s DTonline.sk

História

  • Učňovské vzdelávanie v Detve začalo v školskom roku 1959/1960

    Učňovské vzdelávanie v Detve začalo v školskom roku 1959/1960

    Pre školstvo v Detve boli až do 50 rokov typické gazdovské školy. Zmena nastala po prevrate v roku 1948. V súvislosti s výstavbou závodu PPS Detva začiatkom 50. rokov vystal veľký problém s  kvalifikovanou pracovnou silou pre strojárenský podnik, pretože v Detve boli takmer všetci roľníci bez potrebných skúseností. Preto jedným z prvých cieľov v detvianskom školstve bolo vybudovanie učnovskej školy a strediska.                                                                   Mladí ľudia získavali teoretické vedomosti v učňovskej škole vo Zvolene a v iných podnikoch: Strojárne Piesok, Turč. Strojárne v Martine, Závod Kirova v Tlmačoch, Armatúrka na Myjave, Strojárne v Pov. Bystrici, Kovosmalt Fiľakovo, Trnava a Závody 29. augusta v Partizánskom. Učni boli ubytovaní v slobodárňach a stravovali sa v reštauráciách. V školskom roku 1959/60 vzniká v Detve vlastné učňovské stredisko. Od 1. septembra 1962 boli dané do užívania 2 päťposchodové internáty, škola a jedáleň. Tretí internát bol dokončený v decembri 1962.    /*banner*/     Prvým riaditeľom bol Alois Hrdina. Čoskoro ho však vystriedal Vladimír Šiška. V prvom školskom roku navštevovalo školu 268 učňov. Na prelome 60. a 70. rokov študovali v Detve vďaka geopolitickým špecifikám aj vietnamskí a arabskí študenti. Niekoľkí z nich v Detve ostali žiť natrvalo, resp. žijú tu dnes ich potomkovia. Počas desaťročí detvianske SOU vyučilo množstvo vynikajúcich majstrov.   

    31. júla 2016 20:57
  • FOTO: Úchvatné fotografie starej Hriňovej

    FOTO: Úchvatné fotografie starej Hriňovej

    Uhorské ministerstvo vnútra povolilo 21. októbra 1890 osamostatnenie sa Hriňovej od Detvy. Obec sa vytvorila v politickom okrese ,,Veľkoslatinskom". Municipiálny výbor župy Zvolenskej schválil zriaďujúci štatút dňa 5. septembra 1891 pod číslom 322/1891. Od tohto dátumu existuje Hriňová ako samostatná obec. Okrem vlastnej osady Hriňová ( Herencsvölgy ) boli do novej obce začlenené mnohé okolité osady a lazy: Krivec I. a II., Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy a Vrch dobroč. 1. októbra 1895 bol v Hriňovej zriadený Štátny matričný úrad. V tom istom roku sa osamostatnila obec Detvianska Huta, ku ktorej sa pričlenili osady Bratkovica, Komárno a Vrch dobroč. V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6 000 obyvateľov.  /*banner*/ Prinášame Vám vo fotogalérii cenné fotografie z minulosti Hriňovej. Foto boli prevzaté z http://www.hrinova.sk/o-meste/historia/

