s DTonline.sk

História

  • Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko.  Neskôr tu vznikok kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu Johanitov (neskôr sa začali nazývať  Maltézski rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe -  Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou),  pokračoval neskôr ako veľmajster v rytierskom ráde -  Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje  Žigmund Luxemburský  a dáva ho prestavať  na poľovnícky zámok.  Uhorský  kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ  Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu.  Neskôr Žigmund dáva zámok  do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti.Obľúbeným miestom oddychu je zámok  i za vlády  kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali  totiž množstvo príležitostí na oddych a  poľovačky. /*banner*/ V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.   grandviglas.sk

    23. januára 2016 20:01
  • Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Medzivojnová hospodárska situácia v 1. ČSR bola obtiažna. Republika zažila dve vlny hospodárskej krízy. Prvá vypukla začiatkom 20. rokov, nakoľko staré trhy z čias monarchie boli stratené kvôli vzniku hraníc medzi nástupníckymi štátmi monarchie. Druhá, omnoho silnejšia vlna prišla spoza veľkej mláky po krachu burzy v New Yorku.  Situácia v Detve bola veľmi zlá. Nezamestnanosť, bieda, hlad a nakoniec vysťahovalectvo. Obec sa snažila riešiť tento problém aj veľkou verejnou investíciou - reguláciou Detvianskeho potoka. Vo februári 1932 bol v Banskej Bystrici dokončený projekt hradenia Detvianskeho potoka. Dokumentácia obsahuje fyzicko - geografickú charakteristiku Detvianskeho potoka, dôvodovú správu potreby projektu a návrhy technického riešenia regulácie potoka. Návrh počítal hlavne s vyrovnávaním oblúkov a na každých 100 m vybudovať „stupne“ (rezervoáre). Celkovo bola vyčíslená suma na reguláciu Detvianskeho potoka na 680 000 Kč. V súvislosti s reguláciou potoka sa objavil aj škandál ohľadne najímania robotníkov. Krajinský všeobecný sprostredkovateľský úrad práce vo Zvolene konštatoval, že k regulácii potoka sú prijímaní zámožnejší občania z lazov. Vyzval obec Detvu, aby v prvom rade boli zamestnávaní nezamestnaní robotníci, ktorí sú nemajetní a majú početné rodiny. /*banner*/ V Detve vyskytovali sa aj prípady podpaľačstva – požiarmi spôsobená škoda sa odhadovala na 300 000 Kč, preto obec nariadila občanom nočné stráženie. Na podnet požiarnikov obecná rada rokovala aj o perspektívnom vybudovaní vodnej požiarnickej nádrže (rezervoára), ktorá by cez leto slúžila aj ako kúpalisko pre domácich a prípadne aj pre návštevníkov. Národohospodárska župa Stredoslovenská 9. júna 1933 oznámila obci Detva, že jej žiadosť o výstavbu bazéna pre kúpalište a požiarnu ochranu pri regulácii potoka podporí pri Ministerstve zemědelstva v Prahe. Technicko – ekonomická kolaudácia prác na Detvianskom potoku pod dozorom Ing. Z. Váleka bola vykonaná 13. novembra 1934. Nakoľko Detva financovala reguláciu potoka aj z peňazí určených na stavbu škôl, meškali termíny dokončenia jednotlivých objektov – konkrétne budovy Štátnej ľudovej školy na Kostolnej. Tento bol asi najväčším negatívom veľkej verejnej investície, ale bol nevyhnutnosťou, nakoľko mnohým rodinám uľahčil existenciu v čase kulminácie hospodárskej krízy. Regulácia avšak Detvu neochránila úplne, mestečko postihla 21. mája 1936 veľká prírodná katastrofa. Strhla  sa veľká prietrž mračien, ktorá spôsobila veľké škody. Voda zobrala dva mosty a poškodila značne cesty v blízkosti Detvianskeho potoka. Obec nemala na tieto opravy finančné prostriedky, po dohode s Okresným úradom vo Zvolene škody po lokálnej povodni odstraňovali nezamestnaní, ktorí dostávali za prácu chlieb.  autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)      

