s DTonline.sk

Kultúra

  • Hriňovské Divadlo

    Hriňovské Divadlo

    Hriňovské Divadlo je maličké divadielko v Hriňovej.. Bolo založené v roku 2000 odkedy ho zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Hriňovej. Má 13 členok rôznych vekových kategórií. V tomto mesiace sme si pripomenuli už aj prvú spomienku nebohého pána Bohuša. V súčastnosti má divadlo pestrý program, od začiatku je to 13 divadelných hier. Medzi najznámejšie patrí Jááánošííík, Všetko o ženách, Kamenný chodníček, Svadba pod Poľanou a mnoho ďalších. Hriňovské divadlo organizuje festival divadla a umenia - Hriňovské dni divadla, známe v celom okrese. Najbližšie predstavenie nie je síce hriňovské, no v sobotu 28.5. o 19. 00 v MsKs Vás radi privítajú na predstavení Divadlo bez groša Jeden k desiatim. Divadlo je z Veľkého Krtíša.

    28. mája 2011 17:06
  • Detvianska Heligónka 3 .ročník

    Detvianska Heligónka 3 .ročník

    V Detve sa dňa 21. mája uskutočnila regionálna prehliadka heligonkárov, ktorú organizovalo Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča a Mesto Detva. V sobotné popoludnie prišlo do Detvy 35 heligonkárov z rôznych kútov Podpoľania, ale i z Čierneho Balogu, Kokavy nad Rimavicou, Budinej a z Točnici, aby predviedli svoje heligonkárske umenie. Stretnutie heligonkárov sa nieslo v priateľskej atmosfére, ktorú bolo cítiť aj v priebehu prehliadky okolo Kultúrneho centra Andreja Sládkoviča, kde vyhrávali heligónky. Program otvoril primátor mesta Detvy Ing. Ján Šufliarsky ktorý vo svojom príhovore privítal heligonkárov, ale i návštevníkov podujatia. Prehliadka prebiehala v dvoch programových blokoch, kde sa pozvaní heligonkári prezentovali. Ako hostia vystúpili počas programu ženská spevácka skupina Kmotry z Detvy, Milan Gábor z Budinej a Katarína Purdeková z Detvy . Ozdobou celej prehliadky bolo uvedenie CD nosiča Petra Purdeka z Detvy pod názvom: „Keď si aj zaspievam hore Detvou v noci“. Takzvané pokrstenie resp. uvedenie tohto CD vykonal spoločne s Petrom Purdekom moderátor podujatia a krstný otec CD nosiča Roman Malatinec. Po skončení prehliadky si heligonkári zahrali ešte naposledy pri Kultúrnom centre A. Sládkoviča a prehliadka bola ukončená. Určite každý z nich sa teší na 4. Ročník, ktorý bude v Detve o rok, kedy sa znova stretnú pri krásnych tónoch heligónky. Veríme, že sa z podujatia tešia tak diváci ako aj heligonkári a dúfame že prídu aj o rok opäť do Detvy.  

