s DTonline.sk

História

  • Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva je pomerne mladou obcou. Napriek tomu je symbolom slovenskosti a tradície v povedomí širokej vrstvy slovenskej verejnosti. Jej vznik datujeme do prvej polovice 17. storočia. Územie dnešnej Detvy a jej blízkeho okolia bolo však osídlené už dávno predtým. Bolo by ale veľkým omylom práve vďaka pravekému osídleniu (nielen Kaľamárky, podľa nových archeologických údajov hovoríme už aj o osídlení lokality Lúčna štvrť) hovoriť o "starej Detve". Pre vznik Detvy bolo ôležité to, že územie nášho mesta bolo od 14. storočia súčasťou vígľašského panstva. To sa pôvodne skladalo z domáceho obyvateľstva a menšieho počtu nemeckých a iných prisťahovalcov. K nim v 15. – 16. storočí pribudli valasi, zaoberajúci sa chovom vysokohorského dobytka, najmä oviec. Prišli z Liptova, Oravy a iných severných a východných stolíc. Bolo medzi nimi rusínske a valaské obyvateľstvo.Ďalším významným prvkom vzniku Detvy boli vlastnícke zmeny na panstve Vígľaš v 30. rokoch 17. storočia, kde sa novými majiteľmi stali Čákiovci.                                    Na podnet Ladislava Čákiho sa začalo v horách a lesoch panstva s budovaním novej dediny na mieste kde predtým stáli panské majere. Počiatky Detvy sú úzko späté s jej dvoma lokátormi Jurajom Holecom a Františkom Péčim, ktorých povolal majiteľ panstva Ladislav Čáki. Za rok vzniku Detvy datujeme rok 1638. O pôvode názve obce existuje viacero teórií.  /*banner*/ Dve najznámejšie teórie hovoria o tpyickom roztratenom osídlení, pretože tu stáli domy kde jeden - kde dva, z čoho vzniklo spojenie Dedva a to sa fotenicky upravilo na Detva. Druhou známou teóriou je, že pôvod názvu je odvodený od názvu deti - Detva, nakoľko mnoho mladých prišlo do novej obce práve z Očovej. Medzi prvými osídlencami boli teda prevažne obyvatelia okolitých dedín (najmä z Očovej a Zvolenskej Slatiny) a tí, ktorí prišli na vígľašské panstvo v rámci osídľovania na valašskom práve už v 16. storočí. Okrem nich sa sem sťahovali aj ľudia z neďalekých uhliarskych a drevorubačských osád a hámrov, ako aj z južných stolíc (Novohrad, Hont), ktorí tu hľadali ochranu pred tureckým nebezpečenstvom.                                                        Územie Detvy, čiže jej chotár sa len v 17. storočí dvakrát rozširoval. A to v roku 1653 a v roku 1688 na úkor obcí Očová a Zvolenská Slatina.To svedčí o vysokom migračnom pohybe do obce. Dôležitým aspektom v rannom živote obe bolo aj to, že do Detvy prišli banskobystrckí jezuiti, ktorí v Detve založili školu a pôsobili aj rekatolizačne. Práve vďaka tomuto je Detva takmer rýdzo katolíckou obcou, aj keď okolité ako Očová, Zvolenská Slatina, či hornonovohradské obce sú obce s vysokým podielom evanjelických veriacich. Toľko k najstaršej histórii a vzniku nášho mesta...                                      

    13. júna 2016 19:54
  • Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Možno ste už počuli o tom, že v Detva na Lúčnej štvrti zaznamenali archeológovia významný objav. O nálezoch z tejto lokality sme sa porozprávali s doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD., z katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.   Čo unikátne sa vám a vášmu tímu podarilo v Detve nájsť? Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. 4. 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku. Postupne sa počas skrývky ornice objavili aj nehnuteľné nálezy, ktoré boli skúmané v rámci záchranného archeologického výskumu. Kto realizoval výskum? Výskum realizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod mojim vedením. Čo konkrétne ste objavili? Počas výskumu sa podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamky s priemerom okolo 20 cm, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili už v deštruovanom stave uprostred kolovej konštrukcie. Z archeologického výskumu pochádza niekoľko desiatok archeologických nálezov, hlavne fragmentov rôznorodých keramických nádob, jedna zvieracia sánka s niekoľkými zachovanými zubami, kamenná čepieľka a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobrané aj vzorky na archeobotanickú analýzu a samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať sa bude v laboratórnych podmienkach. /*banner*/ Ako staré sú nálezy? Nálezy z polohy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej, konkrétnejšie do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov. Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať. Vieme niečo bližšie o tejto pravekej osade? Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác na predmetnej polohe. Aký je význam tohto výskumu a nálezov? Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva- Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využila na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku. autor: DTonline.sk

    02. mája 2016 13:42
  • Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Nie všetko staré by malo ústúpiť novému. Jadro pôvodnej Detvy bolo úzko viazané na dnešnú starú časť mesta - konkrétne na dnešnú Partizánsku a Kukučínovu ulicu, kde domy boli stavané kolmo na tok Detvianskeho potoka. Okrem toho mala Detva množstvo lazníckych osád. Na starých fotogafiách môžeme nájsť typické studne. Ide o tzv. vahandlové studne zo sochorovou konštrukciou. V regióne sú dodnes dobre zachované hlavne v okolí Horného Tisovníka. Posledná takáto studňa v Detve sa nachádza v časti Dolinky pri prvej "novobytovke". Jej stav je zlý, okrem biologického a mechanického poškodenia, je objekt zarastený a zanedbaný. Je veľkou škodou, že jeden z posledných prvkov pôvodnej účelovej architektúry má takýto smutný osud. Snáď sa podarí uvedenú pamiatku zachrániť. /*banner*/

    19. apríla 2016 20:27
  • Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    To, že Kotleba v Detve uspel výrazne nie je náhodou. Už v minulosti podobný štýl politika "Za Boha a za národ" mal v Detve veľké úspechy. A to v podobe Slovenskej ľudovej strany, neskôr premenovanej na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Tá vznikla začiatkom 20.storočia ako politický projekt rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku. Jej ideológia vychádza zo sociálnych pápežských encyklík, so silným národným a ľudovím podvedomím. Postupne, vplyvom dejinných udalostí (rozpad monarchie, nástup nacizmu a fašizmu) sa strana radikalizovala, formovala autonomistické požiadavky (z veľkej časti opodstatnené) a prijímala antisemitistické trendy. Na Slovensku táto strana absolútne dominovala. A to pre svoj katolícky a národný charakter. Najsilnejšie bašty mala strana na vidieku, nakoľko mnoho jej členov bolo kňazov a vidiecky ľud bol prostejší. Po Hlinkovi prebral štafetu na predsedníckej stoličke Jozef Tiso. Počas rokov 1938 - 1945 prebiehal v rámci HSĽS, po 6. októbri 1938 v štátostrane, neúprosný boj umiernených na čele s Tisom a radikálov na čele s Vojtechom Tukom. Strana mala podobne ako NSDAP ozbrojenú a mládežnícku zložku - Hlinkovu gardu a Hlinkovu mládež. Od prvých volieb po roku 1918 mala SĽS/HSĽS v Detve podporu pravidelne medzi 70-80%. Takúto podporu nezískal v Detve ani Mečiar (55%), ani Fico (60%). V medzivojnovom období sa politcké mítingy, vtedy verejné ľudové zhromaždenia konali vždy pred kostolom. Úspešná bola vždy len SĽS/HSĽS, podľa prameňov na jej mítingov bolo takmer vždy okolo tisícky Detvanov. Mítingy iných strán sa kvôli neúčasti často vôbec neuskutočnili, alebo boli narušované - zvovením na kostole, bitkou, piskotom. /*banner*/ Vedúcimi osobnosťami HSĽS v Detve boli: dekan Ján Štrbáň, rechtor Martin Valent, starosta Juraj Fekiač, úradník pobočky Stredoslovenskej banky v Detve Ján Nemčok, obecný kancelista Ľudovít Schivetz a miestny autodoprava Pavel Hanuska. Detvu navštevovali významné osobnosti tejto strany, pravidelne tajomník Michal Samuhel, či poslanci. Najvyššie postaveným bol ešte ako československý poslanec, budúci predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol. Detvianski ľudáci sa v máji 1938 na čele s Martinom Valentom vybrali v rácmi 35 člennej skupiny do polského prístavu Gdyňa, kde prevzali od amerických Slovákov originál Pittsburskej dohody. Jednotka Hlinkovej gardy na čele s Martinom Valentom tvorila osobnú stráž Karolovi Sidorovi v marci 1939. V tom istom mesiaci počas tzv. Homolovho puču, ktorým chcela Praha na poslednú chvíľu odstrániť na Slovensku separatistické tendencie, bolo vedenie HSĽS v Detve uväznené. Žiaľ, aj detvianski ľudáci sa v očiach ľudí nakoniec skompromitovali. A to mnohými prešľapmi. Aktívne sa spolupodieľali na likvidácii židovskej komunity v Detve, keď ich perzekuovali, pomáhali deportovať a ich majetky rozkradli. Podľa mnohých prameňov svoje postavenie zneužívali vo svoj prospech, opíjali sa denne a vykonávali rôzne neprístojnosti. Bodkou za ich takmer 30 ročnou dominanciou v Detve bolo Slovenské národné povstanie, kolaborácia s nemeckými okupačnými jednotkami a v niektorých prípadoch útek pre Červenou armádou. Ich podpora po vojne bola takmer nulová. Sympatie Detvanov prebrali komunisti.        