    29. decembra 2015 15:00
  • Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Impulzom pre budovanie sídliska v Detve bol začiatok výstavby závodu PPS.  Od roku 1950 do roku 1958 sa dokončila väčšina plánovanej I. etapy, ktorá zahrňuje prakticky dnešnú Štúrovu ulicu. Zámer vybudovať veľké námestie v priestoroch dnešného parku pred DK AS nebol realizovaný. Rozhodlo sa o vybudovaní dvoch dnešných ulíc - Obrancov mieru a M.R. Štefánika. Tie mali byť stavané kolmo na I.etapu. Naprv bolo postavených 9 bytoviek, dnes naľavo od hlavnej cesty, deviata rovnobežne so Štúrovou ulicou (bytovka oproti Skale). Projekt bol vypracovaný v roku 1958. Nové paneláky už neboli stavané pomocou tehál (ako napr. Učko), ale zrýchleným procesom panelovej výstavby. K 9 panelovým bytovkám pribudli 3 "vežáky", ktoré mali pôvodne na prízemí maž priestory pre predajne rozličného tovaru. Od toho bolo nakoniec upustené a zostali čisto obytné domy.  /*banner*/ V roku 1969 začala "stavebná kolonizácia" Krpeľného vŕšku. Bolo postavených prvých 10 domov typu Atria. Celkovo výstavba na Krpeľnom vŕšku pozostávala z dvoch etáp. V prvej sa vybudovali inžinierske siete, cesta cez vrchol od slobodární (T-20, dnes rómske bytovky) po letný štadión. V priestore dnešnej Jánošíkovej ulice sa plánovalo vybudovať obchodnú zónu s predaňami, kaviarňou a reštauráciou, s panorámou na sídlisko.   Budovanie sídliska neprebiehalo bez problémov. Archívne materiály vtedajšieho MNV Detva obsahujú množstvo materiálu, ktorý hovorí o veľkých problémoch s vykurovaním, zásobovaním vodou a nedostatočnými kapacitami. Na úrovni MNV a ONV bolo niekoľko vážnych jednaní o nápravách a ďalšom vývoji budovania socialistického sídliska v Detve. V roku 1962 bola prijatá Koncepcia výstavby sídliska do roku 1970 (III. etapa). Ako prvé bolo dohodnuté ďalšie budovanie vodovodov, kanalizácie, verejného osvetlenia a predajní spotrebného tovaru.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    23. novembra 2015 18:08
  • Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Architektonicky najzaujímavejšia budova v Detve má 20 rokov. Budovu Slovenskej sporiteľne navrhol Ing. arch. Jozef Gábriš. Architektonické riešenie budovy je moderné s mnohými dynamickými prvkami. Strecha je pokrytá trávnikom a krovinami, čo je na slovenské pomery priskorý náznak ekologického prístupu. V Detve podobná budova nie je. Celková investícia sa vyšplhala na 700 - tisíc slovenských korún. Budovu otvorili pre verejnosť 14. septembra 1995.   /*banner*/ autorský článok DTonline.sk

    14. novembra 2015 22:56
  • Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    V histórii Detvy môžeme analyzovať viacero významných medzníkov. Ale tie najvýznamnejšie sú dva - založenie Detvy ako osady vígľašského panstva  a rozhodnutie vlády o vybudovaní strojárskeho závodu. Prvé rozhodnutie je pochopiteľne dôležité, pretože bez neho by sa história Detvy nezačala písať. Druhé je svojou dôležitosťou významné preto, že naštartovalo najvýznamnejšiu zmenu Detvy v celej jej celej histórii. Do roku 1950 bola Detva chudobno roľníckou obcou, s malým kompaktným centrom a rozľahými lazmi. Jadro Detvy spočívalo v zástavbe kolmo na tok Detvianskeho potoka od Novejvsi (historický gramatický tvar) po Konôpkovu pílu (dnešná píla na moste nad autoservisom). Jadro obce malo dve centrá, oblasť dnešného Námestia SNP a úsek od kostola po bývalú synagógu. Práve druhá časť mala byť podľa Smerného úzémného plánu z roku 1950 určená pre námestie s pešou zónou. Hneď po vojne riešiel Mestský národný výbor pozemky pod individuálnu bytovú výstavbu. Tu vznikol základ nových ulíc ako Hviezdoslavova, Jesenského, či Hollého. Práve v týchto lokalitách, smerom na východ od jadra sa začala Detva urbanisticky rozširovať. Nesmierne dôležitým rozhodnutím bolo vybudovanie strojárskeho závodu. Významná osobnosť Detvy Ján Kvietok (učitel, kronikár, tajomník MNV) už v roku 1945 odporúčal vedeniu obce rokovať s vládou o pridelení podniku zo sudetských krajov (z území obývaných Nemcami v českom  pohraničí) do Detvy. Vláda nakoniec rozhodla v náš prospech a v našom regióne sa začal od roku 1950 stavať nový podnik - najpv s názvom Vígľaš - Husová (investor ČKD Sokolovo) , neskôr Leninove závody Vígľaš Husová (investor Tatřa Kopřivnice, neskôr Škodove závody Plzeň) a nakoniec od roku 1954 závod Podpolianske strojárne Detva. /*banner*/ V Detve žili prevažne roľníci, preto od začiatku roka 1950 sa začali pravidelne organizovať turnusy na preškoľovanie miestnych ľudí na strojársku výrobu. Nakoľko nový podnik potreboval množstvo robotníkov, masy ľudí z celého Slovenska začali prichádzať do Detvy. Z tohto dôvodu sa rozhodlo vybudovať v Detve moderná socialistické sídlisko. Lokalita pre sídlisko mala byť určená medzi pohorím Rohy a Voliarkami. Existuje viacero variantov výstavby sídliska v Detve (A-D). Základnou myšlienku je aleb budovanie sídliska v smere od štátnej cesty Zvolen - Lučenec, smerom k historickému jadru obce. Výškové budovy mali pôvodne byť vystavané v tejto lokalite, pri štátnej ceste, kým ďalšia výstavba smerom k jadru obce by sa mala znižovať na úroveň rodinných domov.  Prvá etapa výstavby sídliska sa začala budovať v rokoch 1950 - 1958. V tejto etape sa vybudovali dnešná Štúrova a Záhradná ulica. Je to jasne vidieť aj podľa architektúry (napr. II.ZŠ a "Učko"), ktoré patria k typickej predpanelovej povojnovej architektúre. Podobné objekty sú časté v mestách napr. Veľký Krtíš, či Handlová. Ako prvé sa vystavali dve časti - západný okrsok (T-20) a východný okrsok (Dom kultúry a okolie, II.ZŠ). V tomto období malo pred Domom kultúry existovať priestranné námestie, s dvoma obchodnými domami, pešou zónou a centrálnym pomníkom venovaným 2.svetovej vojne. Pre predstavu, námestie malo byť veľké približne od predajní pri DK AS (bývalá obuv), po budovu CVČ Trend. Kompetentní v zmysle lokalizácie sídliska PPS v Detve urobili závažnú chybu. Cesta do závodu viedla 8 km okľukou okolo pohoria Rohy, čo boli výdavky navyše. Zámer vybudovať cestu cez Zapriechody bol zamietnutý, ako ekonomicky nevýhodný. Preto sa v roku 1954 uvažovalo o dokončení prvej etapy sídliska v Detve a ukončiť toto stavebné dielo. Malo sa začať stavať sídlisko vo Vígľaši (na poliach na Pstruši). Nakoniec sa ale predsa rozhodlo budovať ďalej sídlisko v Detve. Druhá etapa začala v roku 1958.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    13. novembra 2015 22:00
  • Ako sa Detva stala súčasťou Československa 1918-1938

