s DTonline.sk

História

  • Platy obecných úradníkov v Detve 1872-1873

    Platy obecných úradníkov v Detve 1872-1873

    Prinášame Vám ďalší z obľúbených historických článkov. Tentokrát sme sa pozreli na platy obecných úradníkov v Detve, z roku 1872 - 1873. Text je písaný v pôvodnom znení, zaujímavosťou je mzdový zoznam, kde sa spomína aj hriňovský podrichtár, napriek tomu, že Hriňová sa oddelila až o takmer 20 rokov. To znamená, že už vtedy bola významnou detvianskou osadou. Taktiež sú zaujímavé aj jednotlivé pozície: pisár či výberčík.  DETVA dna 20. Augusta 1872 richtár - 150 forintov notár - 450 forintov vyberčík - 150 forintov pisár - 240 forintov hajtmann - 52 forintov /*banner*/ DETVA na rok 1873 notár - 400 forintov notár Lepieš ako penziu užíva - 50 forintov dvaja pisary - 600 forintov richtár - 200 forintov podrichtár dettviansky -  100 forintov podrichtár hrinyovsky - 50 forintov vyberčík - 150 forintov pokladnik - 100 forintov sirotsky otec - 50 forintov prisažny - 60 forintov doručníci - 126 forintov obecni pastier - 8 forintov autor: Mgr. Jozef Pavlov AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk.   

    21. septembra 2015 20:13
  • Výročie vraždenia Sovietov v Detve

    Výročie vraždenia Sovietov v Detve

    Pred 47 rokmi, presne v noci z 20. na 21. augusta začali územie Československa obsadzovať vojská Varšavskej zmluvy. K tomuto kroku viedli dlhé mesiace zmien v našej socialistickej vlasti. Po prevrate vo februári 1948 komunisti prevzali moc a vybudovali kult štátostrany. Odtránili takmer všetky opozičné prúdy. Tento politicko-ideologický boj, hlavne v prvej polovici 50.rokov vstúpil do histórie ako obdobie tzv. monsterprocesov. Komunisti útočili nielen proti ideologickým nepriateľom - politickej opozícii, cirkvi, inteligencii, ale aj proti svojim - napr. procesy s tzv. buržoáznymi nacionalistami, medzi ktorých patrili slovenskí komunisti Husák, Novomeský, či Clementis. Ťažké 50.roky vystriedali optimistické 60.roky. Zmeny bolo cítiť hlavne vzostupom Alexandra Dubčeka. Jeho politika dostala prívlastok "socializmus  ľudskou tvárou". Celková spoločenská klíma v štáte sa uvoľnila - začali sa udeľovať politické rehabilitácie, cenzúra poľavila, naštartoval sa proces demokratizácie. Toto obdobie voláme Pražská jar. To sa avšak nepáčilo nášmu "veľkému bratovi" - Sovietskemu zväzu. Viaceré rozhovory medzi Dubčekom a Brežnevom nepriniesli výsledky. /*banner*/ Sovieti a štáty Varšavskej zmluvy sa rozhodli riešiť tzv. kontrarevolúciu v Československu svojsky - a to vojenským obsadením, alebo z ich pohľadu - bratskou pomocou. Sovietskemu zväzu v tomto brutálnom zákroku pomohli aj vojská NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska. Zo sovietskeho bloku inváziu odsúdilo a nezúčastnilo sa na nej len Rumunsko. Detvu obsadili v doobedňajších hodinách okupačné vojská, ktoré prišli do mesta v smere od Lučenca. To sa nepáčilo miestnym obyvateľom, ktorí protestovali. Pri ostrých zrážkach okupačných vojakov s miestnym obyvateľstvom prišlo k streľbe, pri ktorej boli zabití  dvaja domáci - Rudolf Gavorník a Štefan Zechovan. autorský článok DTonline.sk

    21. augusta 2015 09:15
  • FOTO: Reklama na Vagačove syry z roku 1937

    FOTO: Reklama na Vagačove syry z roku 1937

    Prinášame Vám exluzívne ukážky dobovej reklamy na výrobky bryndziarne a syrárne známej rodiny Vagačovcov, ktorá pôsobila v Detve od roku 1787.  autorský článok DTonline.sk /*banner*/

