s DTonline.sk

História

  • Učňovské vzdelávanie v Detve začalo v školskom roku 1959/1960

    Učňovské vzdelávanie v Detve začalo v školskom roku 1959/1960

    Pre školstvo v Detve boli až do 50 rokov typické gazdovské školy. Zmena nastala po prevrate v roku 1948. V súvislosti s výstavbou závodu PPS Detva začiatkom 50. rokov vystal veľký problém s  kvalifikovanou pracovnou silou pre strojárenský podnik, pretože v Detve boli takmer všetci roľníci bez potrebných skúseností. Preto jedným z prvých cieľov v detvianskom školstve bolo vybudovanie učnovskej školy a strediska.                                                                   Mladí ľudia získavali teoretické vedomosti v učňovskej škole vo Zvolene a v iných podnikoch: Strojárne Piesok, Turč. Strojárne v Martine, Závod Kirova v Tlmačoch, Armatúrka na Myjave, Strojárne v Pov. Bystrici, Kovosmalt Fiľakovo, Trnava a Závody 29. augusta v Partizánskom. Učni boli ubytovaní v slobodárňach a stravovali sa v reštauráciách. V školskom roku 1959/60 vzniká v Detve vlastné učňovské stredisko. Od 1. septembra 1962 boli dané do užívania 2 päťposchodové internáty, škola a jedáleň. Tretí internát bol dokončený v decembri 1962.    /*banner*/     Prvým riaditeľom bol Alois Hrdina. Čoskoro ho však vystriedal Vladimír Šiška. V prvom školskom roku navštevovalo školu 268 učňov. Na prelome 60. a 70. rokov študovali v Detve vďaka geopolitickým špecifikám aj vietnamskí a arabskí študenti. Niekoľkí z nich v Detve ostali žiť natrvalo, resp. žijú tu dnes ich potomkovia. Počas desaťročí detvianske SOU vyučilo množstvo vynikajúcich majstrov.   

    31. júla 2016 20:57
  • FOTO: Úchvatné fotografie starej Hriňovej

    FOTO: Úchvatné fotografie starej Hriňovej

    Uhorské ministerstvo vnútra povolilo 21. októbra 1890 osamostatnenie sa Hriňovej od Detvy. Obec sa vytvorila v politickom okrese ,,Veľkoslatinskom". Municipiálny výbor župy Zvolenskej schválil zriaďujúci štatút dňa 5. septembra 1891 pod číslom 322/1891. Od tohto dátumu existuje Hriňová ako samostatná obec. Okrem vlastnej osady Hriňová ( Herencsvölgy ) boli do novej obce začlenené mnohé okolité osady a lazy: Krivec I. a II., Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy a Vrch dobroč. 1. októbra 1895 bol v Hriňovej zriadený Štátny matričný úrad. V tom istom roku sa osamostatnila obec Detvianska Huta, ku ktorej sa pričlenili osady Bratkovica, Komárno a Vrch dobroč. V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6 000 obyvateľov.  /*banner*/ Prinášame Vám vo fotogalérii cenné fotografie z minulosti Hriňovej. Foto boli prevzaté z http://www.hrinova.sk/o-meste/historia/

    27. júla 2016 14:27
  • Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Už na jeseň uzrie svetlo sveta nová historická monografia o našom meste – Detva v 20. storočí. O jej príprave a nových poznatkoch sme sa porozprávali s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom. Prečo práve Detva v 20. storočí? Pretože vždy mi boli najbližšie dejiny 20. storočia, ktoré boli turbulentné a búrlivé. Za jedno storočie sa toho udialo tak veľa a mimoriadne významného. Navyše, odhliadnuc od profesného zamerania, výskum pred rokom 1918 má u mňa limity, nakoľko neovládam maďarský jazyk a v archívoch teda toho žiaľ veľa neobjavím. Bude iná než nová mestská monografia Detva? Keď by určité množstvo archívnych materiálov interpretovalo niekoľko historikov, v zásade každý by napísal výslednú prácu inak. Každého zaujme niečo iné, každý pripisuje dôležitosť iným faktom. Pre historickú vedu je podstatná pluralita výskumných výstupov. V mestskej monografii Detva som napísal kapitolu Detva v súčasnosti. Pre niekoho sa to zdá byť to najľahšie, nakoľko je pre toto obdobie najviac prameňov. Opak je však pravdou, pretože interpretovať súčasnosť je aspoň z môjho pohľadu najťažšie. Navyše, mestská fotografia sa venuje aj iným oblastiam: fyzicko-geografickej charakteristike, etnografi atď. Z akého dôvodu ja najťažšie písať o súčasnosti? Pretože každý ešte žije, mnohých sa môžu fakty a ich interpretácie dotknúť. Tu musíte byť naozaj diplomat, písať jednotlivé vety veľmi citlivo. Podľa spätnej väzby sa môjmu príspevku podarilo zachytiť všetko podstatné a vecne. Však čitatelia to posúdia v pravý čas sami.    Vašou prvou publikovanou historickou prácou bola monografia Tragédia detvianskych Židov. Aký mala úspech? Išlo o veľmi špecifickú tému. Holokaust dodnes vzbudzuje rôzne názory a nálady. Veľmi na mňa v negatívnom slova zmysle zapôsobili výroky poslanca za ĽSNS Milana Mazureka, ktorý povedal, že nie je historik a kvôli tomu nemá názor na holokaust. Ja si myslím opak, človek nemusí byť historik, aby vedel, cítil, že vyvraždenie miliónov je bezprecedentný zločin v dejinách ľudstva. Vďaka mojej monografii sa mi podarilo nadviazať kontakt aj s potomkami vyvraždených detvianskych Židov. Keď vám napíše už naturalizovaný vyše 80 ročný Austrálčan, vnuk detvianskej židovskej obchodníčky Fridy Kohnovej zastrelenej v Kováčovej, že vďaka vašej práci sa po desaťročiach dozvedel ako to bolo s jeho rodinou, príde vám to ako zadosťučinenie. Pár ľudí ma oslovilo aj na ulici, či podujatiach a vyslovili mi pochvalu. Naozaj to poteší. Pretože za knihou a výskumom sú desiatky hodín bádania v archíve. Čo sa týka predaja knihy, množstvo som ich daroval – knižniciam, známym a deťom do súťaží ako Dejepisná olympiáda a Oslobodenie, tu to bol mimoriadne vhodný materiál. Stále sa však dá kniha kúpiť, napr. v kníhkupectve Tulipán, v Parte, v predajni Detvianske ľudové umenie či v Podpolianskom múzeu. O čom bude konkrétnejšie monografia Detva v 20. storočí? Monografia sa delí na 5 kapitol: Detva počas Rakúsko-Uhorska, Detva počas 1. ČSR, Detva počas 1. SR, Detva počas ČSSR a Detva po roku 1989. Jednotlivé kapitoly mapujú Detvu vo viacerých rovinách a to v spoločensko-politickej, hospodárskej, štatistickej či po stránke kultúry, školstva a výstavby. Každá kapitola je vhodne doplnená fotografickým a dokumentačným materiálom. Niektoré zábery a dokumenty neboli dosiaľ nikde publikované. V akom štádiu je práca dnes? Momentálne je upravená polovica textu po prvom pripomienkovaní recenzentom. Ním je známy historik, môj bývalý pedagóg na vysokej škole a človek, ktorého si veľmi vážim – prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. V priebehu leta dokončím texty, recenzent ich znovu spripomienkuje a práca pôjde v septembri grafikovi a do tlače. Ak všetko vyjde ako má, v októbri bude slávnostný krst. Aké momenty považujete v histórii Detvy za najpodstatnejšie? Tak jednoznačne je to rozhodnutie o založení Detvy Ladislavom Čákim. Druhý moment, ktorý je mimoriadne významný na časovej osi histórie Detvy je rozhodnutie vlády ČSSR o vybudovaní strojárskeho závodu a nového sídliska. Toto bol naozaj prelomový bod, vďaka ktorému sa Detva stala s roľníckej dediny moderným socialistickým mestom.   Na aké nové informácie sa môžeme tešiť vo vašej práci? Všetko nemôžem prezradiť, ale môžem spomenúť nosné oblasti výskumu v jednotlivých obdobiach. V kapitole Detva počas Rakúsko-Uhorska stručne charakterizujem spoločenský a hospodársky stav Detvy na začiatku 20. storočia. V druhej kapitole Detva počas 1. ČSR sa venujem prevratu v roku 1918, búrlivému obdobiu v čase okupácie maďarskou Červenou armádou, návšteve prezidenta T. G. Masaryka, problému lazníckych škôl a vysokej nezamestnanosti, analyzujem politické ľudácke zázemie Detvy. V tretej kapitole sa venujem politickému aspektu 1. SR v Detve, odboju, holokaustu, obdobiu SNP, okupácii a oslobodeniu obce. Tu sa mi podaril dosť významný objav, keď som v archíve objavil dokumenty o návšteve vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku a ministra vnútra a veliteľa HG Alexandra Macha. Dosiaľ nikde táto informácie nebola publikovaná. Vo štvrtej kapitole Detva počas ČSSR sa venujem spoločenským zmenám po roku 1948 v každej oblasti života. Tu chcem vyzdvihnúť hlavne to, že som si dal záležať na analýze výstavby sídliska v Detve. Myslím, že práve toto bude naozaj veľa ľudí zaujímať. Podarilo sa mi objaviť pôvodné plány sídliska a nákresy. Je to naozaj zaujímavé. No a v poslednej kapitole riešim transformáciu Detvy v nových spoločenských podmienkach po roku 1989.      Je potenciál v Detve ešte niečo nové objaviť? Jednoznačne áno. Dokazuje to aj fakt, že archeológom z Nitry pod vedením Noémi Beljak Pažinovej sa podaril veľký objav v časti Lúčna štvrť (viac na ). Svojim spôsobom to prepisuje dovtedajšie poznatky o najstaršom osídlení. Aj preto ako občan a poslanec podám návrh na udelenie Ceny mesta Detva pre archeológov, ktorí robili tento výskum. Zaujímavým miestom pre archeológov by mohlo byť aj okolie kostola. Viedol som s viacerými ľuďmi diskusie, že práve v okolí kostola by sa mohlo vykopávkami nájsť pôvodné okrúhle opevnenie prvého kostola z rokov 1667-1804 (podobné ako v kostolíku v Čeríne). Bol by to pekný objav. Skôr však treba zachrániť Vagačov dom, či pôvodnú detviansku studňu na Dolinkách. Tu som na MsZ presadil to, že oddelenie správy majetku pripraví návrh  na záchranu studne. V prípade, že si chcete objednať monografiu Detva v 20. storočí, kontaktujte autora na jozefpavlov.dt@gmail.com.     

