s DTonline.sk

História

  • Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    14.marec 1939 je dňom, kedy bol vyhlásený Slovenský štát - od júla 1939 oficiálne Slovenská republika. V danej geopolitickej situácii to bola cesta najmenšieho zla. Pozitívom sa ukázala životaschopnosť slovenského národa, avšak v tieni Hitlerovej ríše nemohlo rozvíjanie Slovenska pokračovať v priaznivých podmienkach. Azda najväčším tieňom Slovenského štátu je osud židov. V Detve žila podľa prvých písomných prameňov komunita Židov od roku 1850. Súpis Židov z roku 1942, ktorý predchádzal deportáciám vykazoval 50 občanov židovskej komunity. Prvé perzekúcie voči Židom začali už koncom roku 1938. Počas rokov 1940 a 1941 boli židovské obchody a živnosti zväčša likvidované, tie výnosnejšie arizované. Dôvod? Zlepšenie podmienok pre kresťanských obchodníkov vykázaním „židovských parazitov, šmelinárov a podvodníkov“ z hospodárskeho života.  Keď boli Židia zbavení majetku, stali sa pre Slovenský štát príťažou. Začiatkom roku 1942 sa blízko Berlína vo Wansee dohodli hlavní predstavitelia Tretej ríše na tzv. „konečnom riešení židovskej otázky“. Slovenskí Židia mali byť presídlení na prácu na územie Poľska, ktoré okupovali Nemci. Deportáciám sa mohli vyhnúť len hospodársky dôležité osoby – dôležité pre ekonomiku štátu, resp. majetní, ktorí si dokázali dôležitosť kúpiť. Hlavné bremeno zodpovednosti za deportácie nesie slovenská vláda na čele s premiérom Vojtechom Tukom. Predchádzal im Židovský kódex, vládne nariadenie s mocou zákona. Prezident Tiso ho nepodpísal, ale v rámci kódexu si vynútil udeľovanie výnimiek. O ich celkovom počte sa dodnes vedú polemiky. Tisove konanie nebolo priamo zodpovedné za osud Židov, ale diplomatický zástupca Svätej stolice na Slovensku Mons. Burzio to zhodnotil asi najtrefnejšie: ,,Tuka je blázon, ktorý koná a Tiso ešte väčší, pretože ho nechá konať".  Detvianski Židia boli násilne deportovaní a skončili vo viacerých táboroch – Osvienčim, Sobibor, Lublin, Majdanek. Tu našli svoju smrť. Najmladšími obeťami boli Tomáš (3 roky) a Judita (6 rokov) Szeinfeldovci. Tvrdou realitou bol zorganizovaný jarmok zo židovských vecí, kde Detvania formou dražby prišli k ich majetkom – od hodnotných vecí, až po veci každodennej potreby.  Zachrániť sa podarilo len pár Židom. Dostali kombinované výnimky od ministerstiev, ale aj od prezidenta Jozefa Tisa. Takmer všetci sa dodatočne dali aj pokrstiť. Nasledujúce osoby si prevzali 13.júla 1943 krstné listy. Konkrétne: Dr. Alexander Schwalb, (manželka) Mária Schwalbová, (syn) Otto Schwalb – Hriňová, Vd. Friderika Kohnová, r. Deutschová – Očová (pochádzala z Detvy, ale podľa záznamov ju chránila jej dcéra Alica Kohnová a zať, zároveň aj nevlastný brat Zigmund Deutsch), Móric Weiss, (manželka) Elena Weissová, (syn) Tomáš Weiss, (dcéra) Judita Weissová, Jozef Apfel, (manželka) Dorota Apfelová, Mikuláš Weimann. Uvedené osoby sú aj v zozname, v ktorom sú osoby, ktorým udelil prezidentskú výnimku Jozef Tiso.  Tie ich chránili avšak len do potlačenia Povstania. Po ňom boli žiaľ zavraždení, nakoľko Nemci Slovensko už priamo okupovali a platili ich zákony a vyhlášky. Apfelovci boli zavraždení už po obsadení Detvy – telá boli zakopané niekde pri ceste. Frida Kohnová bola zavraždená v Kováčovej, po tom, čo ju chytili v Očovej aj s jej rodinou. Weissovci skončili svoju životnú púť v Kremničke, kde boli v decembri povraždení Nemcami a príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Jedinou zmienkou o Mikulášovi Weimannovi je úradný zápis z decembra 1944, že stále býva v Kriváni. Nie je jasné, či prežil, alebo bol zabitý aj on. Pokračovanie o histórii židovskej komunity v Detve čoskoro.... AUTORSKÝ ČLÁNOK DTONLINE.SK AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    14. marca 2015 19:15
  • Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Počas II. svetovej vojny bol Slovenský štát politický, hopodársky a vojenský spojenec nacistického Nemecka.  Slovenská armáda sa zúčastnila už poľného ťaženia proti Poľsku, ktoré vypuklo 1.semptembra 1939. Účasť slovenskej armády bola skôr symbolická, než strategicky rozhodujúca. Naše jednotky mali za hlavný cieľ obsadiť územie, ktoré počas horúcej jesene 1938 na úkor Slovenska získalo Poľsko. Ďalším bojiskom, kde bojovali naši vojaci po boku nemeckých, maďarských, rumunských či fínskych, bol Sovietsky zväz. V období od roku 1941 do 1944 zomrelo na tzv. východnom fronte 20 mužov z Podpoľania. Možno v uverejnenom zozname nájdete aj svojich starých otcov, či iných predkov. /*banner*/ BARTKO Ján (Zvolenská Slatina) - zomrel 5.9.1942 -  Bezimjanojoe BEŇO TUČNÝ Juraj (Horný Tisovník)  - 3.5.1942 - Ambrozijevka BASTRIANSKY Martin  (Hriňová) - 23.8.1942 - Pšešskaja CEROVSKÝ Ľudovít (Cerovský) - 29.4.1942 - Stepanovka FOLTEN Pavol (Horný Tisovník) - 30.7.1942 - Rostov GIBALA Milan (Detvianska Huta) - 22.7.1941 - Lipovec HOLÍK Ján (Očová) - 19.7.1942 - Krepaky CHEBEŇ Imrich (Detva) - 12.7.1942 - Abrozijevka CHEBEŇ Jozef (Detva) - 1.9.1943 - Bromzavod JUHANIAK Ján (Detvianska Huta) - 3.11.1942 - Ptič KAMENSKÝ Matúš (Detvianska Huta) - 26.4.1942 - Brjansk KAMENSKÝ Vojtech (Detva) - 24.1.1944 - Starij Čuvas (Krym) KRIŽKO Ján ( Hriňová) - 8.7.1942 - Kopatkieviči KRKOŠKA Lukáš (Detva) - 8.10.1942 Rudňa Udalevskaja KURŽLIAK Jozef (Detva) - 15.9.1942 - Kutajskaja MARKO Július (Hriňová) - 1.3.1942 - Vinica PAVLÍK Juraj (Zvolenská Slatina) - 8.4.1943 - Lomači PURDEK Pavol (Detva) - 26.8.1942 - Kutajskaja SLOVÁK Tomáš (Detvianska Huta) - 12.7.1942 - Kursk SUJA FANGA Štefan (Očová) - 16.7.1941 - Sanok  Z analýzy dátumov a miest úmrtí môžeme konštatovať, že prvý rok vojny 1941 nebol pre našich vojakov veľmi tragický. Naši dvaja vojaci zomreli pri Sanoku a pri najťažských bojov slovenskej armády v roku 1941, v bitke pri Lipovci. Drvivá väčšina našich vojakov zomrela počas operácie Blau - Plán Modrý, kedy nemecké velenie začalo na jar 1942 veľkú ofenzívu smerom z východnej Ukrajiny na Stalingrad a na Kaukaz. Slovenské jednotky boli súčasťou Armádnej skupiny A, ktorá smerovala na Kaukaz. Zvyšní vojaci zomreli v roku 1943 a 1944, kedy prebiehali ťažké ústupové boje o Ukrajinu. Toho času boli slovenské jednotky súčasťou Armádnej skupiny Juh. Navyše, množili sa prechody našich vojakov k Sovietom, ktorí tvorili základ československých jednitiek v ZSSR. Naše jednotky boli v rozklade, čo prinútilo Nemcov prestať využívať nespoľahlivé slovenské jednotky a premeniť ich len na technické a zaisťovacie oddiely.   AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    28. februára 2015 10:15
  • Betlehemské zvyky na Podpoľaní ešte nevymreli