    20. augusta 2015 21:36
  • Vagačovci v Detve pôsobili takmer 200 rokov

    Vagačovci v Detve pôsobili takmer 200 rokov

    Príbeh rodiny Vagačovcov je pevne spätý s históriou Detvy. Vagačovci pochádzajú z Starej Turej – z Podjavorinského kraja (územie okolo Myjavy, na úpätí Bielych Karpát). Prvý Vagač, ktorý mal kontakt s Detvou bol Ján Vagač. Ten chodil do nášho kraja kupčiť s výrobkami miestnych gazdov. Zaujala ho hlavne bryndza – výrobok, ktorý nepoznal, avšak mu chutil a videl v ňom veľký potenciál. Ján Vagač v roku 1787 založil v Detve prvú bryndziareň na svete. Z Vagačovskej bryndziarne sa sal rodinný podnik, ktorý sa dedil z pokolenia na pokolenie. Podľa záznamom sa Vaačovci zdržovali v Detvelen počas letných mesiacov, keď boli ovce na pasienkoch. V zimných mesiacoch boli vo svojom domovskom mestečku – v Starej Turej. /*banner*/ Ďalším významným členom rodiny a detvianskym bryndziarom bol vnuk Jána Vagača – Alexander (práve po ňom je pomenovaná II. Základná škola v Detve). Za jeho „úradovania“ sa podnik mimoriadne rozvíjal. Každoročne sa niekoľko vagónov výrobkov exportovalo do celého Rakúsko – Uhorska. V čase Prvej svetovej vojny musel Alexander Vagač narukovať na front, v rodinnom podniku ho nahradila jeho manžela Antónia. Po vojne vagačovský podnik zasiahla ďalšia rana – obsadenie Detvy vojskami maďarskej Červenej armády. Tá podnik vyrabovala a spôsobila značné škody. Alexander sa nevzdal a podnik opäť dostal na jeho úroveň, ak nie na vyššiu. V roku 1928 celú výrobu elektrifikoval, v roku 1934, počas veľkej biedy v Detve organizoval pre chudobné deti tzv. mliečne akcie. Žiaľ, v tomto roku Alexander aj umrel a podnik prebral jeho syn Ing. Štefan Vagač. Ten ho viedol do roku 1948, kedy podnik komunisti znárodnili. Potomkovia žijú dodnes, je ním aj známy Filip Vagač, bývalý splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Na rodine Vagačovcov a ich pôsobení v Detve je mnoho zaujímavého. Dali tunajším ľudom prácu, zviditeľnili Detvu a pomáhali aj v spoločenskej oblasti. Legendárne je ich rodinné motto, ktoré vyslovil ako prvý pre svojich dedičov a potomkov Ján Vagač – "s poctivosťou ďalej zájdeš". autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    17. augusta 2015 19:29
  • Najstaršie pôvodné detvianske priezviská z roku 1697

    Najstaršie pôvodné detvianske priezviská z roku 1697

    Prinášame vám unikátny článok, obsahujúci historické informácie staré 318 rokov.  Jedným z najdostupnejších historických prameňov sú matriky. Matriky rozdeľujeme na cirkevné a štátne. Cirkevné sú podstatne staršie, plošne sa začali zavádzať po protireformačnom Tridentskom koncile v 16.storočí. Cirkevné matriky obsahujú viaceré variácie: matriky krstné, matriky sobášne, matriky úmrtné. Od roku 1895 sú v každej obci aj štátne matriky - na obecných úradoch.  /*banner*/ Podľa všeobecne platného názoru, sa považuje rok 1638 za rok prvej písomnej zmienky o Detve. Zakladateľom roľnícko - drevorubačskej obce bol vígľašský hradný pán Ladislav Čáky. Detva sa veľmi rýchlo rozrastala, preto čoskoro Čáki vyhovel žiadosti a chotár Detvy rozšíril o kus pôvodného chotára Zvolenskej Slatiny a Očovej. V tomto období sa zrodil aj názov osady. Azda najznámejšie sú dve verzie - deti/Detvy (osadníci z Očovej - deti rodičov) a roztrúsené osídlenie domčekov - kde jeden dom, kde dva domy - Dedva - Detva.  Aké boli ale pôvodné priezviská starých Detvanov? Najstarším prameňom je kniha krstov 1697 - 1729. Najstarší záznam pochádza z decembra 1697 a udáva mená krstených detí, rodičov a krstných rodičov. Najstaršie zdokladované detvianske pôvodné mená sú (písané podĺa dobových zvykov): HAKEL, JACKULJAK, FEKIACS, LUPTAK, GONDA, HALAI, NOSAL.  autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    14. augusta 2015 22:36
  • Návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka v Detve

    Návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka v Detve

    Rok 1930 je na písomné pramene z archívu mimoriadne bohatý. Začali sa prejavovať dopady veľkej hospodárskej krízy už aj v Detve a sociálne problémy narastali. Okrem toho, tento rok v Detve prebehli aj dve významné udalosti. Tou prvou bola návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka, tou druhou bolo v poradí už druhé sčítanie ľudu.  O návšteve prezidenta T.G.Masaryka píše Obecná kronika nasledovné: Dňa 13.septembra za cesty pána prezidenta južným a stredným Slovenskom zavítal sprievodom svojim p. prezident T.G.Masaryk do Detvy. Prišiel na aute z Lučenca, odpoludnia okolo 4 – tej hodiny. Obyvateľstvo nielen z Detvy, Hriňovej, ale aj so širokého okolia pekne vyobliekané, slušne a s vďačne prišlo do Detvy na privítanie. Veď ľud tunajší ešte nikdy doteraz nikdy nevidel svojho panovníka, kráľa, alebo cisára a len prevratom mohol sa toho dožiť, že bezprostredne mohol vidieť prvého občana svojho a prvého prezidenta vlasti svojej a s ním sa shovárať. V mestečku ho menom obce privítal starosta Juraj Fekiač s nasledovnou príveťou: ,,Pán prezident, Srdečne Vás vítam v Detve, v perle Slovenska pod Poľanou, s ľudom chudobným, ktorý si zachoval lásku ku vlasti a neohrožene vernosť k Vám, ktorú sľubujeme i naďalej. Ďakujeme za Vašu lásku, ktorou ste ráčil poctiť našu obec v tak ctihodnom veku. Buďte srdečne vítaní medzi nami.“ Pán prezident ďakujúc za výrazné privítanie medzi ostatnými povedal aj to: ,,Ja vidím na Vašom čele, že ste už nie tí Detvania, ako ich Sládkovič vyspieval. Nemáte dlhé vlasy a krpce.“ Za Hriňovú privítal p. prezidenta starosta obce Matúš Hukel. Občania obdarili p. prezidenta s detvianskou valaškou (Na rázovitej slovenskej obci Detve odovzdal malý Detvan Jožko Dianiška ako dar valašku so slovami: "Pán prezident, tatíčku drahý náš! Prijmite od nás čo malých, ale roduverných Detvancov túto detviansku valašku. A keď by bolo treba, bráňte nás i tou. My s podobnými valaškami stojíme vám vždy hotoví k pomoci." ) a jeho dcéru Alicu Masarykovú s peknými výšivkami. Po podpísaní sa do pamätnej knihy prezrel si kostol. Matku Antona Prokopa (zabili ho vojaci maďarskej ČA), detvianskeho martýra obdaroval pán prezident s 1000 korunami. Sám si vyžiadal detviansku hudbu a spev, chcel aby mu detvianski cigáni zahrali niekoľko detvianskych pesničiek. Pri odchode do Zvolena s valaškou v ruke takto sa lúčil: ,,Keď mi Detvania teraz valašku darovali, už sa nikoho nebojím.“ Občania – chlapi, ženy a deti dali s nadšením a na slávu volaním sa s prvým pánom prezidentom Československej republiky rozlúčili.  /*banner*/ Spolu s prezidentom T.G.Masarykom sa návštevy v Detve  zúčastnili aj minister vnútra Dr. Juraj Slávik, vyslanec ČSR vo Varšave, prezident Slovenskej krajiny Jozef Orságh, banskobystrickí biskum Marián Blaha, dcéra prezidenta Alice Masaryková. (obecná kronika 1930) Návšteva Detvy bola súčasťou väčšej cesty prezidenta po regiónoch juhu stredného Slovenska. V dňoch 12.-13. septembra 1930 navštívil aj Lučenec, Fiľakovo, Podkriváň, či Zvolen.   autor: Mgr. Jozef Pavlov AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    13. augusta 2015 10:25
  • Kriváň oslávil 60.výročie osamostatnenia obce