    27. júla 2016 14:27
  • Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Už na jeseň uzrie svetlo sveta nová historická monografia o našom meste – Detva v 20. storočí. O jej príprave a nových poznatkoch sme sa porozprávali s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom. Prečo práve Detva v 20. storočí? Pretože vždy mi boli najbližšie dejiny 20. storočia, ktoré boli turbulentné a búrlivé. Za jedno storočie sa toho udialo tak veľa a mimoriadne významného. Navyše, odhliadnuc od profesného zamerania, výskum pred rokom 1918 má u mňa limity, nakoľko neovládam maďarský jazyk a v archívoch teda toho žiaľ veľa neobjavím. Bude iná než nová mestská monografia Detva? Keď by určité množstvo archívnych materiálov interpretovalo niekoľko historikov, v zásade každý by napísal výslednú prácu inak. Každého zaujme niečo iné, každý pripisuje dôležitosť iným faktom. Pre historickú vedu je podstatná pluralita výskumných výstupov. V mestskej monografii Detva som napísal kapitolu Detva v súčasnosti. Pre niekoho sa to zdá byť to najľahšie, nakoľko je pre toto obdobie najviac prameňov. Opak je však pravdou, pretože interpretovať súčasnosť je aspoň z môjho pohľadu najťažšie. Navyše, mestská fotografia sa venuje aj iným oblastiam: fyzicko-geografickej charakteristike, etnografi atď. Z akého dôvodu ja najťažšie písať o súčasnosti? Pretože každý ešte žije, mnohých sa môžu fakty a ich interpretácie dotknúť. Tu musíte byť naozaj diplomat, písať jednotlivé vety veľmi citlivo. Podľa spätnej väzby sa môjmu príspevku podarilo zachytiť všetko podstatné a vecne. Však čitatelia to posúdia v pravý čas sami.    Vašou prvou publikovanou historickou prácou bola monografia Tragédia detvianskych Židov. Aký mala úspech? Išlo o veľmi špecifickú tému. Holokaust dodnes vzbudzuje rôzne názory a nálady. Veľmi na mňa v negatívnom slova zmysle zapôsobili výroky poslanca za ĽSNS Milana Mazureka, ktorý povedal, že nie je historik a kvôli tomu nemá názor na holokaust. Ja si myslím opak, človek nemusí byť historik, aby vedel, cítil, že vyvraždenie miliónov je bezprecedentný zločin v dejinách ľudstva. Vďaka mojej monografii sa mi podarilo nadviazať kontakt aj s potomkami vyvraždených detvianskych Židov. Keď vám napíše už naturalizovaný vyše 80 ročný Austrálčan, vnuk detvianskej židovskej obchodníčky Fridy Kohnovej zastrelenej v Kováčovej, že vďaka vašej práci sa po desaťročiach dozvedel ako to bolo s jeho rodinou, príde vám to ako zadosťučinenie. Pár ľudí ma oslovilo aj na ulici, či podujatiach a vyslovili mi pochvalu. Naozaj to poteší. Pretože za knihou a výskumom sú desiatky hodín bádania v archíve. Čo sa týka predaja knihy, množstvo som ich daroval – knižniciam, známym a deťom do súťaží ako Dejepisná olympiáda a Oslobodenie, tu to bol mimoriadne vhodný materiál. Stále sa však dá kniha kúpiť, napr. v kníhkupectve Tulipán, v Parte, v predajni Detvianske ľudové umenie či v Podpolianskom múzeu. O čom bude konkrétnejšie monografia Detva v 20. storočí? Monografia sa delí na 5 kapitol: Detva počas Rakúsko-Uhorska, Detva počas 1. ČSR, Detva počas 1. SR, Detva počas ČSSR a Detva po roku 1989. Jednotlivé kapitoly mapujú Detvu vo viacerých rovinách a to v spoločensko-politickej, hospodárskej, štatistickej či po stránke kultúry, školstva a výstavby. Každá kapitola je vhodne doplnená fotografickým a dokumentačným materiálom. Niektoré zábery a dokumenty neboli dosiaľ nikde publikované. V akom štádiu je práca dnes? Momentálne je upravená polovica textu po prvom pripomienkovaní recenzentom. Ním je známy historik, môj bývalý pedagóg na vysokej škole a človek, ktorého si veľmi vážim – prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. V priebehu leta dokončím texty, recenzent ich znovu spripomienkuje a práca pôjde v septembri grafikovi a do tlače. Ak všetko vyjde ako má, v októbri bude slávnostný krst. Aké momenty považujete v histórii Detvy za najpodstatnejšie? Tak jednoznačne je to rozhodnutie o založení Detvy Ladislavom Čákim. Druhý moment, ktorý je mimoriadne významný na časovej osi histórie Detvy je rozhodnutie vlády ČSSR o vybudovaní strojárskeho závodu a nového sídliska. Toto bol naozaj prelomový bod, vďaka ktorému sa Detva stala s roľníckej dediny moderným socialistickým mestom.   Na aké nové informácie sa môžeme tešiť vo vašej práci? Všetko nemôžem prezradiť, ale môžem spomenúť nosné oblasti výskumu v jednotlivých obdobiach. V kapitole Detva počas Rakúsko-Uhorska stručne charakterizujem spoločenský a hospodársky stav Detvy na začiatku 20. storočia. V druhej kapitole Detva počas 1. ČSR sa venujem prevratu v roku 1918, búrlivému obdobiu v čase okupácie maďarskou Červenou armádou, návšteve prezidenta T. G. Masaryka, problému lazníckych škôl a vysokej nezamestnanosti, analyzujem politické ľudácke zázemie Detvy. V tretej kapitole sa venujem politickému aspektu 1. SR v Detve, odboju, holokaustu, obdobiu SNP, okupácii a oslobodeniu obce. Tu sa mi podaril dosť významný objav, keď som v archíve objavil dokumenty o návšteve vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku a ministra vnútra a veliteľa HG Alexandra Macha. Dosiaľ nikde táto informácie nebola publikovaná. Vo štvrtej kapitole Detva počas ČSSR sa venujem spoločenským zmenám po roku 1948 v každej oblasti života. Tu chcem vyzdvihnúť hlavne to, že som si dal záležať na analýze výstavby sídliska v Detve. Myslím, že práve toto bude naozaj veľa ľudí zaujímať. Podarilo sa mi objaviť pôvodné plány sídliska a nákresy. Je to naozaj zaujímavé. No a v poslednej kapitole riešim transformáciu Detvy v nových spoločenských podmienkach po roku 1989.      Je potenciál v Detve ešte niečo nové objaviť? Jednoznačne áno. Dokazuje to aj fakt, že archeológom z Nitry pod vedením Noémi Beljak Pažinovej sa podaril veľký objav v časti Lúčna štvrť (viac na ). Svojim spôsobom to prepisuje dovtedajšie poznatky o najstaršom osídlení. Aj preto ako občan a poslanec podám návrh na udelenie Ceny mesta Detva pre archeológov, ktorí robili tento výskum. Zaujímavým miestom pre archeológov by mohlo byť aj okolie kostola. Viedol som s viacerými ľuďmi diskusie, že práve v okolí kostola by sa mohlo vykopávkami nájsť pôvodné okrúhle opevnenie prvého kostola z rokov 1667-1804 (podobné ako v kostolíku v Čeríne). Bol by to pekný objav. Skôr však treba zachrániť Vagačov dom, či pôvodnú detviansku studňu na Dolinkách. Tu som na MsZ presadil to, že oddelenie správy majetku pripraví návrh  na záchranu studne. V prípade, že si chcete objednať monografiu Detva v 20. storočí, kontaktujte autora na jozefpavlov.dt@gmail.com.     

    29. júna 2016 07:24
  • Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva je pomerne mladou obcou. Napriek tomu je symbolom slovenskosti a tradície v povedomí širokej vrstvy slovenskej verejnosti. Jej vznik datujeme do prvej polovice 17. storočia. Územie dnešnej Detvy a jej blízkeho okolia bolo však osídlené už dávno predtým. Bolo by ale veľkým omylom práve vďaka pravekému osídleniu (nielen Kaľamárky, podľa nových archeologických údajov hovoríme už aj o osídlení lokality Lúčna štvrť) hovoriť o "starej Detve". Pre vznik Detvy bolo ôležité to, že územie nášho mesta bolo od 14. storočia súčasťou vígľašského panstva. To sa pôvodne skladalo z domáceho obyvateľstva a menšieho počtu nemeckých a iných prisťahovalcov. K nim v 15. – 16. storočí pribudli valasi, zaoberajúci sa chovom vysokohorského dobytka, najmä oviec. Prišli z Liptova, Oravy a iných severných a východných stolíc. Bolo medzi nimi rusínske a valaské obyvateľstvo.Ďalším významným prvkom vzniku Detvy boli vlastnícke zmeny na panstve Vígľaš v 30. rokoch 17. storočia, kde sa novými majiteľmi stali Čákiovci.                                    Na podnet Ladislava Čákiho sa začalo v horách a lesoch panstva s budovaním novej dediny na mieste kde predtým stáli panské majere. Počiatky Detvy sú úzko späté s jej dvoma lokátormi Jurajom Holecom a Františkom Péčim, ktorých povolal majiteľ panstva Ladislav Čáki. Za rok vzniku Detvy datujeme rok 1638. O pôvode názve obce existuje viacero teórií.  /*banner*/ Dve najznámejšie teórie hovoria o tpyickom roztratenom osídlení, pretože tu stáli domy kde jeden - kde dva, z čoho vzniklo spojenie Dedva a to sa fotenicky upravilo na Detva. Druhou známou teóriou je, že pôvod názvu je odvodený od názvu deti - Detva, nakoľko mnoho mladých prišlo do novej obce práve z Očovej. Medzi prvými osídlencami boli teda prevažne obyvatelia okolitých dedín (najmä z Očovej a Zvolenskej Slatiny) a tí, ktorí prišli na vígľašské panstvo v rámci osídľovania na valašskom práve už v 16. storočí. Okrem nich sa sem sťahovali aj ľudia z neďalekých uhliarskych a drevorubačských osád a hámrov, ako aj z južných stolíc (Novohrad, Hont), ktorí tu hľadali ochranu pred tureckým nebezpečenstvom.                                                        Územie Detvy, čiže jej chotár sa len v 17. storočí dvakrát rozširoval. A to v roku 1653 a v roku 1688 na úkor obcí Očová a Zvolenská Slatina.To svedčí o vysokom migračnom pohybe do obce. Dôležitým aspektom v rannom živote obe bolo aj to, že do Detvy prišli banskobystrckí jezuiti, ktorí v Detve založili školu a pôsobili aj rekatolizačne. Práve vďaka tomuto je Detva takmer rýdzo katolíckou obcou, aj keď okolité ako Očová, Zvolenská Slatina, či hornonovohradské obce sú obce s vysokým podielom evanjelických veriacich. Toľko k najstaršej histórii a vzniku nášho mesta...                                      