    20. marca 2016 19:28
  • Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Obdobie medzivojnovej ČSR bolo v Detve z hľadiska hospodárskych pomerov neraz kritické. Ekonomika celej krajiny bola počas rokov 1918 - 1938 ťažko skúšaná. Počas 20 ročného obdobia postihlo krajinu niekoľko vĺn hospodárskych kríz. Dve z nich mali mimoriadne zlé dopady na životnú úroveň obyvateľstva. Prvá, menej známa kríza bola počas rokov 1918 - 1921. Síce bol už mier, aj nový štát a jeho hranice medzinárodne uznané, stratili sa však dovtedajšie odbytiská tovarov. Navyše, centrálna pražská vláda vo viacerých ohľadoch Slovensko diskriminovala, napr. vyššími tarifnými cenami na železniciach. Druhá kríza, známejšia, vypukla po roku 1929. Bola to prvá naozaj globálna kríza, nakoľko ju vyvolal krach newyorkskej burzy. Československá ekonomika bolo otvorená, hlavne pre západný trh už v tej dobe, takže hlboká recesia zasiahla naše hospodárstvo veľmi tvrdo. V rámci ČSR kríza postihla viac agrárne Slovensko a Podkarpatskú Rus, než české krajiny. Nakoľko Detva bola takmer rýdzo poľnohospodárska obec, obe hospodárske krízy tu boli veľmi citeľné. Pre nedostatok práce sa vybrali mnohí Detvania na práce - do Nemecka, Belgicka, či Francúzska. Omnoho viac však skúšalo prácu za morom. /*banner*/ Podľa archívnych dokumentov v  novembri roku 1923 išla do Kanady (oblasť Quebec) hľadať prácu partia Detvanov v zložení: Matúš Očenáš, Matúš Lakota, Štefan Ostrihoň, Michal Paučo. Zobrali so sebou aj jednu ženu - kuchárku Zuzanu Bartkovú. Podľa ich listov bolo práce dostatok, na deň dostali 35 dolárov. Svoje listy končili slovami - Tak zbohom, dovidenia, amen! O Matúšovi Lakotovi viac porozprával jeho vnuk Jozef Lakota: ,,Vycestovali 29.2.1924 lodou vtedy z nemeckeho pristavu Danzig /teraz polský Gdaňsk/a do kanadskeho Halifaxu priplávali 16.marca 1924. Pracovali na stavbách pre Čechokanadskú firmu J.H.Pribyl v Montreali.Domov sa vracali 10.3.1930 lodou z New Yorku." Aj na tomto prípade je vidieť, že Detvania sa napriek lepšiemu v životu v zahraničí vracali domov, pod Poľanu. Detvu omnoho viac zasiahla kríza po roku 1929. Tá sa prejavovala hlavne v sociálnej rovine. Za všetko hovorí prípad Jozef Danča z Piešťa. Sociálna situácia doliehala čoraz viac aj na roľnícke obyvateľstvo Detvy. Jozef Dančo  z Piešťa žiadal Okresný úrad vo Zvolene o finančnú podporu, kvôli úhynu jedinej kravy, ktorú mal, lebo tá zdochla na zápal čriev. Bol bez zárobku, žil len s 11 ročným synom. Jeho jediný majetok bol domček, ocenený na 8 tisíc Kč. Okrem toho mal zdokladované dlžoby vo výške 3000 Kč.  Kvôli uhynutiu kravy žiadal o náhradu vo výške 3000 Kč. Kvôli jeho zlej sociálnej situácii mu bolo vyhovené, nakoľko jeho existencia bola ohrozená. Jozef Dančo dostal podporu vo výške 2805 Kč. Podobné prípady biedy sa v Detve vyskytovali čoraz častejšie. Obdobie ČSR v Detve bolo poznačené hlavne ťažkou ekonomickou a sociálnou situáciou.   

    17. marca 2016 20:35
  • Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Máte doma staré fotografie a vzácne dokumenty? Ak áno, uverejnite ich v novej knihe o našom meste - Detva v  20. storočí. Fotografie by sa mali týkať bežného života Detvanov, panoramatických záberov či výstavby sídliska. Ak máte nejaký materiál kontaktujte autora monografie Detva v 20. storočí Mgr. Jozef Pavlova mailom, alebo telefonicky. Každý kto poskytne fotografiu dostane výtlačok knihy zdarma. Plánované vydanie knihy je leto/jeseň 2016. kontakt - 0918 203 905, jozefpavlov.dt@gmail.com Za pomoc vopred ďakujeme! /*banner*/

