s DTonline.sk

BLOG: Žijeme v jednom meste?

Milujem Detvu. V Detve som sa narodila, prežila prevažnú časť svojho života. Akurát som pred určitým časom vymenila panelákový byt za rodinný dom. Bez uvažovania odísť z „môjho“ mesta. Veď tu máme všetko pre bežný život – prácu, škôlky, školy, lekárov (aj keď nejakí špecialisti navyše by sa zišli), šport, kultúru (milujem kino – aj to naše!), slávnosti, obchody, akcie... Samozrejme okrem toho všetkého máme aj svoje starosti, problémy, ktoré treba riešiť. Platíme dane, poplatky – aj nášmu mestu. No nemáme rovnaké podmienky na život.

     Pri osídľovaní Krpeľného vŕšku v 80-tych rokoch minulého storočia boli ulice naprojektované spôsobom, ktorý vtedy asi nerátal s takým množstvom ľudí, áut a technickým vybavením, že sa nič nezdalo nemožné a všetko sa dalo. Aj vyvážať komunálny odpad. Stačilo vyložiť „kuka nádobu“ pred dom na ulicu a pracovníci koše bez problémov vyprázdnili (a to neboli ani kontajnery na kolieskach!)    

     Pred časom sme sa obyvatelia Okružnej ulice v Detve (resp. jej priľahlých slepých ulíc) začali trápiť s novým problémom, ktorý tu za roky nášho života nebol. Zamestnanci Technických služieb nám odmietli vyprázdňovať kontajnery s bioodpadom, dokonca po poslednom vývoze zostali bez povšimnutia aj kontajnery s komunálnym odpadom!

     Na základe mailových i telefonických upozornení na nedostatočné plnenie povinností zo strany Technických služieb ohľadom vývozu sa začiatkom júna konala obhliadka miesta uloženia kontajnerov určených na vývoz za účasti pánov z TS i Mesta. Pri obhliadke bolo konštatované, že nie je jednoduché uložiť kontajnery s bioodpadom v podvečer vývozu (keďže prevažná väčšina obyvateľov odchádza do práce a vyprázdňovanie kontajnerov nesleduje v priamom prenose, iba nájde vyprázdnený kontajner) a následné uloženie vyprázdnených kontajnerov na miesto, kde by nezavadzali, resp. neobmedzovali dopravu a neodpudzovali svojím pachom okoloidúcich. Vzhľadom na tieto skutočnosti nám bol prisľúbený vývoz kontajnerov na bioodpad v plánovanom termíne za zachovania starých podmienok (kontajner vyložený pred vlastný dom).  K tomuto však napriek prísľubu nedošlo a my sme pred domami opatrovali mesiac starý bioodpad (vzhľadom na teplo, kvalitu a obsah kontajnera si vie čitateľ iste predstaviť tú úžasnú arómu, ktorá sa okolo šírila, o rozmnoženom hmyze nehovoriac). Na základe telefonických upozornení  bol bioodpad vyvezený v náhradnom termíne. Pri ďalšom riadnom termíne vývozu bioodpadu sa situácia zopakovala. Na telefonáty kompetentní  buď nereagujú, alebo sa vyhovárajú navzájom – Mesto na TS, TS na Mesto. Je na mieste spomenúť, že o nevyvezení kontajnera rozhoduje zamestnanec, ktorý si neplní svoje povinnosti a len tak sa rozhodne, ktorý kontajner z ulice vysype, ktorý nechá bez povšimnutia. Keby som toto robila svoju zamestnávateľovi ja, asi už nemám prácu. A to sú vraj úrady práce plné čakateľov na pracovné miesto.

     Tak ako ostatní obyvatelia Detvy i my platíme poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. V zime sa do našej ulice málokedy dostaví odhŕňač snehu, do slepých ulíc už vôbec. Zimná údržba je len v našej kompetencii, napriek tomu sme nikdy nežiadali žiadne úľavy na dani.