    13. júna 2016 19:54
  • Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Možno ste už počuli o tom, že v Detva na Lúčnej štvrti zaznamenali archeológovia významný objav. O nálezoch z tejto lokality sme sa porozprávali s doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD., z katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.   Čo unikátne sa vám a vášmu tímu podarilo v Detve nájsť? Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. 4. 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku. Postupne sa počas skrývky ornice objavili aj nehnuteľné nálezy, ktoré boli skúmané v rámci záchranného archeologického výskumu. Kto realizoval výskum? Výskum realizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod mojim vedením. Čo konkrétne ste objavili? Počas výskumu sa podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamky s priemerom okolo 20 cm, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili už v deštruovanom stave uprostred kolovej konštrukcie. Z archeologického výskumu pochádza niekoľko desiatok archeologických nálezov, hlavne fragmentov rôznorodých keramických nádob, jedna zvieracia sánka s niekoľkými zachovanými zubami, kamenná čepieľka a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobrané aj vzorky na archeobotanickú analýzu a samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať sa bude v laboratórnych podmienkach. /*banner*/ Ako staré sú nálezy? Nálezy z polohy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej, konkrétnejšie do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov. Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať. Vieme niečo bližšie o tejto pravekej osade? Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác na predmetnej polohe. Aký je význam tohto výskumu a nálezov? Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva- Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využila na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku. autor: DTonline.sk

    02. mája 2016 13:42
  • Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Nie všetko staré by malo ústúpiť novému. Jadro pôvodnej Detvy bolo úzko viazané na dnešnú starú časť mesta - konkrétne na dnešnú Partizánsku a Kukučínovu ulicu, kde domy boli stavané kolmo na tok Detvianskeho potoka. Okrem toho mala Detva množstvo lazníckych osád. Na starých fotogafiách môžeme nájsť typické studne. Ide o tzv. vahandlové studne zo sochorovou konštrukciou. V regióne sú dodnes dobre zachované hlavne v okolí Horného Tisovníka. Posledná takáto studňa v Detve sa nachádza v časti Dolinky pri prvej "novobytovke". Jej stav je zlý, okrem biologického a mechanického poškodenia, je objekt zarastený a zanedbaný. Je veľkou škodou, že jeden z posledných prvkov pôvodnej účelovej architektúry má takýto smutný osud. Snáď sa podarí uvedenú pamiatku zachrániť. /*banner*/

    19. apríla 2016 20:27
  • Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    To, že Kotleba v Detve uspel výrazne nie je náhodou. Už v minulosti podobný štýl politika "Za Boha a za národ" mal v Detve veľké úspechy. A to v podobe Slovenskej ľudovej strany, neskôr premenovanej na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Tá vznikla začiatkom 20.storočia ako politický projekt rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku. Jej ideológia vychádza zo sociálnych pápežských encyklík, so silným národným a ľudovím podvedomím. Postupne, vplyvom dejinných udalostí (rozpad monarchie, nástup nacizmu a fašizmu) sa strana radikalizovala, formovala autonomistické požiadavky (z veľkej časti opodstatnené) a prijímala antisemitistické trendy. Na Slovensku táto strana absolútne dominovala. A to pre svoj katolícky a národný charakter. Najsilnejšie bašty mala strana na vidieku, nakoľko mnoho jej členov bolo kňazov a vidiecky ľud bol prostejší. Po Hlinkovi prebral štafetu na predsedníckej stoličke Jozef Tiso. Počas rokov 1938 - 1945 prebiehal v rámci HSĽS, po 6. októbri 1938 v štátostrane, neúprosný boj umiernených na čele s Tisom a radikálov na čele s Vojtechom Tukom. Strana mala podobne ako NSDAP ozbrojenú a mládežnícku zložku - Hlinkovu gardu a Hlinkovu mládež. Od prvých volieb po roku 1918 mala SĽS/HSĽS v Detve podporu pravidelne medzi 70-80%. Takúto podporu nezískal v Detve ani Mečiar (55%), ani Fico (60%). V medzivojnovom období sa politcké mítingy, vtedy verejné ľudové zhromaždenia konali vždy pred kostolom. Úspešná bola vždy len SĽS/HSĽS, podľa prameňov na jej mítingov bolo takmer vždy okolo tisícky Detvanov. Mítingy iných strán sa kvôli neúčasti často vôbec neuskutočnili, alebo boli narušované - zvovením na kostole, bitkou, piskotom. /*banner*/ Vedúcimi osobnosťami HSĽS v Detve boli: dekan Ján Štrbáň, rechtor Martin Valent, starosta Juraj Fekiač, úradník pobočky Stredoslovenskej banky v Detve Ján Nemčok, obecný kancelista Ľudovít Schivetz a miestny autodoprava Pavel Hanuska. Detvu navštevovali významné osobnosti tejto strany, pravidelne tajomník Michal Samuhel, či poslanci. Najvyššie postaveným bol ešte ako československý poslanec, budúci predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol. Detvianski ľudáci sa v máji 1938 na čele s Martinom Valentom vybrali v rácmi 35 člennej skupiny do polského prístavu Gdyňa, kde prevzali od amerických Slovákov originál Pittsburskej dohody. Jednotka Hlinkovej gardy na čele s Martinom Valentom tvorila osobnú stráž Karolovi Sidorovi v marci 1939. V tom istom mesiaci počas tzv. Homolovho puču, ktorým chcela Praha na poslednú chvíľu odstrániť na Slovensku separatistické tendencie, bolo vedenie HSĽS v Detve uväznené. Žiaľ, aj detvianski ľudáci sa v očiach ľudí nakoniec skompromitovali. A to mnohými prešľapmi. Aktívne sa spolupodieľali na likvidácii židovskej komunity v Detve, keď ich perzekuovali, pomáhali deportovať a ich majetky rozkradli. Podľa mnohých prameňov svoje postavenie zneužívali vo svoj prospech, opíjali sa denne a vykonávali rôzne neprístojnosti. Bodkou za ich takmer 30 ročnou dominanciou v Detve bolo Slovenské národné povstanie, kolaborácia s nemeckými okupačnými jednotkami a v niektorých prípadoch útek pre Červenou armádou. Ich podpora po vojne bola takmer nulová. Sympatie Detvanov prebrali komunisti.        