    Kriváň oslávil 60.výročie osamostatnenia obce

    Obecný úrad v Kriváni zorganizoval v sobotu 23. mája 2015 oslavy 60. výročia osamostatnenia obce Kriváň. Oslavy začali o 15.00 hod. zábavným programom pre deti, ktorý pre nepriaznivosť počasia nebol na detskom ihrisku, ale v Spoločenskom dome. Dospelí sa zároveň mohli zabaviť a občerstviť  pri altánku Klubu dôchodcov dobrým guľášom, prípadne kapustnicou. Hlavnou časťou tohoto dňa bolo o 17.30 hod. vzdanie si úcty a odhalenie ďakovnej tabule na vonkajšom priečelí budovy Spoločenského domu všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o rozvoj obce. /*banner*/ O 18.00 hod. si všetci zúčastnení mohli pozrieť program folklórneho súboru DETVA a hosťujúceho súboru STRÁŽNICA, v kinosále Spoločenského domu. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    01. júna 2015 14:57
  • Oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny

    Oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny

    Mesto Detva si  spomienkovou slávnosťou 7. mája 2015 pripomenulo 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny pri ktorej dvom účastníkom odboja udelili pamätnú medailu ministra obrany SR. „Považujem za symbolické a dôstojné, že si na tomto mieste, pri Pamätníku padlých hrdinov spoločne pripomíname 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, 70. výročie víťazstva nad fašizmom,“ oslovil prítomných v slávnostnom príhovore Juraj Bódi, prednosta Okresného úradu v Detve. Spomienkovú slávnosť pripravilo mesto v spolupráci s Okresným úradom a Základnou organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) za účasti politických strán v Detve. „S úctou sa skláňame najmä pred tými, ktorým vojenský rozkaz a vlastenecký cit prikázal ísť brániť vlasť a obetovali svoje životy, aby zastavili fašistické plienenie,“  povedal Bódi. Zamyslel sa nad tým, že aj oni mali svoje rodiny, svoje sny a predstavy ako prežiť život. Žiaľ, doma po nich ostali vdovy a siroty, matky a otcovia, ktorí sa ich návratu nedočkali. K nohám súsošia vojakov na pomníku položil veniec primátor mesta Ján Šufliarský, zástupcovia štátnej správy a predstavitelia organizácií a politických strán, poslanci MsZ v Detve. /*banner*/ Prednosta Okresného úradu pripomenul skutočnosť, že na Slovensku zostalo veľa vojenských cintorínov s hrobmi Slovákov, Rusov, Ukrajincov, Rusínov, Rumunov, Poliakov, Francúzov, Nemcov a príslušníkov ďalších národov. „Tieto hroby sú pre nás mementom, aby sme nedovolili šíriť ideologickú nenávisť,“zdôraznil Bódi. Ako pokračoval, „naša angažovanosť v Európskej únii je jasným svedectvom, ako veľmi nám na hodnotách slobody, politickej a sociálnej stability, medzinárodnej spolupráce a demokracie záleží.“ Dušan Šablatúra, predseda Oblastného výboru SZPB vo Zvolene informoval organizátorov spomienkovej slávnosti o tom, že minister obrany SR Martin Glváč vydal pamätnú medailu k 70.výročiu SNP a 70. výročiu oslobodenia a porážky fašizmu. Medaila je určená ako morálne ocenenie priamych účastníkov odboja. Pracovník ministerstva obrany požiadal Oblastný výbor, aby medaily odovzdal aj dvom žijúcim účastníkom odboja v Detve. Pamätná medailu tak odovzdal podpredseda Oblastného výboru Pavol Nigríni. Pri Pamätníku padlým ju odovzdal do rúk 89 ročnému Jozefovi Adamcovi. Druhú medailu udelenú 95 ročnému Valentovi Ľapínovi za neho prebral príbuzný. „Nikdy nezabudneme na vojnové obete, ani na utrpenie civilného obyvateľstva. Nezabudneme na nepopierateľnú skutočnosť, že aj ich zásluhou je dnes Slovensko uznávanou a rešpektovanou krajinou, ktorá stojí na strane demokracie a slobody pre všetkých,“ uzavrel slávnostný príhovor Juraj Bódi. Pietny akt zavŕšila hymnická pieseň a ďalšie piesne v podaní Spevokolu Senior Detva pri Klube dôchodcov č. 3 a za sprievodu ich hudobníkov. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    13. mája 2015 10:18
  • Historik Pavel Dvořák bude prednášať na Vígľašskom zámku