    27. mája 2011 12:54
  • Kvet kultúry aj pre Ďatelinku

    Kvet kultúry aj pre Ďatelinku

    Cena Kvet kultúry a umenia pre rok 2011 má od piatku nových majiteľov. Toto ocenenie sa udeľuje osobnostiam kultúry v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) za výnimočné tvorivé výkony a počiny v oblasti kultúry a umenia. V sále Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene bolo počas slávnostného podujatia z rúk predsedu BBSK Vladimíra Maňku odovzdaných celkovo desať cien. Podujatie sa konalo v rámci Dňa kultúry a umenia BBSK 2011. Program sa začal sledom vystúpení v podaní žiakov súkromného konzervatória Pink Harmony Academy zo Zvolena, mládežníckeho speváckeho zboru pod vedením Martiny Šebovej. Výborné hudobné predstavenie predviedli aj učitelia konzervatória J. L. Bellu z Banskej Bystrice, na husliach sa predstavil Andrej Baran husle a gitarové umenie predviedol Adam Marec. Podujatie moderovali herci zvolenského divadla. Po tomto naladení sa na umeleckú vlnu začalo samotné odovzdávanie cien. Pred samotným prevzatím ceny bola každému ocenenému venovaná krátka projekcia, ktorá predstavila jeho život a činnosť, ktorou si takúto poctu zaslúžil. A tu už je zoznam ocenených. Dušan Dubovský, za výnimočný prínos v oblasti regionálnej literatúry, publicistiky, výskumu a dokumentácie. Daniel Očenáš, za osobný prínos k rozvoju slovenskej meteorickej astronómie, popularizáciu astronómie a príbuzných prírodných a technických vied Ján Weiss, za dlhoročnú prácu v oblasti muzeológie a aktivity pri ochrane, uchovávaní a využívaní kultúrneho dedičstva Peter Klinec, za osobný prínos k rozvoju knihovníctva v BBSK a na celom Slovensku Mária Petrová, za tvorivý invenčný prínos v kultúrno-výchovnej činnosti organizátorov a manažérov kultúry Ladislav Vagaday, za rozvoj záujmovej umeleckej činnosti a vynikajúce výsledky v oblasti ochotníckeho divadla Rudolf Veselovský, za rozvoj folklóru a kultúrno-osvetovej činnosti Miroslav Baran, za dlhoročné aktívne pôsobenie v oblasti folklóru, zachovávanie a propagovanie kultúrnych tradícii Gemera, cenu získanú in memoriam prebrala jeho manželka Detský folklórny súbor Kokavan z Kokavy, za pozoruhodné výsledky pri hľadaní a rozvíjaní ľudových tradícií a tradičnej ľudovej kultúry Novohradu a Malohontu Ľudová hudba Ďatelinka z Detvy, za štyridsaťročné úspešné pôsobenie v oblasti vyhľadávania, uchovávania a prezentácie ľudových piesní Podpoľania Slávnostný ceremoniál ukončil príhovor Márie Petrovej, ktorá svojimi pozitívnymi slovami motivovala a potešila každého, kto aspoň časť svojho života a srdca venoval kultúre. Po krátkej prestávke program pokračoval predstavením domovského divadla Jozefa Gregora Tajovského s názvom Traja muži na nesprávnej adrese. Po ňom sa celá udalosť ukončila spoločnou recepciou.

    26. mája 2011 13:30
  • Folklórny súbor Poľana oslavuje 55. výročie

    Folklórny súbor Poľana oslavuje 55. výročie

    Folklórny súbor Poľana pri Technickej univerzite vo Zvolene oslavuje tento rok svoje 55. výročie vzniku. Tohtoročné oslavy sa začali 1.mája nedeľným vystúpením v priestoroch Domu kultúry na Podborovej. Zúčastnili sa ho rodinní príslušníci a priatelia súboristov. Vedúci súboru ho označili ako predpremiéru alebo akúsi verejnú generálku. Hlavné vystúpenie ich ešte len čaká, a to presne o týždeň. V piatok 6. mája, kedy tento program ponúknu verejnosti. V sobotu 7. mája zaspievajú a zatancujú ešte raz pre bývalých členov súboru. Nedeľné vystúpenie bolo vskutku rodinné. Pár minút pred treťou hodinou sa celá sála zaplnila takmer do posledného miesta. Po krátkom príhovore riaditeľky súboru pani Anny Šatanovej sa začalo pestré defilé ľudového tanca, spevu a hudby. Choreografia bola veľmi pestrá, objavili sa v nej tradičné ľudové zvyky, ako veľkonočná oblievačka, stavanie i váľanie májov, či fašiangy. Nechýbali ani obrazy z bežného života, z práce na poli či dedinskej tancovačky, ktoré boli prevedené s humorom slovenskému folklóru vlastným. Zvuky harmoniky a huslí doprevádzané rytmickým dupaním tanečníkov zakrátko roztlieskali celé publikum. Dynamické tanečné sóla striedali spevácke čísla a všetci priaznivci folklóru si prišli na svoje. Nakoniec ocenilo publikum výkony tanečníkov ale aj hudobníkov dlhým potleskom v stoji a kyticami kvetov. Vznik súboru sa datuje niekde na prelome rokov 1955 a 1956. Prvé vystúpenie prebehlo v národnom podniku Bučina 12. apríla 1956. Prvú sezónu začal úspešne 1. miestom v krajskom kole Súťaže tvorivosti mládeže v Banskej Bystrici. Za dlhých 55 rokov pôsobenia sa zbierka ocenení rozšírila o množstvo ocenení za prvé miesta na celoslovenských súťažiach. Od roku 1979 sa súbor zúčastnil niekoľkých medzinárodných festivalov po celej Európe ale aj v zámorí. V súčasnosti FS Poľana zahŕňa okrem tanečného súboru aj mužskú a ženskú spevácku zložku a vlastnú ľudovú hudbu. Súbor funguje ako záujmová zložka Technickej univerzity pod vedením choreografa Františka Chudého. Členmi súboru sú prevažne študenti TU vo Zvolene, ale aj zamestnanci a Zvolenčania.