    20. marca 2016 19:28
  • Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Obdobie medzivojnovej ČSR bolo v Detve z hľadiska hospodárskych pomerov neraz kritické. Ekonomika celej krajiny bola počas rokov 1918 - 1938 ťažko skúšaná. Počas 20 ročného obdobia postihlo krajinu niekoľko vĺn hospodárskych kríz. Dve z nich mali mimoriadne zlé dopady na životnú úroveň obyvateľstva. Prvá, menej známa kríza bola počas rokov 1918 - 1921. Síce bol už mier, aj nový štát a jeho hranice medzinárodne uznané, stratili sa však dovtedajšie odbytiská tovarov. Navyše, centrálna pražská vláda vo viacerých ohľadoch Slovensko diskriminovala, napr. vyššími tarifnými cenami na železniciach. Druhá kríza, známejšia, vypukla po roku 1929. Bola to prvá naozaj globálna kríza, nakoľko ju vyvolal krach newyorkskej burzy. Československá ekonomika bolo otvorená, hlavne pre západný trh už v tej dobe, takže hlboká recesia zasiahla naše hospodárstvo veľmi tvrdo. V rámci ČSR kríza postihla viac agrárne Slovensko a Podkarpatskú Rus, než české krajiny. Nakoľko Detva bola takmer rýdzo poľnohospodárska obec, obe hospodárske krízy tu boli veľmi citeľné. Pre nedostatok práce sa vybrali mnohí Detvania na práce - do Nemecka, Belgicka, či Francúzska. Omnoho viac však skúšalo prácu za morom. /*banner*/ Podľa archívnych dokumentov v  novembri roku 1923 išla do Kanady (oblasť Quebec) hľadať prácu partia Detvanov v zložení: Matúš Očenáš, Matúš Lakota, Štefan Ostrihoň, Michal Paučo. Zobrali so sebou aj jednu ženu - kuchárku Zuzanu Bartkovú. Podľa ich listov bolo práce dostatok, na deň dostali 35 dolárov. Svoje listy končili slovami - Tak zbohom, dovidenia, amen! O Matúšovi Lakotovi viac porozprával jeho vnuk Jozef Lakota: ,,Vycestovali 29.2.1924 lodou vtedy z nemeckeho pristavu Danzig /teraz polský Gdaňsk/a do kanadskeho Halifaxu priplávali 16.marca 1924. Pracovali na stavbách pre Čechokanadskú firmu J.H.Pribyl v Montreali.Domov sa vracali 10.3.1930 lodou z New Yorku." Aj na tomto prípade je vidieť, že Detvania sa napriek lepšiemu v životu v zahraničí vracali domov, pod Poľanu. Detvu omnoho viac zasiahla kríza po roku 1929. Tá sa prejavovala hlavne v sociálnej rovine. Za všetko hovorí prípad Jozef Danča z Piešťa. Sociálna situácia doliehala čoraz viac aj na roľnícke obyvateľstvo Detvy. Jozef Dančo  z Piešťa žiadal Okresný úrad vo Zvolene o finančnú podporu, kvôli úhynu jedinej kravy, ktorú mal, lebo tá zdochla na zápal čriev. Bol bez zárobku, žil len s 11 ročným synom. Jeho jediný majetok bol domček, ocenený na 8 tisíc Kč. Okrem toho mal zdokladované dlžoby vo výške 3000 Kč.  Kvôli uhynutiu kravy žiadal o náhradu vo výške 3000 Kč. Kvôli jeho zlej sociálnej situácii mu bolo vyhovené, nakoľko jeho existencia bola ohrozená. Jozef Dančo dostal podporu vo výške 2805 Kč. Podobné prípady biedy sa v Detve vyskytovali čoraz častejšie. Obdobie ČSR v Detve bolo poznačené hlavne ťažkou ekonomickou a sociálnou situáciou.   

    17. marca 2016 20:35
  • Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Máte doma staré fotografie a vzácne dokumenty? Ak áno, uverejnite ich v novej knihe o našom meste - Detva v  20. storočí. Fotografie by sa mali týkať bežného života Detvanov, panoramatických záberov či výstavby sídliska. Ak máte nejaký materiál kontaktujte autora monografie Detva v 20. storočí Mgr. Jozef Pavlova mailom, alebo telefonicky. Každý kto poskytne fotografiu dostane výtlačok knihy zdarma. Plánované vydanie knihy je leto/jeseň 2016. kontakt - 0918 203 905, jozefpavlov.dt@gmail.com Za pomoc vopred ďakujeme! /*banner*/

