s DTonline.sk

Správy

  • Začína play-off florbalovej ligy, cieľ Joxerov - postup!

    Začína play-off florbalovej ligy, cieľ Joxerov - postup!

    Prvú prehru florbalistom spod Poľany v novej sezóne pripravili hráči Žltého Snehu Košice, keď ich na svojej palubovke zdolali 6:5. Za Detvu dvakrát skórovali Vladimír Kulich a Jakub Ištván. O deň neskôr zamierili na zápas do Spišskej Novej Vsi, z ktorého vzišli víťazne, predovšetkým vďaka 1. tretine, ktorú vyhrali 4:0. Na výročie nežnej revolúcie odchádzala Detva spod Zobora vďaka hattricku Martina Chamulu s plným bodovým zápisom. Zápas 12. kola 1. ligy v Topoľčanoch vyhrali Podpoľanci 7:6, keď sa hattrickom blysol Martin Chamula a dva góly pridal Radim Chamula. O deň neskôr na palubovku do Detvy pricestovalo Partizánske, ktoré z nej odchádzalo bez bodovú zisku. Dva krát napli partizánsku sieť Martin Chamula s Vladimírom Kulichom a po raze Ondrej Krnáč, Patrik Nôta a Jakub Ištván. Dvoma hattrickymi prispel k výhre DTF  na palubovke Modry Martin Chamula, ktorý si tak dal nádherný mikulášsky darček. Štyri góly ten istý hráč zaznamenal vo víťaznom detvianskom zápase v rámci 16. kola 1. ligy pod Poľanou proti Snipers Bratislava. O deň neskôr Martin Chamula nastrieľal Gajarom hattrick. Dvoma gólmi mu sekundoval spoluhráč Vladimír Kulich. Detva sa tak rozlúčila so starým rokom víťazstvom pred vlastným divákmi.     V úvodnom zápase nového roka ťahali florbalisti Detvy za kratší koniec v Trnave, ktorej podľahli 5:4. Zápas poznačili svojim výkonom rozhodcovia. Dva góly v ňom strelil Rastislav Sádovský. Hattrick v zápase 19. kola 1. ligy proti Dolnému Kubínu  strelil Róbert Malatinec. Dvakrát sa do streleckej listiny zapísali  Tomáš Púpala, Erik Melich a Martin Chamula. O deň neskôr prispel Erik Melich dvoma gólmi k výhre Detvy v Likavke. /*banner*/ Na výhre Detvy proti Nitre v dohrávke 18. kola 1. ligy sa dvoma presnými zásahmi podieľali Slavomír Ciglan a Rastislav Sádovský. Zápas predposledného kola, v ktorom mali  pod Poľanu pricestovať hráči zo Spišskej Novej Vsi bude pravdepodobne skontumovaný v prospech domácich. O deň neskôr, v priamom súboji o víťaza základnej časti boli na detvianskej palubovke úspešnejší hostia z Košíc. Za domácich sa dvakrát strelecky presadil Martin Chamula.  Štvrťfinálové dvojice Žltý Sneh Košice – Legia Topoľčany DTF Team Detva Joxers – FbC Young Arrows Spišská Nová Ves FBC 11 Trnava – Snipers Bratislava FBK Harvard Partizánske – Žatva 90 Dolný Kubín Play-off začína 13. - 14.2.2016. Štvrťfinále, semifinále a finále sa hrá na tri víťazné zápasy. Víťaz play-off postupuje do Extraligy mužov. Porazené družstvo vo finále hrá baráž s družstvom umiestneným na 11. mieste Extraligy mužov.    

    13. februára 2016 10:13
  • Masarykov dvor oslávi prvé narodeniny

    Masarykov dvor oslávi prvé narodeniny

    Masarykov dvor vo Vígľaši - Pstruši takmer pred rokom otvoril svoje brány pre verejnosť. Bývalé poľnohospodárske budovy boli schátrané a opustené. Vďaka niekoľko miliónovej investícii sa tento bývalý poľnohospodársky areál premenil na moderný komplex, ktorý sa skladá z reštaurácie, ubytovania, welness, koniarne a krytej jazdiarne. Okrem toho areál je vhodne doplnený jazierkom s výhliadkovou vežou. Za posledný rok sa Masarykov dvor stal obľúbeným miestom pre domácich i mimoregionálnych hostí. Navyše, za prvý rok otvorenia boli v areáli zorganizované viaceré kultúrne a športové podujatia. /*banner*/ Narodeninová oslava sa bude konať 27. februára 2016 (sobota) so začiatkom o 11:00. Oslavy budú spojené s klasickou podpolianskou zabíjačkou, ktorú bude doprevádzať ľudová hudba. Bohatý sprievodný program je pripravený aj pre deti. ,,Všetkých srdečne pozývame, tešíme sa na vás," pozývajú z Masarykovho dvora.  

