s DTonline.sk

História

  • Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko.  Neskôr tu vznikok kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu Johanitov (neskôr sa začali nazývať  Maltézski rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe -  Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou),  pokračoval neskôr ako veľmajster v rytierskom ráde -  Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje  Žigmund Luxemburský  a dáva ho prestavať  na poľovnícky zámok.  Uhorský  kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ  Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu.  Neskôr Žigmund dáva zámok  do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti.Obľúbeným miestom oddychu je zámok  i za vlády  kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali  totiž množstvo príležitostí na oddych a  poľovačky. /*banner*/ V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.   grandviglas.sk

    23. januára 2016 20:01
  • Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Medzivojnová hospodárska situácia v 1. ČSR bola obtiažna. Republika zažila dve vlny hospodárskej krízy. Prvá vypukla začiatkom 20. rokov, nakoľko staré trhy z čias monarchie boli stratené kvôli vzniku hraníc medzi nástupníckymi štátmi monarchie. Druhá, omnoho silnejšia vlna prišla spoza veľkej mláky po krachu burzy v New Yorku.  Situácia v Detve bola veľmi zlá. Nezamestnanosť, bieda, hlad a nakoniec vysťahovalectvo. Obec sa snažila riešiť tento problém aj veľkou verejnou investíciou - reguláciou Detvianskeho potoka. Vo februári 1932 bol v Banskej Bystrici dokončený projekt hradenia Detvianskeho potoka. Dokumentácia obsahuje fyzicko - geografickú charakteristiku Detvianskeho potoka, dôvodovú správu potreby projektu a návrhy technického riešenia regulácie potoka. Návrh počítal hlavne s vyrovnávaním oblúkov a na každých 100 m vybudovať „stupne“ (rezervoáre). Celkovo bola vyčíslená suma na reguláciu Detvianskeho potoka na 680 000 Kč. V súvislosti s reguláciou potoka sa objavil aj škandál ohľadne najímania robotníkov. Krajinský všeobecný sprostredkovateľský úrad práce vo Zvolene konštatoval, že k regulácii potoka sú prijímaní zámožnejší občania z lazov. Vyzval obec Detvu, aby v prvom rade boli zamestnávaní nezamestnaní robotníci, ktorí sú nemajetní a majú početné rodiny. /*banner*/ V Detve vyskytovali sa aj prípady podpaľačstva – požiarmi spôsobená škoda sa odhadovala na 300 000 Kč, preto obec nariadila občanom nočné stráženie. Na podnet požiarnikov obecná rada rokovala aj o perspektívnom vybudovaní vodnej požiarnickej nádrže (rezervoára), ktorá by cez leto slúžila aj ako kúpalisko pre domácich a prípadne aj pre návštevníkov. Národohospodárska župa Stredoslovenská 9. júna 1933 oznámila obci Detva, že jej žiadosť o výstavbu bazéna pre kúpalište a požiarnu ochranu pri regulácii potoka podporí pri Ministerstve zemědelstva v Prahe. Technicko – ekonomická kolaudácia prác na Detvianskom potoku pod dozorom Ing. Z. Váleka bola vykonaná 13. novembra 1934. Nakoľko Detva financovala reguláciu potoka aj z peňazí určených na stavbu škôl, meškali termíny dokončenia jednotlivých objektov – konkrétne budovy Štátnej ľudovej školy na Kostolnej. Tento bol asi najväčším negatívom veľkej verejnej investície, ale bol nevyhnutnosťou, nakoľko mnohým rodinám uľahčil existenciu v čase kulminácie hospodárskej krízy. Regulácia avšak Detvu neochránila úplne, mestečko postihla 21. mája 1936 veľká prírodná katastrofa. Strhla  sa veľká prietrž mračien, ktorá spôsobila veľké škody. Voda zobrala dva mosty a poškodila značne cesty v blízkosti Detvianskeho potoka. Obec nemala na tieto opravy finančné prostriedky, po dohode s Okresným úradom vo Zvolene škody po lokálnej povodni odstraňovali nezamestnaní, ktorí dostávali za prácu chlieb.  autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)      