    29. júna 2016 07:24
  • Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva je pomerne mladou obcou. Napriek tomu je symbolom slovenskosti a tradície v povedomí širokej vrstvy slovenskej verejnosti. Jej vznik datujeme do prvej polovice 17. storočia. Územie dnešnej Detvy a jej blízkeho okolia bolo však osídlené už dávno predtým. Bolo by ale veľkým omylom práve vďaka pravekému osídleniu (nielen Kaľamárky, podľa nových archeologických údajov hovoríme už aj o osídlení lokality Lúčna štvrť) hovoriť o "starej Detve". Pre vznik Detvy bolo ôležité to, že územie nášho mesta bolo od 14. storočia súčasťou vígľašského panstva. To sa pôvodne skladalo z domáceho obyvateľstva a menšieho počtu nemeckých a iných prisťahovalcov. K nim v 15. – 16. storočí pribudli valasi, zaoberajúci sa chovom vysokohorského dobytka, najmä oviec. Prišli z Liptova, Oravy a iných severných a východných stolíc. Bolo medzi nimi rusínske a valaské obyvateľstvo.Ďalším významným prvkom vzniku Detvy boli vlastnícke zmeny na panstve Vígľaš v 30. rokoch 17. storočia, kde sa novými majiteľmi stali Čákiovci.                                    Na podnet Ladislava Čákiho sa začalo v horách a lesoch panstva s budovaním novej dediny na mieste kde predtým stáli panské majere. Počiatky Detvy sú úzko späté s jej dvoma lokátormi Jurajom Holecom a Františkom Péčim, ktorých povolal majiteľ panstva Ladislav Čáki. Za rok vzniku Detvy datujeme rok 1638. O pôvode názve obce existuje viacero teórií.  /*banner*/ Dve najznámejšie teórie hovoria o tpyickom roztratenom osídlení, pretože tu stáli domy kde jeden - kde dva, z čoho vzniklo spojenie Dedva a to sa fotenicky upravilo na Detva. Druhou známou teóriou je, že pôvod názvu je odvodený od názvu deti - Detva, nakoľko mnoho mladých prišlo do novej obce práve z Očovej. Medzi prvými osídlencami boli teda prevažne obyvatelia okolitých dedín (najmä z Očovej a Zvolenskej Slatiny) a tí, ktorí prišli na vígľašské panstvo v rámci osídľovania na valašskom práve už v 16. storočí. Okrem nich sa sem sťahovali aj ľudia z neďalekých uhliarskych a drevorubačských osád a hámrov, ako aj z južných stolíc (Novohrad, Hont), ktorí tu hľadali ochranu pred tureckým nebezpečenstvom.                                                        Územie Detvy, čiže jej chotár sa len v 17. storočí dvakrát rozširoval. A to v roku 1653 a v roku 1688 na úkor obcí Očová a Zvolenská Slatina.To svedčí o vysokom migračnom pohybe do obce. Dôležitým aspektom v rannom živote obe bolo aj to, že do Detvy prišli banskobystrckí jezuiti, ktorí v Detve založili školu a pôsobili aj rekatolizačne. Práve vďaka tomuto je Detva takmer rýdzo katolíckou obcou, aj keď okolité ako Očová, Zvolenská Slatina, či hornonovohradské obce sú obce s vysokým podielom evanjelických veriacich. Toľko k najstaršej histórii a vzniku nášho mesta...                                      

    13. júna 2016 19:54
  • Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Možno ste už počuli o tom, že v Detva na Lúčnej štvrti zaznamenali archeológovia významný objav. O nálezoch z tejto lokality sme sa porozprávali s doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD., z katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.   Čo unikátne sa vám a vášmu tímu podarilo v Detve nájsť? Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. 4. 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku. Postupne sa počas skrývky ornice objavili aj nehnuteľné nálezy, ktoré boli skúmané v rámci záchranného archeologického výskumu. Kto realizoval výskum? Výskum realizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod mojim vedením. Čo konkrétne ste objavili? Počas výskumu sa podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamky s priemerom okolo 20 cm, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili už v deštruovanom stave uprostred kolovej konštrukcie. Z archeologického výskumu pochádza niekoľko desiatok archeologických nálezov, hlavne fragmentov rôznorodých keramických nádob, jedna zvieracia sánka s niekoľkými zachovanými zubami, kamenná čepieľka a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobrané aj vzorky na archeobotanickú analýzu a samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať sa bude v laboratórnych podmienkach. /*banner*/ Ako staré sú nálezy? Nálezy z polohy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej, konkrétnejšie do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov. Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať. Vieme niečo bližšie o tejto pravekej osade? Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác na predmetnej polohe. Aký je význam tohto výskumu a nálezov? Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva- Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využila na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku. autor: DTonline.sk

    02. mája 2016 13:42
  • Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Nie všetko staré by malo ústúpiť novému. Jadro pôvodnej Detvy bolo úzko viazané na dnešnú starú časť mesta - konkrétne na dnešnú Partizánsku a Kukučínovu ulicu, kde domy boli stavané kolmo na tok Detvianskeho potoka. Okrem toho mala Detva množstvo lazníckych osád. Na starých fotogafiách môžeme nájsť typické studne. Ide o tzv. vahandlové studne zo sochorovou konštrukciou. V regióne sú dodnes dobre zachované hlavne v okolí Horného Tisovníka. Posledná takáto studňa v Detve sa nachádza v časti Dolinky pri prvej "novobytovke". Jej stav je zlý, okrem biologického a mechanického poškodenia, je objekt zarastený a zanedbaný. Je veľkou škodou, že jeden z posledných prvkov pôvodnej účelovej architektúry má takýto smutný osud. Snáď sa podarí uvedenú pamiatku zachrániť. /*banner*/