    12. februára 2016 21:40
  • BLOG: Popularita Mariána Kotlebu na Podpoľaní rastie

    BLOG: Popularita Mariána Kotlebu na Podpoľaní rastie

    Pred vyše dvoma rokmi vyhral Marián Kotleba prekvapivo súboj s Vladimírim Maňkom a stal sa predsedom BBSK. Pre mnohých to bolo neuveriteľné prekvapenie, pre mnohých aj veľké zhrozenie. V prvom kole dosiahol Maňka 49 %, takže druhé kolo malo byť podľa všetých predpokladov formalitou. No Kotleba druhé kolo vyhral v pomere hlasov 71 397 : 57 164. Politológovia videli za tým protest obyvateľov kraja proti systému, ale aj špecifikum nízkej volebnej účasti. Svoju popularitu si Kotleba a jeho strana Ľudová strana Naše Slovensko v našom regióne upevňuje a zároveň, na základe viacerých znakov aj posilňuje. Kotleba sa stal známym fakľovým pochodom Slovenskej pospolistovi, ktorej bol vodcom, vo Zvolene a Banskej Bystrici v roku 2005 počas výročia Slovenského národného povstania. O niekoľko rokov neskôr Kotleba vstúpil na politickú scénu. V roku 2009 ako kandidát na predsedu BBSK skončil štvrtý so ziskom 13 629 hlasov. Tu môžem už jasne vidieť súvislosť s nastupujúcou krízou a znechutením spoločnosti z celorepublikovej politiky. Nečakane jeho hviezda zažiarila práve vo voľbách v roku 2013. V Detve sa Kotleba už ako politik objavil v rokoch 2011 a 2012 na protestoch proti ťažbe zlata. Verejne, ale aj skrz svojej strany kritizoval ťažbu zlata, čím si získal na Podpoľaní určité sympatie. Tie získava aj vo svojskom prezentovaní riešenia rómskej problematiky. Nakoľko je táto téma pálčivá aj na Podpoľaní, aj tu môžeme identifikovať sympatie k nemu, No a na záver, kríza postihla niektoré regióny viac, niektoré menej. Kotlebovi sa darilo hlavne v tých, ktoré boli zasiahnuté krízou razantne, medzi nimi aj okres Detva. V poslednom období stavia Kotleba kampaň na boji proti systému ako celku. Jeho aktivisti protestovali proti vládnej strane a slovenských europoslancom aj pred Športovou halou v Detve, počas otváracieho mítingu Smeru.  /*banner*/ Rast Kotlebovej popularity potvrdil aj náš prieskum http://dtonline.sk/clanok/exkluzivny-predvolebny-prieskum-v-detve-volby-by-vyhral-smer-sd-druha-sns-kotleba-treti, kde sa Kotlebova strana umiestnila na 3. mieste so ziskom 12 %. Môžeme očakávať, že vo voľbách do NR SR môže jeho strana prekvapiť, pričom s takmer istotou bude v našom regióne bodovať a predstihne viaceré zo štandardných strán. Aj Kotlebov míting v Chudobienci prilákal množstvo ľudí, čím sa jasne dokazuje záujem o jeho politiku. Marián Kotleba je v prvom rade symptóm dlhodobo neriešených problém našich regiónov a jeho obyvateľov. Je načase, aby relevantné a štandardné politické kruhy robili politiku zodpovedne a nenahrávali politikom typu Mariána Kotlebu. Paradoxom je to, že mnoho z vecí, hlavne z oblasti korupcie a byrokracie, ktoré Kotleba kritizuje, kritizuje oprávnene a vecne. O to je potrebnejšie začať robiť zodpovednú politiku.        

    12. februára 2016 21:15
  • Polícia pátra po Petrovi Vilhanovi z Detvy

    Polícia pátra po Petrovi Vilhanovi z Detvy

    Polícia v Banskej Bystrici sa obracia na občanov so žiadosťou o pomoc a spoluprácu pri pátraní po hľadanom 37-ročnom Petrovi Vilhanovi z Detvy. Hľadaného je potrebné vypočuť v procesnom postavení svedka vo veci zločinu podvodu. Popis osoby: je vysoký 170 až 175 cm, štíhlej postavy, má vlnité vlasy a zelené oči.   Žiadame občanov, aby akékoľvek informácie o hľadanom mužovi oznámili na najbližšom útvare Policajného zboru, alebo na linku tiesňového volania č. 158.  /*banner*/  

    11. februára 2016 13:10
  • R2 do Zvolena bude otvorená v júli 2016

    R2 do Zvolena bude otvorená v júli 2016

    Od jesene minulého roka je otvorený úsek rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň. Ten z časti odbremenil dopravu cez Detvu a Kriváň. Efekt obchvatu Detvy bude ale naplnený hlavne napojením sa ďalšieho úseku a to úseku Zvolen, východ - Pstruša.  Národná diaľničná spoločnosť potvdrila, že práce na tomto úseku sú veľmi dobrom tempe a júl 2016 ako termín otvorenia ďalšieho úseku R2 je reálny. Zhotoviteľom stavby je konzorcium Corsan - Corviam Construcción a Chemkostav. Úsek o dĺžke 7,85 km sa azčal stavať v auguste 2014.  /*banner*/