    Betlehemské zvyky na Podpoľaní ešte nevymreli

    Podpoliansky kraj je známy široko - ďaleko aj hlavne svojimi zvykmi a tradíciami. Výnimkou nie sú ani Vianoce. Azda najznámejšou a najrozšírenejšou vianočnou tradíciou na Podpoľaní je vinšovanie Betlehemcov. V Detve je niekoľko partií: Dolnícki, Hornícki, Laštekári, Skliarovčania. Každá partia Betlehemcov je zložená z kresťana, ktorý nosí betlehem, z pastierov, ktorí rýmujú, veršujú a spievajú a Kubov, ktorí neodmietnu klobásu či pálenku zo špajze. Príprava na samotné vianočné vinšovanie začína už počas jesene. Partia chlapcov, niekedy už mladých mužov sa dáva dokopy a rozdeľuje si úlohy. Nasleduje skúšanie textov a scénok, príprava krojov, štrngál a šúb pre Kubov.    V Detve sa vinšovať chodí už od Štedrého večera, konečná zastávka Betlehemcov býva spravidla k večeru na II. sviatok vianočný. Betlehemci nemôžu chýbať ani v kostole počas slávnostných vianočných omší. Cez stred kostola od vstupných dverí tzv. „trojkou“ cifrujú až smerom k oltáru, kde pokľaknú, prežehnajú sa a zaujmú čestné miesto. Každý veriaci zaiste potvrdí, že práve príchod Betlehemcov do kostola vytvára tu pravú vianočnú atmosféru. Vinšovanie po domoch je pradávnou tradíciou. Často krát sa účinkovanie v betlehemských partiách dedí z otca na syna. Nie je raritou nájsť v detvianskych rodinách aj trojgeneračnú líniu bývalých Betlehemcov. Práve bývalí Betlehemci, resp. ich rodiny sú základom zoznamu domov, kam sa chodí vinšovať. Krátka scénka končí vždy pohostením – klobásou, krajcom chleba a dúškom pálenky. Nechýba ani malý príspevok do kasičky pre Betlehemcov, ako odmena za niekoľko týždňové snaženie. To, že tradícia betlehemského vinšovania napriek všetkým moderným trendom pretrváva, je dôkazom toho, že je pevne zakorenená vo vianočných zvykoch nášho malebného kraja.  AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk.   

    29. decembra 2014 22:26
  • Strašidelný dom v Kriváni – realita, alebo fikcia?

    Strašidelný dom v Kriváni – realita, alebo fikcia?

    Asi sa nenájde nik, kto nepozná červeno-oranžový tehelný dom v Kriváni, smerom od hlavného dopravného ťahu cesty na Hriňovú. Dlhé roky sa povráva, že v tomto dome straší. Vraj preto, že na základy domu použili stavbári náhrobné kamene. Pred rokmi sa touto témou zaoberal aj jeden „odborný časopis“ na duchov - ,,Dom stojí na konci dediny, na stromoch okolo posedáva a kráka neobyčajne veľké množstvo tučných a našuchorených havranov.“ Začiatok článku priam ako z hororu. Mnohé minulé svedectvá hovoria o duchoch, záhadných zvukoch, či mátaniach. Vraj preto v dome nik nebýva.  Portál Verte – neverte prišiel s vlastnou verziu o strašidelnom dome. V dome podľa niektorých miestnych bývajú už dlhé roky neviditeľní duchovia, ktorí o sebe dávajú občas vedieť trieskaním dverí a okien. Tí, čo sa odvážili v noci vstúpiť do "domu hrôzy", odtiaľ rýchlo a so strachom utiekli. Jeden muž bol údajne po svojom tajuplnom nočnom zážitku celý dobitý. Všetky záhadné veci vraj súvisia s tým, že majiteľa použili pri stavbe materiál z neďalekého cintorína. Čoskoro sa v dome začali diať záhadné veci a majitelia nechali dom opustený, neobhodený, napospas svojmu osudu. Mnohí ľudia ho aj chceli neskôr kúpiť, no nikto sa nakoniec v dome neodvážil bývať... O dom sa zaujímal aj týždenník Plus jeden deň. Ten priniesol ako prvý vysvetlenie strašenia v dome. Dom bol postavený v roku 1953, ktorý postavil miestny železničiar. Keďže sa oženil,  svoj pôvodný dom nedostaval a nechal ho tak. To, že náhrobné kamene boli použité do základov sú nepravdivou informáciou, nakoľko cintorín v obci Kriváň bol postavený len v roku 1964. Reportáž objasnila aj záhadné zvuky a vzlyky, ktoré vychádzali často z domu. Zistilo sa, že mladé páry sa chodili oddávať vášni do opusteného domu. Klebety o zvukoch sa začali šíriť, ten kto nepoznal skutočný dôvod šíril vlastnú verziu, ktorá rokmi prišla až do stavu, kde sa hovorilo o strašidelnom dome. Dnešný majiteľ pochádza z Lučenca a strašeniu, teda milostným radovánkam urobil koniec. Na okná a dvere pred rokmi namontoval mreže. Legenda avšak prežíva dodnes... AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    19. decembra 2014 14:07
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • V Detve pribudli dve...