    Ako sa Detva stala súčasťou Československa 1918-1938

    V týchto dňoch si pripomname výročie vzniku 1. Československej republiky. Ako pád monarchie a vznik republiky prebiehal v Detve? Jeseň 1918 patrí medzi významné obdobia v histórii Slovenska. Ešte v októbri 1918 sa v Detve obecné orgány zaoberali bežnou administratívou, ktorú určoval stále pretrvávajúci vojenský konflikt. Išlo najmä o rekvírovanie potravín pre vojsko, ktoré museli detvianski gazdovia odovzdávať v určených množstvách v Banskej Bystrici. Jesenné udalosti v Detve v roku 1918 boli poznačené živelnosťou. Tzv. buržoázia si na ochranu svojich majetkov pred revolučnou vlnou zorganizovala platenú židovskú gardu z Lučenca. Počas týchto nepokojov zahynuli štyria občania Detvy. Maďarské úrady a maďarské vojsko boli tvárou v tvár novej situácii v Uhorsku bezradné. Vôbec prvým nemaďarským dokumentom z roku 1918 obsahujúcim nádych nových zmien je list detvianskemu Obecnému výboru od Miestnej Slovenskej národnej rady zo Zvolenskej Slatiny z 29.11.1918. V liste sa okrem iného píše: ,,Preto úctivo vyzývame, aby ste zriadili ako my u nás v Slatine miestnu Slovenskú národnú radu a tá sa pripojila a podrobila SNR v Turčianskom sv. Martine. Potom z mládeže utvorili sme Národnú gardu, ktorá stráži nad poriadkom v obci. Bratia Slováci, susední státni občania detvianski. Ukážte, že vo vás žije ešte duch slovenský, utvorte si SNR a sriaďte di Národnú gardu! Staré veci pominuli, všetko nové bude medzi Slovákmi!“  Dá sa teda povedať, že koncom novembra dorazil do Detvy prvý kontakt s novou Československou republikou. Navyše, koncom novembra obdržala maďarská vláda príkaz od francúzskej vlády, aby opustila slovenské územie, začiatkom decembra bola stanovená demarkačná línia medzi Československom a Maďarskom. Vnútorné riešenie situácie na Slovensku zaisťoval „Zákon o mimoriadnych opatreniach na Slovensku“, prijatý Národným zhromaždením 10.decembra 1918. Tento zákon zriadil Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, pod vedením Dr. Vavra Šrobára. /*banner*/ Prvé riadne zasadnutie miestnej SNR v Detve sa konalo 14.januára 1919. Na stretnutí sa uznieslo, že obec Detva vyplatí gardistov za službu od 21.12.1918 do 20.1.1919 z obecnej kasy. Po refundácii od nových štátnych orgánov budú peniaze vrátené do rozpočtu obci. Ďalej sa miestna SNR uzniesla, že obilie, ktoré malo byť podľa maďarského zákona odovzdané úradom, má byť prerozdelené občanom. Mala o tom rozhodnúť komisia v zložení: Juraj Murín, Mikuláš Chamula, Martin Sarvaš, Juraj Purdek, Juraj Lakota, Ján Kružliak, Juraj Fekiač Beličiak, Matúš Palko, Matúš Vilhan Riečkár, Juraj Godnáš, Matúš Klupčiak, Ondrej Lupták, Ján Murín, Ján Melich, Juraj Stehlík ml, Jozef Lakota. Takisto sa mal prerozdeliť aj ovos uložený u židovského obchodníka Kohna. Politickým vodcom v Detve bol veľkostatkár Vojtech (Béla) Lassovszký. autorský článok DTonline.sk (text je súčasťou pripravovanej monografie Detva v 20.storočí)  