    Historik Pavel Dvořák bude prednášať na Vígľašskom zámku

    Na zámku Vígľaš sa už budúci víkend uskutoční mimoriadne zaujímavá prednáška. Prednášajúcimi budú Daniela a Pavel Dvořákovci – veľkí populizátori našej histórie. Témou prednášky bude pôsobenie panovníčky Barbary Celjskej a jej manžela, českého a uhorského kráľa, rímsko-nemeckého cisára Žigmunda Luxemburského na Vígľašskom panstve. Prednáška sa uskutoční v nedeľu 19.4.2015 na Zámku Vígľaš, vo veľkej kongresovej sále kráľa Žigmunda. Program: 15:30 hod. - Príchod a uvítanie medovinou 16:00 hod. - Začiatok prednášky 16:45 - 17:15 hod. - Prestávka a občerstvenie 18:00 hod. - Koniec prednášky, diskusia, autogramiáda 18:30 hod. - Večera s historickou živou hudbou  Vstupné: - 7€ - vstup na prednášku, wellcome drink, občerstvenie - 20€ - vstup na prednášku, wellcome drink, občerstvenie, večera formou bufetu, hudobný doprovod Rezervácie s telefónnym kontaktom prijímame na: recepcia@grandviglas.com. Lístky je možné zakúpiť pri osobnom odbere aj vopred v predpredaji na recepcii zámku. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    12. apríla 2015 11:49
  • V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov

    V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov

    Prvé sčítania obyvateľov prebiehali už počas obdobia osvietenského absolutizmu, najznámejšie bola tzv. Jozefovské. Prvé oficiálne sčítanie obyvateľstva štatisticky zaznamenalo územie Slovenska v roku 1869. Od tohto roku boli pravidelne prevádzané sčítania v intervale približne desať rokov. V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov, o 11 rokov neskôr až 10 330. V tomto období patrila Detva k najľudnatejším obciam Horného Uhorska – Slovenska. Avšak za štatisticky vysokým číslom stála nie ľudnatosť „vlastnej Detvy“, ale počet obyvateľov celého Podpoľania. Detva bola toho času tzv. „Veľká obec“, ktorá zahŕňala Detvu, Hriňovú a okolité obce a lazy. /*banner*/ Výrazný pokles nastal v roku 1890, kedy Detva mala 6273 obyvateľov. Tento prepad spôsobilo oddelenie Hriňovej od Detvy. Postupne počet obyvateľov Detvy stúpal, ale len pomaly. Mestečko sa trápilo s nezamestnanosťou – a s tým spojeným vysťahovalectvom, biedou, chorobami a 1.svetovou vojnou.  Veľká bieda nastala v 20.rokoch 20.storočia, ktoré zaznamenalo ďalší prepad obyvateľstva Detvy. Kým v roku 1921 mala Detva 7515 obyvateľov, v roku 1930 len 7324. Ďalší výrazný prepad zaznamenali  vojnové udalosti 2. svetovej vojny a kolonizovanie južných okresov po vysťahovaných Maďaroch. V roku 1961 mala už Detva 8211 obyvateľov. Tento výrazný nárast spôsobila výstavba závodu PPS Detva a nového sídliska. Nárast počtu obyvateľov pokračoval, nakoľko do Detvy sa sťahovali ďalšie rodiny a tie pôvodné sa rozširovali vďaka pôrodnosti. V roku 1990 mala Detva až 15 029 obyvateľov. Postupne trend pôrodnosti klesal a ľudia sa začali sťahovať do okolitých obcí Stožok, Kriváň či Vígľaš. V poslednom sčítaní obyvateľstva z roku 2011 mala Detva 15 036 obyvateľov. ROK POČET OBYVATEĽOV 1869 10 043 1880 10 330 1890 6 273 1900 6 495 1910 7 339 1921 7 515 1930 7 324 1950 5 728 1961 8 211 1970 10 599 1980 14 261 1990 15 029 2001 15 122 2011 15 036 AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    22. marca 2015 21:08
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • V Detve funguje nová...