    Našou prioritou je zlepšovať v Detve podmienky pre deti, dospievajúcu mladež a rodiny s deťmi. Od začiatku volebného obdobia vo volebnom obvode č. 5 (ľavá strana ulice M. R. Štefánika, Obrancov mieru, Dolinky, Krpeľný vŕšok, Štúrova ulica) bolo postavených 6 nových detských ihrísk. Ako prvý bol na jar v roku 2015 zrealizovaný 3D chodník pri Dome kultúry v Detve, ktorý bol ešte investičnou akciou predchádzajúceho mestského zastupiteľstva z rokov 2010 - 2014. (pre korektnosť sme tento fakt uviedli!) Ďalších 5 detských ihrísk bolo postavených od leta 2015. Prvé vyrástlo na Dolinkách a po snahe škandalizovať túto investičnú akciu sme pristúpili pri výstavbe ďalších dvoch, ktoré vyrástli na dvoroch medzi ulicami M. R. Š. a Obrancov mieru k verejným hovorom, kde si priamo obyvatelia vybrali jednotlivé prvky aj s uvedenou cenou podľa katalógu. Toto zaručilo najvyššiu transparentnosť a pocit, že obyvatelia = daňoví poplatníci mesta mali možnosť ovplyvniť investičnú akciu pri ich bydlisku. Pre rok 2017 sme presadili v rozpočte výstavbu ďalších dvoch detských ihrísk - na ulici Obrancov mieru pri výškovákoch a pri internároch na Štúrovej ulici. Peniaze v rozpočte boli od septembra 2016, k realizácii prišlo až v novembri 2017, napriek desiatkam našich návštev, urgencií a prosieb na oddelení výstavby. Nech si každý čitateľ urobí názor sám, prečo tomu tak je... My sme presvedčení, že ide o vedomú sabotáž. /*banner*/ V roku 2018 plánujeme výstavbu detských ihrísk na Štúrovej ulici v Učku, ako aj na zvyšných dvoch dvoroch medzi ulicami M. R. Š. a Obrancov mieru a v lokalite pri bytovkách v blízkosti III. základnej školy. Týmto bude systematicky behom 4 rokov zavŕšený Projekt obnovy detských ihrísk v našom volebnom obvode, ktorý zastupujeme.  Naše poďakovanie patrí Ing. Soni Chrastinovej za realizáciu uvedených investičných akcií a najmä kolegom poslancom, ktorí schválili finančné prostriedky v rozpočte na ich výstavbu a tým podporili splnenie nášho sľubu. Sme radi, že aj v ostatných volebných obvodoch kolegovia poslanci plánujú výstavbu detských ihrísk, pretože veríme, že vytvoriť podmienky pre deti a mladé rodiny je pre moderné mesto nevyhnutné. Sme si vedomí, že "spoločenský dlh", ktorý tu vznikol 20-30 ročnou ignoráciou budovania a údržby detských ihrísk je veľký, no postupne sa mení. Poslanci MsZ za volebný obvod č. 5 - Mgr. Jozef Pavlov, Jozef Výbošťok    

  • Absolútnym Podpolian...