    29. decembra 2015 15:00
  • Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Impulzom pre budovanie sídliska v Detve bol začiatok výstavby závodu PPS.  Od roku 1950 do roku 1958 sa dokončila väčšina plánovanej I. etapy, ktorá zahrňuje prakticky dnešnú Štúrovu ulicu. Zámer vybudovať veľké námestie v priestoroch dnešného parku pred DK AS nebol realizovaný. Rozhodlo sa o vybudovaní dvoch dnešných ulíc - Obrancov mieru a M.R. Štefánika. Tie mali byť stavané kolmo na I.etapu. Naprv bolo postavených 9 bytoviek, dnes naľavo od hlavnej cesty, deviata rovnobežne so Štúrovou ulicou (bytovka oproti Skale). Projekt bol vypracovaný v roku 1958. Nové paneláky už neboli stavané pomocou tehál (ako napr. Učko), ale zrýchleným procesom panelovej výstavby. K 9 panelovým bytovkám pribudli 3 "vežáky", ktoré mali pôvodne na prízemí maž priestory pre predajne rozličného tovaru. Od toho bolo nakoniec upustené a zostali čisto obytné domy.  /*banner*/ V roku 1969 začala "stavebná kolonizácia" Krpeľného vŕšku. Bolo postavených prvých 10 domov typu Atria. Celkovo výstavba na Krpeľnom vŕšku pozostávala z dvoch etáp. V prvej sa vybudovali inžinierske siete, cesta cez vrchol od slobodární (T-20, dnes rómske bytovky) po letný štadión. V priestore dnešnej Jánošíkovej ulice sa plánovalo vybudovať obchodnú zónu s predaňami, kaviarňou a reštauráciou, s panorámou na sídlisko.   Budovanie sídliska neprebiehalo bez problémov. Archívne materiály vtedajšieho MNV Detva obsahujú množstvo materiálu, ktorý hovorí o veľkých problémoch s vykurovaním, zásobovaním vodou a nedostatočnými kapacitami. Na úrovni MNV a ONV bolo niekoľko vážnych jednaní o nápravách a ďalšom vývoji budovania socialistického sídliska v Detve. V roku 1962 bola prijatá Koncepcia výstavby sídliska do roku 1970 (III. etapa). Ako prvé bolo dohodnuté ďalšie budovanie vodovodov, kanalizácie, verejného osvetlenia a predajní spotrebného tovaru.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    23. novembra 2015 18:08
  • Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Architektonicky najzaujímavejšia budova v Detve má 20 rokov. Budovu Slovenskej sporiteľne navrhol Ing. arch. Jozef Gábriš. Architektonické riešenie budovy je moderné s mnohými dynamickými prvkami. Strecha je pokrytá trávnikom a krovinami, čo je na slovenské pomery priskorý náznak ekologického prístupu. V Detve podobná budova nie je. Celková investícia sa vyšplhala na 700 - tisíc slovenských korún. Budovu otvorili pre verejnosť 14. septembra 1995.   /*banner*/ autorský článok DTonline.sk

    14. novembra 2015 22:56
  • Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    V histórii Detvy môžeme analyzovať viacero významných medzníkov. Ale tie najvýznamnejšie sú dva - založenie Detvy ako osady vígľašského panstva  a rozhodnutie vlády o vybudovaní strojárskeho závodu. Prvé rozhodnutie je pochopiteľne dôležité, pretože bez neho by sa história Detvy nezačala písať. Druhé je svojou dôležitosťou významné preto, že naštartovalo najvýznamnejšiu zmenu Detvy v celej jej celej histórii. Do roku 1950 bola Detva chudobno roľníckou obcou, s malým kompaktným centrom a rozľahými lazmi. Jadro Detvy spočívalo v zástavbe kolmo na tok Detvianskeho potoka od Novejvsi (historický gramatický tvar) po Konôpkovu pílu (dnešná píla na moste nad autoservisom). Jadro obce malo dve centrá, oblasť dnešného Námestia SNP a úsek od kostola po bývalú synagógu. Práve druhá časť mala byť podľa Smerného úzémného plánu z roku 1950 určená pre námestie s pešou zónou. Hneď po vojne riešiel Mestský národný výbor pozemky pod individuálnu bytovú výstavbu. Tu vznikol základ nových ulíc ako Hviezdoslavova, Jesenského, či Hollého. Práve v týchto lokalitách, smerom na východ od jadra sa začala Detva urbanisticky rozširovať. Nesmierne dôležitým rozhodnutím bolo vybudovanie strojárskeho závodu. Významná osobnosť Detvy Ján Kvietok (učitel, kronikár, tajomník MNV) už v roku 1945 odporúčal vedeniu obce rokovať s vládou o pridelení podniku zo sudetských krajov (z území obývaných Nemcami v českom  pohraničí) do Detvy. Vláda nakoniec rozhodla v náš prospech a v našom regióne sa začal od roku 1950 stavať nový podnik - najpv s názvom Vígľaš - Husová (investor ČKD Sokolovo) , neskôr Leninove závody Vígľaš Husová (investor Tatřa Kopřivnice, neskôr Škodove závody Plzeň) a nakoniec od roku 1954 závod Podpolianske strojárne Detva. /*banner*/ V Detve žili prevažne roľníci, preto od začiatku roka 1950 sa začali pravidelne organizovať turnusy na preškoľovanie miestnych ľudí na strojársku výrobu. Nakoľko nový podnik potreboval množstvo robotníkov, masy ľudí z celého Slovenska začali prichádzať do Detvy. Z tohto dôvodu sa rozhodlo vybudovať v Detve moderná socialistické sídlisko. Lokalita pre sídlisko mala byť určená medzi pohorím Rohy a Voliarkami. Existuje viacero variantov výstavby sídliska v Detve (A-D). Základnou myšlienku je aleb budovanie sídliska v smere od štátnej cesty Zvolen - Lučenec, smerom k historickému jadru obce. Výškové budovy mali pôvodne byť vystavané v tejto lokalite, pri štátnej ceste, kým ďalšia výstavba smerom k jadru obce by sa mala znižovať na úroveň rodinných domov.  Prvá etapa výstavby sídliska sa začala budovať v rokoch 1950 - 1958. V tejto etape sa vybudovali dnešná Štúrova a Záhradná ulica. Je to jasne vidieť aj podľa architektúry (napr. II.ZŠ a "Učko"), ktoré patria k typickej predpanelovej povojnovej architektúre. Podobné objekty sú časté v mestách napr. Veľký Krtíš, či Handlová. Ako prvé sa vystavali dve časti - západný okrsok (T-20) a východný okrsok (Dom kultúry a okolie, II.ZŠ). V tomto období malo pred Domom kultúry existovať priestranné námestie, s dvoma obchodnými domami, pešou zónou a centrálnym pomníkom venovaným 2.svetovej vojne. Pre predstavu, námestie malo byť veľké približne od predajní pri DK AS (bývalá obuv), po budovu CVČ Trend. Kompetentní v zmysle lokalizácie sídliska PPS v Detve urobili závažnú chybu. Cesta do závodu viedla 8 km okľukou okolo pohoria Rohy, čo boli výdavky navyše. Zámer vybudovať cestu cez Zapriechody bol zamietnutý, ako ekonomicky nevýhodný. Preto sa v roku 1954 uvažovalo o dokončení prvej etapy sídliska v Detve a ukončiť toto stavebné dielo. Malo sa začať stavať sídlisko vo Vígľaši (na poliach na Pstruši). Nakoniec sa ale predsa rozhodlo budovať ďalej sídlisko v Detve. Druhá etapa začala v roku 1958.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    13. novembra 2015 22:00
  • Ako sa Detva stala súčasťou Československa 1918-1938