    27. októbra 2015 19:49
  • Zabudnutý hrdina - kaplán Veselý zo Zvolenskej Slatiny

    Zabudnutý hrdina - kaplán Veselý zo Zvolenskej Slatiny

    Rímskokatolícky kaplán Ľudovít Veselý pôsobil v rokoch 1940-1944 vo Zvolenskej Slatine. Napriek tomu, že to bol kňaz - rebel, patrí dozaista k hrdinom humanizmu a protihitlerovského odboja. Ľudovít Veselý sa narodil 28.septembra 1910 slovenským rodičom v Budapešti.  Jeho život formovali hlavne jeho rodičia – otec so silným ľavicovým cítením a matka, silná katolíčka. Práve vďaka nej sa stal Ľudovít v roku 1932 rímskokatolíckym kňazom. V rokoch 1936-1939 pôsobil v duchovnej službe československej  armády. V duchovnej službe pokračoval aj v slovenskej armáda po vzniku slovenského štátu, ale až do incidentu s ministrom vnútra Šaňom Machom. Počas pobytu v Tatrách odmietol pozdraviť vrcholného predstaviteľa HSĽS nasledovnými slovami: ,,predsa dôstojník nebude zdraviť nejakého gardistu...“ Tento čin patrí k najvýznamnejším verejným kritikám Hlinkovej gardy a jej predstaviteľov. Veselý bol preradený ako kaplán do Zvolenskej Slatiny. Tu sa ihneď zapísal v dobrom. Ľudia, dokonca miestni evanjelici chodili na jeho kázne, ktoré boli ľudské, pravdivé a normálne. Sám Veselý sa spriatelil so svojim evanjelickým kolegom, čo v tom čase sa rátalo takmer ako zrada, nie ako ekumena. Kritici Veselého ho hania za to, že holdoval omšovému vínu, kartám a dokonca ženám. Jeho čas avšak prišiel v roku 1942 a v roku 1944. /*banner*/ V marci 1942 sa na Slovensku začali deportácie židovských spoluobčanov do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Slovenský štát sa zbavil takmer 60 tisíc detí, dospelých a starcov, ktorí boli vinní len jediným – narodili sa ako Židia. Napriek tomu existovala možnosť zachrániť sa. Ľudáci nemohli poslať na smrť lekárov, právnikov, inžinierov, nakoľko by tým utrpel samotný štát, ten sa jednoducho nemohol zbaviť významných a vzdelaných členov spoločnosti. Takýto ľudia dostali rezortné, alebo prezidentské výnimky, ktoré ich chránili až do potlačenia Povstania na prelome októbra a novembra 1944. Druhou možnosťou zachrániť sa bolo, že Židia sa vzdali svojej viery a prijali kresťanský krst. Väčšinou Židov krstili evanjelickí a gréckokatolícki kňazi, ktorí kritizovali Slovenský štát a katolícku špičku štátu za nehumánnosti. Kaplán Ľudovít Veselý bol výnimkou. Pokrstil viacerých, napríklad židovskú rodinu Kohnovcov. Na osobnú zodpovednosť vymazal staré záznamy krstov v matričnej knihe, kde dopísal členov spomínanej rodiny, nakoľko Židov prekrstencov chránili krsty prijaté len pred vznikom Slovenského štátu, t.j. pred 14.marcom 1939. Veselý bol aktívny aj v odboji. Cez jeho faru boli údajné distribuované zbrane a materiál pre podzemný odboj. Po vypuknutí Povstania sa hlásil v Banskej Bystrici a bojoval ako spravodajský dôstojník. Po potlačení Povstania sa skrýval v kňažskom seminári v Banskej Bystrici, ale po udaní ho nacisti chytili. Gestapo ho mučilo a na prelome rokov 1944/1945 ho zastrelilo ranou do tyla v Borinách pri Kováčovej. Jeho telo našli v masovom hrobe vedľa Kohnovcov, ktorých svojho času sám zachránil. Keď vznikla myšlienka umiestniť pamätnú tabuľu Veselému na budove fary vo Zvolenskej Slatine, vtedajší biskup Rudolf Baláž to zamietol. Azda s nasadením vlastného života nezachránil mnoho životom v mene lásky k blížnemu? Nakoniec bola jeho pamätnú tabuľu umiestnili na obecnom úrade.  autorský článok DTonline.sk