    26. mája 2011 12:19
  • Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

    Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

    Folklór je dnes medzi mladými ľuďmi často považovaný za zastaralý a nezaujímavý, no stále je dosť tých, ktorí si bez ľudovej hudby a tanca svoj život ani nevedia predstaviť. Tí sa potom stretávajú vo folklórnych súboroch, kde sa spolu snažia udržiavať stále živú slovenskú tradíciu. Jedným z takýchto súborov je aj FS Poľana, ktorý tento rok oslavuje už svoje 55. výročie vzniku. Pri tejto príležitosti sa nám podarilo odchytiť po jednom z vystúpení na pár otázok riaditeľku súboru Annu Šatanovú a manažéra súboru Pavla Gejdoša. FS Poľana oslavuje tento rok už svoje 55. narodeniny, no predsa sú možno ľudia, ktorí o ňom ešte nepočuli. Skúste nám ho na úvod predstaviť. A.Š.: Folklórny súbor Poľana pôsobí pri Technickej univerzite vo Zvolene. Členmi nášho súboru sú študenti, ktorí tu študujú, zo všetkých štyroch fakúlt, okrem toho mládež z mesta a členmi súboru sú aj zamestnanci, hlavne vo vedení súboru. Univerzita nám poskytuje priestory, ktoré využívame na nácviky aj prípravu programov. Môžem povedať, že je veľmi dobré, že máme tieto priestory a vedenie univerzity aj takýmto spôsobom podporuje činnosť mladej generácie, ktorá sa venuje tomuto koníčku. Táto práca vyžaduje skoro celého človeka, je to vlastne zamestnanie na plný úväzok. Dnešná doba je taká, že toho času je málo, preto veľmi oceňujem prácu nášho choreografa docenta Chudého, manažéra Ing. Gejdoša, vedúceho ľudovej hudby Ing. Danihela a vedúcich speváckych zložiek Ing. Králika a Ing. Bebeja, ktorí si napriek všetkému ten čas nájdu a potom vidno výsledok v podobe dobrého vystúpenia. Vo Zvolene a v okolí je niekoľko súborov, spomeniem napríklad Zorničku či Marínu, je ten váš niečím výnimočný? A.Š.: Zvolen je typický tým, že má veľa súborov, to zázemie folklóru je tu veľmi silné. Podobné je to aj v Detve. My sme špecifickí tým, že sme vysokoškolský folklórny súbor, ktorý bol založený roku 1956, takže máme dlhú históriu, ktorá súvisí s pôsobením Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a neskôr s Technickou univerzitou vo Zvolene. Čiže sme výnimoční tým, že máme túto študujúcu mládež. Aké sú vaše vzťahy s druhými súbormi? Je medzi vami priateľstvo či konkurencia? A.Š.: No pokiaľ ide o druhé súbory, tak my s nimi vychádzame veľmi dobre. Mávame spoločné vystúpenia. Aj teraz chystáme váľanie májov spolu so súborom Marína. So súborom Zornička máme veľmi pekný vzťah, lebo to je taká liaheň našich ľudí, ktorí potom prídu ku nám alebo do Maríny. Čiže je to veľmi pekná spolupráca. Naši súboristi pomáhajú týmto mladým, či už ako muzikanti alebo pedagógovia. Je to aj o konkurencii, ale chcem povedať, že tá konkurencia v oblasti folklóru, to nie je taká typická konkurencia ako v biznise. Ale je to taká konkurencia, v tomto krásnom umení úplne ináč ponímaná. Zdá sa, že v súčasnosti je pre mladých viac “v kurze” západná kultúra. Nájde sa stále dosť takých, pre ktorých je slovenský folklór atraktívny? P.G.: Musím povedať, že ako sa mení doba, mení sa aj folklór a aj prístup ľudí k nemu. Zistili sme, že už nemôžeme porovnávať generácie medzi sebou, ani prístup tých ľudí a to prečo to robia. Každý má iné dôvody a niekedy je to veľmi ťažké zosúladiť. Je pravda, že tých ľudí je stále menej a menej, lebo dnes to už nie je “in” ako sa povie. Každý sa orientuje na iné veci, ale stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci, a keď to robia tak to vyzerá ako dnes. Členmi vášho súboru sú prevažne študenti, ktorí sa často striedajú? A.Š.: Veľmi dobre ste to vystihla, že náš súbor je tým, nechcem povedať poznačený, že u nás študujú päť rokov a potom odchádzajú. Je veľmi málo tých čo si tu založia rodiny a ostanú. Je tu pestrá výmena členov. Preto každý október venujeme konkurzu. P.G.: Ja by som doplnil ešte, keď ste sa pýtali, čím je náš súbor iný, tak možno práve v tomto. Tu nikdy neexistovala rivalita a nevraživosť medzi ľuďmi, že ten tancuje sólo a ten nie. Bol to vždy fakt výborný kolektív, a keď prišli aj z iných súborov, tak hovorili, že sa to ani nedá porovnať. Neviem či je to tak, ale tých ľudí sa vymenilo strašne veľa, tak to nemôže byť len o ľuďoch, je to taká energia čo to drží na tejto úrovni. Čo plánujete v najbližšej dobe? Kde vás môžeme vidieť? P.G.: Teraz budú vystúpenia k 55. výročiu vzniku – jedno pre verejnosť a jedno pre bývalých súboristov, ktorí niekedy pôsobili v súbore. Potom nás môžete vidieť na slávnostiach v Heľpe a v Detve, potom v Očovej. V auguste budeme v Čechách a v septembri sa chystáme do Turecka. Čiže tých vystúpení bude teraz dosť. Čo by ste nakoniec odkázali tým, ktorí by sa k vám chceli pripojiť? A.Š.: Nech prídu, budeme veľmi radi. Okrem toho, že sa naučia vnímať folklór, nájdu tu výbornú partiu. Oni sú vynikajúci kolektív. Spája ich nie len tá práca na javisku, ale aj krásny mimosúborový život. Ja si myslím, že je to pre mládež dnes veľmi dôležité, lebo tých negatívnych vplyvov je strašne veľa. A práve takáto veľká záľuba ich spája a dokážu vytvoriť pre ľudí pekné predstavenie a dať to čo majú radi ostatným, čiže je to taká radosť pri srdci