    23. februára 2016 14:46
  • Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Prvých päť mesiacov roku 1945 jasne ukázalo, že Červená armáda zlomila vôľu a silu nemeckej armády. Situácia na prelome rokov 1944 a 1945 bola nasledovná: kým vojská IV. ukrajinského frontu po oslobodení Košíc a Prešova postupujú stále ďalej na západ. Z juhu udreli vojská II. ukrajinského frontu. Dva mesiace po porážke povstania sa od juhu priblížila k Hornému Novohradu (a Podpoľaniu tiež) Červená armáda. Južné a stredné Slovensko patrilo do operačného priestoru vojsk sovietskeho II. ukrajinského frontu. Do 23.decembra 1944 dosiahli sovietske vojská čiaru Tornaľa – Rimavská Sobota – Muľa – Vinica – Dudince – Levice – rieka Hron. Na tejto línii prešli kvôli silnému odporu nemecko – maďarských vojsk do obrany. Nemecké vojská boli početne slabšie, ale mali výhodu kopcovitého a lesnatého terénu. Nemecká obrana sa opierala o dominantné výšiny, dôležité obce a mestá, cesty i železničné trate, takže úzke doliny na sever od slovensko – maďarských hraníc v Slovenskom Rudohorí a Krupinskej vrchovine nebolo ťažké prehradiť. Navyše bolo nepriaznivé zimné obdobie s vyše 1 meter vysokou snehovou pokrývkou a sovietske vojská boli vyčerpané. Pomer síl bol v prospech Sovietov. Nemci mali 15 divízií, 230 tisíc mužov, 1975 diel a mínometov, 35 tankov a 85 lietadiel. Sovietsky II. ukrajinský front mal 30 divízií (z toho 11 rumunských), 248 tisíc vojakov (z toho 99 300 rumunských vojakov), 4598 diel a mínometov, 13 tankov a 100 lietadiel. Prvé konkrétne príznaky ústupu nepriateľa sa prejavili začiatkom nového roku 1945. Po prehratých bojoch o Pincinu prišli do Detvy už len zvyšky rôt. U Mikuláša Chamulu sa ubytoval nemecký plukovný lekár so svojimi zdravotníkmi, no o niekoľko dní dostal rozkaz odísť do Kalinova. Od Mikuláša Chamulu pobrali v náhlosti potraviny, uteráky a inú bielizeň, na druhý deň sa však zúfalý lekár, major, aj so svojim ordonancom, poľským Nemcom, s hanbou vrátil a vrátili aj časť nakradnutých vecí; z celej jednotky zostali len sami dvaja. Začiatkom januára na svahy Spúšťanky dopadla séria striel z kaťuší odkiaľsi z Javoria. Počas dvoch týždňov sa ozývala kanonáda od juhovýchodu. Koncom januára sa front stále približoval – oslobodená bola časť horného Ipľa a sovietske vojská sa valili aj Horehroním. Medzi 19. a 26. januárom 1945 uskutočnilo velenie II. ukrajinského frontu rozsiahle preskupenie síl na strednom Slovensku. Sovieti a Rumuni prelomili nemeckú obranu a postupovali. Nemci maximálne využili výhody, ktoré im ponúkal miestny terén. Lovinobaňu obsadili sovietske vojská bez boja 27. januára 1945. Nemecké vojská sa stiahli na cestu Mýtna – Tuhár – Divín. Pri obci Píla Nemci využili opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb prehradili úzku dolinu. Oslobodenie Detvianskej Huty, ležiacej na ceste, vedúcej z Kokavy do Hriňovej, a teda postup sovietskych vojsk bezprostredne ohrozil obranné postavenie Nemcov nielen preťatím dôležitej spojovacej cesty z Kriváňa cez Hriňovú do Brezna, ale vo väčšej miere možnosťou obkľúčenia ich obranného postavenia v priestore Podkriváňa. Preto Nemci stiahli o niekoľko kilometrov dozadu svoju obrannú líniu a ustúpili na novú, ktorá viedla cez Hriňovú, Slanec, Podkriváň, Bukovinku, Rakytnú a Starú Hutu. 29. januára 1945 pri husto zatiahnutej oblohe došlo v uvedenom priestore k veľkému preskupovaniu nemeckej obrany a podľa určitých príznakov aj sovietskych a rumunských jednotiek, pretože po celé odpoludnie nebolo počuť ani delostrelecký výstrel. Nemecké delostrelecké batérie, preskupené do priestoru Kriváňa, otvorili rušivú paľbu na sovietske a rumunské jednotky, postupujúce do priestoru Hriňová – Detvianska Huta, ako aj jednotky postupujúce obojstranne pozdĺž cesty a železničnej trate vedúcej od Lovinobane na Kriváň. Činnosť sovietskeho a rumunského delostrelectva znova ožila nad ránom z 29. na 30. januára 1945, keď do nového obranného postavenia Nemcov poslalo prvé štyri granáty na zastreľovanie. /*banner*/ Známy Hitlerov rozkaz o ničení infraštruktúry, čím sa mal spomaliť postup Sovietov sa uplatnil aj na Podpoľaní. Ťažisko vyčnania esesákov a vlasovcov sa prenieslo z miestneho obyvateľstva na ničenie zariadenia všetkého druhu. Okupanti s nemeckou dôslednosťou zničili najprv tunel na pomedzí obcí Kriváň a Podkriváň, zatiaľ čo tunel pri obci Píla zlikvidovali už niekoľko dní predtým. Po zavalení vchodov do tunela esesáci pritiahli súpravu na ničenie železničných zvrškov s obrovským niekoľkotonovým hákom. Tento hák, uložený na zvláštnom železničnom podvozku a spustený medzi koľajnice, mohutným zobákom lámal podvaly na dva kusy tak ako by to boli len triesky. Za touto ničiacou súpravou pokračovalo v ničení niekoľko samostatných skupín, ktoré mali rozdelené úlohy. Jedna skupina po oboch stranách železničnej trate obratným spôsobom navrtávala diery do všetkých telefónnych a telegrafných stĺpov, druhá šla za nimi a do navŕtaných dier ukladala malé trhacie nálože šúľkovitého tvaru, ďalšia skupina s akousi horiacou fakľou tieto nálože zapaľovala a stojace stĺpy zrážala k zemi. Za nimi nasledovala početná skupina, ktorá veľkými nožnicami prestrihovala telefónne a telegrafné drôty, po nej išli rozbíjači izolátorov a ako poslední míneri, alebo pyrotechnici, ktorí menšími náložami trhali železničné koľajnice na miestach ich spojenia tak, že jednou náložou boli poškodené dva konce spojenia koľajníc. Táto skupina zároveň pri ústupe vyhadzovala do vzduchu aj železničné mosty. Toto ničenie sa však vzťahovalo na všetko ostatné železničné zariadenie, napr. návestidlá, výhybky, vodojemy a dopravné kancelárie. Zásoby podvalov polievali benzínom a zapaľovali, takže husté mračná dymu z horiaceho impregnovaného dreva a jeho odporný zápach zamoril na niekoľko dní ovzdušie širokého okolia. Značné zásoby koľajníc ničili veľkými náložami trhavín, takže z nich ostalo len veľké šrotovisko. Toto pustošenie vykonávali pod dohľadom silnej motorizovanej jednotky SS a vlasovcov, za pomoci pancierových transportérov, ktoré po celý čas pustošenia hliadkovali na okolí. K opätovnému obnoveniu bojovej činnosti došlo kvôli zlému počasiu až začiatkom februára 1945. Dňa 6. februára 1945 podniklo 20 strojov Hs 129B štyri nálety na nemecké opevnené pozície pri Detve, pred ktorými sa zastavila sovietska 40. armáda. Nálet sa uskutočnil bez vlastných strát. Postup sovietskych a rumunských vojsk v mimoriadne ťažkom, kopcovitom teréne bez možností Bojovalo sa o každú piaď zeme. Sovieti sa predierali úzkym údolím riečky Kriváň cez Mýtnu, Budinské lazy a dobročské samoty ku Kriváňu. 4. februára 1945 bola v tejto časti frontového úseku oslobodená posledná obec Lovinobanského (predtým Lučeneckého) okresu – Podkriváň a tým postupujúce vojská dosiahli líniu, ktorá tvorila hranicu medzi okresmi Zvolen a Lučenec. Kto túto prirodzenú prekážku ovládal, bol v mimoriadne výhodnom postavení oproti svojmu súperovi. Do 4. februára boli Nemci, ale po oslobodení Podkriváňa nad ránom z 4. na 5. februára sa jej definitívne zmocnili oslobodzujúce vojská. Nemci v snahe ubrániť toto dominujúce postavenie, narýchlo nasadili do protiútoku niekoľko dobre zamaskovaných pancierov a samohybných diel, ostalo však len pri pokuse. Na útočníkov totiž dopadla mohutná paľba protitankových diel, že boli odrazení ešte skôr, ako mohli účinne zasiahnuť. Z bojiska ustúpili a potom z bezpečnej vzdialenosti už len občas napádali rozviedky Sovietov a Rumunov, no väčším súbojom sa vyhýbali. V odpoludňajších hodinách 10. februára bol oslobodený Kriváň (boje prebiehali do 12.2.) s jeho železničnou stanicou a s dôležitou cestnou križovatkou, odkiaľ sa rozbiehali cesty v smeroch štyroch svetových strán. Boje sa vyznačovali prudkosťou hlavne v okolí Kriváňa, Korytárok či oboch Piešťov. Do chalúp podpolianskych lazov vstúpili sovietski prieskumníci už v prvých dňoch februára. Dňa 11. februára aj z dediny bolo možné pozorovať postup hliadok a 12. februára boli sovietske a rumunské vojská už v tesnej blízkosti Detvy. Situácia okupantov bola neudržateľná – jednotky ustupovali na Dúbravy (dedina v blízkosti Detvy): delostrelectvo a hniezda ťažkých guľometov rozmiestnené od Ježovej po Kochlačku kryli ich ústup. Na ústupe sa im podarilo zničiť všetky mosty, elektrické vedenie a terén zamínovali, aby ešte sťažili postup Sovietskej a rumunskej armády, resp. aby ohrozili obnovu života po oslobodení. Ešte niekoľko dní po oslobodení Detvy držali obsadenú Ježovú a Kochlačku, no na protiútok nemali dosť síl ani odvahy. Boje na okolí Detvy trvali takmer dva mesiace. Kým v bojoch o mestečko bolo zabitých päť občanov, úplne bolo zničených päť domov a viac alebo menej bolo poškodených. Na lazoch bolo zabitých 80 ľudí a zničilo sa vyše 250 domov. Oslobodenie Detvy a okolia si vyžiadalo veľa obetí – hrdinskou smrťou tu padlo vyše 800 sovietskych vojakov a asi 600 Rumunov. Terén pre obranu bol veľmi výhodný, aj tak fašistov padlo viac ako 600. Na detvianskom cintoríne je pochovaných 27 Nemcov, ktorých už nestačili odviezť.V školských a iných verejných budovách bola po oslobodení zriadená nemocnica. Prvou najdôležitejšou úlohou miestneho výboru po oslobodení, za predsedníctva Jozefa Vidiečana, bolo starať sa o ubytovanie a zásobovanie sovietskych a rumunských vojsk, o obnovu vojensky dôležitých komunikácií, ale aj o zásobovanie a o výživu a ubytovanie najviac postihnutých občanov. Na Detvu ešte mesiac po oslobodení dopadali nemecké granáty, no mierová práca sa už začala. „V to februárové ráno v roku 1945 za silnej delostreleckej paľby boli fašistické vojská prinútené z Detvy ustúpiť. Ľudia sa skrývali, kde mohli, aby si zachránili život. Okolo obeda, keď som sa vrátil domov, delostrelecká paľba ešte zosilnela. Povedal som manželke, aby zobrala našu malú dcérku do kuchyne, zasiahol náš dom granát. Bolo to strašné. Viem, že som padol na zem a viac som nič nevnímal. Potom sa mi naskytol hrozný obraz. Moji najbližší ležali bezvládne v troskách domu. Črepina granátu dcérke zasiahla ľavú nohu a manželke žalúdok. Situácia vonku znemožňovala privolať lekársku pomoc, len keď paľba trochu utíchla, odniesol som dcérku k lekárovi. Manželku som žiaľ zachrániť už nemohol.“   Nemci v snahe vyradiť železničnú stanicu v Kriváni podnikli 25. februára nálet na stanicu a zasypaný krivánsky tunel. Pri nálete zahynulo deväť železničiarov a dve ženy. Operácia II. ukrajinského frontu Sovietskej armády prebiehala na území stredného Slovenska od 12. januára do 15. marca 1945. Oslobodzovacím jednotkám v bojoch pomáhali aj početné partizánske jednotky, nachádzajúce sa v okolitých horách a lazoch. Boli to predovšetkým 1. Československá partizánska brigáda J. V. Stalina, brigády Klement Gottwald a Rákosi, partizánsky zväzok A. M. Sadilenka a M. I. Šukajeva.  Nemci sa v regióne Podpoľania zachytili hlavne v obci Vígľaš. 18. februára bola od fašistov oslobodená Pstruša, Hájniková a Horný koniec. 21.2. vyhorel zámok. Dolný koniec a zámok Červená armáda dobyla ráno 25. februára 1945. V bojoch o Vígľaš padlo 186 sovietskych, 32 rumunských a 28 nemeckých vojakov. Zahynuli siedmi občania Vígľaša Až mesiac po oslobodení Detvy, po obsadení mesta Zvolen sa frontová situácia stala vzdialenou a bezpečnostná situácia relatívne stabilnou.   autor: DTonline.sk

    10. februára 2016 16:24
  • Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko.  Neskôr tu vznikok kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu Johanitov (neskôr sa začali nazývať  Maltézski rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe -  Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou),  pokračoval neskôr ako veľmajster v rytierskom ráde -  Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje  Žigmund Luxemburský  a dáva ho prestavať  na poľovnícky zámok.  Uhorský  kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ  Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu.  Neskôr Žigmund dáva zámok  do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti.Obľúbeným miestom oddychu je zámok  i za vlády  kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali  totiž množstvo príležitostí na oddych a  poľovačky. /*banner*/ V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.   grandviglas.sk