    Podpoľanie patrí medzi folklórne najživšie a najbohatšie regióny Slovenska. Tanec, zvuky huslí, fujár a píšťal, spev, zvyky a tradície na Podpoľaní nevyhynuli, o čom svedčí aj mnoho tanečných a  speváckych podujatí, ktoré sa v priebehu roka v Detve konajú. Hudba, to sú slová vychádzajúce z nášho srdca. Je to niečo krásne, čo stále ovplyvňuje náš život. Hudba nás oslobodzuje od stresu, napätia a prináša nám lásku, pokoj, a relax. Súkromné centrum voľného času  Detva  v spolupráci  s DK  A. Sládkoviča, ZŠ a ZUŠ pripravilo  kultúrne podujatie  pre širokú verejnosť pod názvom: „Podpoľanie má talent.“ Podujatie sa uskutočnilo dňa 23.11.2017 v DK A. Sládkoviča v Detve . Na podujatí sa predstavili detské talenty v 3 rôznych kategóriách : spev, tanec  a hra na hudobný nástroj. Ich výkony posudzovala porota v zložení : A. Ľalíková,/predseda poroty / p. Hupian, p. Spodniaková ,p. Lešáneková, /*banner*/ V kategórii spev sa predstavili : Magdaléna Malatincová, Vierka Gábrišová, Alexandra Krnáčová a spevácky zbor SuperAr. 1. miesto si vyspievala : Vierka Gábrišová V kategórii tanec sa predstavili štyri tanečné skupiny : Ratolesť, Rock and roll, Fresh- Smile, Fresh -Upratovacia čata. 1. miesto obsadil : Rock and roll V kategórii hra na hudobný nástroj : vystúpili Danielka Kučerová na heligónke, Samuel Suja  husle a Marek Oláh keybord. 1. miesto obsadil : Samuel Suja Absolutným víťazom za rok 2017 sa stal Spevácky zbor SuperAr. Partnerom projektu bolo :  Kultúrne centrum A. Sládkoviča v Detve Deti z Podpoľania, ktoré sa predstavili na talente nezabúdajú na tradície a pokračujú v šlapajách svojich rodičov a starých rodičov a všetky spája jedno spoločné a to je láska k hudbe, spevu a tancu.  

  • Mesto Hriňová zrekon...

    Mestu Hriňová sa v tomto roku okrem mestského úradu a domu smútku poradilo tiež zrekonštruovať niektoré miestne komunikácie. „Z osemdesiatich miestnych komunikácií zaradených v roku 2011 do Harmonogramu výstavby, rekonštrukcie, modernizácie, údržby a opráv miestnych komunikácií ich na opravu čaká stále viac ako polovica. Pritom v priebehu šiestich sezón sa úplne alebo čiastočne podarilo odstrániť havarijný stav na celkom 39 miestnych komunikáciách. Za toto obdobie sme do ciest investovali viac ako 750.000 eur," konštatoval pre TASR hriňovský primátor. Stanislav Horník. Na jar tohto roka prebehla rekonštrukcia niektorých ciest v častiach Raticov vrch, Priehalina či Krivec. /*banner*/ Vlani sa z eurofondov na rekonštrukciu mestského úradu podarilo získať takmer 328,42 tisíc Eur na projekt Zlepšenie energetickej efektívnosti budovy MsÚ Hriňová. Zateplenie obvodového a strešného plášťa si nevyžiadalo mimoriadne obmedzenia. Najnáročnejšie práce na demontáži nadrozmerných otvorov na schodisku boli naplánované na nestránkový deň, teda 31. augusta. Rozšírenie a intenzifikácia ČOV patria k veľký investíciám, nebudú však v realizovať mesto, ale Stredoslovenská vodárenská spoločnosť v celkovej hodnote viac ako 4,62 milióna Eur. „Rekonštrukcia ČOV vytvorí predpoklady pre ďalší rozvoj mesta, napomôže výstavbe rodinných domov, budovaniu kanalizačných zberačov, ale predovšetkým zlepší stav životného prostredia," pripomenul primátor Hriňovej.

  • Šport

  • Nové fitness otvoril...