    23. februára 2016 14:46
  • Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Prvých päť mesiacov roku 1945 jasne ukázalo, že Červená armáda zlomila vôľu a silu nemeckej armády. Situácia na prelome rokov 1944 a 1945 bola nasledovná: kým vojská IV. ukrajinského frontu po oslobodení Košíc a Prešova postupujú stále ďalej na západ. Z juhu udreli vojská II. ukrajinského frontu. Dva mesiace po porážke povstania sa od juhu priblížila k Hornému Novohradu (a Podpoľaniu tiež) Červená armáda. Južné a stredné Slovensko patrilo do operačného priestoru vojsk sovietskeho II. ukrajinského frontu. Do 23.decembra 1944 dosiahli sovietske vojská čiaru Tornaľa – Rimavská Sobota – Muľa – Vinica – Dudince – Levice – rieka Hron. Na tejto línii prešli kvôli silnému odporu nemecko – maďarských vojsk do obrany. Nemecké vojská boli početne slabšie, ale mali výhodu kopcovitého a lesnatého terénu. Nemecká obrana sa opierala o dominantné výšiny, dôležité obce a mestá, cesty i železničné trate, takže úzke doliny na sever od slovensko – maďarských hraníc v Slovenskom Rudohorí a Krupinskej vrchovine nebolo ťažké prehradiť. Navyše bolo nepriaznivé zimné obdobie s vyše 1 meter vysokou snehovou pokrývkou a sovietske vojská boli vyčerpané. Pomer síl bol v prospech Sovietov. Nemci mali 15 divízií, 230 tisíc mužov, 1975 diel a mínometov, 35 tankov a 85 lietadiel. Sovietsky II. ukrajinský front mal 30 divízií (z toho 11 rumunských), 248 tisíc vojakov (z toho 99 300 rumunských vojakov), 4598 diel a mínometov, 13 tankov a 100 lietadiel. Prvé konkrétne príznaky ústupu nepriateľa sa prejavili začiatkom nového roku 1945. Po prehratých bojoch o Pincinu prišli do Detvy už len zvyšky rôt. U Mikuláša Chamulu sa ubytoval nemecký plukovný lekár so svojimi zdravotníkmi, no o niekoľko dní dostal rozkaz odísť do Kalinova. Od Mikuláša Chamulu pobrali v náhlosti potraviny, uteráky a inú bielizeň, na druhý deň sa však zúfalý lekár, major, aj so svojim ordonancom, poľským Nemcom, s hanbou vrátil a vrátili aj časť nakradnutých vecí; z celej jednotky zostali len sami dvaja. Začiatkom januára na svahy Spúšťanky dopadla séria striel z kaťuší odkiaľsi z Javoria. Počas dvoch týždňov sa ozývala kanonáda od juhovýchodu. Koncom januára sa front stále približoval – oslobodená bola časť horného Ipľa a sovietske vojská sa valili aj Horehroním. Medzi 19. a 26. januárom 1945 uskutočnilo velenie II. ukrajinského frontu rozsiahle preskupenie síl na strednom Slovensku. Sovieti a Rumuni prelomili nemeckú obranu a postupovali. Nemci maximálne využili výhody, ktoré im ponúkal miestny terén. Lovinobaňu obsadili sovietske vojská bez boja 27. januára 1945. Nemecké vojská sa stiahli na cestu Mýtna – Tuhár – Divín. Pri obci Píla Nemci využili opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb prehradili úzku dolinu. Oslobodenie Detvianskej Huty, ležiacej na ceste, vedúcej z Kokavy do Hriňovej, a teda postup sovietskych vojsk bezprostredne ohrozil obranné postavenie Nemcov nielen preťatím dôležitej spojovacej cesty z Kriváňa cez Hriňovú do Brezna, ale vo väčšej miere možnosťou obkľúčenia ich obranného postavenia v priestore Podkriváňa. Preto Nemci stiahli o niekoľko kilometrov dozadu svoju obrannú líniu a ustúpili na novú, ktorá viedla cez Hriňovú, Slanec, Podkriváň, Bukovinku, Rakytnú a Starú Hutu. 29. januára 1945 pri husto zatiahnutej oblohe došlo v uvedenom priestore k veľkému preskupovaniu nemeckej obrany a podľa určitých príznakov aj sovietskych a rumunských jednotiek, pretože po celé odpoludnie nebolo počuť ani delostrelecký výstrel. Nemecké delostrelecké batérie, preskupené do priestoru Kriváňa, otvorili rušivú paľbu na sovietske a rumunské jednotky, postupujúce do priestoru Hriňová – Detvianska Huta, ako aj jednotky postupujúce obojstranne pozdĺž cesty a železničnej trate vedúcej od Lovinobane na Kriváň. Činnosť sovietskeho a rumunského delostrelectva znova ožila nad ránom z 29. na 30. januára 1945, keď do nového obranného postavenia Nemcov poslalo prvé štyri granáty na zastreľovanie. /*banner*/ Známy Hitlerov rozkaz o ničení infraštruktúry, čím sa mal spomaliť postup Sovietov sa uplatnil aj na Podpoľaní. Ťažisko vyčnania esesákov a vlasovcov sa prenieslo z miestneho obyvateľstva na ničenie zariadenia všetkého druhu. Okupanti s nemeckou dôslednosťou zničili najprv tunel na pomedzí obcí Kriváň a Podkriváň, zatiaľ čo tunel pri obci Píla zlikvidovali už niekoľko dní predtým. Po zavalení vchodov do tunela esesáci pritiahli súpravu na ničenie železničných zvrškov s obrovským niekoľkotonovým hákom. Tento hák, uložený na zvláštnom železničnom podvozku a spustený medzi koľajnice, mohutným zobákom lámal podvaly na dva kusy tak ako by to boli len triesky. Za touto ničiacou súpravou pokračovalo v ničení niekoľko samostatných skupín, ktoré mali rozdelené úlohy. Jedna skupina po oboch stranách železničnej trate obratným spôsobom navrtávala diery do všetkých telefónnych a telegrafných stĺpov, druhá šla za nimi a do navŕtaných dier ukladala malé trhacie nálože šúľkovitého tvaru, ďalšia skupina s akousi horiacou fakľou tieto nálože zapaľovala a stojace stĺpy zrážala k zemi. Za nimi nasledovala početná skupina, ktorá veľkými nožnicami prestrihovala telefónne a telegrafné drôty, po nej išli rozbíjači izolátorov a ako poslední míneri, alebo pyrotechnici, ktorí menšími náložami trhali železničné koľajnice na miestach ich spojenia tak, že jednou náložou boli poškodené dva konce spojenia koľajníc. Táto skupina zároveň pri ústupe vyhadzovala do vzduchu aj železničné mosty. Toto ničenie sa však vzťahovalo na všetko ostatné železničné zariadenie, napr. návestidlá, výhybky, vodojemy a dopravné kancelárie. Zásoby