    23. januára 2016 20:01
  • Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Medzivojnová hospodárska situácia v 1. ČSR bola obtiažna. Republika zažila dve vlny hospodárskej krízy. Prvá vypukla začiatkom 20. rokov, nakoľko staré trhy z čias monarchie boli stratené kvôli vzniku hraníc medzi nástupníckymi štátmi monarchie. Druhá, omnoho silnejšia vlna prišla spoza veľkej mláky po krachu burzy v New Yorku.  Situácia v Detve bola veľmi zlá. Nezamestnanosť, bieda, hlad a nakoniec vysťahovalectvo. Obec sa snažila riešiť tento problém aj veľkou verejnou investíciou - reguláciou Detvianskeho potoka. Vo februári 1932 bol v Banskej Bystrici dokončený projekt hradenia Detvianskeho potoka. Dokumentácia obsahuje fyzicko - geografickú charakteristiku Detvianskeho potoka, dôvodovú správu potreby projektu a návrhy technického riešenia regulácie potoka. Návrh počítal hlavne s vyrovnávaním oblúkov a na každých 100 m vybudovať „stupne“ (rezervoáre). Celkovo bola vyčíslená suma na reguláciu Detvianskeho potoka na 680 000 Kč. V súvislosti s reguláciou potoka sa objavil aj škandál ohľadne najímania robotníkov. Krajinský všeobecný sprostredkovateľský úrad práce vo Zvolene konštatoval, že k regulácii potoka sú prijímaní zámožnejší občania z lazov. Vyzval obec Detvu, aby v prvom rade boli zamestnávaní nezamestnaní robotníci, ktorí sú nemajetní a majú početné rodiny. /*banner*/ V Detve vyskytovali sa aj prípady podpaľačstva – požiarmi spôsobená škoda sa odhadovala na 300 000 Kč, preto obec nariadila občanom nočné stráženie. Na podnet požiarnikov obecná rada rokovala aj o perspektívnom vybudovaní vodnej požiarnickej nádrže (rezervoára), ktorá by cez leto slúžila aj ako kúpalisko pre domácich a prípadne aj pre návštevníkov. Národohospodárska župa Stredoslovenská 9. júna 1933 oznámila obci Detva, že jej žiadosť o výstavbu bazéna pre kúpalište a požiarnu ochranu pri regulácii potoka podporí pri Ministerstve zemědelstva v Prahe. Technicko – ekonomická kolaudácia prác na Detvianskom potoku pod dozorom Ing. Z. Váleka bola vykonaná 13. novembra 1934. Nakoľko Detva financovala reguláciu potoka aj z peňazí určených na stavbu škôl, meškali termíny dokončenia jednotlivých objektov – konkrétne budovy Štátnej ľudovej školy na Kostolnej. Tento bol asi najväčším negatívom veľkej verejnej investície, ale bol nevyhnutnosťou, nakoľko mnohým rodinám uľahčil existenciu v čase kulminácie hospodárskej krízy. Regulácia avšak Detvu neochránila úplne, mestečko postihla 21. mája 1936 veľká prírodná katastrofa. Strhla  sa veľká prietrž mračien, ktorá spôsobila veľké škody. Voda zobrala dva mosty a poškodila značne cesty v blízkosti Detvianskeho potoka. Obec nemala na tieto opravy finančné prostriedky, po dohode s Okresným úradom vo Zvolene škody po lokálnej povodni odstraňovali nezamestnaní, ktorí dostávali za prácu chlieb.  autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)      

    29. decembra 2015 15:00
  • Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Impulzom pre budovanie sídliska v Detve bol začiatok výstavby závodu PPS.  Od roku 1950 do roku 1958 sa dokončila väčšina plánovanej I. etapy, ktorá zahrňuje prakticky dnešnú Štúrovu ulicu. Zámer vybudovať veľké námestie v priestoroch dnešného parku pred DK AS nebol realizovaný. Rozhodlo sa o vybudovaní dvoch dnešných ulíc - Obrancov mieru a M.R. Štefánika. Tie mali byť stavané kolmo na I.etapu. Naprv bolo postavených 9 bytoviek, dnes naľavo od hlavnej cesty, deviata rovnobežne so Štúrovou ulicou (bytovka oproti Skale). Projekt bol vypracovaný v roku 1958. Nové paneláky už neboli stavané pomocou tehál (ako napr. Učko), ale zrýchleným procesom panelovej výstavby. K 9 panelovým bytovkám pribudli 3 "vežáky", ktoré mali pôvodne na prízemí maž priestory pre predajne rozličného tovaru. Od toho bolo nakoniec upustené a zostali čisto obytné domy.  /*banner*/ V roku 1969 začala "stavebná kolonizácia" Krpeľného vŕšku. Bolo postavených prvých 10 domov typu Atria. Celkovo výstavba na Krpeľnom vŕšku pozostávala z dvoch etáp. V prvej sa vybudovali inžinierske siete, cesta cez vrchol od slobodární (T-20, dnes rómske bytovky) po letný štadión. V priestore dnešnej Jánošíkovej ulice sa plánovalo vybudovať obchodnú zónu s predaňami, kaviarňou a reštauráciou, s panorámou na sídlisko.   Budovanie sídliska neprebiehalo bez problémov. Archívne materiály vtedajšieho MNV Detva obsahujú množstvo materiálu, ktorý hovorí o veľkých problémoch s vykurovaním, zásobovaním vodou a nedostatočnými kapacitami. Na úrovni MNV a ONV bolo niekoľko vážnych jednaní o nápravách a ďalšom vývoji budovania socialistického sídliska v Detve. V roku 1962 bola prijatá Koncepcia výstavby sídliska do roku 1970 (III. etapa). Ako prvé bolo dohodnuté ďalšie budovanie vodovodov, kanalizácie, verejného osvetlenia a predajní spotrebného tovaru.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    23. novembra 2015 18:08
  • Rozhovor

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Tenista Martin Fekia...

    Prinášame vám rozhovor s tohtoročným halovým majstrom Slovenska v kategórii dorastencov, rodákom z Detvy Martinom Fekiačom. Od koľkých rokov sa venujete tenisu ? Kto vás k nemu  priviedol ? Tenis hrám od svojich siedmych rokov. Priviedol ma k nemu náhodou strýko, keď ma zobral na tréning, pretože aj jeho dcéra chodievala na tenis. Ktorý tenista je pre vás vzorom a prečo ? Novak Djokovič. Imponuje mi jeho hra, prejav, životný štýl, ktorý preferuje, temperament a jeho prejav na kurte. Na ktorom povrchu sa cítite ako doma a naopak, ktorý robí problémy ? Cez sezónu hrám na tvrdom povrchu a antuke. Dobré výsledky som dosiahol na oboch, čiže výsledok skôr závisí od môjho nastavenia ako od povrchu. Ale tvrdý povrch je mi trochu prirodzenejší pre môj štýl hry. Čo chcete vo svojej kariére dosiahnuť ? Nerád veľmi hovorím dopredu nejaké ciele, aby som to nezakríkol alebo niečo také. Snažím sa to robiť ako najlepšie viem a potom môžu prísť aj výsledky. V tejto sezóne mám, ale za cieľ v junioroch sa kvalifikovať na grandslam. Prispôsobujem tomu turnaje aj program. Postupne v priebehu sezóny chcem začať hrať mužské turnaje, keďže som posledný rok junior.  Do budúcnosti by som sa určite chcel presadiť na okruhu ATP. Podarilo sa vám dať súperovi kanára ? Dostali ste ho už aj vy od svojho protivníka ? Samozrejme, pamätám si zápasy, keď som vyhral za 45 minút 6:0 6:0 a súperovi som nedal šancu a padlo mi všetko dnu. A naopak sa mi stalo minulý rok vo finále turnaja v Záhrebe, že som prehral 0:6 0:6 a doteraz som nepochopil, čo sa stalo v tom zápase... Takže takýchto chvíľ už bolo dostatok. /*banner*/ Spomeniete si na svoj prvý tenisový zápas ? Priblížili by ste nám ho ? Prvé zápasy som odohral ako prípravku do 9 rokov. Hralo sa do 4 gamov na 1 víťazný set. Zápasy boli veľmi emotívne a často som chodil s plačom z kurtu, keďže tenis som vtedy hral krátko a väčšinou súperi už boli zdatnejší v úderoch ako ja. Aké je vaše aktuálne umiestnenie v rebríčku ? V slovenskom rebríčku som ukončil rok na 1. mieste a v celosvetovom rebríčku juniorov ITF som na 197. pozícii. Na tohtoročných halových Majstrovstvách Slovenska ste v kategórii dorastencov vybojovali prvenstvo. Aké pocity ste prežívali po matchballu ? Trochu mi odľahlo, keďže som bol 1. nasadený a bol som asi favorit turnaja. Ale cely turnaj som odohral kvalitne, takže žiadne stresy počas turnaja neboli. Bol som spokojný so svojou hrou. Videli ste na vlastné oči niektorý z grandslamov ? Nie, ako divák som nemal možnosť isť sa pozrieť, možno o to väčšiu mám motiváciu ako hráč sa tam dostať. Ktorého najprestížnejšieho turnaja ste sa zúčastnili ako hráč ? Aký výsledok ste na ňom dosiahli ? Hral som na turnaji v Prahe Grade 1, čo je v junioroch po grandslame najvyššia kategória turnajov. Prehral som tam v tretom kole. S ktorými tenisovými hviezdami ste sa mali možnosť stretnúť ? Tak so slovenskými ako Cibulková, Kližan, Lacko, Hrbatý. So svetovými hráčmi som sa osobne nestretol, len som ich videl hrať zápas, napr. Djokovič, keď hral Davis cup na Slovensku v NTC.  

  • Juraj Bódi: Treba po...