    Zberné nádoby na triedený odpad sú pred každým panelákom, my svoj triedený odpad (tí, ktorým nám záleží na životnom prostredí) vozíme do vzdialených kontajnerov na Agátovej ulici, resp. na Dolinky. Tiež nežiadame o zľavy na poplatkoch.

     Zber bioodpadu sme uvítali, nakoľko domy produkujú neporovnateľne väčšie množstvo bioodpadu zo záhrad a pozemkov ako byty, nerátali sme však s ľahostajnosťou kompetentných, macošským prístupom k časti rodinných domov a neriešením vzniknutého problému, ktorý vlastne ešte vlani problémom nebol. Mysleli sme, že pomôžeme mestu, keď už máme tú „bioplynku“ a aspoň nie sme ako na Luníku IX. v Košiciach. Len neviem, či  si to všetci uvedomujeme.

     V prípade nevyriešenia problému s vývozom bioodpadu, resp. najnovšie aj komunálneho odpadu budeme žiadať o vydanie nového VZN, v ktorom budeme požadovať zľavy z poplatku za KO. V niektorých mestách za triedený odpad platia obyvateľom, nie obyvatelia mestu. Prípadne sa „znížime“ k riešeniu medializáciou problému.

Anna Váleková

Počet zobrazení: 1874x

Súvisiace články

Zomrel Dušan Šablatúra Detvianske hokejové legendy Aktuálne snehové správy na Podpoľaní Petra Kmeťková: Situácia so psami v Detve je kritická Podpoľanec Ďaloga v nominácii na zimné olympijské hry BLOG: Vagačovci sú pre mňa ikonou Detvy

Rozhovor

  • Petra Kmeťková: Situ...

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

  • Ivan Zorvan: S hokej...

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • Región

  • Zomrel Dušan Šablatú...

    Vo veku 73 rokov v noci z 19. na 20. januára 2018 zomrel plk. v. v. Ing. Dušan Šablatúra - predseda Oblastnej organizácie Zväzu slovenských protifašistických bojovníkov a člen Zväzu vojakov SR. Posledná rozlúčka s ním bude v Dome smútku v Detve o 13:00 dňa 24. januára 2018. Česť jeho pamiatke! text: Mgr. Jozef Pavlov foto: Tomáš Belko (www.dtonline.sk)

  • Aktuálne snehové spr...

    Zima sa opäť vrátila na Slovensko. Podpoľanie nevynechajúc. Snehová nádielka v uplynulých dňoch mimoriadne zlepšila podmienky na lyžovanie v Podpoľaní. Ski centre Košútka Hriňová hlási podľa portálu holidayinfo.sk veľmi dobré podmienky pre lyžovanie a výšku snehovej pokrývky 40 - 50 cm. Takisto veľmi dobré podmienky a výšku snehu 40 - 45 cm hlási Hotel Royal Látky.  /*banner*/ Text: Mgr. Jozef Pavlov Foto: Košútka (FB fanpage)

  • BLOG: Vagačovci sú p...