    25. októbra 2015 20:55
  • Americkí špióni ničili polia v Detve mandolínkami

    Americkí špióni ničili polia v Detve mandolínkami

    Posledné zasadanie obnoveného národného výboru pod vedením DS sa uskutočnilo 12.februára 1948. Tento výbor bol po „Víťaznom februári“ rozpustený a nahradený DMSK – Dočasnou miestnou správnou komisiou. Februárové zmeny vo vláde ČSR a faktické prebratie moci komunistami sa v Detve nijako zvlášť neprejavilo, okrem už spomínaného rozpustenia národného výboru. Politická moc bola sústredená po novom v rukách Mestského národného výboru pod vedením Jozefa Vidiečana, výboru a pléna MNV. To, že sa politické časy zmenili možno demonštrovať viacerými drobnými aktmi. Napríklad každé zasadnutie pléna MNV začínalo okrem hymny ČSR aj hymnou ZSSR, alebo podpismi členmi pléna MNV v Detve pod „zdravicu k 70.narodeninám generalissima Stalina“. /*banner*/ Medzi popredných nepriateľov komunistického režimu patrili cirkvi. V Detve sa upriamila pozornosť na majetky rímskokatolíckej cirkvi. 16.mája 1949 sa uznieslo, že budú znárodnené majetky miestnej rímskokatolíckej cirkvi – išlo najmä o pôdu. Celkovo bola rozloha pôdy v majetku rímskokatolíckej cirkvi 124 ha. Zástupcom za cirkev na tomto jednaní bol bývalý dlhoročný starosta Juraj Fekiač. Podarilo sa presadiť, aby si cirkev v Detve mohla ponechať 30 ha pre vlastnú potrebu. V tomto období sa zostroval aj boj proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi komunistického režimu. Novú časť Detvy, kde sa realizovala výstavba rodinných domov pomenovali na znak solidarity s KĽDR Korea. Dnes už úsmevne pôsobí aj mimoriadne zasadnutie pléna MNV v auguste 1953, keď sa riešila záškodnícka činnosť amerických špiónov proti socialistickému poľnohospodárstvu. Išlo o rozšírenie škodlivého hmyzu – mandolíny zemiakovej a priasterníka amerického. Bola ustanovená komisia, ktorá mala každých 14 dní kontrolovať polia a podávať hlásenia. Kontrolám sa mala venovať náležitá pozornosť. 19.decembra sa konala v Detve verejná manifestácia proti remilitarizácii „revanšistického a fašistického západného Nemecka. autorský článok DTonline.sk (text je súčasťou pripravovanej monografie Detva v 20.storočí)  

    13. októbra 2015 18:52
  • Najdlhšie v Detve ordinujú Slašťan, Pivolusková a Šabatová

    Najdlhšie v Detve ordinujú Slašťan, Pivolusková a Šabatová

    Liečia nás roky. Deti, dospelých, starých. Bežné choroby, ale i tie vážne. Viete ale, koľko rokov už ordinujú v Detve? Prinášame prehľad pôsobenia niektorých lekárov v Detve. Prvým vyštudovaným lekárom v Detve bol Čech MUDr. Jindřich Kaufman. Pôsobil v Detve od roku 1906 do roku 1936. Kaufamana nahradil MUDr. Štefan Králik, známy aj ako umelec, napísal medzi inými aj Buky podpolianske. Počas vojny a krátko po nej v Detve ordinoval MUDr. Andrej Kuzma. Začiatkom 50.rokov bol v systéme zdravotníctva na Podpoľaní zavedený obvodový systém. Rástol počet obyvateľov vďaka výstavbe závodu PPS a sídliska, s čím rástol aj počet obvodných lekárov. Zo súčasných praktických lekárov pre dospelých najdlhšie ordinuje v Detve MUDr. Matúš Záchenský, od roku 1990. Od roku 1992 ordinuje MUDr. Kamil Arnold, ktorý prišiel do mesta zo závodnej ambulancie. MUDr. Ján Lukáč pôsobí v Detve tiež od roku 1992. Po úmrtí MUDr. Juraja Fekiača, prebral jeho obvod MUDr. Jozef Golian, neskôr od roku 2009 ho nahradila MUDr. Mária Cibuľová. Do Detvy prišiel ako zatiaľ posledný ordinovať MUDr. Štefan Krnáč, ktorý pôsobí aj v Hriňovej. Najdlhšie ordinujúcim lekárom pre deti a dorast MUDr. Anna Pivolusková, ordinuje od roku 1969. Po nej je to MUDr. Juraj Hraško, ktorý ordinuje od roku 1973. Druhou najdlhšie ordinujúcou lekárkou pre deti a dorast je MUDr. Alena Kanková. MUDr. Eva Arnoldová sa venuje zdraviu detvianskej mládeži od roku 1979. Oproti svojim kolegom krátko ordinuje MUDr. Eva Martuliaková, len od roku 2010. Z lekárov špecialistov sa od roku 1978 venuje gynekológii MUDr. Ján Spodniak. Dlhé roky viedol aj pôrodnicu v Detve. Chirurgii v Detve sa venuje MUDr. Juraj Šaling, od roku 1998. Je v poradí 16 chirurgom v Detve. Ortopéd MUDr. Miroslav Adamec pôsobí v Detve o roku 1997. Prvé dva roky bol riaditeľom polikliniky, od roku 2000 pracuje ako súkromný ambulantný ortopéd. MUDr. Eva Šabatová z ušno-nosovo-krčnej ambulancie ordinuje od roku 1971. /*banner*/ Zdraviu očí sa venujú v Detve od roku 1996 MUDr. Monika Grossová a neskôr prišla aj MUDr. Eva Fízeľová. V starej Detve to je MUDr. Juraj Dlhopolček. V internej ambulancii pôsobí o roku 2003 MUDr. Ivetta Rakická, neskôr sa k nej pridala aj MUDr. Tatiana Pauerová. Kardiológii sa v Detve venuje MUDr. Milota Kašicová. V roku 2003 na miesto neurológa nastúpil MUDr. Štefan Cifra. Kožnú ambulanciu od roku 2002 vedie MUDr. Dušana Ježíková. Psychiatriu v Detve do roku 2012 viedla MUDr. Naďa Danková, po tomto rou MUDr. Martina Kminiaková. Od roku 2011 má Detva aj urologickú ambulanciu, ordinuje tu MUDr. Ján Farkas. K najmaldším špecialistom patria psychológovia Mgr. František Nociar a Mgr. Stanislava Grznárová.   Osobitou kapitolou sú stomatológovia v Detve. Najdlhšie ordinuje MUDr. Milan Slašťan a to od roku 1969. Dlhé roky majú svoje stomatologické ambulancie v Detve títo zubári: MUDr. Vladimír Hančinský, MUDr. Hedviga Magátová, MUDr. Erika Hegedüšová, MUDr. Stanislav Matoušek, MUDr. Iveta Matoušková a MUDr. Dušan Lehotský. autorský článok DTonline.sk