    Poslanec MsZ v Detve Juraj Bódi požiadal DTonline.sk o zverejnenie nasledovnej správy. (reakcia na článok uverejnený v mesačníku „Detvianske noviny“ dňa 26.1.2017) V ostatnom čísle mestských novín bol uverejnený článok primátora mesta J.Šufliarského,   pod názvom „Mesto prišlo o tepelné rozvody proti vôli primátora a občanov“, v ktorom popísal situáciu okolo tepelných rozvodov a vyslovil nespokojnosť s hlasovaním poslancov MsZ, ktorí „zabránili“ spätnému vzatiu tepelných rozvodov do majetku mesta. Článok je jednostranný, neúplný a zavádzajúci. Vo svojej reakcii chcem uviesť niekoľko skutočností, ktoré ozrejmujú konanie časti poslaneckého zboru. V článku chýba jedna základná a veľmi dôležitá informácia – mesto Detva je 1/3 vlastníkom spoločnosti Bytes !!! To znamená, že mesto je tretinovým vlastníkom nielen spomínaných tepelných rozvodov, ale i nového zdroja tepla a malo, má a bude mať, na základe spoločenskej zmluvy spoločnosti Bytes, dostatok možností na kontrolu ceny tepla a ovplyvňovanie rozvojových zámerov spoločnosti t.j. i na rekonštrukciu rozvodov tepla. Ďalšia absentujúca, nemenej dôležitá informácia je tá, že spoločnosť Bytes zrekonštruovala  a vybudovala nové rozvody približne v rozsahu 50% celkovej dĺžky rozvodov tepla v meste. Ak by mesto trvalo na odstúpení od zmluvy a požadovalo navrátenie rozvodov do majetku mesta, muselo by riešiť finančné vyrovnanie za vynaložené náklady na realizovanú  rekonštrukciu rozvodov vo výške niekoľkých stotisíc € a to z rozpočtu mesta a na úkor jeho rozvojových zámerov. V poslednom odseku p.primátor píše, že „...urobil som všetko preto, aby rozvody tepla zostali majetkom mesta a jeho obyvateľov...“. Pozorný čitateľ si však nemohol nevšimnúť, že v úvodnej časti článku je uvedené, že získané tepelné rozvody Bytes s.r.o. zrekonštruuje na vlastné náklady do 31.12.2012. Natíska sa otázka, či naozaj p.primátor urobil všetko, keď mesto konalo až po štyroch rokoch. Prečo neriešil tento problém už v roku 2013 resp. 2014, keď mal v zastupiteľstve pohodlnú väčšinu poslancov a jeho zástupcu mu robil v súčasnosti čelný predstaviteľ petičného výboru okolo tepla. Na moju otázku na rokovaní zastupiteľstva – koľkokrát mesto písomne upozornilo spoločnosť Bytes o neplnení si povinnosti ohľadne rekonštrukcie rozvodov , odpoveďou bolo mlčanie a rovnako ani na rokovaní valného zhromaždenia spoločnosti, kde mesto zastupuje p.primátor, sa tento problém od 1.1.2013 neriešil. /*banner*/ Nakoniec, aj takéto rýchle konanie, po štyroch rokoch, by sa dalo akceptovať a podporiť, keby prevzatie rozvodov do majetku mesta malo zmysel a bolo by pre mesto a hlavne jeho obyvateľov prínosom. Opak je pravdou. Vzatie rozvodov späť a ich opätovné prenajatie Bytesu by mohlo cenu tepla jedine zvýšiťa otázne je, či by druhý spoločník Bytesu s prenájmom súhlasil. Mesto nemá kapacity na údržbu rozvodov a na opravy ich prípadných havárií. Nechcem si ani predstaviť situáciu, ak by rozvody po 1.1.2017 prešli do majetku mesta a v silných mrazoch by došlo k havárii a k prerušeniu dodávky tepla do niektorého bytového domu alebo školského zariadenia. Mesto na prevzatie rozvodov, po akejkoľvek stránke (odbornej, technickej, legislatívnej), nebolo a nie je absolútne pripravené. Takáto alternatíva nebola v plánoch mesta a MsZ o tom nerokovalo. V súčasnej dobe sú bytové domy napojené na moderný centrálny tepelný zdroj na obnoviteľné zdroje tepla (štiepka, slama), pričom do tepelného systému pristupuje teplo z bioplynovej stanice a podľa potreby (silné mrazy) z plynových kotolní. Vďaka takto zrealizovanému projektu ktorý odborníci, aj zahraniční, vysoko hodnotia, odoberajú domácnosti teplo za primeranú cenu, ktorá je jedna z najnižších v porovnaní s mestami v širokom okolí (Hriňová, ZV, LC, BB, ZH, VK, KA, ZC...). Čo je potrebné ešte urobiť?  Dokončiť rekonštrukciu tepelných rozvodov. Na to by malo mesto, ako spoločník Bytesu klásť dôraz.  Zrekonštruované tepelné rozvody umožnia bezproblémovú dodávku tepla, bez nadnormatívnych strát, pri jeho stabilnej cene. Veľkou príležitosťou sú finančné zdroje z EÚ, ktorých úspešným využitím by sa pokryla veľká časť nákladov na rekonštrukciu. Mesto Detva má jedinečné postavenie pri zabezpečovaní dodávky tepla pre svojich obyvateľov. Je spolumajiteľom spoločnosti, ktorá túto službu v meste poskytuje. Povinnosťou mesta je využiť toto svoje postavenie v prospech obyvateľov, ale zároveň sa musí správať ako zodpovedný a seriózny spoločník. RNDr. Juraj Bódi, poslanec MsZ foto: TASR - Vladimír Benko

  • Región

  • Poslanci podali tres...

    Už vyše roka sa snažíme riešiť vážnu situáciu v Technických službách mesta Detva. Iniciovali sme niekoľko kontrol, ktoré bohužiaľ potvrdili rozkrádanie majetku mesta Detva. Zvolávali sme mimoriadne zastupiteľstvá, ohľadne tejto situácie aby primátor, ako štatutárny orgán spoločnosti, konal. Bohužiaľ primátor sa len prizerá a vyhovára sa na Dozornú radu, pričom sa nevie postaviť týmto problémom čelom ako sa patrí na štatutára mesta. Primátor podľa nášho názoru zlyhal a nechráni majetok obyvateľov mesta Detva. Kedže poslanci sa už nemôžu pozerať na tento alibizmus, rozhodli sa konať vo veci a podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa podľa §62 a §196 Trestného poriadku. Podanie podpísalo 9poslancov, čo je nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. /*banner*/ Toto podanie na políciu je pre nás dôležité aj z toho dôvodu, že vedenie mesta rozširuje informáciu, že poslanci sú zapletení do rozkrádania štrkov. Kedže je to výmysel, nemáme problém podať trestné oznámenie aby polícia uvedený prípad riadne vyšetrila. Poslanci MsZ Detva Imrich Sekereš, Jozef Výbošťok, Ing. Stanislav Šichta, Ing. Dušan Tuček, Branislav Baran, Mgr. Slavomír Ciglan, Mgr. Darina Labáková, Ing. Roman Vrťo, Mgr. Jozef Pavlov http://poslanci-detva.sk/2017/04/kauza-strky-pokracuje-podali-sme-trestne-oznamenie/

  • V Korytárkach sa roz...

    V piatok 28. apríla 2017 sa koná zasadnutie obecného zastupiteľstva v Korytárkach. Prejednávať sa bude aj budúcnosť základnej školy v obci. Založená bola ešte v roku 1936, kedy boli Korytárky súčasťou Detvy, ako laznícka štátna ľudová škola. Kriticky sa k plánom vedenia obce stavia Roman Malatinec. Na sociálnej sieti zverejnil svoje stanovisko k otázke školy v Korytárkach: (uverejnené v plnom znení) ,,Vrátim sa v čase pred voľbami na starostu obce v Korytárkach, kedy sa hovorilo (klebety), že ja ako kandidát na starostu, chcem zrušiť školu. Čo však pravda nebola, ale zaujímal som sa o školu vtedy ešte ako poslanec OZ v Korytárkach a pýtal som na krajskom školskom úrade, ako to bude s našou školou (To mal urobiť starosta, ale neurobil!). Žiaľ, už vtedy mi povedali, že to štatisticky nie je dobré a že klesáme počtom žiakov. Vtedy som upozorňoval na zastupiteľstve, že to bude mať následky na celú našu školu. A potom ešte ďalší aspekt, na zlú pracovnú atmosféru v škole a nespokojnosť obyvateľov. Pán starosta však bol spokojný, lebo škola išla ako tak. Čo však spravil preto, aby sme školu nezavreli? Aké podmienky na bývanie vytvoril pre mladé rodiny? Kde sú byty, čo sľúbil? Keby konal, ale nekoná, nerobí v tejto veci nič. Už na niektorom zastupiteľstve som povedal, že to bude tak, že školu chcú zrušiť a vytvoriť priestor na podnikateľské účely. Pre mňa a dúfam, že aj pre Vás je škola historickou budovou, ktorá je najstaršou verejnou budovou v obci. Je dobré povedať, že nie sú peniaze na školu, ale aké peniaze doniesol do obce on, aké projekty dotiahol? Všade na okolí sa buduje, ale u nás nič, lebo pre neho sú projekty netransparentné. Ešte aj poslanci mu nechajú odmeny! Za čo?! Všetci dvíhajú ruky ako chce starosta a nechcú byť razantnejší. Nechápem to! Ale poslanci nepoznajú svoje právomoci a nevedia ich uplatniť na zastupiteľstve a nerobia ako majú. Pýtajte sa ich, zastavujte ich, ako riadia našu obec. Nám, kto chodíte na zastupiteľstvá, vyčítajú, že stále napádame a nedávame návrhy. Dávame, len ich neakceptujú a tvária sa, že je všetko v poriadku. Nie je to pravda, naša obec a škola je v ohrození, pretože sa môže stať, že všetko skončí v rukách podnikateľov, lebo náš starosta a poslanci nechcú vidieť, ako to ide v iných obciach a u nás všetko stojí ľadom. Je skoro rok a pol do volieb, treba dávať pozor, o čom a ako budú rozhodovať poslanci. Občania Korytárok, prosím Vás, chodievajte na zastupiteľstvá, lebo ide o Vás a o naše deti. Nebojte sa zdvihnúť prst, lebo takto obec nemôže fungovať. Pýtajte sa! Dožadujte, argumentujte... Ale ja mám pocit, že o verejný život v obci má záujem iba zopár ľudí. Rád by som sa mýlil. Budem predvídať, ako som to povedal na zastupiteľstve, že školu zrušia, predajú alebo urobia domov dôchodcov, škôlku premiestnia do dediny a vybavené! Najviac ma mrzí, že škola už mala osláviť výročie založenia v septembri 2016, lebo v roku 1936 bola otvorená a neurobili a neboli schopný spraviť ani výročie školy. To sa patrí? Všade to školy a obce oslavujú a využívajú ako marketing nato, aby získali deti, aby sa školy odprezentovali. U nás sa to nechcelo? Nedalo? A všetci sú opäť ticho. Ach, veľmi ma to mrzí, ale verím, že to uvidíte na vlastné oči ako niektorí poslanci dokážu byť ticho celé zastupiteľstvo, nepovedať svoj názor, ale dvíhať ruky. Presvedčte sa sami.... Rád by som išiel, ale nechcem byť ani prítomný, ak zrušia školu.... lebo si to naša škola nezaslúži. V Detve sa už vo veľkom hovorí o tom, že v nej bude domov dôchodcov .... Už sa hovorí, že aj ja mám záujem o školu - áno mám, chcem, aby škola bola školou!  Obec bez školy nie je obcou! Páni poslanci a poslankyne, ak zahlasujete za zrušenie školy, ODSTÚPTE!!!" /*banner*/ K situácii pre redakciu DTonline.sk zaujal stanovisko aj starosta obce Ľubomír Straka: ,,Skutočnosť je taká, že o septembra bude mať škola jedno dieťa v prvom ročníku, v druhom žiadne, v spojenej 3-4 triede dve deti a vo štvrtom ročníku jedno dieťa. Pre päť žiakov nie je finančne únosné pre obec školu vydržiavať. Navyše, aj stanovisko krajského školského úradu je, aby bola škola kvôli nízkemu počtu žiakov vyradená zo siete škôl a školských zariadení. Školy s takýmto nízkym počtom nemôžu financovať." Starosta potvrdil, že škôlka naďalej ostáva, má 30 detí. Takisto si stojí za tým, že vedenie obce a poslanci spravili maximum preto, aby škola fungovala. Definitívne rozhodnú o osude školy obecní poslanci na najbližšom zastupiteľstve.       