    26. mája 2011 12:19
  • Deň matiek (8. máj)

    Deň matiek (8. máj)

    História Dňa matiek siaha až do obdobia antiky. V starovekom Grécku oslavovali ženu ako darkyňu života už 250 rokov p. n. l. v podobe slávností na počesť matky všetkých bohov – bohyne Rhey. Oslavy trvali obyčajne tri dni. Starovekí Rimania oslavovali sviatok Matronalia, ktorý bol zasvätený bohyni Juno. Za predchodcu Dňa matiek v jeho dnešnej podobe možno považovať tzv. Nedeľu matiek, ktorú začali oslavovať v 16. storočí v Anglicku. Nápad oslavy Dňa matiek do Československa prišiel okolo roku 1918, keď krajinu navštevovalo veľa ľudí z USA V 50. rokoch boli oslavy Dňa matiek v komunistickom Československu a ostatných proruských krajinách nahradené marcovým Medzinárodným dňom žien. A keďže tento sviatok u nás dlhú históriu nemá (tradícia na Slovensku bola obnovená až po roku 1989) a v každodennom zhone pod tlakom povinností si mnohokrát ani neuvedomujeme, ako sa striedajú dni pracovné a sviatočné, mali by sme si aspoň 8. mája pripomenúť na sviatok našich najdrahších bytostí – Deň matiek. A preto si myslím, že je povinnosťou každého jedinca, aby aspoň na Deň matiek nezabudol na svoju mamu a uvedomil si, že to bola predovšetkým ona, ktorá mu dala život a mal by jej byť za to vďačný. A preto každý z nás by si mal nájsť chvíľku, aby si na tú svoju matku spomenul.