    Ako sa Detva stala súčasťou Československa 1918-1938

    V týchto dňoch si pripomname výročie vzniku 1. Československej republiky. Ako pád monarchie a vznik republiky prebiehal v Detve? Jeseň 1918 patrí medzi významné obdobia v histórii Slovenska. Ešte v októbri 1918 sa v Detve obecné orgány zaoberali bežnou administratívou, ktorú určoval stále pretrvávajúci vojenský konflikt. Išlo najmä o rekvírovanie potravín pre vojsko, ktoré museli detvianski gazdovia odovzdávať v určených množstvách v Banskej Bystrici. Jesenné udalosti v Detve v roku 1918 boli poznačené živelnosťou. Tzv. buržoázia si na ochranu svojich majetkov pred revolučnou vlnou zorganizovala platenú židovskú gardu z Lučenca. Počas týchto nepokojov zahynuli štyria občania Detvy. Maďarské úrady a maďarské vojsko boli tvárou v tvár novej situácii v Uhorsku bezradné. Vôbec prvým nemaďarským dokumentom z roku 1918 obsahujúcim nádych nových zmien je list detvianskemu Obecnému výboru od Miestnej Slovenskej národnej rady zo Zvolenskej Slatiny z 29.11.1918. V liste sa okrem iného píše: ,,Preto úctivo vyzývame, aby ste zriadili ako my u nás v Slatine miestnu Slovenskú národnú radu a tá sa pripojila a podrobila SNR v Turčianskom sv. Martine. Potom z mládeže utvorili sme Národnú gardu, ktorá stráži nad poriadkom v obci. Bratia Slováci, susední státni občania detvianski. Ukážte, že vo vás žije ešte duch slovenský, utvorte si SNR a sriaďte di Národnú gardu! Staré veci pominuli, všetko nové bude medzi Slovákmi!“  Dá sa teda povedať, že koncom novembra dorazil do Detvy prvý kontakt s novou Československou republikou. Navyše, koncom novembra obdržala maďarská vláda príkaz od francúzskej vlády, aby opustila slovenské územie, začiatkom decembra bola stanovená demarkačná línia medzi Československom a Maďarskom. Vnútorné riešenie situácie na Slovensku zaisťoval „Zákon o mimoriadnych opatreniach na Slovensku“, prijatý Národným zhromaždením 10.decembra 1918. Tento zákon zriadil Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, pod vedením Dr. Vavra Šrobára. /*banner*/ Prvé riadne zasadnutie miestnej SNR v Detve sa konalo 14.januára 1919. Na stretnutí sa uznieslo, že obec Detva vyplatí gardistov za službu od 21.12.1918 do 20.1.1919 z obecnej kasy. Po refundácii od nových štátnych orgánov budú peniaze vrátené do rozpočtu obci. Ďalej sa miestna SNR uzniesla, že obilie, ktoré malo byť podľa maďarského zákona odovzdané úradom, má byť prerozdelené občanom. Mala o tom rozhodnúť komisia v zložení: Juraj Murín, Mikuláš Chamula, Martin Sarvaš, Juraj Purdek, Juraj Lakota, Ján Kružliak, Juraj Fekiač Beličiak, Matúš Palko, Matúš Vilhan Riečkár, Juraj Godnáš, Matúš Klupčiak, Ondrej Lupták, Ján Murín, Ján Melich, Juraj Stehlík ml, Jozef Lakota. Takisto sa mal prerozdeliť aj ovos uložený u židovského obchodníka Kohna. Politickým vodcom v Detve bol veľkostatkár Vojtech (Béla) Lassovszký. autorský článok DTonline.sk (text je súčasťou pripravovanej monografie Detva v 20.storočí)  