  • Otváracie hodiny obc...

    Prinášame Vám praktický prehľad otváracích hodín predajných sietí v Detve. BILLA piatok 14.4. - bežné otváracie hodiny sobota 15.4. - bežné otváracie hodiny nedeľa 16.4. - zatvorené pondelok 17.4. - ako v bežnú nedeľu CBA piatok 14.4. - ako v bežnú sobotu sobota 15.4. - ako v bežnú sobotu nedeľa 16.4. - zatvorené pondelok 17.4. - zatvorené /*banner*/ LIDL piatok 14.4. - bežné otváracie hodiny sobota 15.4. - bežné otváracie hodiny nedeľa 16.4. - zatvorené pondelok 17.4. - zatvorené TESCO  piatok 14.4. - bežné otváracie hodiny sobota 15.4. - bežné otváracie hodiny nedeľa 16.4. - zatvorené pondelok 17.4. - od 8:00

  • Šport

  • Braňo Kubka sa v dre...

    Víťazom Tipsport ligy v sezóne 2016/2017 sa v drese banskobystrických baranov sa stal aj detviansky rodák Branislav Kubka. ŠTVRŤFINÁLE S NOVÝMI ZÁMKAMI V prvom zápase zvyšoval vedenie Banskej Bystrice na rozdiel dvoch gólov 26 sekúnd pred koncom prvej tretiny. Svoj druhý gól strelil v 32. minúte po spolupráci  Kafku s Trukhnom, Asistenciou sa podieľal na góle Michala Handzuša v 44. minúte. Už v 2. minúte otvoril gólový účet druhého stretnutia a v 16. minúte nahrával na gól Petra Kafku. Na dva góly Brocka Higgsa nabil v treťom zápase. /*banner*/ SEMIFINÁLE S MARTINOM Vo štvrtom zápase si pripísal na konto dve asistencie pri góloch Dávida Buca. FINÁLE S NITROU V druhom zápase nahrával na vyrovnávajúci gól Brocka Higgsa. 

  • Detva nakoniec nepos...