    V Detve začala fungovať nová taxi služba. Oproti súčasnému neoficiálnemu prepravcovi sa Detva a Podpoľanie dočkali prrvej profesionálnej a legálnej taxislužby Air Taxi, so sídlom v Klokoči, odkiaľ pochádza majiteľ Zdenko Blahovský. Spoločnosť ponúka kvalitné a bezpečné cestovanie: ,,v Detve a v okolí začíname a je tu teda zatiaľ jedno osobné 5 miestne auto od skorého rána do posledného večerného vlaku či autobusu. Vieme aj mimoriadne odviesť po objednávke a vzájomnej dohode. V piatok a sobotu sme v 24 hodinovej službe. Vozový park máme samozrejme väčší - aj 5 ,7 a 9 miestne vozidlá. Všetky sú riadne schválené úradom pre dopravu. Sú samozrejme poistené tromi zo zákona stanovenými poistkami, Samozrejmosťou je, že každý vodič je profesionál," hovorí Zdenko Blahovský, majiteľ taxislužby.   /*banner*/ Vozidlo Air Taxi v Detve sa združuje na autobusovej a vlakovej stanici, ako aj pri nákupných centrách, odtiaľ je však vozidlo k dispozícii zákazníkom v celom regióne. Ako každá iná práca, aj tu sa občas naskytne úsmevná príhoda. Zdenko Blahovský spomína na jednu z nich: ,,Aj taxikári zažijú sem-tam humorné scény. Napríklad kolegovi nastúpil do auta klient, ktorý chcel odviezť do Prahy. Vodič ho taktne upozornil, že taká vzdialená cesta bude drahá. Nakoniec z toho vysvitlo, že išlo o obec Prahu pri Lučenci..." Air Taxi ponúka aj rôzne zľavové programy - výhodné sú najmä pre seniorov, či pri doprave k lekárovi so zľavou 50 % - viac na http://airtaxislovakia.com/  KONTAKT - 0910 888 250

  • Ľubomíra Straku chcú...

    V Korytárkach chce skupina občanov odvolať starostu. Petíciu za vyhlásenie referenda za jeho odvolanie, chcú predložiť na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Na petičných hárkoch majú dnes 264 podpisov, obec má pri tom asi 800 obyvateľov s hlasovacím právom. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali iniciátori petície, v obci sa za sedem rokov, ako je starostom Ľubomír Straka, urobilo veľmi málo. Podľa člena petičného výboru Romana Malatinca súčasná hlava obce v podstate len dotiahla projekty, ktoré jej už rozbehnuté zanechal predchádzajúci starosta. Korytárky sa podľa neho na rozdiel od okolitých obcí ani nezapájali do eurofondových výziev, pri tom potrebujú rekonštruovať viaceré cesty, dobudovať kanalizáciu či stavať byty pre mladé rodiny.  Ako uviedol predseda petičného výboru Rastislav Bystriansky, v najbližšom čase skončí pre nezáujem miestnych aj málotriedna základná škola, ktorá fungovala v obci od roku 1936. Starosta podľa neho urobil len málo pre jej zachovanie a získanie dobrých pedagógov. /*banner*/ Starosta Ľubomír Straka však hovorí, že obec robí všetko, čo v rámci svojich možností môže. "Napríklad čo sa týka dobudovania kanalizácie, tých možností, ako získať peniaze veľa nie je, keďže do výziev na čerpanie peňazí z eurofondov sa mohli zapojiť len obce nad 2000 obyvateľov," povedal TASR. Je síce pravda, že obec nestavala nájomné byty, ako susedný Kriváň či Hriňová, vytvorila ale podľa neho podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, kde sa za uplynulých niekoľko rokov postavilo 17 nových domov. Škola aj pre znižujúci sa počet obyvateľov a blízkosť veľkých škôl v Kriváni a Hriňovej smeruje ale k zániku. Členovia petičného výboru chcú, aby starosta zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s bodom posúdenia petície a vyhlásenia referenda ešte v auguste. Straka však tvrdí, že mu to zákon neumožňuje a vec sa prerokuje až na riadnom obecnom zastupiteľstve v septembri. Sám si myslí, že všetko je len iniciatívou jedného človeka, ktorý kandidoval spolu s ním na starostu a neuspel. ZDROJ: TASR foto: Priekopník

  • BLOG: Žijeme v jedno...