    26. mája 2011 12:18
  • OLDIES PARTY!

    OLDIES PARTY!

    Opať ďalšia vynikajúca zábava v Dome kultúry. Konečne to v Detve začína ožívať. V poradí tretia žúrka „v kulturáku“ bude hlavne pre milovníkov OLDIES hudby! Tanečnou sálou budú znieť hity od formácii ako ABBA, Modern Talking či BONEY M! O zábavu sa postará najlepšia dvojka DJ-ov v okrese – vynikajúci oldies majster DJ DIMO a showman DJ Slawo! Začíname o 21:00 a poslední taneční vytrvalci sa môžu poberať domov až o 4 hodine ráno. Cena vstupného je 2 eurá. Načo cestovať za dobrou zábavou, keď ju máme pod nosom.

    26. mája 2011 12:17
  • Zvolen sa stane Mekkou všetkých priaznivcov death-metalu

    Zvolen sa stane Mekkou všetkých priaznivcov death-metalu

    Do Zvolena 17. mája 2011 zavíta žijúca death-metalová legenda – bubeník George Kollias so svojím projektom Drum Clinic. Prostredníctvom tohto nezvyčajného projektu sa snaží ďalej rozvíjať nielen svoje schopnosti, ale pomôcť a predať svoje skúsenosti svojim nespočetným fanúšikom a nasledovateľom. A skúsenosti sú to naozaj neoceniteľné. Kollias pôsobil v mnohých viac aj menej známych hudobných zoskupeniach, ako napríklad Extremity Obession, Nightfall, Sickening Horror, ale známy sa stal najmä vďaka svojim nadľudským výkonom v death-metalovej kapele Nile. S touto kapelou, ktorá si postupne prebojovala svoju cestu až k celosvetovej sláve. Nahrali spolu tri veľmi úspešné štúdiové albumy a odohrali nespočetné množstvo koncertov po celom svete. George Kollias, často označovaný ako jeden z najlepších, najuznávanejších a najrýchlejších bubeníkov sveta, priletí na Slovensko vďaka iniciatíve týmu zoskupeného okolo hudobnín Total Music, taktiež veľkých fanúšikov bubeníckej legendy. Zvolen sa môže aspoň na jeden večer stať miestom, kde Goeorge Kollias pomôže prostredníctvom svojho workshopu posunúť schopnosti bubeníkov ďalej.