    10. októbra 2015 10:30
  • Povstalecká prehliadka z roku 1944 je dodnes výnimočná

    Povstalecká prehliadka z roku 1944 je dodnes výnimočná

    K najvýznamnejším udalostiam v Detve počas Slovenského národného povstania patrila prehliadka partizánskych a povstaleckých vojenských jednotiek 1. októbra 1944, na ktorej sa zúčastnili aj predstavitelia Slovenskej národnej rady a najvyšší velitelia SNP. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá vznikla z organizátorskej partizánskej skupiny, vyslanej na Slovensko Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia. Pôvodná skupina mala len 11 účastníkov, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách. Stálym prílevom nových dobrovoľníkov sa počet partizánov skupiny zväčšil natoľko, že sa 23. augusta 1944 v Turci (Slabiňa a Slabinský Podzámok) premenovala na partizánsku brigádu, ktorá zohrala veľmi významnú úlohu pri oslobodzovaní. Pozornosť obyvateľov Detvy vzbudzovali aj nastúpení francúzski partizáni. Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. /*banner*/ Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné. Už na druhý deň po partizánskej svadbe prišiel pre prvú partizánsku brigádu na Detvu rozkaz, aby 10. októbra v pondelok išla smerom na Krupinu, kde nacisti útočiali z Maďarska. Časť brigády v Krupine a okolitých dedinách (Devičie, Hontianske Nemce, Prenčov a Senohrad) niekoľko dní odrážala útoky presily dobre vyzbrojených jednotiek nepriateľa, no situácia bola čoraz kritickejšia. V krutých bojoch tu padol 18. októbra 1944 aj mladomanžel z partizánskej svadby v Detve, štábny rotmajster Viliam Hanák. Po náročných bojoch a veľkých stratách museli povstalecké jednotky ustúpiť cez Slatinské Lazy späť do Detvy a po jej okupácii 25. októbra 1944 do oblasti Nízkych Tatier. Slovenské národné povstanie sa presunulo do hôr, kde boje pokračovali v zimných podmienkach. autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    02. októbra 2015 16:19
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • V Detve pribudli dve...

    Našou prioritou je zlepšovať v Detve podmienky pre deti, dospievajúcu mladež a rodiny s deťmi. Od začiatku volebného obdobia vo volebnom obvode č. 5 (ľavá strana ulice M. R. Štefánika, Obrancov mieru, Dolinky, Krpeľný vŕšok, Štúrova ulica) bolo postavených 6 nových detských ihrísk. Ako prvý bol na jar v roku 2015 zrealizovaný 3D chodník pri Dome kultúry v Detve, ktorý bol ešte investičnou akciou predchádzajúceho mestského zastupiteľstva z rokov 2010 - 2014. (pre korektnosť sme tento fakt uviedli!) Ďalších 5 detských ihrísk bolo postavených od leta 2015. Prvé vyrástlo na Dolinkách a po snahe škandalizovať túto investičnú akciu sme pristúpili pri výstavbe ďalších dvoch, ktoré vyrástli na dvoroch medzi ulicami M. R. Š. a Obrancov mieru k verejným hovorom, kde si priamo obyvatelia vybrali jednotlivé prvky aj s uvedenou cenou podľa katalógu. Toto zaručilo najvyššiu transparentnosť a pocit, že obyvatelia = daňoví poplatníci mesta mali možnosť ovplyvniť investičnú akciu pri ich bydlisku. Pre rok 2017 sme presadili v rozpočte výstavbu ďalších dvoch detských ihrísk - na ulici Obrancov mieru pri výškovákoch a pri internároch na Štúrovej ulici. Peniaze v rozpočte boli od septembra 2016, k realizácii prišlo až v novembri 2017, napriek desiatkam našich návštev, urgencií a prosieb na oddelení výstavby. Nech si každý čitateľ urobí názor sám, prečo tomu tak je... My sme presvedčení, že ide o vedomú sabotáž. /*banner*/ V roku 2018 plánujeme výstavbu detských ihrísk na Štúrovej ulici v Učku, ako aj na zvyšných dvoch dvoroch medzi ulicami M. R. Š. a Obrancov mieru a v lokalite pri bytovkách v blízkosti III. základnej školy. Týmto bude systematicky behom 4 rokov zavŕšený Projekt obnovy detských ihrísk v našom volebnom obvode, ktorý zastupujeme.  Naše poďakovanie patrí Ing. Soni Chrastinovej za realizáciu uvedených investičných akcií a najmä kolegom poslancom, ktorí schválili finančné prostriedky v rozpočte na ich výstavbu a tým podporili splnenie nášho sľubu. Sme radi, že aj v ostatných volebných obvodoch kolegovia poslanci plánujú výstavbu detských ihrísk, pretože veríme, že vytvoriť podmienky pre deti a mladé rodiny je pre moderné mesto nevyhnutné. Sme si vedomí, že "spoločenský dlh", ktorý tu vznikol 20-30 ročnou ignoráciou budovania a údržby detských ihrísk je veľký, no postupne sa mení. Poslanci MsZ za volebný obvod č. 5 - Mgr. Jozef Pavlov, Jozef Výbošťok    