    Napriek tomu, že naši hokejisti nepostúpili do Tipsport ligy, dosiahli najväčšie úspechy v histórii klubu. HC 07 Orin Detva – MHK 32 Liptovský Mikuláš 1:3 (1:2, 0:0, 0:1) Góly : 10. Srnka (Török, Říha) – 12. Langhammer (Cibák, Bobček), 19. Nádašdi (Stehlík, Uram), 60. Uram (J. Sukeľ, M. Sukeľ) Strely : 38-36 / Vylúčenia : 5-4 / Presilovky : 1-1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Lokšík, Novák – Holienka, Kollár (video : Kramár) / Počet divákov : 1488 Zostavy Detva : Orčík – Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Valjent, Mačkovič, Jendroľ, Šedivý – Gašpar, V. Fekiač, Škvaridlo – Říha, Srnka, Török – Žilka, Huňady, Videlka –Hrušík, Petro, Poliaček Liptovský Mikuláš : Nagy – Bobček, Stehlík, Luža, Nádašdi, Bagin, M. Šiška, Kadlubiak, Mezovský – Vybiral, Cibák, Langhammer – Kriška, M. Sukeľ, Uram – Kabáč, Stümpel, J. Sukeľ – Ró. Huna, Piatka, Ri, Huna Detva sa ujala vedenia v 10. minúte, keď pobyt Kadlubiaka na trestnej lavici skrátil Branislav Srnka. Liptáci vyrovnali o dve minúty neskôr gólom Jakuba Langhammera. V 19. minúte hostia naklonili misky váh na svoju stranu presným zásahom Tomáša Nádašdiho v presilovej hre. Domáci v snahe vyrovnať odvolali v závere Filipa Orčíka, no vytúžený cieľ to neprinieslo. Naopak tri body pre Liptákov poistil gólom do prázdnej brány Marek Uram. Pozápasové vyjadrenia Miroslav Chudý (tréner HC 07 Orin Detva) : " Aj napriek tomu, že sa nám dnes nepodarilo zvíťaziť, tak si myslím, že sme odohrali veľmi dobré stretnutie. Chlapcom až na ten vlažný úvod nemám, čo vyčítať. Aj napriek tomu úvodu sa nám podarilo dostať do vedenia, ale následne sme inkasovali gól z ničoho. Druhý gól sme dostali pri hre 5 na 3. V druhej tretine sme sa snažili vyrovnať. Išli sme niekedy bezhlavo do útoku, čo súper využíval na brejky. Našťastie nás podržal v bráne Orčík. V tretia tretina bola z našej strany najlepšia. Vytvorili sme si tam enormný tlak. Išli sme do gólu. Bohužiaľ nepadlo nám to a súper dal na 3:1 do prázdnej brány. Gratulujem súperovi z výhre, ale gratulujem mojim chlapcom za výkon a predvedenú hru, že išli až do poslednej minúty naplno. Diváci videli, že hráči bojovali a dreli naplno. Teraz nás čaká Skalica musíme sa na nich pripraviť. Sme stále v hre o to druhé miesto a urobíme všetko preto, aby sme získali čo najviacej bodov. " Róbert Spišák (tréner MHK 32 Liptosvký Mikuláš) : " Vedeli sme, že nás čaká náročné stretnutie, čo sa aj potvrdilo. Bol to bojovHokejisti HC 07 Orin Detva skončili tesne pred bránami Tipsport ligy. Hný tvrdý zápas. Mužstvá si nechávali minimum priestoru. Po dobrej prvej tretine sme v druhej časti počas prvej polovice nevyužili dve veľmi dobré šance a neodskočili tak domácim na vyšší rozdiel. Súperovi sme tým pádom dali možnosť dostať sa do zápasu. V závere však umnou hrou sme si víťazstvo ustrážili a dobrým výkonom brankárom Adamom Nagyom zápas doviedli do víťazného konca. Mrzia nás zranenie Martina Krišku, či Igora Bobčeka a aj ďalší hráči majú ďalšie šrámy. Nestaráme sa o výsledky ostatných mužstiev v prvom rade sa sústredíme sami na seba." Zostrihy : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10049-hc-07-detva-mhk32-l-mikulas/highlight HC 07 Orin Detva – HK Skalica 5:0 (0:0, 2:0, 3:0) Góly : 29. Mačkovič (Šimon, Žilka), 30. F. Fekiač (Škvaridlo, Gašpar), 44. Poliaček (Gachulinec, Říha), 47. Videlka (Hrušík, Huňady), 58. Poliaček (Říha, F. Fekiač) Strely : 41-16 / Vylúčenia : 4-5 / Presilovky : 1-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Štefik, Snášel – Holienka, Kollár (video : Krámár) / Počet divákov : 755 Zostavy Detva : Orčík – Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Valjent, Mačkovič, Jendroľ, P. Lunter - Škvaridlo, V. Fekiač, Gašpar – Török, Srnka, Říha – Žilka, Huňady, Videlka – Hrušík, Petro, Poliaček Skalica : R. Petrík – Horváth, Škápik, Drahorád, Kukliš, Pavešic, Mikéska, Krýdl, Vanek – Janáč, Vereš, Š. Petráš – Halabrín, Kučera, Hluch – Dvonč, Brodek, P. Kotzman – M. Romančík, P. Ivičič, Smetana Domáci priaznivci sa gólu dočkali až v 29. minúte gólom Adriána Mačkoviča. O minútu neskôr sa do streleckej listiny zapísal medveď Frederik Fekiač. V 44. minúte skóroval pri vylúčení hosťujúceho Kristiána Kučeru František Poliaček. David Videlka strelil o tri minúty neskôr štvrtý gól Detvy. V 58. minúte sa druhy krát do streleckej listiny zapísal František Poliaček. Zostrihy : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10050-hc-07-detva-hk-skalica/highlight HK Dukla Trenčín – HC 07 Orin Detva 2:1 (1:0, 1:0, 0:1) Góly : 13. Gašparovič (Holenda, Štumpf), 30. Hossa (Holenda) – 50. Sládok (Srnka, Říha) Strely : 36-19 / Vylúčenia : 3-8 / Presilovky : 2-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Müllner, Stano – Holienka, Junek (video : Konštek) / Počet divákov : 1757 Zostavy Trenčín : Volden – Starosta, Drgoň, Pavúk, Holenda, Bohunický, Pač, Ad. Thémar, D. Trška – Vopelka, Sojčík, Hossa – Gašparovič, Šimun, J. Ručkay – Štumpf, Švec, J. Bezúch – M. Hecl, Sádecký, D. Hudec Detva : Orčík – Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Valjent, Mačkovič, Jendroľ, P. Lunter – Gašpar, V. Fekiač, Škvaridlo – Říha, Srnka, Török – Žilka, Huňady, Videlka – Hrušík, Petro, Poliaček Hlavný rozhodca Róbert Müllner po zápase Košíc v Martine pískal hneď na ďalší deň stretnutie pod hradom Matúša Čáka. Trenčania otvorili skóre v 13. minúte presilovkovým gólom Jakuba Gašparoviča. Domáci v 30. minúte dali opäť gól v presilovke. Tento krát skóroval Marcel Hossa. Detva sa podarilo už len skorigovať, keď 50. minúte prekonal Voldena kapitán Jozef Sládok. Zostrihy : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10053-dukla-trencin-hc-07-detva/highlight MHK 32 Liptovský Mikuláš – HC 07 Orin Detva : 2:3 (1:1, 0:0, 1:2) Góly : 3. Piatka (Kadlubiak), 47. Ri. Huna (Piatka, Ró. Huna) – 5. Hrušík (Poliaček, Petro), 55. Škvaridlo (Gašpar, Žilka), 57. Videlka (V. Fekiač, Sládok) Strely : 28-41 / Vylúčenia : 7-5 / Presilovky : 0-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Lauff, Snášel – Jobbágy, Stanzel (Video : Martinko) / Počet divákov : 1154 Zostavy Liptovský Mikuláš : Durný – Bagin, Stehlík, Luža, Nádašdi, M. Šiška, Moravčík, Kadlubiak, Mezovský – Vybiral, Cibák, Langhammer – Kriška, M. Sukeľ, Uram – Lištiak, Kabáč, J. Sukeľ – Ró. Huna, Piatka, Ri. Huna Detva : Orčík – Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Valjent, Mačkovič, Jendroľ, P. Lunter – Gašpar, V. Fekiač, Škvaridlo –Říha, Srnka, Török – Žilka, Huňady, Videlka – Hrušík, Petro, Poliaček Domáci išli do vedenia v 3. minúte gólom Maroša Piatku. Detva vyrovnala o dve minúty neskôr zásluhou Lukáša Hrušíka. Liptákov však v 47. minúte poslal opäť do vedenia Richard Huna. Hostia vyrovnali vďaka Tomášovi Škvaridlovi v 55. minúte. O dôležitej výhre zverencov Miroslava Chudého rozhodol v 57. minúte David Videlka. Zostrihy : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10055-mhk32-l-mikulas-hc-07-detva/highlight HK Skalica – HC 07 Orin Detva 3:6 (3:4, 0:0, 0:2) Góly : 2. Dvonč, 7. Pavešic, 15. Kučera (Knyzaev, Hluch) – 4. Gašpar (Gachulinec, Škvaridlo), 4. Videlka (V. Fekiač, P. Lunterr), 8. Török (Gachulinec, Říha), 18. Škvaridlo (V.Fekiač), 53. Srnka (Říha, Šimon), 57. Žilka (Gašpar, F. Fekiač) Strely : 37-40 / Vylúčenia : 3-3 / Presilovky : 0-1 / Oslabenia : 1-1 / Počet divákov : 1682 Zostavy Skalica : R. Petrík (20. Košút) – Horváth, Škápik, Drahorád, Kukliš, Pavešic, Mikéska, Vanek, Hílek – Janáč, Vereš, Š. Petráš – Knyzaev, Kučera, Hluch – Dvonč, M. Romančík, P. Kotzman – Smetana, P. Ivičič, A. Kotzman Detva : Orčík – Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Valjent, Mačkovič, Jendroľ, P. Lunter – Gašpar, V. Fekiač, Škvaridlo – Říha, Srnka, Török – Žilka, Huňady, Videlka – Hrušík, Petro, Poliaček V 2. minúte otvoril skóre domáci Roland Dvonč. O dve minúty neskôr vyrovnal Rastislav Gašpar a následne o 35 sekúnd neskôr Detva už vďaka Davidovi Videlkovi viedla. V 7. minúte vo vlastnom oslabení vyrovnal Pavol Pavešic. Vylúčenia Tomáša Hlucha potrestal v 8. minúte Tomáš Török. V 15. minúte bolo opäť vyrovnané postaral sa o to Kristián Kučera. Vo vlastnom oslabení skórovali aj hostia zásluhou Tomáša Škvaridla. Od druhej tretiny sa do brány Skalice postavil Samuel Košút. V 53. minúte zvýšil na rozdiel dvoch gólov Branislav Srnka. Gólovú bodku za stretnutím dal v 57. minúte hráč Detvy Jakub Žilka. Zostrihy : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10056-hk-skalica-hc-07-detva/highlight HC 07 Orin Detva – HK Dukla Trenčín 3:1 (1:0, 1:1, 1:0) Góly : 2. Videlka, 33. Škvaridlo (Žilka, Gašpar), 46. Gachulinec (Török, Srnka) - 26. Holenda (Švec, Sojčík) Strely : 35-38 / Vylúčenia : 3-3 / Presilovky : 1-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali – Baluška, Novák – Holienka, Kollár (Kramár) / Počet divákov : 800 Zostavy Detva : Orčík – Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Valjent, Mačkovič, Jendroľ, P. Lunter – Žilka, Gašpar, Škvaridlo – Říha, Srnka, Török – Hrušík, V. Fekiač, Videlka – Zorvan, Huňady, Šedivý Trenčín : Volden – Drgoň, Pač, Pavúk, Holenda, Bohunický, D. Trška, Ad. Thémar – Vopelka, A. Šťastný, J. Ručkay – J. Bezúch, Švec, Sojčík – Gašparovič, Sádecký, M. Hecl – D. Hudec, J. Pardavý ml. Volden ťahal puk zo svojej brány už v 2. minúte po strele Davida Videlku. Dukla vyrovnala v 26. minúte gólom Matúša Holendu. V 33. minúte potrestal vylúčenie Branislava Pavúka domáci Tomáš Škvaridlo. Výhru Detvy nad Trenčínom pečatil v 46. minúte Daniel Gachulinec. Pozápasové vyjadrenia Tomáš Chlebničan (asistent trénera HC 07 Orin Detva) : "Dnes sme vedeli, že hráme s tabuľkovým susedom a boli sme si vedomí, že mu môžeme odskočiť na dva body. Zápas sme začali veľmi dobre. Dali sme gól, ale následne sme poľavili. V druhej časti to bolo viac vyrovnané. Povedali sme si, že musíme skórovať, čo sa nám aj podarilo. V záverečnej časti sme pridali ďalší gól. Toto víťazstvo je pre nás veľmi dôležité a patrí našim priaznivcom, ktorí prišli v hojnom počte a vytvorili skvelú kulisu. Sme stále nohami na zemi a pokračujeme v začatej práci. Tabuľka sa vyvíja postupne a všetko bude záležať ne ďalších kolách... " Július Pénzeš (tréner Dukly Trenčín) : " Boj to bol o každý kúsok ľadu. V zápase boli úseky hry, kde sme boli lepší, ale zase aj úseky, kde bola lepšia Detva. Žiaľ realizícia sa odvíjala aj od toho, kto v akej pohode hrá. Domáci využili svoje šance a my svoje nie. Položil nás hlavne prvý gól po našej chybe. Následne sa to snami ťahalo celý zápas. Teraz sa musíme dať dokopy pred nami sú ešte nejaké zápasy a tie musíme zvládnuť. Po dvoch dňoch voľna sa verím, že chlapci dajú dokopy. Máme Detvu ešte doma a tak ako sme mali v lige zápas o play off tak verím, že bude ten posledný zápas v play out zápas o všetko. " /*banner*/  Zostrihy : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10059-hc-07-detva-dukla-trencin/highlight HC 07 Orin Detva – MHK 32 Liptovský Mikuláš (1:1, 0:3, 1:1) Góly : 10. Škvaridlo (Sládok, Žilka), 50. Říha (Šimon, Török) – 16. Kabáč (M. Šiška, Vybiral), 23. M. Sukeľ (Kriška, Uram), 24. Langhammer (Luža), 31. Lištiak (M. Šiška, Kabáč), 57. Ri. Huna Strely : 36-33 / Vylúčenia : 11-12 / Presilovky : 1-2 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Lokšík, Stano – Junek, Kollár (video : Beniač) / Počet divákov : 850 Zostavy Detva : Orčík – Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Valjent, Mačkovič, Jendroľ, P. Lunter – Žilka, Gašpar, Škvaridlo – Říha, Srnka, Török – Hrušík, V. Fekiač, Videlka – Poliaček, Petro, Šedivý Liptovský Mikuláš : Durný – Kadlubiak, Stehlík, Luža, Nádašdi, M. Šiška, Moravčík, Bagin, Mezovský – J. Sukeľ, Cibák, Langhammer – Kriška, M. Sukeľ, Uram – Lištiak, Kabáč, Vybiral – Ró. Huna, Piatka, Ri. Huna Zápas dôležitý nielen z pohľadu Detvy, ale aj Dukly, ktorá hrala v Skalici rozhodoval pán Peter Lokšík z Trenčína. Zdá sa, že v lige vedenej Richardom Lintnerom je už možné naozaj všetko. Detva išla do vedenia v 10. minúte gólom Tomáša Škvaridla. Za Liptákov vyrovnával v 16. minúte Michal Kabáč. V 23. minúte využil presilovku 5 na 3 hosťujúci Matúš Sukeľ. O minútu neskôr prekonal Orčíka v presilovej hre Jakub Langhammer. Do streleckých štatistík sa v 31. minúte zapísal hráč MHK Andrej Lištiak. Výhodu o dvoch hráčov využili aj domáci postaral sa o to v 50. minúte Martin Šimon. Výhru hostí pečatil gólom do prázdnej brány v 57. minúte Richard Huna. Pozápasové vyjadrenia Miroslav Chudý (tréner HC 07 Orin Detva) : „ Nemôžem povedať, že dnes to bol z našej strany špatný zápas. Podarilo sa nám ujať vedenia a mali sme aj ďalšie možnosti na zvýšenie. Mohli sme odskočiť súperovi na 2:0 a zápas by vyzeral inak. Nepodarilo sa nám to a súper dokázal vyrovnať. V druhej tretine sme dostali dva góly v oslabení 5:3 a 5:4, čo bol zlomový moment v zápase, keď nám sa v druhej tretine podobnú výhodu nepodarilo využiť. Využili sme ju až v tretej časti. To bolo už dosť neskoro, aj keď sme šli naplno dokonca zápasu. Musíme uznať, že Mikuláš bol o čo si lepší. Treba mu pogratulovať. Snažili sme sa, čo to dalo, ale ako som uviedol nepadli nám v úvode góly. Súper hru kontroloval a my sme museli otvoriť hru. Máme však ešte pred sebou dve stretnutia, kde to máme vo vlastných rukách ak ich zvládneme budeme sa tešiť. Chlapcom chcem poďakovať za bojovný výkon, že to za nepriaznivého stavu nezabalili a bojovali do samého konca.“ Ivan Droppa (člen predstavenstva MHK 32 Liptovský Mikuláš) : „ Aj dnešný súboj ako všetky barážové súboje to bolo náročné na psychiku. Chlapci to zvládli perfektne a sme na nich hrdí. Z 10 súbojov vyhrali 9 a máme pred sebou dva zápasy. Sme veľmi šťastní, že túto baráž s istotou vyhráme. Zvyšné dva súboje si môžeme vychutnať a hlavne ten domáci pred našimi divákmi ako istí účastníci Tipsport ligy. Sme nastavení, tak že do každého zápasu ideme naplano a tak to bude aj vy zvyšku baráže. Podľa nás sa o druhom úspešnom mužstve rozhodne v poslednom kole v priamom súboji v Trenčíne. Baráž je zaujímavá pre diváka, ktorí so tie súboje musí užívať. Pre Tipsport ligové mužstvo nie je jednoduché hrať baráž. Vo väčšine súbojov v baráži sme museli doháňať náskok súperov, len v domácich zápasoch proti Detve a v tom prvom so Skalicou sme boli vo vedení. To, že sa nám podarilo otočiť skóre sa ukázala sila kolektívu. “ Zostrihy : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10060-hc-07-detva-mhk-32-l-mikulas/highlight   HC 07 Orin Detva- HK Skalica 6:1 (3:0, 2:1, 1:0)   Góly : 14. Hrušík (Huňady, V. Fekiač), 16. Zorvan (V. Fekiač), 18. Žilka, 28. Petro (Poliaček, Jendroľ), 38. Gašpar (Škvaridlo, F. Fekiač), 44. Poliaček (P. Lunter) – 31. Vereš (Janáč, Š. Petráš) Strely : 29-34 / Vylúčenia : 3-3 / Presilovky : 0-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Štefik, Snášel – Holienka, Šefčík (video : Kramár)   Zostavy Detva : Orčík – Sládok, F. Fekiač, Valjent, Gachulinec, Zorvan, Mačkovič, Jendroľ, P. Lunter – Žilka, Gašpar, Škvaridlo – Říha, Srnka, Török – Hrušík, Huňady, V. Fekiač – Poliaček, Petro, Šedivý Skalica : Košút – Horváth, Škápik, Drahorád, Kukliš, Pavešíc, Mikéska, Bureš – Janáč, Vereš, Š. Petráš – Halabrín, Kučera, Hluch – Dvonč, Brodek, P. Kotzman – Smetana, P. Ivičiči, A. Kotzman   Domácich priaznivcov rozradostil v 14. minúte Lukáš Hrušík, ktorého o dve minúty neskôr napodobnil jeho spoluhráč Ivan Zoro Zorvan. Jakub Žilka skóroval v 18. minúte. Štvrtý gólový pozdrav poslal Košútovi Juraj Petro. Skalica znížila o tri minúty neskôr gólom Rastislava Vereša. Prvý útok Detvy udrel opäť v 38. minúte, keď sa do streleckej listiny zapísal Rastislav Gašpar. Stretnutie gólovo uzavrel v 44. minúte domáci František Poliaček. Pozápasové vyjadrenie Miroslav Chudý (tréner HC 07 Orin Detva) : „Včerajšie stretnutie so Skalicou sme chceli hrať pre divákov. Bolo to naše posledné domáce vystúpenie v sezóne a chceli sme sa im odvďačiť z celosezónnu podporu. Aj ich zásluhou sme sa dostali tam, kde sme sa dostali. Ešte raz im za to ďakujem a verím, že v tom najdôležitejšom zápase nás prídu podporiť do Trenčína, kde ich budeme potrebovať, lebo misiu sme ešte nesplnili a pred nami je ten najdôležitejší krok. Diváci stáli vždy za nami aj keď sa nám nedarilo boli pri nás. Ako hráči, tak aj diváci počas sezónu urobili kus veľkej roboty.“ Zostrihy : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10062-hc-07-detva-hk-skalica/highlight HK Dukla Trenčín – HC 07 Orin Detva 4:0 (3:0, 1:0. 0:0)   Góly : 4. J. Bezúch (Holenda, D. Trška), 14. J. Bezúch (Holenda, Bulík), 15. Vopelka (Gašparovič, Sádecký), 21. Sojčík (Hossa, A. Šťastný)   Zostavy Trenčín: Volden – Starosta, Drgoň, Holenda, Cebák, Bohunický, Pač, D. Trška – Hossa, Sojčík, A. Šťastný – J. Ručkay, Bulík, J. Bezúch – Gašparovič, Sádecký, Vopelka – M. Hecl, Šimun, Švec – D. Hudec Detva : Orčík (21. Škorvánek) – F. Fekiač, Sládok, Gachulinec, Valjent, Mačkovič, Zorvan, F. Šedivý, Jendroľ – Škvaridlo, Gašpar, Žilka – Török, Srnka, Říha – Videlka, Huňady, V .Fekiač – Poliaček, Petro, Hrušík Duklu poslal do vedenia vo 4. minúte Juraj Bezúch, ktorý v14. minúte skóroval opäť. O minútu neskôr gólom Lukáša Vopelku viedol Trenčín rozdielom triedy. Orčíka vyhnal z brány v 21. minúte Peter Sojčík, ktorý uzavrel stav stretnutia. Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Liptovský Mikuláš 12 7 3 0 2 41:26 27 2. Trenčín 12 6 0 4 2 35:27 22 3. Detva 12 5 1 1 5 32:29 18 4. Skalica 12 1 1 0 10 22:48 5  