    Už niekoľko mesiacov pracujem na výskume k rodine Vagačovcov a v širšom zmysle k bryndziarstvu a syrárstvu v regióne okresu Zvolen (v hraniciach z rokov 1923 - 1945). Zmieňovať známe fakty - ktorých je tak či tak málo, v tomto blogu nemienim. Budem sa snažiť načrtnúť doterajší postup, ako aj poodhaliť čiastočne nové zistenia. Ak je Slovensko v rámci svetovej ekonomiky automobilovou veľmocou, tak okres Zvolen bol baštou bryndziarstva a syrárstva.  Predurčili ho na to najmä vhodné prírodné podmienky. Práve sem viedli kroky statuturianskych rodín ako boli Vagačovci, Molecovci, Galbaví a ďalší. A nejde o krátku históriu. Kým Ján Vagač založil v Detve svoju manufaktúrnu výrobňu bryndze v roku 1787, Peter Molec v neďalekej Zvolenskej Slatine v roku 1797. Galbaví prišli do Detvy v 2. polovici 19. storočia. V tomto čase sa výrobe masla a bryndze venoval aj starý otec Eriky Weissovej, ktorá minulý rok odhalila v Detve pamätník holokaustu - Jakub Hermann Weisz. Syrárstvo a bryndziarstvo pre náš región znamenali ohromne veľa. Primárne poskytovali prácu, ale v sutočnosti sú tu evidentné aj ďalšie pozitívne dopady - stimulovanie miestnej ekonomiky, šírenie dobrého mena regiónu, podpora rôznych aktivít (šport, kultúra, cirkev, iné). O to smutnejší je osud, najmä Vagačovej prevádzky, ktorú začiatkom 50. rokov znárodili a následne kvôli centralizácii výroby do Banskobystrických a od roku 1960 Stredoslovenských mliekarní zlikvidovali. Vráťme sa ale späť k Vagačovcom. Je známe, že obchodník Ján Vagač pri cestách na Podpoľanie okúsil a spoznal zvlášny  druh syra z ovčieho mlieka - bryndzu. On však patril medzi prvých, ktorý k nej pristupovali vedeckým spôsobom. A práve v tom bol fenomenálny. Rôznymi omylmi a pokusmi získal novú, trvanlivejšiu existenciu spotrebnej bryndze. Tá sa zásadne líšila od pôvodnej, z domácej výroby. Zaujímavé je však to, že rodinný biznis vydržal v genealogickej línii rodiny desaťročia. Až napokon, syn (Alexander) Jánovho vnuka (Michala) sa začiatkom 20. storočia usadil v Detve natrvalo. Predtým sa rodina vždy vracala na zimu do Starej Turej. Udávajú sa rôzne roky tohto faktu - najčastejšie 1905 a 1908. Potvrdiť sa mi ho ešte nepodarilo. Alexander patril k významným osobnostiam mestečka. Bol autoritou, ktorá sa angažovala v spoločenskom a politickom živote. Koncom prvej svetovej vojny narukoval na srbský front, po vojne bol členom miestnej odbočky Slovenskej národnej rady. V 20. a 30. rokoch sa angažoval ako člen SĽS/HSĽS. Bol ženatý s rodáčkou zo Starej Turej - Antóniou Valovičovou. Spolu mali 4 deti: Štefana, Karola, Júliusa a Máriu. Alexander zomrel pravdepodobne na rakovinu, v marci roku 1934. Jeho prvorodený syn Štefan Vagač prebral podnik. Pod jeho vedením bryndziareň a syráreň rozkvitala. Štefan sa stal významným činiteľom v štruktúrach Bryndziarskeho syndikátu a neskôr Zväzu bryndziarskeho a syrárskeho priemyslu. Podobne ako jeho otec, aj on sa angažoval v politike. Nebol však prívržencom ľudíáctva, ale Agrárnej strany (počas 1. ČSR). Počas Povstania a po oslobodení bol členom Demokratickej strany. Práve jeho podnikateľské a politické aktivity viedli po roku 1948, keď komunisti prebrali moc k jeho pádu. Podnik bol znárodnený, rodina z mesta vyhnaná. Štefan dlhé roky pracoval vo Vlkanovej a dožil v Banskej Bystrici. Veľmi zaujímaví sú aj súrodenci Štefana. Karol bol vynikajúci študent, ktorý absolvoval štúdium na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval ako notár, právnik, štátny radca, sudca a prokurátor. Bol zapojený v ilegálnom odboji počas 1. SR. Vo februári pomohol utiecť vysokým komunistickým funkcionárom KSČ z bratislavského väzenia. V roku 1952 bol súdený spolu so svojim strýkom, Alexandrovým bratom Viliamom, ktorý bol popredným slovenským saleziánom.  /*banner*/ Július študoval Karlovu univerzitu v Prahe, po rozpade 2. ČSR a zavretí vysokých škôl nacistami v Protektoráte Čechy a Morava dokončil štúdium v Bratislave v roku 1941. Bol popredným úradníkom v Slovenskej národnej banke, kde spolu s jej guvernérom Imrichom Karvašom bol zapojený v odboji. Koncom marca 1945 ho zatklo gestapo, zomrel v Mauthausene. Mária Vagačová mala výrazné umelecké vlohy. Hrala na klavíri, krásne spievala a vyštudovala konzervatórium v Liberci. Vydala sa za úradníka Stredoslovenskej banky v Detve - Jána Nemčoka. Ten bol výraznou postavou v Detve (bol veliteľom Hlinkovej gardy, po vojne prešiel aj do štruktúr MNV a KSS). Počas doterajšieho výskumu sa mi podarilo zistiť množstvo nových faktov. Verím, že rôzne archívne fondy, ktoré plánujem tento rok navštíviť, mi odhalia ďalšie. Veľmi vzácne sú pre mňa aj kontakty, ktoré som nadviazal s potomkami Alexandra Vagača. Prvý som nadviazal na Dňoch bryndze minulý rok s Danielom Vagačom - Karolovým synom, ďalej s Dagmar Dressler - dcérou Júliusa Vagača, ako aj - a tento si dosiaľ najviac cenním - so synom Márie Vagačovej - Ondrejom Nemčokom. Telefonicky som v kontakte aj s rodinou Stanislava Vagača, ktorý je synom Štefana, čiže "priamym nástupcom" vlastníctva. Nedostatok faktov mi nedovolí môj výskum vydať vo forme širokej, mnohostranovej monografie. Avšak napriek tomu ju chcem vydať ako rozšírenú recenzovanú štúdiu. Dôvod? Vagačovci sú symbolom, ikonou Detvy a po rokoch "socialistickej ignorancie kapitalistických vykorisťovateľov" si zaslúžia nájsť svoje miesto v dejinách Detvy. Podobne, ako sa mi to podarilo pri problematike detvianskeho holokaustu. Mgr. Jozef Pavlov     