    19. apríla 2016 20:27
  • Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    To, že Kotleba v Detve uspel výrazne nie je náhodou. Už v minulosti podobný štýl politika "Za Boha a za národ" mal v Detve veľké úspechy. A to v podobe Slovenskej ľudovej strany, neskôr premenovanej na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Tá vznikla začiatkom 20.storočia ako politický projekt rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku. Jej ideológia vychádza zo sociálnych pápežských encyklík, so silným národným a ľudovím podvedomím. Postupne, vplyvom dejinných udalostí (rozpad monarchie, nástup nacizmu a fašizmu) sa strana radikalizovala, formovala autonomistické požiadavky (z veľkej časti opodstatnené) a prijímala antisemitistické trendy. Na Slovensku táto strana absolútne dominovala. A to pre svoj katolícky a národný charakter. Najsilnejšie bašty mala strana na vidieku, nakoľko mnoho jej členov bolo kňazov a vidiecky ľud bol prostejší. Po Hlinkovi prebral štafetu na predsedníckej stoličke Jozef Tiso. Počas rokov 1938 - 1945 prebiehal v rámci HSĽS, po 6. októbri 1938 v štátostrane, neúprosný boj umiernených na čele s Tisom a radikálov na čele s Vojtechom Tukom. Strana mala podobne ako NSDAP ozbrojenú a mládežnícku zložku - Hlinkovu gardu a Hlinkovu mládež. Od prvých volieb po roku 1918 mala SĽS/HSĽS v Detve podporu pravidelne medzi 70-80%. Takúto podporu nezískal v Detve ani Mečiar (55%), ani Fico (60%). V medzivojnovom období sa politcké mítingy, vtedy verejné ľudové zhromaždenia konali vždy pred kostolom. Úspešná bola vždy len SĽS/HSĽS, podľa prameňov na jej mítingov bolo takmer vždy okolo tisícky Detvanov. Mítingy iných strán sa kvôli neúčasti často vôbec neuskutočnili, alebo boli narušované - zvovením na kostole, bitkou, piskotom. /*banner*/ Vedúcimi osobnosťami HSĽS v Detve boli: dekan Ján Štrbáň, rechtor Martin Valent, starosta Juraj Fekiač, úradník pobočky Stredoslovenskej banky v Detve Ján Nemčok, obecný kancelista Ľudovít Schivetz a miestny autodoprava Pavel Hanuska. Detvu navštevovali významné osobnosti tejto strany, pravidelne tajomník Michal Samuhel, či poslanci. Najvyššie postaveným bol ešte ako československý poslanec, budúci predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol. Detvianski ľudáci sa v máji 1938 na čele s Martinom Valentom vybrali v rácmi 35 člennej skupiny do polského prístavu Gdyňa, kde prevzali od amerických Slovákov originál Pittsburskej dohody. Jednotka Hlinkovej gardy na čele s Martinom Valentom tvorila osobnú stráž Karolovi Sidorovi v marci 1939. V tom istom mesiaci počas tzv. Homolovho puču, ktorým chcela Praha na poslednú chvíľu odstrániť na Slovensku separatistické tendencie, bolo vedenie HSĽS v Detve uväznené. Žiaľ, aj detvianski ľudáci sa v očiach ľudí nakoniec skompromitovali. A to mnohými prešľapmi. Aktívne sa spolupodieľali na likvidácii židovskej komunity v Detve, keď ich perzekuovali, pomáhali deportovať a ich majetky rozkradli. Podľa mnohých prameňov svoje postavenie zneužívali vo svoj prospech, opíjali sa denne a vykonávali rôzne neprístojnosti. Bodkou za ich takmer 30 ročnou dominanciou v Detve bolo Slovenské národné povstanie, kolaborácia s nemeckými okupačnými jednotkami a v niektorých prípadoch útek pre Červenou armádou. Ich podpora po vojne bola takmer nulová. Sympatie Detvanov prebrali komunisti.        

    20. marca 2016 19:28
  • Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Obdobie medzivojnovej ČSR bolo v Detve z hľadiska hospodárskych pomerov neraz kritické. Ekonomika celej krajiny bola počas rokov 1918 - 1938 ťažko skúšaná. Počas 20 ročného obdobia postihlo krajinu niekoľko vĺn hospodárskych kríz. Dve z nich mali mimoriadne zlé dopady na životnú úroveň obyvateľstva. Prvá, menej známa kríza bola počas rokov 1918 - 1921. Síce bol už mier, aj nový štát a jeho hranice medzinárodne uznané, stratili sa však dovtedajšie odbytiská tovarov. Navyše, centrálna pražská vláda vo viacerých ohľadoch Slovensko diskriminovala, napr. vyššími tarifnými cenami na železniciach. Druhá kríza, známejšia, vypukla po roku 1929. Bola to prvá naozaj globálna kríza, nakoľko ju vyvolal krach newyorkskej burzy. Československá ekonomika bolo otvorená, hlavne pre západný trh už v tej dobe, takže hlboká recesia zasiahla naše hospodárstvo veľmi tvrdo. V rámci ČSR kríza postihla viac agrárne Slovensko a Podkarpatskú Rus, než české krajiny. Nakoľko Detva bola takmer rýdzo poľnohospodárska obec, obe hospodárske krízy tu boli veľmi citeľné. Pre nedostatok práce sa vybrali mnohí Detvania na práce - do Nemecka, Belgicka, či Francúzska. Omnoho viac však skúšalo prácu za morom. /*banner*/ Podľa archívnych dokumentov v  novembri roku 1923 išla do Kanady (oblasť Quebec) hľadať prácu partia Detvanov v zložení: Matúš Očenáš, Matúš Lakota, Štefan Ostrihoň, Michal Paučo. Zobrali so sebou aj jednu ženu - kuchárku Zuzanu Bartkovú. Podľa ich listov bolo práce dostatok, na deň dostali 35 dolárov. Svoje listy končili slovami - Tak zbohom, dovidenia, amen! O Matúšovi Lakotovi viac porozprával jeho vnuk Jozef Lakota: ,,Vycestovali 29.2.1924 lodou vtedy z nemeckeho pristavu Danzig /teraz polský Gdaňsk/a do kanadskeho Halifaxu priplávali 16.marca 1924. Pracovali na stavbách pre Čechokanadskú firmu J.H.Pribyl v Montreali.Domov sa vracali 10.3.1930 lodou z New Yorku." Aj na tomto prípade je vidieť, že Detvania sa napriek lepšiemu v životu v zahraničí vracali domov, pod Poľanu. Detvu omnoho viac zasiahla kríza po roku 1929. Tá sa prejavovala hlavne v sociálnej rovine. Za všetko hovorí prípad Jozef Danča z Piešťa. Sociálna situácia doliehala čoraz viac aj na roľnícke obyvateľstvo Detvy. Jozef Dančo  z Piešťa žiadal Okresný úrad vo Zvolene o finančnú podporu, kvôli úhynu jedinej kravy, ktorú mal, lebo tá zdochla na zápal čriev. Bol bez zárobku, žil len s 11 ročným synom. Jeho jediný majetok bol domček, ocenený na 8 tisíc Kč. Okrem toho mal zdokladované dlžoby vo výške 3000 Kč.  Kvôli uhynutiu kravy žiadal o náhradu vo výške 3000 Kč. Kvôli jeho zlej sociálnej situácii mu bolo vyhovené, nakoľko jeho existencia bola ohrozená. Jozef Dančo dostal podporu vo výške 2805 Kč. Podobné prípady biedy sa v Detve vyskytovali čoraz častejšie. Obdobie ČSR v Detve bolo poznačené hlavne ťažkou ekonomickou a sociálnou situáciou.   

    17. marca 2016 20:35
  • Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Máte doma staré fotografie a vzácne dokumenty? Ak áno, uverejnite ich v novej knihe o našom meste - Detva v  20. storočí. Fotografie by sa mali týkať bežného života Detvanov, panoramatických záberov či výstavby sídliska. Ak máte nejaký materiál kontaktujte autora monografie Detva v 20. storočí Mgr. Jozef Pavlova mailom, alebo telefonicky. Každý kto poskytne fotografiu dostane výtlačok knihy zdarma. Plánované vydanie knihy je leto/jeseň 2016. kontakt - 0918 203 905, jozefpavlov.dt@gmail.com Za pomoc vopred ďakujeme! /*banner*/