    27. októbra 2015 19:49
  • Zabudnutý hrdina - kaplán Veselý zo Zvolenskej Slatiny

    Zabudnutý hrdina - kaplán Veselý zo Zvolenskej Slatiny

    Rímskokatolícky kaplán Ľudovít Veselý pôsobil v rokoch 1940-1944 vo Zvolenskej Slatine. Napriek tomu, že to bol kňaz - rebel, patrí dozaista k hrdinom humanizmu a protihitlerovského odboja. Ľudovít Veselý sa narodil 28.septembra 1910 slovenským rodičom v Budapešti.  Jeho život formovali hlavne jeho rodičia – otec so silným ľavicovým cítením a matka, silná katolíčka. Práve vďaka nej sa stal Ľudovít v roku 1932 rímskokatolíckym kňazom. V rokoch 1936-1939 pôsobil v duchovnej službe československej  armády. V duchovnej službe pokračoval aj v slovenskej armáda po vzniku slovenského štátu, ale až do incidentu s ministrom vnútra Šaňom Machom. Počas pobytu v Tatrách odmietol pozdraviť vrcholného predstaviteľa HSĽS nasledovnými slovami: ,,predsa dôstojník nebude zdraviť nejakého gardistu...“ Tento čin patrí k najvýznamnejším verejným kritikám Hlinkovej gardy a jej predstaviteľov. Veselý bol preradený ako kaplán do Zvolenskej Slatiny. Tu sa ihneď zapísal v dobrom. Ľudia, dokonca miestni evanjelici chodili na jeho kázne, ktoré boli ľudské, pravdivé a normálne. Sám Veselý sa spriatelil so svojim evanjelickým kolegom, čo v tom čase sa rátalo takmer ako zrada, nie ako ekumena. Kritici Veselého ho hania za to, že holdoval omšovému vínu, kartám a dokonca ženám. Jeho čas avšak prišiel v roku 1942 a v roku 1944. /*banner*/ V marci 1942 sa na Slovensku začali deportácie židovských spoluobčanov do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Slovenský štát sa zbavil takmer 60 tisíc detí, dospelých a starcov, ktorí boli vinní len jediným – narodili sa ako Židia. Napriek tomu existovala možnosť zachrániť sa. Ľudáci nemohli poslať na smrť lekárov, právnikov, inžinierov, nakoľko by tým utrpel samotný štát, ten sa jednoducho nemohol zbaviť významných a vzdelaných členov spoločnosti. Takýto ľudia dostali rezortné, alebo prezidentské výnimky, ktoré ich chránili až do potlačenia Povstania na prelome októbra a novembra 1944. Druhou možnosťou zachrániť sa bolo, že Židia sa vzdali svojej viery a prijali kresťanský krst. Väčšinou Židov krstili evanjelickí a gréckokatolícki kňazi, ktorí kritizovali Slovenský štát a katolícku špičku štátu za nehumánnosti. Kaplán Ľudovít Veselý bol výnimkou. Pokrstil viacerých, napríklad židovskú rodinu Kohnovcov. Na osobnú zodpovednosť vymazal staré záznamy krstov v matričnej knihe, kde dopísal členov spomínanej rodiny, nakoľko Židov prekrstencov chránili krsty prijaté len pred vznikom Slovenského štátu, t.j. pred 14.marcom 1939. Veselý bol aktívny aj v odboji. Cez jeho faru boli údajné distribuované zbrane a materiál pre podzemný odboj. Po vypuknutí Povstania sa hlásil v Banskej Bystrici a bojoval ako spravodajský dôstojník. Po potlačení Povstania sa skrýval v kňažskom seminári v Banskej Bystrici, ale po udaní ho nacisti chytili. Gestapo ho mučilo a na prelome rokov 1944/1945 ho zastrelilo ranou do tyla v Borinách pri Kováčovej. Jeho telo našli v masovom hrobe vedľa Kohnovcov, ktorých svojho času sám zachránil. Keď vznikla myšlienka umiestniť pamätnú tabuľu Veselému na budove fary vo Zvolenskej Slatine, vtedajší biskup Rudolf Baláž to zamietol. Azda s nasadením vlastného života nezachránil mnoho životom v mene lásky k blížnemu? Nakoniec bola jeho pamätnú tabuľu umiestnili na obecnom úrade.  autorský článok DTonline.sk

