených kontajnerov na miesto, kde by nezavadzali, resp. neobmedzovali dopravu a neodpudzovali svojím pachom okoloidúcich. Vzhľadom na tieto skutočnosti nám bol prisľúbený vývoz kontajnerov na bioodpad v plánovanom termíne za zachovania starých podmienok (kontajner vyložený pred vlastný dom).  K tomuto však napriek prísľubu nedošlo a my sme pred domami opatrovali mesiac starý bioodpad (vzhľadom na teplo, kvalitu a obsah kontajnera si vie čitateľ iste predstaviť tú úžasnú arómu, ktorá sa okolo šírila, o rozmnoženom hmyze nehovoriac). Na základe telefonických upozornení  bol bioodpad vyvezený v náhradnom termíne. Pri ďalšom riadnom termíne vývozu bioodpadu sa situácia zopakovala. Na telefonáty kompetentní  buď nereagujú, alebo sa vyhovárajú navzájom – Mesto na TS, TS na Mesto. Je na mieste spomenúť, že o nevyvezení kontajnera rozhoduje zamestnanec, ktorý si neplní svoje povinnosti a len tak sa rozhodne, ktorý kontajner z ulice vysype, ktorý nechá bez povšimnutia. Keby som toto robila svoju zamestnávateľovi ja, asi už nemám prácu. A to sú vraj úrady práce plné čakateľov na pracovné miesto. /*banner*/      Tak ako ostatní obyvatelia Detvy i my platíme poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. V zime sa do našej ulice málokedy dostaví odhŕňač snehu, do slepých ulíc už vôbec. Zimná údržba je len v našej kompetencii, napriek tomu sme nikdy nežiadali žiadne úľavy na dani.     Zberné nádoby na triedený odpad sú pred každým panelákom, my svoj triedený odpad (tí, ktorým nám záleží na životnom prostredí) vozíme do vzdialených kontajnerov na Agátovej ulici, resp. na Dolinky. Tiež nežiadame o zľavy na poplatkoch.      Zber bioodpadu sme uvítali, nakoľko domy produkujú neporovnateľne väčšie množstvo bioodpadu zo záhrad a pozemkov ako byty, nerátali sme však s ľahostajnosťou kompetentných, macošským prístupom k časti rodinných domov a neriešením vzniknutého problému, ktorý vlastne ešte vlani problémom nebol. Mysleli sme, že pomôžeme mestu, keď už máme tú „bioplynku“ a aspoň nie sme ako na Luníku IX. v Košiciach. Len neviem, či  si to všetci uvedomujeme.      V prípade nevyriešenia problému s vývozom bioodpadu, resp. najnovšie aj komunálneho odpadu budeme žiadať o vydanie nového VZN, v ktorom budeme požadovať zľavy z poplatku za KO. V niektorých mestách za triedený odpad platia obyvateľom, nie obyvatelia mestu. Prípadne sa „znížime“ k riešeniu medializáciou problému. Anna Váleková

  • Šport

  • 5. miesto detviansky...

    Už po tretíkrát v rade sa detvianski hokejbalisti zúčastnili prvý júlový týždeň 2017 medzinárodného turnaja Orava Cup v Dolnom Kubíne za finančnej podpory mesta Detva. Po predchádzajúcom 15. a 9. mieste skončili tento rok na 5. mieste. Dočkajú sa budúci rok konečne medaily pre Detvu? Prvý zápas odohrala Detva proti Oravskej Polhore, s ktorou ukončila predchádzajúci ročník prehrou 1:2. Ani tentokrát sa detvianskym chlapcom nepodarilo zvíťaziť a so súperom sa rozišli zmierlivo remízou 1:1. Druhý zápas si Detvania poradili s Banskou Bystricou hladko 6:1. Tretí zápas Detva prehrala s domácim tímom Draci 0:2 ale aj napriek prehre postúpila do štvrťfinále. Vo štvrťfinále odohrala Detva výborný zápas proti talianskemu tímu Asiago Hockey, no Taliani boli nad ich sily a prehrali 0:3. V boji o umiestnenie zdolala Detva tím Santa Monica 5:0 a ukončila tak účinkovanie na 3. ročníku Orava Cup 2017 na peknom 5. mieste. Víťazom turnaja sa stal tím Asiago Hockey z Talianska. /*banner*/ V tíme Detvy sa objavil na súpiske Martin Pospíšil, ktorý reprezentoval Slovensko aj na tohtoročných majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov. Všetci chlapci však vytvorili skvelú partiu, čo sa prejavovalo na hernej pohode počas celého turnaja.    Turnaj sa vydaril a každým rokom stúpa Detva o priečky vyššie. Hokejbalový klub Detva verí, že budúci rok sa bude tešiť z prvej medaily pre detviansky hokejbal. Zostava Hokejbalového klubu Detva: Marek Kučera, Michal Kučera, Matej Lešánek, Peter Baláž, Viktor Čajkovský, Vladimír Virgula, Martin Pospíšil, Michal Pospíšil, Jakub Hnatkovič, Alex Hnatkovič, Rastislav Šatan, Peter Mitter, Peter Dvořák, Jakub Ištván, Gabriel Gažo, Lukáš Lalík, Milan Beľa. Tréner: Miroslav Dvořák Podujatie bolo spolufinancované z rozpočtu mesta Detva. Text a foto: Jozef Babiak

  • Klub HC 07 Detva pre...

    Hokejový klub HC 07 Detva predstavil nové dresy. Vracia s k pôvodným farbám čierno-žltým. Dôvodom je aj nový významný sponzor - PPS Detva. Medzi hlavných partnerov klubu patrí aj mesto Detva. HC 07 Detva nahradí v nadchádzajúcej sezóne v extralige MHC Martin. /*banner*/ 

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3