    23. februára 2016 14:46
  • Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Prvých päť mesiacov roku 1945 jasne ukázalo, že Červená armáda zlomila vôľu a silu nemeckej armády. Situácia na prelome rokov 1944 a 1945 bola nasledovná: kým vojská IV. ukrajinského frontu po oslobodení Košíc a Prešova postupujú stále ďalej na západ. Z juhu udreli vojská II. ukrajinského frontu. Dva mesiace po porážke povstania sa od juhu priblížila k Hornému Novohradu (a Podpoľaniu tiež) Červená armáda. Južné a stredné Slovensko patrilo do operačného priestoru vojsk sovietskeho II. ukrajinského frontu. Do 23.decembra 1944 dosiahli sovietske vojská čiaru Tornaľa – Rimavská Sobota – Muľa – Vinica – Dudince – Levice – rieka Hron. Na tejto línii prešli kvôli silnému odporu nemecko – maďarských vojsk do obrany. Nemecké vojská boli početne slabšie, ale mali výhodu kopcovitého a lesnatého terénu. Nemecká obrana sa opierala o dominantné výšiny, dôležité obce a mestá, cesty i železničné trate, takže úzke doliny na sever od slovensko – maďarských hraníc v Slovenskom Rudohorí a Krupinskej vrchovine nebolo ťažké prehradiť. Navyše bolo nepriaznivé zimné obdobie s vyše 1 meter vysokou snehovou pokrývkou a sovietske vojská boli vyčerpané. Pomer síl bol v prospech Sovietov. Nemci mali 15 divízií, 230 tisíc mužov, 1975 diel a mínometov, 35 tankov a 85 lietadiel. Sovietsky II. ukrajinský front mal 30 divízií (z toho 11 rumunských), 248 tisíc vojakov (z toho 99 300 rumunských vojakov), 4598 diel a mínometov, 13 tankov a 100 lietadiel. Prvé konkrétne príznaky ústupu nepriateľa sa prejavili začiatkom nového roku 1945. Po prehratých bojoch o Pincinu prišli do Detvy už len zvyšky rôt. U Mikuláša Chamulu sa ubytoval nemecký plukovný lekár so svojimi zdravotníkmi, no o niekoľko dní dostal rozkaz odísť do Kalinova. Od Mikuláša Chamulu pobrali v náhlosti potraviny, uteráky a inú bielizeň, na druhý deň sa však zúfalý lekár, major, aj so svojim ordonancom, poľským Nemcom, s hanbou vrátil a vrátili aj časť nakradnutých vecí; z celej jednotky zostali len sami dvaja. Začiatkom januára na svahy Spúšťanky dopadla séria striel z kaťuší odkiaľsi z Javoria. Počas dvoch týždňov sa ozývala kanonáda od juhovýchodu. Koncom januára sa front stále približoval – oslobodená bola časť horného Ipľa a sovietske vojská sa valili aj Horehroním. Medzi 19. a 26. januárom 1945 uskutočnilo velenie II. ukrajinského frontu rozsiahle preskupenie síl na strednom Slovensku. Sovieti a Rumuni prelomili nemeckú obranu a postupovali. Nemci maximálne využili výhody, ktoré im ponúkal miestny terén. Lovinobaňu obsadili sovietske vojská bez boja 27. januára 1945. Nemecké vojská sa stiahli na cestu Mýtna – Tuhár – Divín. Pri obci Píla Nemci využili opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb prehradili úzku dolinu. Oslobodenie Detvianskej Huty, ležiacej na ceste, vedúcej z Kokavy do Hriňovej, a teda postup sovietskych vojsk bezprostredne ohrozil obranné postavenie Nemcov nielen preťatím dôležitej spojovacej cesty z Kriváňa cez Hriňovú do Brezna, ale vo väčšej miere možnosťou obkľúčenia ich obranného postavenia v priestore Podkriváňa. Preto Nemci stiahli o niekoľko kilometrov dozadu svoju obrannú líniu a ustúpili na novú, ktorá viedla cez Hriňovú, Slanec, Podkriváň, Bukovinku, Rakytnú a Starú Hutu. 29. januára 1945 pri husto zatiahnutej oblohe došlo v uvedenom priestore k veľkému preskupovaniu nemeckej obrany a podľa určitých príznakov aj sovietskych a rumunských jednotiek, pretože po celé odpoludnie nebolo počuť ani delostrelecký výstrel. Nemecké delostrelecké batérie, preskupené do priestoru Kriváňa, otvorili rušivú paľbu na sovietske a rumunské jednotky, postupujúce do priestoru Hriňová – Detvianska Huta, ako aj jednotky postupujúce obojstranne pozdĺž cesty a železničnej trate vedúcej od Lovinobane na Kriváň. Činnosť sovietskeho a rumunského delostrelectva znova ožila nad ránom z 29. na 30. januára 1945, keď do nového obranného postavenia Nemcov poslalo prvé štyri granáty na zastreľovanie. /*banner*/ Známy Hitlerov rozkaz o ničení infraštruktúry, čím sa mal spomaliť postup Sovietov sa uplatnil aj na Podpoľaní. Ťažisko vyčnania esesákov a vlasovcov sa prenieslo z miestneho obyvateľstva na ničenie zariadenia všetkého druhu. Okupanti s nemeckou dôslednosťou zničili najprv tunel na pomedzí obcí Kriváň a Podkriváň, zatiaľ čo tunel pri obci Píla zlikvidovali už niekoľko dní predtým. Po zavalení vchodov do tunela esesáci pritiahli súpravu na ničenie železničných zvrškov s obrovským niekoľkotonovým hákom. Tento hák, uložený na zvláštnom železničnom podvozku a spustený medzi koľajnice, mohutným zobákom lámal podvaly na dva kusy tak ako by to boli len triesky. Za touto ničiacou súpravou pokračovalo v ničení niekoľko samostatných skupín, ktoré mali rozdelené úlohy. Jedna skupina po oboch stranách železničnej trate obratným spôsobom navrtávala diery do všetkých telefónnych a telegrafných stĺpov, druhá šla za nimi a do navŕtaných dier ukladala malé trhacie nálože šúľkovitého tvaru, ďalšia skupina s akousi horiacou fakľou tieto nálože zapaľovala a stojace stĺpy zrážala k zemi. Za nimi nasledovala početná skupina, ktorá veľkými nožnicami prestrihovala telefónne a telegrafné drôty, po nej išli rozbíjači izolátorov a ako poslední míneri, alebo pyrotechnici, ktorí menšími náložami trhali železničné koľajnice na miestach ich spojenia tak, že jednou náložou boli poškodené dva konce spojenia koľajníc. Táto skupina zároveň pri ústupe vyhadzovala do vzduchu aj železničné mosty. Toto ničenie sa však vzťahovalo na všetko ostatné železničné zariadenie, napr. návestidlá, výhybky, vodojemy a dopravné kancelárie. Zásoby podvalov polievali benzínom a zapaľovali, takže husté mračná dymu z horiaceho impregnovaného dreva a jeho odporný zápach zamoril na niekoľko dní ovzdušie širokého okolia. Značné zásoby koľajníc ničili veľkými náložami trhavín, takže z nich ostalo len veľké šrotovisko. Toto pustošenie vykonávali pod dohľadom silnej motorizovanej jednotky SS a vlasovcov, za pomoci pancierových transportérov, ktoré po celý čas pustošenia hliadkovali na okolí. K opätovnému obnoveniu bojovej činnosti došlo kvôli zlému počasiu až začiatkom februára 1945. Dňa 6. februára 1945 podniklo 20 strojov Hs 129B štyri nálety na nemecké opevnené pozície pri Detve, pred ktorými sa zastavila sovietska 40. armáda. Nálet sa uskutočnil bez vlastných strát. Postup sovietskych a rumunských vojsk v mimoriadne ťažkom, kopcovitom teréne bez možností Bojovalo sa o každú piaď zeme. Sovieti sa predierali úzkym údolím riečky Kriváň cez Mýtnu, Budinské lazy a dobročské samoty ku Kriváňu. 4. februára 1945 bola v tejto časti frontového úseku oslobodená posledná obec Lovinobanského (predtým Lučeneckého) okresu – Podkriváň a tým postupujúce vojská dosiahli líniu, ktorá tvorila hranicu medzi okresmi Zvolen a Lučenec. Kto túto prirodzenú prekážku ovládal, bol v mimoriadne výhodnom postavení oproti svojmu súperovi. Do 4. februára boli Nemci, ale po oslobodení Podkriváňa nad ránom z 4. na 5. februára sa jej definitívne zmocnili oslobodzujúce vojská. Nemci v snahe ubrániť toto dominujúce postavenie, narýchlo nasadili do protiútoku niekoľko dobre zamaskovaných pancierov a samohybných diel, ostalo však len pri pokuse. Na útočníkov totiž dopadla mohutná paľba protitankových diel, že boli odrazení ešte skôr, ako mohli účinne zasiahnuť. Z bojiska ustúpili a potom z bezpečnej vzdialenosti už len občas napádali rozviedky Sovietov a Rumunov, no väčším súbojom sa vyhýbali. V odpoludňajších hodinách 10. februára bol oslobodený Kriváň (boje prebiehali do 12.2.) s jeho železničnou stanicou a s dôležitou cestnou križovatkou, odkiaľ sa rozbiehali cesty v smeroch štyroch svetových strán. Boje sa vyznačovali prudkosťou hlavne v okolí Kriváňa, Korytárok či oboch Piešťov. Do chalúp podpolianskych lazov vstúpili sovietski prieskumníci už v prvých dňoch februára. Dňa 11. februára aj z dediny bolo možné pozorovať postup hliadok a 12. februára boli sovietske a rumunské vojská už v tesnej blízkosti Detvy. Situácia okupantov bola neudržateľná – jednotky ustupovali na Dúbravy (dedina v blízkosti Detvy): delostrelectvo a hniezda ťažkých guľometov rozmiestnené od Ježovej po Kochlačku kryli ich ústup. Na ústupe sa im podarilo zničiť všetky mosty, elektrické vedenie a terén zamínovali, aby ešte sťažili postup Sovietskej a rumunskej armády, resp. aby ohrozili obnovu života po oslobodení. Ešte niekoľko dní po oslobodení Detvy držali obsadenú Ježovú a Kochlačku, no na protiútok nemali dosť síl ani odvahy. Boje na okolí Detvy trvali takmer dva mesiace. Kým v bojoch o mestečko bolo zabitých päť občanov, úplne bolo zničených päť domov a viac alebo menej bolo poškodených. Na lazoch bolo zabitých 80 ľudí a zničilo sa vyše 250 domov. Oslobodenie Detvy a okolia si vyžiadalo veľa obetí – hrdinskou smrťou tu padlo vyše 800 sovietskych vojakov a asi 600 Rumunov. Terén pre obranu bol veľmi výhodný, aj tak fašistov padlo viac ako 600. Na detvianskom cintoríne je pochovaných 27 Nemcov, ktorých už nestačili odviezť.V školských a iných verejných budovách bola po oslobodení zriadená nemocnica. Prvou najdôležitejšou úlohou miestneho výboru po oslobodení, za predsedníctva Jozefa Vidiečana, bolo starať sa o ubytovanie a zásobovanie sovietskych a rumunských vojsk, o obnovu vojensky dôležitých komunikácií, ale aj o zásobovanie a o výživu a ubytovanie najviac postihnutých občanov. Na Detvu ešte mesiac po oslobodení dopadali nemecké granáty, no mierová práca sa už začala. „V to februárové ráno v roku 1945 za silnej delostreleckej paľby boli fašistické vojská prinútené z Detvy ustúpiť. Ľudia sa skrývali, kde mohli, aby si zachránili život. Okolo obeda, keď som sa vrátil domov, delostrelecká paľba ešte zosilnela. Povedal som manželke, aby zobrala našu malú dcérku do kuchyne, zasiahol náš dom granát. Bolo to strašné. Viem, že som padol na zem a viac som nič nevnímal. Potom sa mi naskytol hrozný obraz. Moji najbližší ležali bezvládne v troskách domu. Črepina granátu dcérke zasiahla ľavú nohu a manželke žalúdok. Situácia vonku znemožňovala privolať lekársku pomoc, len keď paľba trochu utíchla, odniesol som dcérku k lekárovi. Manželku som žiaľ zachrániť už nemohol.“   Nemci v snahe vyradiť železničnú stanicu v Kriváni podnikli 25. februára nálet na stanicu a zasypaný krivánsky tunel. Pri nálete zahynulo deväť železničiarov a dve ženy. Operácia II. ukrajinského frontu Sovietskej armády prebiehala na území stredného Slovenska od 12. januára do 15. marca 1945. Oslobodzovacím jednotkám v bojoch pomáhali aj početné partizánske jednotky, nachádzajúce sa v okolitých horách a lazoch. Boli to predovšetkým 1. Československá partizánska brigáda J. V. Stalina, brigády Klement Gottwald a Rákosi, partizánsky zväzok A. M. Sadilenka a M. I. Šukajeva.  Nemci sa v regióne Podpoľania zachytili hlavne v obci Vígľaš. 18. februára bola od fašistov oslobodená Pstruša, Hájniková a Horný koniec. 21.2. vyhorel zámok. Dolný koniec a zámok Červená armáda dobyla ráno 25. februára 1945. V bojoch o Vígľaš padlo 186 sovietskych, 32 rumunských a 28 nemeckých vojakov. Zahynuli siedmi občania Vígľaša Až mesiac po oslobodení Detvy, po obsadení mesta Zvolen sa frontová situácia stala vzdialenou a bezpečnostná situácia relatívne stabilnou.   autor: DTonline.sk