    25. októbra 2015 20:55
  • Americkí špióni ničili polia v Detve mandolínkami

    Americkí špióni ničili polia v Detve mandolínkami

    Posledné zasadanie obnoveného národného výboru pod vedením DS sa uskutočnilo 12.februára 1948. Tento výbor bol po „Víťaznom februári“ rozpustený a nahradený DMSK – Dočasnou miestnou správnou komisiou. Februárové zmeny vo vláde ČSR a faktické prebratie moci komunistami sa v Detve nijako zvlášť neprejavilo, okrem už spomínaného rozpustenia národného výboru. Politická moc bola sústredená po novom v rukách Mestského národného výboru pod vedením Jozefa Vidiečana, výboru a pléna MNV. To, že sa politické časy zmenili možno demonštrovať viacerými drobnými aktmi. Napríklad každé zasadnutie pléna MNV začínalo okrem hymny ČSR aj hymnou ZSSR, alebo podpismi členmi pléna MNV v Detve pod „zdravicu k 70.narodeninám generalissima Stalina“. /*banner*/ Medzi popredných nepriateľov komunistického režimu patrili cirkvi. V Detve sa upriamila pozornosť na majetky rímskokatolíckej cirkvi. 16.mája 1949 sa uznieslo, že budú znárodnené majetky miestnej rímskokatolíckej cirkvi – išlo najmä o pôdu. Celkovo bola rozloha pôdy v majetku rímskokatolíckej cirkvi 124 ha. Zástupcom za cirkev na tomto jednaní bol bývalý dlhoročný starosta Juraj Fekiač. Podarilo sa presadiť, aby si cirkev v Detve mohla ponechať 30 ha pre vlastnú potrebu. V tomto období sa zostroval aj boj proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi komunistického režimu. Novú časť Detvy, kde sa realizovala výstavba rodinných domov pomenovali na znak solidarity s KĽDR Korea. Dnes už úsmevne pôsobí aj mimoriadne zasadnutie pléna MNV v auguste 1953, keď sa riešila záškodnícka činnosť amerických špiónov proti socialistickému poľnohospodárstvu. Išlo o rozšírenie škodlivého hmyzu – mandolíny zemiakovej a priasterníka amerického. Bola ustanovená komisia, ktorá mala každých 14 dní kontrolovať polia a podávať hlásenia. Kontrolám sa mala venovať náležitá pozornosť. 19.decembra sa konala v Detve verejná manifestácia proti remilitarizácii „revanšistického a fašistického západného Nemecka. autorský článok DTonline.sk (text je súčasťou pripravovanej monografie Detva v 20.storočí)  

    13. októbra 2015 18:52
  • Najdlhšie v Detve ordinujú Slašťan, Pivolusková a Šabatová

    Najdlhšie v Detve ordinujú Slašťan, Pivolusková a Šabatová

    Liečia nás roky. Deti, dospelých, starých. Bežné choroby, ale i tie vážne. Viete ale, koľko rokov už ordinujú v Detve? Prinášame prehľad pôsobenia niektorých lekárov v Detve. Prvým vyštudovaným lekárom v Detve bol Čech MUDr. Jindřich Kaufman. Pôsobil v Detve od roku 1906 do roku 1936. Kaufamana nahradil MUDr. Štefan Králik, známy aj ako umelec, napísal medzi inými aj Buky podpolianske. Počas vojny a krátko po nej v Detve ordinoval MUDr. Andrej Kuzma. Začiatkom 50.rokov bol v systéme zdravotníctva na Podpoľaní zavedený obvodový systém. Rástol počet obyvateľov vďaka výstavbe závodu PPS a sídliska, s čím rástol aj počet obvodných lekárov. Zo súčasných praktických lekárov pre dospelých najdlhšie ordinuje v Detve MUDr. Matúš Záchenský, od roku 1990. Od roku 1992 ordinuje MUDr. Kamil Arnold, ktorý prišiel do mesta zo závodnej ambulancie. MUDr. Ján Lukáč pôsobí v Detve tiež od roku 1992. Po úmrtí MUDr. Juraja Fekiača, prebral jeho obvod MUDr. Jozef Golian, neskôr od roku 2009 ho nahradila MUDr. Mária Cibuľová. Do Detvy prišiel ako zatiaľ posledný ordinovať MUDr. Štefan Krnáč, ktorý pôsobí aj v Hriňovej. Najdlhšie ordinujúcim lekárom pre deti a dorast MUDr. Anna Pivolusková, ordinuje od roku 1969. Po nej je to MUDr. Juraj Hraško, ktorý ordinuje od roku 1973. Druhou najdlhšie ordinujúcou lekárkou pre deti a dorast je MUDr. Alena Kanková. MUDr. Eva Arnoldová sa venuje zdraviu detvianskej mládeži od roku 1979. Oproti svojim kolegom krátko ordinuje MUDr. Eva Martuliaková, len od roku 2010. Z lekárov špecialistov sa od roku 1978 venuje gynekológii MUDr. Ján Spodniak. Dlhé roky viedol aj pôrodnicu v Detve. Chirurgii v Detve sa venuje MUDr. Juraj Šaling, od roku 1998. Je v poradí 16 chirurgom v Detve. Ortopéd MUDr. Miroslav Adamec pôsobí v Detve o roku 1997. Prvé dva roky bol riaditeľom polikliniky, od roku 2000 pracuje ako súkromný ambulantný ortopéd. MUDr. Eva Šabatová z ušno-nosovo-krčnej ambulancie ordinuje od roku 1971. /*banner*/ Zdraviu očí sa venujú v Detve od roku 1996 MUDr. Monika Grossová a neskôr prišla aj MUDr. Eva Fízeľová. V starej Detve to je MUDr. Juraj Dlhopolček. V internej ambulancii pôsobí o roku 2003 MUDr. Ivetta Rakická, neskôr sa k nej pridala aj MUDr. Tatiana Pauerová. Kardiológii sa v Detve venuje MUDr. Milota Kašicová. V roku 2003 na miesto neurológa nastúpil MUDr. Štefan Cifra. Kožnú ambulanciu od roku 2002 vedie MUDr. Dušana Ježíková. Psychiatriu v Detve do roku 2012 viedla MUDr. Naďa Danková, po tomto rou MUDr. Martina Kminiaková. Od roku 2011 má Detva aj urologickú ambulanciu, ordinuje tu MUDr. Ján Farkas. K najmaldším špecialistom patria psychológovia Mgr. František Nociar a Mgr. Stanislava Grznárová.   Osobitou kapitolou sú stomatológovia v Detve. Najdlhšie ordinuje MUDr. Milan Slašťan a to od roku 1969. Dlhé roky majú svoje stomatologické ambulancie v Detve títo zubári: MUDr. Vladimír Hančinský, MUDr. Hedviga Magátová, MUDr. Erika Hegedüšová, MUDr. Stanislav Matoušek, MUDr. Iveta Matoušková a MUDr. Dušan Lehotský. autorský článok DTonline.sk