  • Absolútnym Podpolian...

    Podpoľanie patrí medzi folklórne najživšie a najbohatšie regióny Slovenska. Tanec, zvuky huslí, fujár a píšťal, spev, zvyky a tradície na Podpoľaní nevyhynuli, o čom svedčí aj mnoho tanečných a  speváckych podujatí, ktoré sa v priebehu roka v Detve konajú. Hudba, to sú slová vychádzajúce z nášho srdca. Je to niečo krásne, čo stále ovplyvňuje náš život. Hudba nás oslobodzuje od stresu, napätia a prináša nám lásku, pokoj, a relax. Súkromné centrum voľného času  Detva  v spolupráci  s DK  A. Sládkoviča, ZŠ a ZUŠ pripravilo  kultúrne podujatie  pre širokú verejnosť pod názvom: „Podpoľanie má talent.“ Podujatie sa uskutočnilo dňa 23.11.2017 v DK A. Sládkoviča v Detve . Na podujatí sa predstavili detské talenty v 3 rôznych kategóriách : spev, tanec  a hra na hudobný nástroj. Ich výkony posudzovala porota v zložení : A. Ľalíková,/predseda poroty / p. Hupian, p. Spodniaková ,p. Lešáneková, /*banner*/ V kategórii spev sa predstavili : Magdaléna Malatincová, Vierka Gábrišová, Alexandra Krnáčová a spevácky zbor SuperAr. 1. miesto si vyspievala : Vierka Gábrišová V kategórii tanec sa predstavili štyri tanečné skupiny : Ratolesť, Rock and roll, Fresh- Smile, Fresh -Upratovacia čata. 1. miesto obsadil : Rock and roll V kategórii hra na hudobný nástroj : vystúpili Danielka Kučerová na heligónke, Samuel Suja  husle a Marek Oláh keybord. 1. miesto obsadil : Samuel Suja Absolutným víťazom za rok 2017 sa stal Spevácky zbor SuperAr. Partnerom projektu bolo :  Kultúrne centrum A. Sládkoviča v Detve Deti z Podpoľania, ktoré sa predstavili na talente nezabúdajú na tradície a pokračujú v šlapajách svojich rodičov a starých rodičov a všetky spája jedno spoločné a to je láska k hudbe, spevu a tancu.  

  • Mesto Hriňová zrekon...

    Mestu Hriňová sa v tomto roku okrem mestského úradu a domu smútku poradilo tiež zrekonštruovať niektoré miestne komunikácie. „Z osemdesiatich miestnych komunikácií zaradených v roku 2011 do Harmonogramu výstavby, rekonštrukcie, modernizácie, údržby a opráv miestnych komunikácií ich na opravu čaká stále viac ako polovica. Pritom v priebehu šiestich sezón sa úplne alebo čiastočne podarilo odstrániť havarijný stav na celkom 39 miestnych komunikáciách. Za toto obdobie sme do ciest investovali viac ako 750.000 eur," konštatoval pre TASR hriňovský primátor. Stanislav Horník. Na jar tohto roka prebehla rekonštrukcia niektorých ciest v častiach Raticov vrch, Priehalina či Krivec. /*banner*/ Vlani sa z eurofondov na rekonštrukciu mestského úradu podarilo získať takmer 328,42 tisíc Eur na projekt Zlepšenie energetickej efektívnosti budovy MsÚ Hriňová. Zateplenie obvodového a strešného plášťa si nevyžiadalo mimoriadne obmedzenia. Najnáročnejšie práce na demontáži nadrozmerných otvorov na schodisku boli naplánované na nestránkový deň, teda 31. augusta. Rozšírenie a intenzifikácia ČOV patria k veľký investíciám, nebudú však v realizovať mesto, ale Stredoslovenská vodárenská spoločnosť v celkovej hodnote viac ako 4,62 milióna Eur. „Rekonštrukcia ČOV vytvorí predpoklady pre ďalší rozvoj mesta, napomôže výstavbe rodinných domov, budovaniu kanalizačných zberačov, ale predovšetkým zlepší stav životného prostredia," pripomenul primátor Hriňovej.