  • Šport

  • Detvianske hokejové ...

    Pod strechou detvianskeho zimného štadióna dresy visia dresy štyroch hokejistov a my vám prostredníctvom tohto článku priblížime ich hráčsku kariéru.    DUŠAN POHORELEC  Detviansky rodák začínal s hokejovou kariérou v Slovane Bratislava v sezóne 1993/1994, v ktorej za belasých odohral 44 zápasov s bilanciou 17 gólov a 21 asistencií. Za svoje výkony bol odmenený pozvánkou do slovenskej reprezentácie na Zimné olympijské hry Lillehammeri 1994 a  Majstrovstvá sveta C – kategórie. Na podujatí pod piatimi kruhmi slovenskí hokejisti príjemne prekvapili. V základnej skupine B sa stretli s Kanadou, Švédskom, USA, Talianskom a Francúzskom. Slováci svoju skupinu vyhrali o bod pred hokejovými veľmocami Švédskom a Kanadou. Vo štvrťfinále narazili na Rusov, ktorým podľahli až po predĺžení. V bojoch o 5-8 miesto zlomili Nemcov v predĺžení. Bratovražedný súboj priniesol zápas o 5. miesto medzi Českom a Slovenskom. Česi v ňom uštedrili Slovákom debakel 7:1. Slováci v ceste za postupom do B – kategórie zdolali pred domácimi priaznivcami Bulharsko (20:0), Slovinsko (9:0), Maďarsko (10:0), Bielorusko (2:1) a remizovali s Ukrajnou (2:2) a Kazachstanom (0:0). Dušan k postupu pomohol troma gólmi a dvoma asistenciami.  V sezóne 1996/1997 sa stal hráčom HKM Zvolen. Pri premiérovej sezóne pod Pustým hradom sa radoval z výhry v 1. hokekovej lige a v sezóne 2000/2001 zdvihol ako hráč HKM nad hlavu pohár za víťazstvo v slovenskej extralige, ku ktorému prispel 46 bodmi za 26 gólov a 20 asistencí. V nasledujúcej sezóne si vyskúšal českú extraligu ako hráč HC Havířov. Odohral zaň 52 zápasov s bilanciou 12 gólov a 13 asistencií. Skúsenosti s nemeckým hokejom nazbieral v 2. nemeckej lige, keď v sezóne 2002/2003 obliekal dres EHC Wolfsburg.  V sezóne 2004/2005 si zahral na Britských ostrovoch za Guildford Flames. V tej istej sezóne sa vrátil na Slovensko a prisísal si na svoje konto ďalší triumf v 1.  hokejovej lige.  Za Medveščak Záhreb si v sezóne 2005/2006 zahral 22 zápasov, v ktorých zaznamenal 7 gólov a 15 asistencií. Nasledujúcu sezónu smerovali jeho kroky pod Poľanu, kde v sezóne 2014/2015 nastúpil na svoj posledný zápas v kariére. V Detve celkovo odohral 175 zápasov, v ktorých  strelil  97 gólov a zaznamenal 128 asistencií.  KAMIL MAHDALÍK  Svoju hokejovú karéru odštartoval v mužstve HKM Zvolen B v sezóne 1995/1996, počas ktorej odohral jediný zápas. Skoro celú nasledujú sezónu odhral v Žiline, no z prvého kariérneho úspehu sa radoval v drese HMK Zvolen,kde sa radoval z víťazstva v 1. hokejovej lige. V sezóne 2000/2001 sa ako hráč Zvolena radoval zo zisku titulu v slovenskej extralige pod vedením Ernesta Bokroša, ktorému robil asistenta terajší tréner HKM Peter Mikula. V ceste za titulom tím spod Pustého hradu vo štvrťfinále vyradil Martin, v semifinále ukončil sen o finálovej účasti Popradu a vo finálovom súboji si s Trenčínom poradil 3:1 na zápasy. Na začiatku sezóny 2004/2005 obliekal dres Medveščaku Záhreb. Nastúpil zaň v 21 zápasoch s bilanciou 6 gólov a 6 asistencií.  