    10. októbra 2015 10:30
  • Povstalecká prehliadka z roku 1944 je dodnes výnimočná

    Povstalecká prehliadka z roku 1944 je dodnes výnimočná

    K najvýznamnejším udalostiam v Detve počas Slovenského národného povstania patrila prehliadka partizánskych a povstaleckých vojenských jednotiek 1. októbra 1944, na ktorej sa zúčastnili aj predstavitelia Slovenskej národnej rady a najvyšší velitelia SNP. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá vznikla z organizátorskej partizánskej skupiny, vyslanej na Slovensko Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia. Pôvodná skupina mala len 11 účastníkov, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách. Stálym prílevom nových dobrovoľníkov sa počet partizánov skupiny zväčšil natoľko, že sa 23. augusta 1944 v Turci (Slabiňa a Slabinský Podzámok) premenovala na partizánsku brigádu, ktorá zohrala veľmi významnú úlohu pri oslobodzovaní. Pozornosť obyvateľov Detvy vzbudzovali aj nastúpení francúzski partizáni. Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. /*banner*/ Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné. Už na druhý deň po partizánskej svadbe prišiel pre prvú partizánsku brigádu na Detvu rozkaz, aby 10. októbra v pondelok išla smerom na Krupinu, kde nacisti útočiali z Maďarska. Časť brigády v Krupine a okolitých dedinách (Devičie, Hontianske Nemce, Prenčov a Senohrad) niekoľko dní odrážala útoky presily dobre vyzbrojených jednotiek nepriateľa, no situácia bola čoraz kritickejšia. V krutých bojoch tu padol 18. októbra 1944 aj mladomanžel z partizánskej svadby v Detve, štábny rotmajster Viliam Hanák. Po náročných bojoch a veľkých stratách museli povstalecké jednotky ustúpiť cez Slatinské Lazy späť do Detvy a po jej okupácii 25. októbra 1944 do oblasti Nízkych Tatier. Slovenské národné povstanie sa presunulo do hôr, kde boje pokračovali v zimných podmienkach. autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    02. októbra 2015 16:19
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • V Detve funguje nová...

    V Detve začala fungovať nová taxi služba. Oproti súčasnému neoficiálnemu prepravcovi sa Detva a Podpoľanie dočkali prrvej profesionálnej a legálnej taxislužby Air Taxi, so sídlom v Klokoči, odkiaľ pochádza majiteľ Zdenko Blahovský. Spoločnosť ponúka kvalitné a bezpečné cestovanie: ,,v Detve a v okolí začíname a je tu teda zatiaľ jedno osobné 5 miestne auto od skorého rána do posledného večerného vlaku či autobusu. Vieme aj mimoriadne odviesť po objednávke a vzájomnej dohode. V piatok a sobotu sme v 24 hodinovej službe. Vozový park máme samozrejme väčší - aj 5 ,7 a 9 miestne vozidlá. Všetky sú riadne schválené úradom pre dopravu. Sú samozrejme poistené tromi zo zákona stanovenými poistkami, Samozrejmosťou je, že každý vodič je profesionál," hovorí Zdenko Blahovský, majiteľ taxislužby.   /*banner*/ Vozidlo Air Taxi v Detve sa združuje na autobusovej a vlakovej stanici, ako aj pri nákupných centrách, odtiaľ je však vozidlo k dispozícii zákazníkom v celom regióne. Ako každá iná práca, aj tu sa občas naskytne úsmevná príhoda. Zdenko Blahovský spomína na jednu z nich: ,,Aj taxikári zažijú sem-tam humorné scény. Napríklad kolegovi nastúpil do auta klient, ktorý chcel odviezť do Prahy. Vodič ho taktne upozornil, že taká vzdialená cesta bude drahá. Nakoniec z toho vysvitlo, že išlo o obec Prahu pri Lučenci..." Air Taxi ponúka aj rôzne zľavové programy - výhodné sú najmä pre seniorov, či pri doprave k lekárovi so zľavou 50 % - viac na http://airtaxislovakia.com/  KONTAKT - 0910 888 250

  • Ľubomíra Straku chcú...