    26. mája 2011 12:16
  • Ratolesť a Detvanček

    Ratolesť a Detvanček

    Ľudový spev a tanec je jedným z foriem ľudového umenia. Práve oni sa stali základom ľudovej tvorivosti Detského folklórneho súboru Ratolesť a Detskej ľudovej hudby Detvanček. Kolektív DFS Ratolesť vznikol ako tanečný krúžok pri Mestskom dome pionierov a mládeže v Detve ( v súčasnosti Centrum voľného času – Trend ) v roku 1974. Prvou vedúcou bola pani Viera Blažeková, ktorá spolu s Adelou Hlávkovou začali vštepovať deťom lásku k našim krásnym ľudovým tradíciám. Súčasťou DFS Ratolesť je aj Detská ľudová hudba Detvanček, ktorá so súborom spolupracuje a tanečníkov doprevádza od jeho založenia. Prvými muzikantskými vedúcimi boli Ondrej Molota a Mgr. Alexander Ugler. Od roku 1978 rolu vedúcich prevzali a deti učili prvým tanečným krôčkom Ing. Igor Krista spolu so Zuzanou Daumovou. Hudba pracovala v tomto období pod vedením Jozefa Mackovova. Generácia detí tohto obdobia vymyslela názov a dala meno detskému súboru RATOLESŤ. Slovo – ratolesť – malo zvýrazniť našu mladosť, vyjadriť naše pokolenie, nový rod, ktorý chce uchovávať tradície predkov ľudí žijúcich pod Poľanou. V monografii Detva sa uvádza: „ ... ak sa Detvanovi niečo darilo, alebo mal z niečoho radosť, vyjadril to slovami :“ Je mi ratolesť ....“ Dve desaťročia – od roku 1981 sa o detičky starali a učili s láskou rozdávať radosť z tanca Emília Sekerešová a Katarína Hrončeková. Pri nácvikoch im pomáhali Jozef Smutný, Ľubomír Ostrihoň, Pavel Gažo, Peter Chebeň, Milan Fašanga, Jaroslav Uhrin, Erika Hazlingerová . Muzičku cibril odchovanec DĽH Detvanček Ing. Jaroslav Hazlinger. Od roku 2001 sa začali po tanečnej stránke o deti starať Mgr. Lenka Tomčíková, Ing. Jozef Lapín a Pavel Gažo, ktorí naďalej pokračovali v odovzdávaní tradícií a našej bohatej ľudovej kultúry. Až do súčasnosti deťom husličky ladí taktiež bývalý člen DĽH Detvanček – Roman Berky. Mgr. Dana Rusinová, Zuzana Sujová súbor vedú od roku 2004. Od roku 2007 im pri deťoch pomáha aj Ján Matúška. Počas tohto obdobia pri vedení súboru pomáhali Lukáš Malík a Mgr. Stanislava Ľuptáková a Mgr. Michaela Matúšková. Členskú základňu tohto umeleckého telesa tvoria deti vo veku od 3 – 15 rokov, kde systematicky pracuje 90 členov v tanečnej, hudobnej a speváckej zložke. Členovia DFS Ratolesť a DĽH Detvanček sú rozdelení do samostatných záujmových útvarov, s ktorými vedúci krúžku pracujú : Tancujúce drobce = 3 – 4 ročné deti Ratoliestky = 5 – 6 ročné deti Prípravka DFS Ratolesť = deti ZŠ – začiatočníci Detský folklórny súbor Ratolesť Detská ľudová hudba Detvanček Kraj pod Poľanou ukrýva tak prekrásne zvyky a obyčaje, že súbor svoj repertoár stavia predovšetkým z materiálov čerpaných v domácom prostredí Detvy a okolitých obcí, či lazov. Tvorba jednotlivých programových čísel vychádza z autentického folklóru, v niektorých typoch choreografie s miernou formou štylizácie. Kolektív počas svojej existencie účinkoval na rôznych folklórnych festivaloch a prehliadkach, kde získal rad ocenení. Folklór Podpoľania súbor prezentoval aj za hranicami Slovenska – v Maďarsku, Poľsku, Belgicku, Nórsku, Dánsku, Francúzku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, v Čechách. S kolektívom pracovala viackrát televízia a Slovenský rozhlas.

    26. mája 2011 12:15
  • Historické miľníky Detvy

    Historické miľníky Detvy

    Tak ako každá história mesta, aj tá "detvianska" má určité dôležité miľníky. Prinášame tie naj, ktoré boli pre Detvu významné. 1638 – založenie Detvy 1787 – Ján Vagač v Detve vybudoval prvú bryndziareň na Slovensku 1845 – 1847 – Andrej Sládkovič napísal epicko-lyrickú báseň „Detvan“ 1905 – K. A. Medvecký napísal pozoruhodnú monografiu o Detve 1.10. 1944 – v Detve sa konala prehliadka partizánskych a povstaleckých jednotiek, na ktorej sa zúčastnil aj generál Ján Golian 1953 – sa začalo s výstavbou strojárskeho podniku PPS Detva 1966 – sa uskutočnili 1. folklórne slávnosti pod Poľanou 1967 – sa uskutočnil 1. celoslovenský festival amatérskych spevákov populárnej hudby „Zlatá ruža“ 1996 –  Detva sa stala okresným mestom

    26. mája 2011 12:14
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3