    Občianske združenie Zorale Čawe otvorilo 4. decembra 2017 nové fitness centrum pre verejnosť na ulici Štúrovej v Detve. Návštevníci v ňom môžu posilňovať na rebrinách, stacionárnom bicykli, bežeckom páse, posilňovacích vežiach, bench lavici, šikmej lavičke. K dispozícii tam majú aj obojručné činky a jednoručky. Po cvičení je k službám návštevníkov nový sprchový kút a sociálne zariadenia. Ako informoval Jozef Výbošťok, ktorý na projekt dohliadal, posilňovňa je otvorená pre verejnosť každý deň od 9.00 h. do 19.00 h. okrem nedele, kedy je deň voľna. Každú stredu a sobotu je posilňovňa vyhradená len pre dámy. Vstup je spoplatnený. /*banner*/   Návštevníci nájdu fitness na Štúrovej ulici v nebytových priestoroch, číslo domu 29. Oddelenie správy majetku Mestského úradu v Detve zabezpečilo v priestoroch stavebné práce na oprave omietok, podláh, vymaľovanie a podlahovú gumu. Členovia občianskeho združenia predtým zabezpečili odstránenie zostarnutej omietky zo stien. V slávnostnom príhovore predseda občianskeho združenia Maroš Oláh okrem iného poďakoval všetkým, ktorí k zriadeniu aj k zariadeniu fitness centra prispeli. V priestoroch bola potrebná aj nová elektroinštalácia, rozvod tepla či vody, ktorú zrealizoval správca bytového fondu a sponzor urobil novú dlažbu v prístupovej chodbe. Nasledovalo oficiálne prestrihnutie pásky. Primátor Ján Šufliarský symbolickým gestom prestrihnutia oficiálne otvoril prevádzku tohto fitness centra. Projekt bol spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Text: Zuzana Juhaniaková Foto: Jozef Výbošťok

  • Brankár so skúsenosť...

    Pod Poľanu prichádza brankár so skúsenosťami NHL. Ide o 27 – ročného Kanaďana Matta Hacketta, synovca slávneho Jeffa Hacketta. Počas svojej kariéry bol trikrát vyhlásený za brankára týždňa v OH, počas pôsobenia v nej si mal možnosť v All – Stars Game. V sezóne 2011/2012 si zahral v zápase hviezd AHL. Divosi z Minnesoty v roku 2009 siahli po ňom zo 77. miesta v 3. kole draftu. Debut v najprestížnejšej hokejovej lige sveta si na svoje konto pripísal 6 . decembra 2011 proti San Jose Sharks, keď v čase 1:11 nahradil zraneného Josha Hardinga. Zlikvidoval všetkých 34 striel žralokov a pomohol Wild k výhre 2:1. Počas skrátenej sezóny 2012/2013  ho Minnesota vymenila spolu s Johanom Larssonom, výberom v 1. kole draftu 2013 a  výberom 2. kole  draftu 2014 do Buffala za Jasona Pominvilla. Ako voľný hráč uzavrel v júli 2015 s tímom Anaheim Ducks. Naposledy pôsobil v klube Orlando Solar Bears. /*banner*/ Podívajte sa niektoré z jeho zákrokov. zákrok č. 1 : https://www.youtube.com/watch?v=GBVPpVReIiw zákrok č. 2: https://www.youtube.com/watch?v=1KnlVqLeaNs zákrok č. 3 : https://www.youtube.com/watch?v=Nhd5XBuF2SI

  • Zápasníci FFC Detva ...

    Zápasníci FFC Detva sa 19. novembra zúčastnili medzinárodneho turnaja s názvom XXIII BJJ liga gi a nogi v poľskom Krakowe. Na  turnaji sa zápasilo podľa pravidiel Brazílskeho Jiu Jitsu a Grapplingu, čiže na jedno kolo a zápas bolo možné vyhrať dominanciou na body (strhy na zem a dominantné pozície) alebo prinútiť supera vzdať sa pomocou submission (páky,škrtenia alebo zranenie). V kategórii bielych opaskov sa za Detvu pobili Ondrej Šmidriak a Peter Dutka, Šmidriak v kategórii medzi 19 zápasníkmi vybojoval striebro, kde mu veľmi tesne ušlo finále vo váhe do 73kg, Dutka v kategórii medzi 18 zápasníkmi vybojoval bronz do 79 kg. V modrých pasoch a teda v kategórii pokročilých zápasila medzi ženami Alenka Delič Gondášová, podarilo sa jej túto kategóriu ovládnuť a medzi 4 zapasničkami vybojovala zlato. /*banner*/ V kategórii fialových, hnedých a čiernych opaskov (Elita) zápasil Róbert Delič, kde s pomedzi 5 elitných zápasníkov vybojoval striebro vo váhe do 73 kg. Kategórie pokročilých a elita bývajú menej obsadzované, keďže tieto kategórie sú mimoriadne náročné a zápasia v nich veľmi skúsení zápasníci. ,,Tieto výsledky majú pre nás obrovskú cenu, keďže Poľsko je známe najlepšími zápasnikmi v Európe."

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3