    10. februára 2016 16:24
  • Rozhovor

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Región

  • Nové asfaltové povrc...

    Poďme sa korčulovať! Kde? Na amfiteáter predsa! ,,Už dlhodobo sa venujeme myšlienke urobiť na amfiteátri oddychové miesto. Začali sme výkupom pozemkov, kedže primátor mesta to 20 rokov neriešil. Bez pozemkov, nie je možný rozvoj v tejto lokalite. V tomto roku sme aj na základe vašich podnetov realizovali asfaltovanie chodníkov a ciest na amfiteátri už od kúpaliska po vstupy do hľadiska až k hlavnej ceste. Niekoľko tisíc metrov štvorcových sa v týchto dňoch realizovalo a výsledok je veľmi zaujímavý," znie stanovisko oficiálnej stránky poslancov MsZ v Detve.  /*banner*/ Príďte si zakorčuľovať! Rodičia zoberte svoje deti a využite ešte pár slnečných jesenných dní na príjemné strávenie voľného času na korčuliach bez toho, aby ste boli vystavení nebezpečenstvu cestnej premávky tak ako je to dnes.

  • Pozvánka na Art Caff...

    Kaviareň Art Caffé v Hriňovej pozýva širokú verejnosť na ďalší vedomostno-zábavný kvíz, ktorý sa bude konať 18. októbra 2017 o 19:00 Svoj, max. 5-členný tím môžete prihlásiť prostredníctvom fanpage kaviarne - https://www.facebook.com/Art-Caffe-1504423329601332/. Kvíz sa skladá z hudobného kola a ďalších 12 tematických okruhov, skladajúcich sa z troch otázok. Zaujímavosťou kvízu je, že tímy si podľa okruhu témy sami určujú body, ktoré môžu za dané otázky získať, resp. stratiť. Tento formát zvyšuje napínavosť a atraktivitu kvízu medzi súťažiacimi. /*banner*/ Zároveň Vás kaviareň pozýva aj na ďalšiu akciu: ,,Ide o ochutnávku káv od GREEN PLANTATION pod taktovkou skvelého ambassádora pražiarne Mateja Kubinca. Nenechajte si ujsť vynikajúci chuťový zážitok dňa 21.10.2017 od 14.00 v kaviarni ART CAFFE. Dajte nám vedieť svoju účasť vopred. Tešíme sa na Vašu účasť."

  • Nový investor v Detv...