    V Korytárkach chce skupina občanov odvolať starostu. Petíciu za vyhlásenie referenda za jeho odvolanie, chcú predložiť na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Na petičných hárkoch majú dnes 264 podpisov, obec má pri tom asi 800 obyvateľov s hlasovacím právom. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali iniciátori petície, v obci sa za sedem rokov, ako je starostom Ľubomír Straka, urobilo veľmi málo. Podľa člena petičného výboru Romana Malatinca súčasná hlava obce v podstate len dotiahla projekty, ktoré jej už rozbehnuté zanechal predchádzajúci starosta. Korytárky sa podľa neho na rozdiel od okolitých obcí ani nezapájali do eurofondových výziev, pri tom potrebujú rekonštruovať viaceré cesty, dobudovať kanalizáciu či stavať byty pre mladé rodiny.  Ako uviedol predseda petičného výboru Rastislav Bystriansky, v najbližšom čase skončí pre nezáujem miestnych aj málotriedna základná škola, ktorá fungovala v obci od roku 1936. Starosta podľa neho urobil len málo pre jej zachovanie a získanie dobrých pedagógov. /*banner*/ Starosta Ľubomír Straka však hovorí, že obec robí všetko, čo v rámci svojich možností môže. "Napríklad čo sa týka dobudovania kanalizácie, tých možností, ako získať peniaze veľa nie je, keďže do výziev na čerpanie peňazí z eurofondov sa mohli zapojiť len obce nad 2000 obyvateľov," povedal TASR. Je síce pravda, že obec nestavala nájomné byty, ako susedný Kriváň či Hriňová, vytvorila ale podľa neho podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, kde sa za uplynulých niekoľko rokov postavilo 17 nových domov. Škola aj pre znižujúci sa počet obyvateľov a blízkosť veľkých škôl v Kriváni a Hriňovej smeruje ale k zániku. Členovia petičného výboru chcú, aby starosta zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s bodom posúdenia petície a vyhlásenia referenda ešte v auguste. Straka však tvrdí, že mu to zákon neumožňuje a vec sa prerokuje až na riadnom obecnom zastupiteľstve v septembri. Sám si myslí, že všetko je len iniciatívou jedného človeka, ktorý kandidoval spolu s ním na starostu a neuspel. ZDROJ: TASR foto: Priekopník

  • BLOG: Žijeme v jedno...

    Milujem Detvu. V Detve som sa narodila, prežila prevažnú časť svojho života. Akurát som pred určitým časom vymenila panelákový byt za rodinný dom. Bez uvažovania odísť z „môjho“ mesta. Veď tu máme všetko pre bežný život – prácu, škôlky, školy, lekárov (aj keď nejakí špecialisti navyše by sa zišli), šport, kultúru (milujem kino – aj to naše!), slávnosti, obchody, akcie... Samozrejme okrem toho všetkého máme aj svoje starosti, problémy, ktoré treba riešiť. Platíme dane, poplatky – aj nášmu mestu. No nemáme rovnaké podmienky na život.      Pri osídľovaní Krpeľného vŕšku v 80-tych rokoch minulého storočia boli ulice naprojektované spôsobom, ktorý vtedy asi nerátal s takým množstvom ľudí, áut a technickým vybavením, že sa nič nezdalo nemožné a všetko sa dalo. Aj vyvážať komunálny odpad. Stačilo vyložiť „kuka nádobu“ pred dom na ulicu a pracovníci koše bez problémov vyprázdnili (a to neboli ani kontajnery na kolieskach!)          Pred časom sme sa obyvatelia Okružnej ulice v Detve (resp. jej priľahlých slepých ulíc) začali trápiť s novým problémom, ktorý tu za roky nášho života nebol. Zamestnanci Technických služieb nám odmietli vyprázdňovať kontajnery s bioodpadom, dokonca po poslednom vývoze zostali bez povšimnutia aj kontajnery s komunálnym odpadom!      Na základe mailových i telefonických upozornení na nedostatočné plnenie povinností zo strany Technických služieb ohľadom vývozu sa začiatkom júna konala obhliadka miesta uloženia kontajnerov určených na vývoz za účasti pánov z TS i Mesta. Pri obhliadke bolo konštatované, že nie je jednoduché uložiť kontajnery s bioodpadom v podvečer vývozu (keďže prevažná väčšina obyvateľov odchádza do práce a vyprázdňovanie kontajnerov nesleduje v priamom prenose, iba nájde vyprázdnený kontajner) a následné uloženie vyprázdnených kontajnerov na miesto, kde by nezavadzali, resp. neobmedzovali dopravu a neodpudzovali svojím pachom okoloidúcich. Vzhľadom na tieto skutočnosti nám bol prisľúbený vývoz kontajnerov na bioodpad v plánovanom termíne za zachovania starých podmienok (kontajner vyložený pred vlastný dom).  K tomuto však napriek prísľubu nedošlo a my sme pred domami opatrovali mesiac starý bioodpad (vzhľadom na teplo, kvalitu a obsah kontajnera si vie čitateľ iste predstaviť tú úžasnú arómu, ktorá sa okolo šírila, o rozmnoženom hmyze nehovoriac). Na základe telefonických upozornení  bol bioodpad vyvezený v náhradnom termíne. Pri ďalšom riadnom termíne vývozu bioodpadu sa situácia zopakovala. Na telefonáty kompetentní  buď nereagujú, alebo sa vyhovárajú navzájom – Mesto na TS, TS na Mesto. Je na mieste spomenúť, že o nevyvezení kontajnera rozhoduje zamestnanec, ktorý si neplní svoje povinnosti a len tak sa rozhodne, ktorý kontajner z ulice vysype, ktorý nechá bez povšimnutia. Keby som toto robila svoju zamestnávateľovi ja, asi už nemám prácu. A to sú vraj úrady práce plné čakateľov na pracovné miesto. /*banner*/      Tak ako ostatní obyvatelia Detvy i my platíme poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. V zime sa do našej ulice málokedy dostaví odhŕňač snehu, do slepých ulíc už vôbec. Zimná údržba je len v našej kompetencii, napriek tomu sme nikdy nežiadali žiadne úľavy na dani.     Zberné nádoby na triedený odpad sú pred každým panelákom, my svoj triedený odpad (tí, ktorým nám záleží na životnom prostredí) vozíme do vzdialených kontajnerov na Agátovej ulici, resp. na Dolinky. Tiež nežiadame o zľavy na poplatkoch.      Zber bioodpadu sme uvítali, nakoľko domy produkujú neporovnateľne väčšie množstvo bioodpadu zo záhrad a pozemkov ako byty, nerátali sme však s ľahostajnosťou kompetentných, macošským prístupom k časti rodinných domov a neriešením vzniknutého problému, ktorý vlastne ešte vlani problémom nebol. Mysleli sme, že pomôžeme mestu, keď už máme tú „bioplynku“ a aspoň nie sme ako na Luníku IX. v Košiciach. Len neviem, či  si to všetci uvedomujeme.      V prípade nevyriešenia problému s vývozom bioodpadu, resp. najnovšie aj komunálneho odpadu budeme žiadať o vydanie nového VZN, v ktorom budeme požadovať zľavy z poplatku za KO. V niektorých mestách za triedený odpad platia obyvateľom, nie obyvatelia mestu. Prípadne sa „znížime“ k riešeniu medializáciou problému. Anna Váleková