  • Šport

  • Nové fitness otvoril...

    Občianske združenie Zorale Čawe otvorilo 4. decembra 2017 nové fitness centrum pre verejnosť na ulici Štúrovej v Detve. Návštevníci v ňom môžu posilňovať na rebrinách, stacionárnom bicykli, bežeckom páse, posilňovacích vežiach, bench lavici, šikmej lavičke. K dispozícii tam majú aj obojručné činky a jednoručky. Po cvičení je k službám návštevníkov nový sprchový kút a sociálne zariadenia. Ako informoval Jozef Výbošťok, ktorý na projekt dohliadal, posilňovňa je otvorená pre verejnosť každý deň od 9.00 h. do 19.00 h. okrem nedele, kedy je deň voľna. Každú stredu a sobotu je posilňovňa vyhradená len pre dámy. Vstup je spoplatnený. /*banner*/   Návštevníci nájdu fitness na Štúrovej ulici v nebytových priestoroch, číslo domu 29. Oddelenie správy majetku Mestského úradu v Detve zabezpečilo v priestoroch stavebné práce na oprave omietok, podláh, vymaľovanie a podlahovú gumu. Členovia občianskeho združenia predtým zabezpečili odstránenie zostarnutej omietky zo stien. V slávnostnom príhovore predseda občianskeho združenia Maroš Oláh okrem iného poďakoval všetkým, ktorí k zriadeniu aj k zariadeniu fitness centra prispeli. V priestoroch bola potrebná aj nová elektroinštalácia, rozvod tepla či vody, ktorú zrealizoval správca bytového fondu a sponzor urobil novú dlažbu v prístupovej chodbe. Nasledovalo oficiálne prestrihnutie pásky. Primátor Ján Šufliarský symbolickým gestom prestrihnutia oficiálne otvoril prevádzku tohto fitness centra. Projekt bol spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Text: Zuzana Juhaniaková Foto: Jozef Výbošťok

  • Brankár so skúsenosť...

    Pod Poľanu prichádza brankár so skúsenosťami NHL. Ide o 27 – ročného Kanaďana Matta Hacketta, synovca slávneho Jeffa Hacketta. Počas svojej kariéry bol trikrát vyhlásený za brankára týždňa v OH, počas pôsobenia v nej si mal možnosť v All – Stars Game. V sezóne 2011/2012 si zahral v zápase hviezd AHL. Divosi z Minnesoty v roku 2009 siahli po ňom zo 77. miesta v 3. kole draftu. Debut v najprestížnejšej hokejovej lige sveta si na svoje konto pripísal 6 . decembra 2011 proti San Jose Sharks, keď v čase 1:11 nahradil zraneného Josha Hardinga. Zlikvidoval všetkých 34 striel žralokov a pomohol Wild k výhre 2:1. Počas skrátenej sezóny 2012/2013  ho Minnesota vymenila spolu s Johanom Larssonom, výberom v 1. kole draftu 2013 a  výberom 2. kole  draftu 2014 do Buffala za Jasona Pominvilla. Ako voľný hráč uzavrel v júli 2015 s tímom Anaheim Ducks. Naposledy pôsobil v klube Orlando Solar Bears. /*banner*/ Podívajte sa niektoré z jeho zákrokov. zákrok č. 1 : https://www.youtube.com/watch?v=GBVPpVReIiw zákrok č. 2: https://www.youtube.com/watch?v=1KnlVqLeaNs zákrok č. 3 : https://www.youtube.com/watch?v=Nhd5XBuF2SI

  • Zápasníci FFC Detva ...

    Zápasníci FFC Detva sa 19. novembra zúčastnili medzinárodneho turnaja s názvom XXIII BJJ liga gi a nogi v poľskom Krakowe. Na  turnaji sa zápasilo podľa pravidiel Brazílskeho Jiu Jitsu a Grapplingu, čiže na jedno kolo a zápas bolo možné vyhrať dominanciou na body (strhy na zem a dominantné pozície) alebo prinútiť supera vzdať sa pomocou submission (páky,škrtenia alebo zranenie). V kategórii bielych opaskov sa za Detvu pobili Ondrej Šmidriak a Peter Dutka, Šmidriak v kategórii medzi 19 zápasníkmi vybojoval striebro, kde mu veľmi tesne ušlo finále vo váhe do 73kg, Dutka v kategórii medzi 18 zápasníkmi vybojoval bronz do 79 kg. V modrých pasoch a teda v kategórii pokročilých zápasila medzi ženami Alenka Delič Gondášová, podarilo sa jej túto kategóriu ovládnuť a medzi 4 zapasničkami vybojovala zlato. /*banner*/ V kategórii fialových, hnedých a čiernych opaskov (Elita) zápasil Róbert Delič, kde s pomedzi 5 elitných zápasníkov vybojoval striebro vo váhe do 73 kg. Kategórie pokročilých a elita bývajú menej obsadzované, keďže tieto kategórie sú mimoriadne náročné a zápasia v nich veľmi skúsení zápasníci. ,,Tieto výsledky majú pre nás obrovskú cenu, keďže Poľsko je známe najlepšími zápasnikmi v Európe."

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3