    V Detve sa na niektorých vchodoch a verejných miestach objavil leták s informáciou o novom investorovi, ktorý má namierené do priemyselného parku Trstená. OBSAH LETÁKU Obyvatelia Detvy! Primátor Ján Šufliarský ohlásil príchod nového investora so stovkami zamestnancov. Na prvý pohľad veľmi zaujímavé prekvapenie. Ale nie pre nás, obyvateľov Kapustníc. Ak to primátorovi dovolíme, tak z našich okien sa budeme dívať až do našej smrti na fabriku, rovnako veľkú ako celá naša PPS dohromady.  Jedna hala bude 5 krát väčšia ako detvianske Tesco. Haly budú vyše 500 x 500 metrov. Dokopy budú štyri. Takýto megalomanský projekt si pre nás pripravil primátor. Firmy, ktoré majú sem prísť neboli v iných priemyselných parkoch na Slovensku úspešné. Len si predstavte, že každý mesiac prejde pod našimi oknami vyše 1500 kamiónov a úplne upchajú jedinú prístupovú cestu cez Detvu. Obyvatelia Štefánikovej ulice sa majú načo "tešiť". Hluk aj prašnosť každý deň, aj cez víkendy.  A čo je najhoršie, tak väčšina zamestnaných nebude z Detvy, lebo už niet ľudí. Hovorí sa o Ukrajincoch a Rumunoch. Niekoľko stoviek. Už teraz primátor dotiahol 4 utečencov, ktorí sú ubytovaní na Štefánikovej ulici.  Firma o pár rokov odíde a ak si predáme pozemky, tak dopadneme ako v Kriváni, kde firma Ojala skrachovala a nikto s ich pozemkom nevie pohnúť. Radšej domácim, čo zostanú dajme, ako zahraničným, čo po čase odídu.  Primátorovi je to jedno, len nech je vo funkcii. Už povolil aj prieskumné vrty! a znova rozhodol o nás bez nás, rovnako ako pri zlate, keď schválil dobývací priestor na ťažbu zlata bez občanov. Prečo primátor nezvolal verejný hovor s nami, aby sme sa mohli k tomu vyjadriť. Znova tu niečo smrdí? Zobuďme sa Detvania! Nedovoľme mať pod nosom priemyselnú zónu veľkú ako celá PPS. VYJADRENIE MESTA DETVA Rokovania investora s mestom Detva sa v priebehu roka 2017 uskutočňovali aj za účasti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Belgická skupina Punch Automotive patrí k svetovým lídrom v produkcii automatických prevodoviek, ktoré možno považovať za jeden z kľúčových komponentov v automobilovom priemysle. Spoločnosť disponuje dizajnérskymi, inžinierskymi a výrobnými prevádzkami v Európe a taktiež predajnými pobočkami v Ázií, pričom v roku 2016 zamestnávala vyše 1 200 zamestnancov a  dosiahla obrat približne 400 miliónov Eur.   V prvej fáze by po spustení plnej výrobnej prevádzky malo v novom výrobnom závode vzniknúť vyše 300 nových pracovných miest. Dodatočných vyše 200 pracovných miest by malo vzniknúť príchodom budúceho nájomcu časti výrobného závodu, bližšie informácie o ktorom zatiaľ zostávajú nezverejnené. Súčasťou investície bude aj priemyselný vývoj nových produktov a výrobných nástrojov, kde nájde uplatnenie 30 konštruktérov s vysokoškolským technickým vzdelaním. Investor chce najneskôr v priebehu roku 2019 vybudovať dve výrobné haly, administratívnu budovu, parkovisko pre zamestnancov, vnútro areálové komunikácie a obslužné stavby. /*banner*/ Do roku 2023 sa plánuje ďalšie rozšírenie výrobného závodu. Mesto Detva vybuduje po hranicu priemyselného parku prístupovú komunikáciu a inžinierske siete. Výrobná prevádzka investora patrí do ľahkého priemyslu, nebude mať negatívne dopady na životné prostredie a bude dodržiavať všetky požiadavky na ochranu životného prostredia. Pracovisko bude vybavené najmodernejšími CAD systémami na tvorbu 3D modelov, simuláciu produktov a výrobných postupov. Zámerom investora je v budúcnosti spolupracovať so školami na projektoch duálneho vzdelávania a praxe a na svojich výskumno-vývojových aktivitách aj so slovenskými vysokými školami a vedeckými inštitúciami. „Pri hľadaní investora sme kládli dôraz na vytvorenie väčšieho počtu nových pracovných miest, čím by sa znížila nezamestnanosť v našom regióne, ďalej na to, aby výrobný program investora bol ekologicky nezávadný, aby sa našim obyvateľom nezhoršilo životné prostredie, kvalita života a bývania v našom meste,“ ozrejmil primátor mesta Ján Šufliarský. „Taktiež nemôžeme dovoliť zaťažiť mesto zvýšenou dopravou, hlukom a prašnosťou,“ zdôraznil primátor Detvy Šufliarský.       Realizácia tejto investície bude mať pre Detvu a celý región významný hospodársky a sociálny prínos. Investícia nadviaže na dlhoročnú tradíciu strojárskej výroby na Podpoľaní a má potenciál výrazne znížiť nezamestnanosť v regióne. Realizácia investície sa prejaví aj tvorbou nepriamych pracovných miest u regionálnych dodávateľov. Text: Zuzana Juhaniaková   VYJADRENIE POSLANCOV MsZ v DETVE Do dnešného dňa sme nedostali žiadne relevantné informácie ohľadne priemyselného parku v Trstenej a príchode nového investora. Z tohto dôvodu sa nemôžme kvalifikovane vyjadriť k uvedenej investícii. Budeme sa pýtať primátora a aj prípadného investora. Je smutné, že o takejto udalosti sa dozvedáme na poslednú chvíľu z letákov bez prerokovania a odbornej diskusie    

  • Šport

  • Stále čakáme na prvé...