Na jej konci si na svoje konto pripísal ďalší triumf v 1. hokejovej lige tentokrát ako hráč HKM Detva (Zvolen B). Sezónu 2008/2009 bol súčasťou kádra MHC Martin , ktorý zvíťazil v Kontinentálnom pohári. Vo finálovej skupine Martinčania zdolali HC Keramin Minsk  a HC Bolzano. Nestačili len na domáci Dragons de Rouen. Druhý extraligový titul si na svoje konto pripísal opäť vo Zvolene pod trénerskou taktovkou Petra Mikulu. Zvolenskí rytieri ako víťazi základnej časti narazili vo štvrťfinále na rivala z Banskej Bystrice a vyradili ju 4:1 na zápasy. Trvrdší oriešok predstavoval semifinálový súper z Piešťan. Rozhodjúci zápas o postup zvládli lepšie zvládol lepšie víťaz základnej časti a stal sa tak finálovým súperom Košičanov, ktorí vo finále ťahali za kratší koniec. Hokejovú kariéru ukončil v sezóne 2014/2015 víťazstvom v 1. hokejovej lige ako hráč Detvy.  /*banner*/ JAROSLAV KÓŇA  Rovnako ako Kamil Mahdalík aj on začal s hokejovou kariérou v tom istom klube a dokonca aj v tej istej sezóne. V premiérovej sezóne 1995/1996 odohral 43 zápasov s bilanciou 6 gólov a 11 asistencií. Zo zvolenského béčka smerovali jeho kroky nasledujúcu sezónu do Senice. Pôsobil v nej až do svojho prestupu do Trenčína. Výnimkou je desať zápasov za HKM Zvolen v sezóne 1997/1998. Od sezóny 2001/2002 sa stal hráčom Dukly Trenčín, dres ktorej naposledy obliekol v sezóne 2008/2009.  V sezóne 2004/2005 sa tím spod hradu Matúša Čáka radoval zo zisku extraligového primátu, vďaka čomu sa Dukla kvafikovala IIFH European Champions Cup. Jej súpermi v skupine A boli švédsky HV 71, ktorému podľahli 4:1 a ruský Avangard Omsk, s ktorým Trenčania prehrali 6:1. Celkovo za Duklu odohral 438 zápasov a zaznamenal v nich 66 gólov  a 94 asistencií. V sezóne 2009/2010 obliekal dresy Zvolena a Detvy, v drese ktorej sa v sezóne 2011/2012 rozlúčil s hokejovou kariérou. Vo svojej rozlúčkovej sezóne odohral 42 zápasov s bilanciou 7 gólov a 18 asistencií.  ĽUBOMÍR ČTVRTNÍČEK  S hokejom začal pod Poľanou, konkrétne v sezóne 1995/1996. Odohral v nej 53 zápasov s bilanciou 9 gólov a 10 asistencií. V sezóne 2002/2003 obliekal dres Banskej Bystrice, v ktorej drese nastúpil na 35 stretnutí. Pripísal si v nich na svoje konto 22 bodov za 14 gólov a 8 asistencií.  Nasledujúce dve sezóny pôsobil v francúzskom Montpellieri, ktorému domohol hneď v premiérovej sezóne k víťazstvu v 3. francúzskej lige V sezóne 2008/2009 sa vrátil naspäť pod Poľanu. Detviansky dres obliekol aj v nasledujúcej sezóne a celkovo oboch ročníkoch 1. hokejovej ligy v 42 zápasoch  strelil 9 gólov a zaznamenal 15 asistencií. Na šesť zápasov nastúpil aj za Rimavskú Sobotu v sezóne 2012/2013. Ako hráč naposledy obliekol na seba dres béčka Banskej Bystrice v sezóne 2014/2015.  Článok spracoval podľa údajov dostupných na http://www.eliteprospects.com/index.php Milan Belko. foto: hokejporatl.net