  • Šport

  • 5. miesto detviansky...

    Už po tretíkrát v rade sa detvianski hokejbalisti zúčastnili prvý júlový týždeň 2017 medzinárodného turnaja Orava Cup v Dolnom Kubíne za finančnej podpory mesta Detva. Po predchádzajúcom 15. a 9. mieste skončili tento rok na 5. mieste. Dočkajú sa budúci rok konečne medaily pre Detvu? Prvý zápas odohrala Detva proti Oravskej Polhore, s ktorou ukončila predchádzajúci ročník prehrou 1:2. Ani tentokrát sa detvianskym chlapcom nepodarilo zvíťaziť a so súperom sa rozišli zmierlivo remízou 1:1. Druhý zápas si Detvania poradili s Banskou Bystricou hladko 6:1. Tretí zápas Detva prehrala s domácim tímom Draci 0:2 ale aj napriek prehre postúpila do štvrťfinále. Vo štvrťfinále odohrala Detva výborný zápas proti talianskemu tímu Asiago Hockey, no Taliani boli nad ich sily a prehrali 0:3. V boji o umiestnenie zdolala Detva tím Santa Monica 5:0 a ukončila tak účinkovanie na 3. ročníku Orava Cup 2017 na peknom 5. mieste. Víťazom turnaja sa stal tím Asiago Hockey z Talianska. /*banner*/ V tíme Detvy sa objavil na súpiske Martin Pospíšil, ktorý reprezentoval Slovensko aj na tohtoročných majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov. Všetci chlapci však vytvorili skvelú partiu, čo sa prejavovalo na hernej pohode počas celého turnaja.    Turnaj sa vydaril a každým rokom stúpa Detva o priečky vyššie. Hokejbalový klub Detva verí, že budúci rok sa bude tešiť z prvej medaily pre detviansky hokejbal. Zostava Hokejbalového klubu Detva: Marek Kučera, Michal Kučera, Matej Lešánek, Peter Baláž, Viktor Čajkovský, Vladimír Virgula, Martin Pospíšil, Michal Pospíšil, Jakub Hnatkovič, Alex Hnatkovič, Rastislav Šatan, Peter Mitter, Peter Dvořák, Jakub Ištván, Gabriel Gažo, Lukáš Lalík, Milan Beľa. Tréner: Miroslav Dvořák Podujatie bolo spolufinancované z rozpočtu mesta Detva. Text a foto: Jozef Babiak

  • Klub HC 07 Detva pre...

    Hokejový klub HC 07 Detva predstavil nové dresy. Vracia s k pôvodným farbám čierno-žltým. Dôvodom je aj nový významný sponzor - PPS Detva. Medzi hlavných partnerov klubu patrí aj mesto Detva. HC 07 Detva nahradí v nadchádzajúcej sezóne v extralige MHC Martin. /*banner*/ 

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3