    Hokejistom HC 07 Detva sa šnúru prehier nepodarilo pretrhnúť ani ani v domácom derby proti Zvolenu. HK Orange 20 – HC 07 Detva 4:1 (1:1, 1:0, 2:0) Góly : Góly: 7. V. Vybiral (Čacho ml., Vašaš), 28. Marcinek, 51. Smolka (Zeleňák, Tamáši), 60. V. Vybiral (Švarc, Vašaš) - 19. R. Gašpar (Babinets) Strely : 35-43 Vylúčenia : 6-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 1-0 Rozhodovali : Lokšík, Goga – Gegáň, Krajčík – Jakubec Počet divákov : 161 Zostavy Orange 20: Durný - Fereta, Hedera, Dlapka, Švarc, Zeleňák, Matejovič, Krempaský, Hílek - Mesaroš, Kundrik, N. Jaško - Vašaš, Čacho ml., V. Vybiral - Bjalončík, Tamáši, Musliu - Marcinek, Václav, Smolka Detva: Larose - Gachulinec, M. Šimon, F. Fekiač, Sládok, Strukoff, Macejko, Vyskoč - Babinets, R. Gašpar, Žilka - Milý, Ščurko, L. Novák - Videlka, Mat. Chovan, Halás - Ondris, Murček, M. Surový – Michalek Vyhrané buly pred vlastným brankárom, rýchly prechod všetkých troch útočníkov do útoku, Vašaš s Čachom posunuli puk na Vladimíra Vybírala, ktorý v 7. minúte osamotený pred Larosom nemal problém skórovať. V 11. minúte  Lukáš Novák len žrď domáceho brankára. Detva vyrovnala v 19. minúte zásluhou individuálnej akcii Rastislava Gašpara. V 21. minúte mohli hostia vyhrávať, keď sa v obrovskej šanci ocitol Žilka. Chybnú rozohrávku detvianskeho brankára potrestal Patrik Marcinek. Tiesnení Halás nedokázal v 30. minúte prekonať  brankára 20. Hosťujúci Macejko sa v 45. minúte dostal do obrovskej šance. Prihrávka naslepo od Gašpara a následná príklepom zo strednej vzdialenosti Durného neprekvapila. Puk tečovaný Erikom Smolkom vo vlastnom oslabení skončil v 51. minúte v hosťujúcej bráne. Víťazstvo 20 poistil gólom v poslednej minúte stretnutia Vladimír Vybíral.  V drese detvianskych medveďom debutoval ukrajinský reprezentant Sergei Babinets. Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10543-hk-orange-20-hc-07-detva/highlight HC 07 Detva – HK Dukla Trenčín 0:2 (0:0, 0:1, 0:1) Góly : 36. O. Mikula (Dlouhý, Bohunický), 60. Sojčík (Cebák) Stely : 33-31 Vylúčenia : 3-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali :Müllner, Goga – Šefčík, Rojík - Chudada Počet divákov : 624 Zostavy Detva: A. Nagy – Mar. Chovan, Kuklev, Gachulinec, Macejko, F. Fekiač, Sládok, M. Šimon, Vyskoč - Bartek, Ščurko, Robinson - Videlka, Milý, Žilka - M. Surový, Mat. Chovan, Lukáš Novák - Ondris, Srnka, Babinets Trenčín: M. Valent - Starosta, L. Romančík, Frühauf, Cebák, Bohunický, Holenda, Ad.. Themár, R. Jakubec - Radivojevič, Ölvecký, Bezúch - Sojčík, Bulík, T. Varga - O. Mikula, Dlouhý, Gašparovič - J. Švec, J. Pardavý ml., D. Hudec Proti lídrovi tabuľky debutovali za Detvu Bartek, Kuklev a Martin Chovan. Domáci mohli ísť v 12. minúte do vedenia, no po prihrávke Robinsona Ščurko len tesne minul hosťujúcu bránu. Do samostatného úniku sa v 17. minúte dostal Videlka, skúsil zakončenie blafákom, ale Valentov ľavý betón bol proti. V 24. minúte si so zakončení Radivojeviča poradil Adam Nagy. O minútu  neskôr mohlo platiť nedáš – dostaneš, ale lídra tabuľky pri zakončení Nováka podržal Valent. Čaro domáceho brankára sa v 36. minúte podarilo odkliať Ondrejovi Mikulovi. Maroš Surový mohol vyrovnať v 48. minúte, ale hosťujúceho brankára neprekonal. S tečovanou strelou Bulíka z 53. minúty si domáci brankár poradil. Víťazstvo Trenčína poistil gólom do prázdnej brány Peter Sojčík.  Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy): „Myslím, že sme videli dobré, vyrovnané a dramatické stretnutie. V zápase sa stretol posledný tím s prvým, no v zápase to tak nevyzeralo. Trenčín bol veľmi silný súper, myslím si, že lepší ako Bystrica. My sme však podali dobrý výkon a žili dokonca. Škoda však toho, že sme v druhej tretine urobili fatálnu chybu a zápas sme nedokázali dotiahnuť do predĺženia.‟ Peter Oremus (tréner Trenčína): „Každé víťazstvo teší, aj to dnešné, lebo proti nám nastúpil konsolidovaný tím. My sme ich však zlomili v druhej tretine. Počas celého stretnutia sme vyvíjali aktivitu a naše víťazstvo je zaslúžené.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10508-hc-07-detva-dukla-trencin/highlight     HC 07 Detva – HC Košíce 2:3 (2:1, 0:2, 0:0) Góly : Góly: 12. Mat. Chovan (Žilka, Gachulinec), 18. Milý (Robinson, R. Gašpar) - 7. L. Nagy, 35. Pulli (T. Klíma), 40. Pacan (M. Bača) Strely : 31-32 Vylúčenia : 4-8 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Jonák, Snášel – Orolin, Kacej - Chudada Počet divákov : 612 Zostavy Detva: A. Nagy – Mar. Chovan, Kuklev, Gachulinec, Macejko, F. Fekiač, Sládok, M. Šimon, Vyskoč - Bartek, Ščurko, Lukáš Novák - Milý, R. Gašpar, Robinson - Videlka, Mat. Chovan, Žilka - Ondris, Murček, Babinets Košice: Habal - Pulli, Matejka, Martin Bača, B. Kessel, Dudáš, E. Šedivý, Koch, Michalčin - L. Nagy, Boltun, Kafka - P. Koyš, Pacan, D. Šoltés - Jenčík, Suja, Hričina - Š. Petráš, Vrábeľ, T. Klíma Košičanov poslal pod Poľanou do vedenia v 7. minúte Ladislav Nagy. Gól však podľa všetkého nemal platiť, keďže košický kapitán brutálne fauloval domáceho obrancu Vyskoča, ktorý musel byť zafixovaný a odnesený mimo hracej plochy. Detva vyrovnala v 12. minúte. Strelu Gachulinca tečoval Žilka a následne ho do odkrytej košickej brány poslal Matúš Chovan. V 18. minúte prekvapil Habala Juraj Milý, ktorý poslal medvede do vedenia. Oceliari sa dočkali vyrovnania v 35. minúte, keď domáceho brankára prekonal Jere Pulli. Sedem sekúnd pred koncom druhej tretiny poslal hostí do vedenia David Pacan. Detva mohla vyrovnať v 52. minúte, keď Matúš Chovan našiel voľného Žilku, ale ten českého brankára neprekonal. Veľkú príležitosť mal vo vlastnom oslabení domáci Gašpar, no jeho strela švihom nemala potrebnú razanciu. Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy): „Bol to zaujímavý zápas, súper ukázal svoju kvalitu. Je to predsa skúsené mužstvo so skúsenými individualitami a presne tá druhá tretina nás nedostala do väčšieho vedenia, aj keď sa niekedy hovorí, že keď mužstvo nevyužije presilovku 5 na 3, tak nemôže zápas dotiahnuť do úspešného konca. V tretej tretine sme bojovali, bol to jeden heroický výkon našich chlapcov, podobne ako proti Trenčínu, ale nevieme kedy to už príde. Trenčín má svoju kvalitu, v tejto sezóne ešte neprehral, Košice majú fantastickú kvalitu. Chlapcov som tiež povzbudil, poďakoval som im. Treba sa sústrediť na ďalší zápas. Máme už určitú kvalitu, čo sa týka útoku, ale tiež čakáme na tých hráčov, ktorí nás posilnili, či Bartek, či Robinson, že rozhodnú zápasy, ale zatiaľ to neprichádza. Chcem pogratulovať súperovi a my budeme ďalej bojovať a snažiť sa, aby sme to prelomili a získali prvé extraligové víťazstvo.“ Milan Jančuška (tréner Košíc): „Vedeli sme, že nás čaká ťažké stretnutie, pretože Detva je v domácom prostredí veľmi silná. Má malé klzisko, tak aj my sme sa pripravovali na tieto podmienky. Myslím, že zlomový moment bol za stavu 2:1 pre Detvu, ktorá mala štyri presilové hry po sebe. Tie sme ustáli a následne sme dali v závere druhej tretiny dva góly. Záver sme udržali aj napriek oslabeniam, takže spokojnosť s tromi bodmi a pochvala pre chalanov za tímový výkon.“ K incidentu, po ktorom domáci obranca Martin Vyskoč skončil s ťažkým otrasom mozgu sa vyjadril aj prezident a majiteľ klubu Róbert Ľupták : „Momentálne ešte nie je jasné, čo Martinovi je, leží v nemocnici a všetci dúfame, že bude v poriadku! Mňa ale zaráža iná vec, čo všetko si môže dovoliť jeden hráč Košíc a každý mu to toleruje? Toto nebol jediný zákrok, ktorý mal byť potrestaný a dovolím si tvrdiť, že keby náš kapitán atakoval po odpískaní úderom do tváre niektorého z hráčov súpera, nielen že by nedohral zápas, ale možno ani sezónu. Nám sa veľmi ťažko hrá, keď bojujeme celý zápas, ale stojí proti nám viac ako len päťka súperových hráčov…“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10570-hc-07-detva-hc-kosice/highlight HC Nové Zámky – HC 07 Detva 3:1 (2:0, 1:1, 0:0) Góly : 7. Šimun (Surovka, Hruška), 12. Salija, 38. Fábry (Prapavessis, Špirko) – 25. Halás (Videlka) Strely : 30-25 Vylúčenia : 5-6 Presilovky : 1-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Goga, -Jonák – Kacej, Synek – Čavojský Počet divákov : 1242 Zostavy Nové Zámky : Kováč  – Plášil, Maris Jass, Salija, Prapavessis, Hruška, Kovačevič, Hain – Rajenko, Dubinin, Koba Jass – Cetkovský, Špirko, Zbořil – Surovka, Šimun, R. Varga – Fábry, Klenko, Lantoši Detva : Larose – Kuklev, Martin Chovan, Macejko, Gachulinec, Sládok, Šimon, Jendroľ – Halás, Ščurko, Videlka – Žilka, R. Gašpar, Milý – Murček, Mat. Chovan, Babinets – M. Surový, Srnka, Ondris Eduard Šimun dostal puk na ľavé krídlo, prešprintoval okolo obrancu a strelou medzi betóny v 7. minúte otvoril skóre stretnutia. Artturs Salija nahodil v 12. minúte  puk na hosťujúcu bránu, Larose nestihol reagovať a puk skončil v jeho sieti. Vo veľkej šanci sa v 21. minúte ocitol Ščurko, no puk ani  hranice bránkoviska neprepasíroval za domáceho brankára. O tri minúty neskôr sa už Detvy radovala z gólu, keď skóroval Igor Halás. V 38. minúte  sa z gólu radoval domáci Branislav Fábry. Po strele Špirka z 53. minúty zvonila detvianska žrď.   Pozápasové vyjadrenia Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov): „Súhlasím s tým, že sme mali dobrý nástup do stretnutia. Prvú tretinu sme odohrali dobre, dostali sme sa do dvojgólového vedenia. Druhá tretina bola absolútne katastrofálna, nástup do tretiny bol zase taký, ako býva našim zvykom. Gól si dáme takmer sami, pretože chceme robiť veľké veci a príliš tvoriť hru. V druhej tretine sme mali veľké problémy, zaplať pán Boh, že sa nám to podarilo ustáť len s jedným inkasovaným gólom. Naopak, tretiu tretinu sme podľa mňa hrali dobre, súpera sme do žiadnych veľkých šancí nepustili a povedal by som, že sme výsledok kontrolovali. Mohli sme ešte pridať nejaké góly, je škoda, že sme ich nedali, bolo by to veselšie. Takto to boli nervy až do konca. Pre divákov to bol dobrý zápas, s úspešným koncom pre nás. My si to vážime, ale je potrebné, aby sme už na piatkové víťazstvo nadviazali niekde vonku.‟ /*banner*/ Dušan Kapusta (tréner Detvy): „ Je to ťažké hodnotiť, lebo zápas sme si prehrali v prvej tretine. Vedeli sme, že Zámky sú doma silné, pripravovali sme sa na to. Zámky doma viedli aj nad Nitrou 6:1 a vtedy tiež rozhodla o výsledku prvá časť stretnutia. Dnes sme spravili dve, nie fatálne chyby, ale veľké hrúbky, čo robia naši hráči a z toho dostávame góly. Keď som si teraz pozrel štatistiku striel, tak tá nepriamo svedčí o tom, že to bol vyrovnaný zápas, ale keďže sa prvá tretina skončila 0:2, tak je to už ťažko hodnotiť. Vypadli nám traja hráči Bartek, Robinson a Lukáš Novák, vďaka ktorým sme mali byť silnejší. Takéto zápasy sú presne o takýchto rozdielových hráčoch. Tímy, proti ktorým hráme, takých hráčov majú a u nás je potom už len o tom boji a možno o náhode. Chcem pogratulovať Zámkom k víťazstvu a aj k peknému športovému zážitku.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10683-hc-nove-zamky-hc-07-detva/highlight HC 07 Detva – HKM Zvolen 0:5 (0:2, 0:2, 0:1) Góly : 17. Šišovký (Obdržálek), 18. Drgoň (Ross), 26. L. Jurík (Šišovský), 34. Drgoň (Coffman), 55. M. Ďaloga (Ťavoda) Strely : 27-26 Vylúčenia : 8-9 Presilovky : 0-2 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : D. Konc, J. Konc – Rojík, Kollár - Kramár Počet divákov : 1024 Zostavy Detva: Nagy – Mar. Chovan, Kuklev, Gachulinec, Macejko, Šimon, Sládok, Srnka, Jendroľ - Videlka, Ščurko, Halás - Milý, R. Gašpar, L. Novák - Babinets, Mat. Chovan, J. Žilka - Ondris, Murček, M. Surový Zvolen: Šimko - Wharton, Hraško, Ross, Drgoň, Andersons, Ťavoda, Dubeň, T. Bokroš - Obdržálek, L. Jurík, Šišovský - Matis, O. Steen, Coffman – M. Ďaloga, V. Fekiač, T. Török - Kelemen, J. A. Immonen, Síkela Domáci útočník Milý sa v 5. minúte predral do útočného pásma, kde ponúkol puk Macejkovi, ktorý však z tesnej blízkosti minul Šimkovu bránu. V 17. minúte po vhadzovaní okamžite vypálil Lukáš Jurík, vytúžené ovocie nepriniesla ani strela Obdržálka, no s menšou dávkou šťastia prekonal detvianskeho brankára Peter Šišovský. Vylúčenie domáceho Žilku za podrazenie potrestal o minúty neskôr Adam Drgoň, ktorý prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 26. minúte, keď najskôr tutovku v presilovke spálil domáci Gašpar a následne si z trestnej lavice naskakujúci Lukáš Jurik vychutnal Nagya. Svoj druhý presilovkový gól v zápase zaznamenal v 34. minúte  Adam Drgoň. V 42. minúte sa zvolenský brankár vytiahol pri strele Ščurka, ktorý o dve minúty neskôr nepremenil nariadené trestné strieľanie. Viktor Fekiač v 49. minúte  opečiatkoval žrď domácej bránky. Derby pod Poľanou gólovo uzavrel v 55. minúte Martin Ďaloga.   Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy): „Zvolen podal konsolidovaný a kvalitný výkon. Pred zápasom som si prečítal súpisku Zvolena a videl som, že to je úplne iné mužstvo, ako mali v piatok. V bráne nastúpil Marek Šimko a už v tom momente som vedel, že to dnes bude ťažké. Pri góloch by som vytkol najmä tretí, pretože takéto góly nesmieme dostávať. Náš hráč netrafí prázdnu bránu a hneď z protiútoku inkasujeme. Myslím si, že Zvolen je vo všetkých činnostiach vysoko nad nami.“ Peter Mikula (tréner Zvolena): „Víťazstvo sa cení najmä z toho pohľadu, že v posledných zápasoch nám niektoré veci neprebiehali podľa našich predstáv. Dôležitý okamih bol, keď mala Detva na začiatku dlhú presilovú hru, ktorú sme dokázali ubrániť a potom nás nakopol strelený gól. Treba však dnes pochváliť všetkých našich hráčov, pretože sme podali dobrý kolektívny výkon a kontrolovali hru počas celého zápasu.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10640-hc-07-detva-hkm-zvolen/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 13 10 2 0 1 39:15 34 2. Banská Bystrica 12 8 0 3 1 48:28 27 3. Košice 13 8 0 1 4 34:29 25 4. Poprad 13 5 4 1 3 38:29 24 5. Zvolen 13 5 2 2 4 38:36 21 6. Nitra 13 4 2 1 6 46:48 17 7. Nové Zámky 13 4 2 0 7 33:36 16 8. Liptovský Mikuláš 13 4 1 2 6 27:32 16 9. Žilina 12 4 0 2 6 37:37 14 10. Detva 13 0 0 1 12 16:48 1   Slovensko 20 10 3 1 1 5 25:43 12    Stav tabuľky k 15. októbru 2017      