  • Podpoľanec Ďaloga v ...

    V 25 – člennej nominácii slovenských hokejistov na zimné olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v juhokórejskom  Pjongčangu figuruje aj hráč Sparty Praha Marek Ďaloga.  Kanadský tréner Craig Ramsay vložil dôveru do brankárskeho tria z českej extraligy. Ide o Jána Laca (HC Sparta Praha), Branislava Konráda (HC Olomouc) a Patrika Rybára (HK Hradec Králové). Marekovi Ďalogovi budú spoločnosť v obrane robiť Ivan Baranka (HC Vítkovice Ridera), Michal Čajkovský (Avtomibilist Jekaterinburg), Dominik Graňák (HK Hradec Králové), Tomáš Starosta (HK Dukla Trenčín), Juraj Valach (Piráti Chomutov), Peter Čerešňák (HC Škoda Plzeň) a Juraj Mikuš (HC Sparta Praha). Z útočníkov pocestujú na podujatie pod piatimi kruhmi Martin Bakoš (Bílí Tygři Liberec), Miloš Bubela (HC iClinic Banská Bystrica), Marcel Haščák (HC Kometa Brno), Lukáš Cingeľ (HK Hradec Králové), Tomáš Marcinko (HC Oceláři Třinec), Patrik Lamper (HC iClinic Banská Bystrica), Ladislav Nagy (HC Košice), Tomáš Surový (HC iClinic Banská Bystrica), Andrej Kudrna (HC Sparta Praha), Peter Ölvecký (HK Dukla Trenčín), Michal Krištof (HK Nitra), Matej Paulovič (HK Nitra), Matúš Sukeľ (MHK 32 Liptovský Mikuláš) a Marek Hovorka (HC Košice). /*banner*/ Náhradníci Brankári: Július Hudáček (Severstaľ Čerepovec), Marek Čiliak (Kometa Brno) Obrancovia: Andrej Meszároš (HC Slovan Bratislava), Adam Jánošík (Bílí Tigři Libere), Ladislav Romančík (HK Dukla Trenčín), Oldrich Kotvan (BK Mladá Boleslav) Útočníci: Marek Viedenský (Slovan Bratislava), Pavol Skalický (Slovan Bratislava), Tomáš Hrnka (Slovan Bratislava), Libor Hudáček (Örebro Hockey), Radoslav Tybor (HC Vítkovice) Do olympijského turnaja vstúpime zápasom na Valentína o 13:10 hod. proti tímu Olympijských športovcov z Ruska (OAR). S USA si zmeriame sily  16. februára o 4:10 hod. a  skupinu uzavrieme stretnutím proti Slovinsku o deň, ale už pre nás v priaznivom čase o 13:10 hod. Záznam tlačovej besedy k nominácii :  https://www.ta3.com/clanok/1120213/tb-craiga-ramsayho-o-konecnej-nominacii-hokejovej-reprezentacie-na-zoh.html

  • Detva porazila Trenč...