podvalov polievali benzínom a zapaľovali, takže husté mračná dymu z horiaceho impregnovaného dreva a jeho odporný zápach zamoril na niekoľko dní ovzdušie širokého okolia. Značné zásoby koľajníc ničili veľkými náložami trhavín, takže z nich ostalo len veľké šrotovisko. Toto pustošenie vykonávali pod dohľadom silnej motorizovanej jednotky SS a vlasovcov, za pomoci pancierových transportérov, ktoré po celý čas pustošenia hliadkovali na okolí. K opätovnému obnoveniu bojovej činnosti došlo kvôli zlému počasiu až začiatkom februára 1945. Dňa 6. februára 1945 podniklo 20 strojov Hs 129B štyri nálety na nemecké opevnené pozície pri Detve, pred ktorými sa zastavila sovietska 40. armáda. Nálet sa uskutočnil bez vlastných strát. Postup sovietskych a rumunských vojsk v mimoriadne ťažkom, kopcovitom teréne bez možností Bojovalo sa o každú piaď zeme. Sovieti sa predierali úzkym údolím riečky Kriváň cez Mýtnu, Budinské lazy a dobročské samoty ku Kriváňu. 4. februára 1945 bola v tejto časti frontového úseku oslobodená posledná obec Lovinobanského (predtým Lučeneckého) okresu – Podkriváň a tým postupujúce vojská dosiahli líniu, ktorá tvorila hranicu medzi okresmi Zvolen a Lučenec. Kto túto prirodzenú prekážku ovládal, bol v mimoriadne výhodnom postavení oproti svojmu súperovi. Do 4. februára boli Nemci, ale po oslobodení Podkriváňa nad ránom z 4. na 5. februára sa jej definitívne zmocnili oslobodzujúce vojská. Nemci v snahe ubrániť toto dominujúce postavenie, narýchlo nasadili do protiútoku niekoľko dobre zamaskovaných pancierov a samohybných diel, ostalo však len pri pokuse. Na útočníkov totiž dopadla mohutná paľba protitankových diel, že boli odrazení ešte skôr, ako mohli účinne zasiahnuť. Z bojiska ustúpili a potom z bezpečnej vzdialenosti už len občas napádali rozviedky Sovietov a Rumunov, no väčším súbojom sa vyhýbali. V odpoludňajších hodinách 10. februára bol oslobodený Kriváň (boje prebiehali do 12.2.) s jeho železničnou stanicou a s dôležitou cestnou križovatkou, odkiaľ sa rozbiehali cesty v smeroch štyroch svetových strán. Boje sa vyznačovali prudkosťou hlavne v okolí Kriváňa, Korytárok či oboch Piešťov. Do chalúp podpolianskych lazov vstúpili sovietski prieskumníci už v prvých dňoch februára. Dňa 11. februára aj z dediny bolo možné pozorovať postup hliadok a 12. februára boli sovietske a rumunské vojská už v tesnej blízkosti Detvy. Situácia okupantov bola neudržateľná – jednotky ustupovali na Dúbravy (dedina v blízkosti Detvy): delostrelectvo a hniezda ťažkých guľometov rozmiestnené od Ježovej po Kochlačku kryli ich ústup. Na ústupe sa im podarilo zničiť všetky mosty, elektrické vedenie a terén zamínovali, aby ešte sťažili postup Sovietskej a rumunskej armády, resp. aby ohrozili obnovu života po oslobodení. Ešte niekoľko dní po oslobodení Detvy držali obsadenú Ježovú a Kochlačku, no na protiútok nemali dosť síl ani odvahy. Boje na okolí Detvy trvali takmer dva mesiace. Kým v bojoch o mestečko bolo zabitých päť občanov, úplne bolo zničených päť domov a viac alebo menej bolo poškodených. Na lazoch bolo zabitých 80 ľudí a zničilo sa vyše 250 domov. Oslobodenie Detvy a okolia si vyžiadalo veľa obetí – hrdinskou smrťou tu padlo vyše 800 sovietskych vojakov a asi 600 Rumunov. Terén pre obranu bol veľmi výhodný, aj tak fašistov padlo viac ako 600. Na detvianskom cintoríne je pochovaných 27 Nemcov, ktorých už nestačili odviezť.V školských a iných verejných budovách bola po oslobodení zriadená nemocnica. Prvou najdôležitejšou úlohou miestneho výboru po oslobodení, za predsedníctva Jozefa Vidiečana, bolo starať sa o ubytovanie a zásobovanie sovietskych a rumunských vojsk, o obnovu vojensky dôležitých komunikácií, ale aj o zásobovanie a o výživu a ubytovanie najviac postihnutých občanov. Na Detvu ešte mesiac po oslobodení dopadali nemecké granáty, no mierová práca sa už začala. „V to februárové ráno v roku 1945 za silnej delostreleckej paľby boli fašistické vojská prinútené z Detvy ustúpiť. Ľudia sa skrývali, kde mohli, aby si zachránili život. Okolo obeda, keď som sa vrátil domov, delostrelecká paľba ešte zosilnela. Povedal som manželke, aby zobrala našu malú dcérku do kuchyne, zasiahol náš dom granát. Bolo to strašné. Viem, že som padol na zem a viac som nič nevnímal. Potom sa mi naskytol hrozný obraz. Moji najbližší ležali bezvládne v troskách domu. Črepina granátu dcérke zasiahla ľavú nohu a manželke žalúdok. Situácia vonku znemožňovala privolať lekársku pomoc, len keď paľba trochu utíchla, odniesol som dcérku k lekárovi. Manželku som žiaľ zachrániť už nemohol.“   Nemci v snahe vyradiť železničnú stanicu v Kriváni podnikli 25. februára nálet na stanicu a zasypaný krivánsky tunel. Pri nálete zahynulo deväť železničiarov a dve ženy. Operácia II. ukrajinského frontu Sovietskej armády prebiehala na území stredného Slovenska od 12. januára do 15. marca 1945. Oslobodzovacím jednotkám v bojoch pomáhali aj početné partizánske jednotky, nachádzajúce sa v okolitých horách a lazoch. Boli to predovšetkým 1. Československá partizánska brigáda J. V. Stalina, brigády Klement Gottwald a Rákosi, partizánsky zväzok A. M. Sadilenka a M. I. Šukajeva.  Nemci sa v regióne Podpoľania zachytili hlavne v obci Vígľaš. 18. februára bola od fašistov oslobodená Pstruša, Hájniková a Horný koniec. 21.2. vyhorel zámok. Dolný koniec a zámok Červená armáda dobyla ráno 25. februára 1945. V bojoch o Vígľaš padlo 186 sovietskych, 32 rumunských a 28 nemeckých vojakov. Zahynuli siedmi občania Vígľaša Až mesiac po oslobodení Detvy, po obsadení mesta Zvolen sa frontová situácia stala vzdialenou a bezpečnostná situácia relatívne stabilnou.   autor: DTonline.sk