  • Kanonier Martin Bart...

    Zvesti o príchode Martina Barteka pod Pustý hrad sa neukázali byť pravdivé. Stal sa z neho totiž detviansky medveď. 37 – ročný  krídelník začínal s hokejovou kariérou v rodnom Zvolene. V roku 1998 siahli po ňom vo ôsmom kole draftu z 202. miesta  predátori z Nashvillu. V zámorí sa však výraznejšie nepresadil, nastupoval len v AHL. Na Majstrovstvách sveta do 20 rokov, ktoré sa uskutočnili v sezóne 1998/1998 prispel k zisku bronzových medailí jedným gólom. So ziskom 74 bodov za 38 gólov a 36 asistencií sa stal v sezóne 2003/2004 najproduktívnejším hráčom slovenskej extraligy.  O sezónu neskôr sa v drese zvolenských rytierov radoval zo zisku slovenského titulu. /*banner*/ Počas pôsobenia v Moskitos Essen v sezóne 2007/2008 získal honor najproduktívnejšieho hráča základnej časti 2. Bundesligy, v ktorej sa mu v 50 zápasoch podarilo nazbierať 99 bodov za 44 gólov a 55 asistencií. V sezóne 2010/2011 síce s Pardubicami získal len bronz, no v tej nasledujúcej si spolu so svojimi pardubickými spoluhráčmi nasadil na krk najcennejší kov a zároveň sa stal najlepším kanonierom vyraďovacej časti.  V minulej sezóne pôsobil Bartek v 2. Bundeslige, kde napriek tomu, že ku koncu ročníka hrával v obrane, tak bol mimoriadne produktívny o čom svedčí jeho bilancia 51 zápasov a 39 bodov. V reprezentácii SR odohral dokopy 32 duelov.

  • Dve Detvanky repreze...

    V čiernomorskom letovisku Mamaia sa konali Majstrovstvá Európy v šachu mládeže. Od 5. do 14. septembra 2017 si svoje schopnosti meralo až 1142 mladých šachistov zo 49 krajín Európy. Slovensko tam zastupovala 19 členná výprava za účasti aj dvoch dievčat z Detvy. V kategórii dievčat do 16 rokov reprezentovali Slovenskú republiku dve hráčky Šachového klubu Garde Detva. Stella Sáňková, strieborná medailistka z Majstrovstiev Slovenskej republiky mládeže  a Kristína Cabanová, ktorá získala 4. miesto na Majstrovstvách Slovenskej republiky. Stella, nasadená ako 33. hráčka, skončila zo ziskom 5,5 bodov na veľmi peknom 18.mieste. Po turnaji priznala, že bol ťažší ako majstrovstvá sveta pred dvomi rokmi kde štartovala v kategórii do 14 rokov. /*banner*/ Kristína sa v štartovej listine nachádzala na 68. mieste v 75-člennom dievčenskom turnaji. Zo ziskom 3 bodov napokon skončila na 69.mieste. Nováčikovská daň sa u nej prejavila v plnom rozsahu keď mnohé dobre rozohraté partie nedotiahla k zisku bodov. Prípravy našich dievčat na zápasy viedol medzinárodný majster Sergej Berezjuk. Každý deň kolo o 15:00 hodine, ráno rozcvička, potom príprava so Sergejom, samostatná príprava a opäť príprava so Sergejom, oddych a cesta na kolo. Dievčatám patrí poďakovanie za vzornú reprezentáciu a sympatický výkon. Vrchovatou mierou ich štart na Majstrovstvách Európy podporilo mesto Detva. Vďaka za prejavenú podporu patrí hlavne  komisii športu.    Projekt bol spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Peter Fiala

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3