    Milujem Detvu. V Detve som sa narodila, prežila prevažnú časť svojho života. Akurát som pred určitým časom vymenila panelákový byt za rodinný dom. Bez uvažovania odísť z „môjho“ mesta. Veď tu máme všetko pre bežný život – prácu, škôlky, školy, lekárov (aj keď nejakí špecialisti navyše by sa zišli), šport, kultúru (milujem kino – aj to naše!), slávnosti, obchody, akcie... Samozrejme okrem toho všetkého máme aj svoje starosti, problémy, ktoré treba riešiť. Platíme dane, poplatky – aj nášmu mestu. No nemáme rovnaké podmienky na život.      Pri osídľovaní Krpeľného vŕšku v 80-tych rokoch minulého storočia boli ulice naprojektované spôsobom, ktorý vtedy asi nerátal s takým množstvom ľudí, áut a technickým vybavením, že sa nič nezdalo nemožné a všetko sa dalo. Aj vyvážať komunálny odpad. Stačilo vyložiť „kuka nádobu“ pred dom na ulicu a pracovníci koše bez problémov vyprázdnili (a to neboli ani kontajnery na kolieskach!)          Pred časom sme sa obyvatelia Okružnej ulice v Detve (resp. jej priľahlých slepých ulíc) začali trápiť s novým problémom, ktorý tu za roky nášho života nebol. Zamestnanci Technických služieb nám odmietli vyprázdňovať kontajnery s bioodpadom, dokonca po poslednom vývoze zostali bez povšimnutia aj kontajnery s komunálnym odpadom!      Na základe mailových i telefonických upozornení na nedostatočné plnenie povinností zo strany Technických služieb ohľadom vývozu sa začiatkom júna konala obhliadka miesta uloženia kontajnerov určených na vývoz za účasti pánov z TS i Mesta. Pri obhliadke bolo konštatované, že nie je jednoduché uložiť kontajnery s bioodpadom v podvečer vývozu (keďže prevažná väčšina obyvateľov odchádza do práce a vyprázdňovanie kontajnerov nesleduje v priamom prenose, iba nájde vyprázdnený kontajner) a následné uloženie vyprázdnených kontajnerov na miesto, kde by nezavadzali, resp. neobmedzovali dopravu a neodpudzovali svojím pachom okoloidúcich. Vzhľadom na tieto skutočnosti nám bol prisľúbený vývoz kontajnerov na bioodpad v plánovanom termíne za zachovania starých podmienok (kontajner vyložený pred vlastný dom).  K tomuto však napriek prísľubu nedošlo a my sme pred domami opatrovali mesiac starý bioodpad (vzhľadom na teplo, kvalitu a obsah kontajnera si vie čitateľ iste predstaviť tú úžasnú arómu, ktorá sa okolo šírila, o rozmnoženom hmyze nehovoriac). Na základe telefonických upozornení  bol bioodpad vyvezený v náhradnom termíne. Pri ďalšom riadnom termíne vývozu bioodpadu sa situácia zopakovala. Na telefonáty kompetentní  buď nereagujú, alebo sa vyhovárajú navzájom – Mesto na TS, TS na Mesto. Je na mieste spomenúť, že o nevyvezení kontajnera rozhoduje zamestnanec, ktorý si neplní svoje povinnosti a len tak sa rozhodne, ktorý kontajner z ulice vysype, ktorý nechá bez povšimnutia. Keby som toto robila svoju zamestnávateľovi ja, asi už nemám prácu. A to sú vraj úrady práce plné čakateľov na pracovné miesto. /*banner*/      Tak ako ostatní obyvatelia Detvy i my platíme poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. V zime sa do našej ulice málokedy dostaví odhŕňač snehu, do slepých ulíc už vôbec. Zimná údržba je len v našej kompetencii, napriek tomu sme nikdy nežiadali žiadne úľavy na dani.     Zberné nádoby na triedený odpad sú pred každým panelákom, my svoj triedený odpad (tí, ktorým nám záleží na životnom prostredí) vozíme do vzdialených kontajnerov na Agátovej ulici, resp. na Dolinky. Tiež nežiadame o zľavy na poplatkoch.      Zber bioodpadu sme uvítali, nakoľko domy produkujú neporovnateľne väčšie množstvo bioodpadu zo záhrad a pozemkov ako byty, nerátali sme však s ľahostajnosťou kompetentných, macošským prístupom k časti rodinných domov a neriešením vzniknutého problému, ktorý vlastne ešte vlani problémom nebol. Mysleli sme, že pomôžeme mestu, keď už máme tú „bioplynku“ a aspoň nie sme ako na Luníku IX. v Košiciach. Len neviem, či  si to všetci uvedomujeme.      V prípade nevyriešenia problému s vývozom bioodpadu, resp. najnovšie aj komunálneho odpadu budeme žiadať o vydanie nového VZN, v ktorom budeme požadovať zľavy z poplatku za KO. V niektorých mestách za triedený odpad platia obyvateľom, nie obyvatelia mestu. Prípadne sa „znížime“ k riešeniu medializáciou problému. Anna Váleková