    10. februára 2016 16:24
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • V Detve funguje nová...

    V Detve začala fungovať nová taxi služba. Oproti súčasnému neoficiálnemu prepravcovi sa Detva a Podpoľanie dočkali prrvej profesionálnej a legálnej taxislužby Air Taxi, so sídlom v Klokoči, odkiaľ pochádza majiteľ Zdenko Blahovský. Spoločnosť ponúka kvalitné a bezpečné cestovanie: ,,v Detve a v okolí začíname a je tu teda zatiaľ jedno osobné 5 miestne auto od skorého rána do posledného večerného vlaku či autobusu. Vieme aj mimoriadne odviesť po objednávke a vzájomnej dohode. V piatok a sobotu sme v 24 hodinovej službe. Vozový park máme samozrejme väčší - aj 5 ,7 a 9 miestne vozidlá. Všetky sú riadne schválené úradom pre dopravu. Sú samozrejme poistené tromi zo zákona stanovenými poistkami, Samozrejmosťou je, že každý vodič je profesionál," hovorí Zdenko Blahovský, majiteľ taxislužby.   /*banner*/ Vozidlo Air Taxi v Detve sa združuje na autobusovej a vlakovej stanici, ako aj pri nákupných centrách, odtiaľ je však vozidlo k dispozícii zákazníkom v celom regióne. Ako každá iná práca, aj tu sa občas naskytne úsmevná príhoda. Zdenko Blahovský spomína na jednu z nich: ,,Aj taxikári zažijú sem-tam humorné scény. Napríklad kolegovi nastúpil do auta klient, ktorý chcel odviezť do Prahy. Vodič ho taktne upozornil, že taká vzdialená cesta bude drahá. Nakoniec z toho vysvitlo, že išlo o obec Prahu pri Lučenci..." Air Taxi ponúka aj rôzne zľavové programy - výhodné sú najmä pre seniorov, či pri doprave k lekárovi so zľavou 50 % - viac na http://airtaxislovakia.com/  KONTAKT - 0910 888 250

  • Ľubomíra Straku chcú...

    V Korytárkach chce skupina občanov odvolať starostu. Petíciu za vyhlásenie referenda za jeho odvolanie, chcú predložiť na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Na petičných hárkoch majú dnes 264 podpisov, obec má pri tom asi 800 obyvateľov s hlasovacím právom. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali iniciátori petície, v obci sa za sedem rokov, ako je starostom Ľubomír Straka, urobilo veľmi málo. Podľa člena petičného výboru Romana Malatinca súčasná hlava obce v podstate len dotiahla projekty, ktoré jej už rozbehnuté zanechal predchádzajúci starosta. Korytárky sa podľa neho na rozdiel od okolitých obcí ani nezapájali do eurofondových výziev, pri tom potrebujú rekonštruovať viaceré cesty, dobudovať kanalizáciu či stavať byty pre mladé rodiny.  Ako uviedol predseda petičného výboru Rastislav Bystriansky, v najbližšom čase skončí pre nezáujem miestnych aj málotriedna základná škola, ktorá fungovala v obci od roku 1936. Starosta podľa neho urobil len málo pre jej zachovanie a získanie dobrých pedagógov. /*banner*/ Starosta Ľubomír Straka však hovorí, že obec robí všetko, čo v rámci svojich možností môže. "Napríklad čo sa týka dobudovania kanalizácie, tých možností, ako získať peniaze veľa nie je, keďže do výziev na čerpanie peňazí z eurofondov sa mohli zapojiť len obce nad 2000 obyvateľov," povedal TASR. Je síce pravda, že obec nestavala nájomné byty, ako susedný Kriváň či Hriňová, vytvorila ale podľa neho podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, kde sa za uplynulých niekoľko rokov postavilo 17 nových domov. Škola aj pre znižujúci sa počet obyvateľov a blízkosť veľkých škôl v Kriváni a Hriňovej smeruje ale k zániku. Členovia petičného výboru chcú, aby starosta zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s bodom posúdenia petície a vyhlásenia referenda ešte v auguste. Straka však tvrdí, že mu to zákon neumožňuje a vec sa prerokuje až na riadnom obecnom zastupiteľstve v septembri. Sám si myslí, že všetko je len iniciatívou jedného človeka, ktorý kandidoval spolu s ním na starostu a neuspel. ZDROJ: TASR foto: Priekopník

  • BLOG: Žijeme v jedno...

