V 4. kalendárnom týždni na základe analýz z hlásení 61 percent lekárov pre deti a dorast a 58 percent lekárov prvého kontaktu pre dospelých, evidoval banskobystrický Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktorý zbiera údaje o chorobnosti za celý Banskobystrický kraj, 5888 chorých na akútne respiračné ochorenia (ARO), čo reprezentuje prepočítanú chorobnosť 1542 osôb na 100 tisíc obyvateľov v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto týždni. Chrípka a jej podobné ochorenia sa vyskytli v 647 prípadoch, čo je chorobnosť vyše 170 osôb na 100 tisíc obyvateľov v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto týždni. Najvyšší počet chorých na ARO je v absolútnych číslach v okrese Lučenec, kde evidujú lekári hlásiaci tieto ochorenia takmer 988 prípadov, Rimavská Sobota s 859 a Banská Bystrica so 661 prípadmi. Ostatné okresy s výnimkou Krupiny ( len 29 prípadov) a čiastočne aj okresu Detva (180), vykazujú približne rovnakú chorobnosť na ARO. Chrípka a jej podobné ochorenia (CHPO) najviac postihli pacientov v okrese opäť v okrese Lučenec, nasledujú okresy Banská Bystrica a Rimavská Sobota. Z hľadiska veku ochorenia na ARO aj CHPO najviac postihujú v absolútnych číslach vekovú skupinu 6 až 14 -ročných detí (1829 prípadov), ako aj skupinu adolescentov vo veku 15 až 19 rokov (1400 prípadov). Len o niečo menej prípadov týchto ochorení sa vyskytuje medzi najmladšími deťmi. V sledovanom týždni sú s chorobnosťou na tom lepšie, ako po ostatné týždne seniori, najnižšia chorobnosť je však medzi ekonomiky aktívnym obyvateľstvom.

V 4. kalendárnom týždni je výskyt ARO len mierne vyšší, ako uplynulý týždeň ( o 0,6 percenta), o desatinu jej nižší výskyt CHPO. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška je výskyt týchto typov ochorení v populácii obyvateľstva Banskobystrického kraja nižší v prípade ARO o 38 percent a v prípade CHPO až o 60 percent. Lekári v tomto regióne ale evidovali prípad závažného akútneho respiračného ochorenia (SARI). Ide o 26- ročného muža z okresu Zvolen bez rizikových ochorení. Laboratórny výsledok z tohto týždňa však nepotvrdil výskyt chrípky A H1N1. V porovnaní s 3. kalendárnym týždňom (4,3 percentá) sa na 3 percentá znížil počet komplikácií z akútnych respiračných ochorení. Zápalové ochorenia horných ciest dýchacích ciest, ako aj chrípky, sa skomplikovali zápalmi dutín (92 prípadov), zápalmi stredného ucha (34) a v 48 prípadoch zápalmi pľúc. Najviac komplikácií – 4 percentá, sa vyskytlo vo vekovej skupine 6 až 14- ročných detí, k trom percentám sa blíži aj výskyt komplikácií medzi adolescentmi. najmladších detí od 0 do 5 rokov. Viac ako 4 percentá komplikácií sa vyskytlo medzi deťmi vo veku 6 až 14 rokov.

Epidemiológovia upozorňujú, že chrípku, ako infekčné ochorenie spôsobené vírusom a útočiacim na dýchacie cesty nemožno podceňovať. Vírus sa šíri z človeka na človeka pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní a prípadné epidémie chrípky vedú k vysokej chorobnosti v populácii a k výrazným ekonomickým stratám. Podľa MUDr. Viery Morihladkovej z odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ, epidemiológovia očakávajú nárast chorobnosti, ktorý sa zvyčajne každoročne dostavuje na prelome januára a februára. „Súčasný výskyt sledovaných ochorení možno dať do súvisu aj s priebehom tohtoročnej zimy, pretože vírusom „nesvedčí“ jasné a studené počasie. Navyše evidujeme vyšší- aj keď stále nie žiaduci, záujem seniorov o očkovanie. Podľa grafov a porovnaní výskytu ARO aj CHPO s uplynulými rokmi však vidno, že ešte nie sme vo vrchole a k zvýšeniu chorobnosti dôjde už v najbližších týždňoch“, konštatuje MUDr. Morihladková.