  • Šport

  • 5. miesto detviansky...

    Už po tretíkrát v rade sa detvianski hokejbalisti zúčastnili prvý júlový týždeň 2017 medzinárodného turnaja Orava Cup v Dolnom Kubíne za finančnej podpory mesta Detva. Po predchádzajúcom 15. a 9. mieste skončili tento rok na 5. mieste. Dočkajú sa budúci rok konečne medaily pre Detvu? Prvý zápas odohrala Detva proti Oravskej Polhore, s ktorou ukončila predchádzajúci ročník prehrou 1:2. Ani tentokrát sa detvianskym chlapcom nepodarilo zvíťaziť a so súperom sa rozišli zmierlivo remízou 1:1. Druhý zápas si Detvania poradili s Banskou Bystricou hladko 6:1. Tretí zápas Detva prehrala s domácim tímom Draci 0:2 ale aj napriek prehre postúpila do štvrťfinále. Vo štvrťfinále odohrala Detva výborný zápas proti talianskemu tímu Asiago Hockey, no Taliani boli nad ich sily a prehrali 0:3. V boji o umiestnenie zdolala Detva tím Santa Monica 5:0 a ukončila tak účinkovanie na 3. ročníku Orava Cup 2017 na peknom 5. mieste. Víťazom turnaja sa stal tím Asiago Hockey z Talianska. /*banner*/ V tíme Detvy sa objavil na súpiske Martin Pospíšil, ktorý reprezentoval Slovensko aj na tohtoročných majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov. Všetci chlapci však vytvorili skvelú partiu, čo sa prejavovalo na hernej pohode počas celého turnaja.    Turnaj sa vydaril a každým rokom stúpa Detva o priečky vyššie. Hokejbalový klub Detva verí, že budúci rok sa bude tešiť z prvej medaily pre detviansky hokejbal. Zostava Hokejbalového klubu Detva: Marek Kučera, Michal Kučera, Matej Lešánek, Peter Baláž, Viktor Čajkovský, Vladimír Virgula, Martin Pospíšil, Michal Pospíšil, Jakub Hnatkovič, Alex Hnatkovič, Rastislav Šatan, Peter Mitter, Peter Dvořák, Jakub Ištván, Gabriel Gažo, Lukáš Lalík, Milan Beľa. Tréner: Miroslav Dvořák Podujatie bolo spolufinancované z rozpočtu mesta Detva. Text a foto: Jozef Babiak

  • Klub HC 07 Detva pre...

    Hokejový klub HC 07 Detva predstavil nové dresy. Vracia s k pôvodným farbám čierno-žltým. Dôvodom je aj nový významný sponzor - PPS Detva. Medzi hlavných partnerov klubu patrí aj mesto Detva. HC 07 Detva nahradí v nadchádzajúcej sezóne v extralige MHC Martin. /*banner*/ 

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3