    Nováčik z Detvy sa postaral o senzáciu kola, keď zdolal lídra tabuľky a niekdajšieho súpera z baráže, Duklu Trenčín pred jej vlastnými priaznivcami. HK Dukla Trenčin – HC 07 Detva 2:5 (1:2, 1:2, 0:1) Góly : 15. Deveaux, 29. Frühauf (M. Růžička, T. Varga) - 12. Sitnikov (R. Gašpar, Murček), 15. Gašpar, 24. Milý (Mat. Chovan), 30. Ščurko, 57. Ščurko (Murček) Strely : 27-22 / Vhadzovania : 32-18 / Vylúčenia : 4-6 / Presilovky : 1-0 / Oslabenia : 0-1 / Rozhodovali : Goga, Kincses – Orolín, Nagy – Beniač / Počet divákov : 2310 /*banner*/ Zostavy Trenčín: M. Valent – Bohunický, Starosta, Cebák, Frühauf, Romančík, Holenda, Pač – T. Varga, Ölvecký, Radivojevič – Sádecký, M. Růžička, Bezúch – M. Hecl, Dlouhý, O. Mikula – Deveaux, Pardavý ml., Sojčík Detva: M. Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Gachulinec – R. Gašpar, Surovka, Sitnikov – Milý, Mat. Chovan, Belluš – Videlka, Murček, Ščurko – Tibenský, M. Surový, Žilka Zápas mužstiev z opačných pólov tabuľky otvorili gólovo hostia spod Poľany, keď Gašpar v 12. minúte našiel Vitaliho Sitnikova, ktorý prekonal Valenta. Ölvecký v 15. minúte neudržal puk na modrej, čo využil na samostatný únik Rastislav Gašpar a nedal domácemu brankárovi šancu. O 45 sekúnd neskôr Dukla znížila zásluhou gólu debutujúceho André Deveauxa. Valent strelu od mantinelu  neudržal, puk mu spadol pred bránkovisko a jeho stratu stability využil na tretí detviansky gól v 24. minúte Juraj Milý. Vylúčenie hosťujúceho Ščurka za hákovanie potrestal prudkou strelou pod hornú žŕdku v 29. minúte Peter  Frühauf. O minútu neskôr Ladislav Ščurko nahadzoval puk od zadného mantinelu pred bránu, kde bol stečovaný obrancom až za chrbát prekvapeného Valenta a Detva opäť viedla rozdielom dvoch gólov.  Senzáciu na úkor lídra Tipsport ligy potvrdil vo vlastnom oslabení svojom druhým gólom v zápase Ladislav Ščurko. Pozápasové vyjadrenia Peter Oremus, tréner Trenčína: „Tie veci, ktoré nám v tomto zápase nefungovali, si musíme rozobrať najmä sami medzi sebou. Tak, ako sme vedeli v predchádzajúcich stretnutiach zvíťaziť, tak sa musíme vedieť postaviť aj k tomu, že dnes bol súper lepší a vyhral zaslúžene.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „Na zápas prvého s posledným sme sa zodpovedne pripravovali a pred súperom sme mali rešpekt. Hráči k zápasu pristúpili svedomito, pričom veľa energie im dodalo aj naše posledné víťazstvo nad Žilinou. Hráči splnili všetko, čo sme si povedali a najmä sa vyvarovali zbytočných chýb, po ktorých sme predtým inkasovali góly. Samozrejme, som rád za toto víťazstvo, ale jedna lastovička leto nerobí. Musíme bojovať ďalej a pokúsiť sa o zázrak.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10507-dukla-trencin-hc-07-detva/highlight

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3