    Milujem Detvu. V Detve som sa narodila, prežila prevažnú časť svojho života. Akurát som pred určitým časom vymenila panelákový byt za rodinný dom. Bez uvažovania odísť z „môjho“ mesta. Veď tu máme všetko pre bežný život – prácu, škôlky, školy, lekárov (aj keď nejakí špecialisti navyše by sa zišli), šport, kultúru (milujem kino – aj to naše!), slávnosti, obchody, akcie... Samozrejme okrem toho všetkého máme aj svoje starosti, problémy, ktoré treba riešiť. Platíme dane, poplatky – aj nášmu mestu. No nemáme rovnaké podmienky na život.      Pri osídľovaní Krpeľného vŕšku v 80-tych rokoch minulého storočia boli ulice naprojektované spôsobom, ktorý vtedy asi nerátal s takým množstvom ľudí, áut a technickým vybavením, že sa nič nezdalo nemožné a všetko sa dalo. Aj vyvážať komunálny odpad. Stačilo vyložiť „kuka nádobu“ pred dom na ulicu a pracovníci koše bez problémov vyprázdnili (a to neboli ani kontajnery na kolieskach!)          Pred časom sme sa obyvatelia Okružnej ulice v Detve (resp. jej priľahlých slepých ulíc) začali trápiť s novým problémom, ktorý tu za roky nášho života nebol. Zamestnanci Technických služieb nám odmietli vyprázdňovať kontajnery s bioodpadom, dokonca po poslednom vývoze zostali bez povšimnutia aj kontajnery s komunálnym odpadom!      Na základe mailových i telefonických upozornení na nedostatočné plnenie povinností zo strany Technických služieb ohľadom vývozu sa začiatkom júna konala obhliadka miesta uloženia kontajnerov určených na vývoz za účasti pánov z TS i Mesta. Pri obhliadke bolo konštatované, že nie je jednoduché uložiť kontajnery s bioodpadom v podvečer vývozu (keďže prevažná väčšina obyvateľov odchádza do práce a vyprázdňovanie kontajnerov nesleduje v priamom prenose, iba nájde vyprázdnený kontajner) a následné uloženie vyprázdnených kontajnerov na miesto, kde by nezavadzali, resp. neobmedzovali dopravu a neodpudzovali svojím pachom okoloidúcich. Vzhľadom na tieto skutočnosti nám bol prisľúbený vývoz kontajnerov na bioodpad v plánovanom termíne za zachovania starých podmienok (kontajner vyložený pred vlastný dom).  K tomuto však napriek prísľubu nedošlo a my sme pred domami opatrovali mesiac starý bioodpad (vzhľadom na teplo, kvalitu a obsah kontajnera si vie čitateľ iste predstaviť tú úžasnú arómu, ktorá sa okolo šírila, o rozmnoženom hmyze nehovoriac). Na základe telefonických upozornení  bol bioodpad vyvezený v náhradnom termíne. Pri ďalšom riadnom termíne vývozu bioodpadu sa situácia zopakovala. Na telefonáty kompetentní  buď nereagujú, alebo sa vyhovárajú navzájom – Mesto na TS, TS na Mesto. Je na mieste spomenúť, že o nevyvezení kontajnera rozhoduje zamestnanec, ktorý si neplní svoje povinnosti a len tak sa rozhodne, ktorý kontajner z ulice vysype, ktorý nechá bez povšimnutia. Keby som toto robila svoju zamestnávateľovi ja, asi už nemám prácu. A to sú vraj úrady práce plné čakateľov na pracovné miesto. /*banner*/      Tak ako ostatní obyvatelia Detvy i my platíme poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. V zime sa do našej ulice málokedy dostaví odhŕňač snehu, do slepých ulíc už vôbec. Zimná údržba je len v našej kompetencii, napriek tomu sme nikdy nežiadali žiadne úľavy na dani.     Zberné nádoby na triedený odpad sú pred každým panelákom, my svoj triedený odpad (tí, ktorým nám záleží na životnom prostredí) vozíme do vzdialených kontajnerov na Agátovej ulici, resp. na Dolinky. Tiež nežiadame o zľavy na poplatkoch.      Zber bioodpadu sme uvítali, nakoľko domy produkujú neporovnateľne väčšie množstvo bioodpadu zo záhrad a pozemkov ako byty, nerátali sme však s ľahostajnosťou kompetentných, macošským prístupom k časti rodinných domov a neriešením vzniknutého problému, ktorý vlastne ešte vlani problémom nebol. Mysleli sme, že pomôžeme mestu, keď už máme tú „bioplynku“ a aspoň nie sme ako na Luníku IX. v Košiciach. Len neviem, či  si to všetci uvedomujeme.      V prípade nevyriešenia problému s vývozom bioodpadu, resp. najnovšie aj komunálneho odpadu budeme žiadať o vydanie nového VZN, v ktorom budeme požadovať zľavy z poplatku za KO. V niektorých mestách za triedený odpad platia obyvateľom, nie obyvatelia mestu. Prípadne sa „znížime“ k riešeniu medializáciou problému. Anna Váleková

  • Šport

  • 5. miesto detviansky...

    Už po tretíkrát v rade sa detvianski hokejbalisti zúčastnili prvý júlový týždeň 2017 medzinárodného turnaja Orava Cup v Dolnom Kubíne za finančnej podpory mesta Detva. Po predchádzajúcom 15. a 9. mieste skončili tento rok na 5. mieste. Dočkajú sa budúci rok konečne medaily pre Detvu? Prvý zápas odohrala Detva proti Oravskej Polhore, s ktorou ukončila predchádzajúci ročník prehrou 1:2. Ani tentokrát sa detvianskym chlapcom nepodarilo zvíťaziť a so súperom sa rozišli zmierlivo remízou 1:1. Druhý zápas si Detvania poradili s Banskou Bystricou hladko 6:1. Tretí zápas Detva prehrala s domácim tímom Draci 0:2 ale aj napriek prehre postúpila do štvrťfinále. Vo štvrťfinále odohrala Detva výborný zápas proti talianskemu tímu Asiago Hockey, no Taliani boli nad ich sily a prehrali 0:3. V boji o umiestnenie zdolala Detva tím Santa Monica 5:0 a ukončila tak účinkovanie na 3. ročníku Orava Cup 2017 na peknom 5. mieste. Víťazom turnaja sa stal tím Asiago Hockey z Talianska. /*banner*/ V tíme Detvy sa objavil na súpiske Martin Pospíšil, ktorý reprezentoval Slovensko aj na tohtoročných majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov. Všetci chlapci však vytvorili skvelú partiu, čo sa prejavovalo na hernej pohode počas celého turnaja.    Turnaj sa vydaril a každým rokom stúpa Detva o priečky vyššie. Hokejbalový klub Detva verí, že budúci rok sa bude tešiť z prvej medaily pre detviansky hokejbal. Zostava Hokejbalového klubu Detva: Marek Kučera, Michal Kučera, Matej Lešánek, Peter Baláž, Viktor Čajkovský, Vladimír Virgula, Martin Pospíšil, Michal Pospíšil, Jakub Hnatkovič, Alex Hnatkovič, Rastislav Šatan, Peter Mitter, Peter Dvořák, Jakub Ištván, Gabriel Gažo, Lukáš Lalík, Milan Beľa. Tréner: Miroslav Dvořák Podujatie bolo spolufinancované z rozpočtu mesta Detva. Text a foto: Jozef Babiak

  • Klub HC 07 Detva pre...

    Hokejový klub HC 07 Detva predstavil nové dresy. Vracia s k pôvodným farbám čierno-žltým. Dôvodom je aj nový významný sponzor - PPS Detva. Medzi hlavných partnerov klubu patrí aj mesto Detva. HC 07 Detva nahradí v nadchádzajúcej sezóne v extralige MHC Martin. /*banner*/ 

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3