  • Tenista Martin Fekia...

    Prinášame vám rozhovor s tohtoročným halovým majstrom Slovenska v kategórii dorastencov, rodákom z Detvy Martinom Fekiačom. Od koľkých rokov sa venujete tenisu ? Kto vás k nemu  priviedol ? Tenis hrám od svojich siedmych rokov. Priviedol ma k nemu náhodou strýko, keď ma zobral na tréning, pretože aj jeho dcéra chodievala na tenis. Ktorý tenista je pre vás vzorom a prečo ? Novak Djokovič. Imponuje mi jeho hra, prejav, životný štýl, ktorý preferuje, temperament a jeho prejav na kurte. Na ktorom povrchu sa cítite ako doma a naopak, ktorý robí problémy ? Cez sezónu hrám na tvrdom povrchu a antuke. Dobré výsledky som dosiahol na oboch, čiže výsledok skôr závisí od môjho nastavenia ako od povrchu. Ale tvrdý povrch je mi trochu prirodzenejší pre môj štýl hry. Čo chcete vo svojej kariére dosiahnuť ? Nerád veľmi hovorím dopredu nejaké ciele, aby som to nezakríkol alebo niečo také. Snažím sa to robiť ako najlepšie viem a potom môžu prísť aj výsledky. V tejto sezóne mám, ale za cieľ v junioroch sa kvalifikovať na grandslam. Prispôsobujem tomu turnaje aj program. Postupne v priebehu sezóny chcem začať hrať mužské turnaje, keďže som posledný rok junior.  Do budúcnosti by som sa určite chcel presadiť na okruhu ATP. Podarilo sa vám dať súperovi kanára ? Dostali ste ho už aj vy od svojho protivníka ? Samozrejme, pamätám si zápasy, keď som vyhral za 45 minút 6:0 6:0 a súperovi som nedal šancu a padlo mi všetko dnu. A naopak sa mi stalo minulý rok vo finále turnaja v Záhrebe, že som prehral 0:6 0:6 a doteraz som nepochopil, čo sa stalo v tom zápase... Takže takýchto chvíľ už bolo dostatok. /*banner*/ Spomeniete si na svoj prvý tenisový zápas ? Priblížili by ste nám ho ? Prvé zápasy som odohral ako prípravku do 9 rokov. Hralo sa do 4 gamov na 1 víťazný set. Zápasy boli veľmi emotívne a často som chodil s plačom z kurtu, keďže tenis som vtedy hral krátko a väčšinou súperi už boli zdatnejší v úderoch ako ja. Aké je vaše aktuálne umiestnenie v rebríčku ? V slovenskom rebríčku som ukončil rok na 1. mieste a v celosvetovom rebríčku juniorov ITF som na 197. pozícii. Na tohtoročných halových Majstrovstvách Slovenska ste v kategórii dorastencov vybojovali prvenstvo. Aké pocity ste prežívali po matchballu ? Trochu mi odľahlo, keďže som bol 1. nasadený a bol som asi favorit turnaja. Ale cely turnaj som odohral kvalitne, takže žiadne stresy počas turnaja neboli. Bol som spokojný so svojou hrou. Videli ste na vlastné oči niektorý z grandslamov ? Nie, ako divák som nemal možnosť isť sa pozrieť, možno o to väčšiu mám motiváciu ako hráč sa tam dostať. Ktorého najprestížnejšieho turnaja ste sa zúčastnili ako hráč ? Aký výsledok ste na ňom dosiahli ? Hral som na turnaji v Prahe Grade 1, čo je v junioroch po grandslame najvyššia kategória turnajov. Prehral som tam v tretom kole. S ktorými tenisovými hviezdami ste sa mali možnosť stretnúť ? Tak so slovenskými ako Cibulková, Kližan, Lacko, Hrbatý. So svetovými hráčmi som sa osobne nestretol, len som ich videl hrať zápas, napr. Djokovič, keď hral Davis cup na Slovensku v NTC.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3