    10. februára 2016 16:53
  • Cintorín od nového roku prevádzkuje mesto Detva

    Cintorín od nového roku prevádzkuje mesto Detva

    Od 1. januára 2016 vykonáva správu cintorína a Domu smútku v Detve Mesto Detva. Prevádzkový poriadok pohrebiska a Domu smútku spolu s cenníkom pohrebných prác a služieb a vzor zmluvy o nájme hrobového miesta je zverejnený na webovej stránke mesta Detva (www.detva.sk) v sekcii: Ako vybaviť  Poplatky za prenájom hrobových miest a prenájom Domu smútku t.j. prepožičanie obradnej siene a hudobnej aparatúry k pietnemu aktu a použitie chladiaceho zariadenia sa od 1.januára 2016 uhrádzajú Mestu Detva. /*banner*/ Ohľadne správy cintorína a Domu smútku sa môžete obrátiť na  Ing. Petra Gondu, na tel. č. 0905 289 427, alebo na oddelenie správy majetku na Mestskom úrade v Detve. Výkopy hrobov ako aj ostatné pohrebné služby zabezpečujú aj naďalej pohrebné služby. ,,Zároveň občanov mesta upozorňujeme, aby poplatky za prenájom hrobových  miest uhrádzali do pokladne Mestského úradu v Detve," znie stanovisko oddelenia správy majetku. 

    10. februára 2016 16:47
  • Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Prvých päť mesiacov roku 1945 jasne ukázalo, že Červená armáda zlomila vôľu a silu nemeckej armády. Situácia na prelome rokov 1944 a 1945 bola nasledovná: kým vojská IV. ukrajinského frontu po oslobodení Košíc a Prešova postupujú stále ďalej na západ. Z juhu udreli vojská II. ukrajinského frontu. Dva mesiace po porážke povstania sa od juhu priblížila k Hornému Novohradu (a Podpoľaniu tiež) Červená armáda. Južné a stredné Slovensko patrilo do operačného priestoru vojsk sovietskeho II. ukrajinského frontu. Do 23.decembra 1944 dosiahli sovietske vojská čiaru Tornaľa – Rimavská Sobota – Muľa – Vinica – Dudince – Levice – rieka Hron. Na tejto línii prešli kvôli silnému odporu nemecko – maďarských vojsk do obrany. Nemecké vojská boli početne slabšie, ale mali výhodu kopcovitého a lesnatého terénu. Nemecká obrana sa opierala o dominantné výšiny, dôležité obce a mestá, cesty i železničné trate, takže úzke doliny na sever od slovensko – maďarských hraníc v Slovenskom Rudohorí a Krupinskej vrchovine nebolo ťažké prehradiť. Navyše bolo nepriaznivé zimné obdobie s vyše 1 meter vysokou snehovou pokrývkou a sovietske vojská boli vyčerpané. Pomer síl bol v prospech Sovietov. Nemci mali 15 divízií, 230 tisíc mužov, 1975 diel a mínometov, 35 tankov a 85 lietadiel. Sovietsky II. ukrajinský front mal 30 divízií (z toho 11 rumunských), 248 tisíc vojakov (z toho 99 300 rumunských vojakov), 4598 diel a mínometov, 13 tankov a 100 lietadiel. Prvé konkrétne príznaky ústupu nepriateľa sa prejavili začiatkom nového roku 1945. Po prehratých bojoch o Pincinu prišli do Detvy už len zvyšky rôt. U Mikuláša Chamulu sa ubytoval nemecký plukovný lekár so svojimi zdravotníkmi, no o niekoľko dní dostal rozkaz odísť do Kalinova. Od Mikuláša Chamulu pobrali v náhlosti potraviny, uteráky a inú bielizeň, na druhý deň sa však zúfalý lekár, major, aj so svojim ordonancom, poľským Nemcom, s hanbou vrátil a vrátili aj časť nakradnutých vecí; z celej jednotky zostali len sami dvaja. Začiatkom januára na svahy Spúšťanky dopadla séria striel z kaťuší odkiaľsi z Javoria. Počas dvoch týždňov sa ozývala kanonáda od juhovýchodu. Koncom januára sa front stále približoval – oslobodená bola časť horného Ipľa a sovietske vojská sa valili aj Horehroním. Medzi 19. a 26. januárom 1945 uskutočnilo velenie II. ukrajinského frontu rozsiahle preskupenie síl na strednom Slovensku. Sovieti a Rumuni prelomili nemeckú obranu a postupovali. Nemci maximálne využili výhody, ktoré im ponúkal miestny terén. Lovinobaňu obsadili sovietske vojská bez boja 27. januára 1945. Nemecké vojská sa stiahli na cestu Mýtna – Tuhár – Divín. Pri obci Píla Nemci využili opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb prehradili úzku dolinu. Oslobodenie Detvianskej Huty, ležiacej na ceste, vedúcej z Kokavy do Hriňovej, a teda postup sovietskych vojsk bezprostredne ohrozil obranné postavenie Nemcov nielen preťatím dôležitej spojovacej cesty z Kriváňa cez Hriňovú do Brezna, ale vo väčšej miere možnosťou obkľúčenia ich obranného postavenia v priestore Podkriváňa. Preto Nemci stiahli o niekoľko kilometrov dozadu svoju obrannú líniu a ustúpili na novú, ktorá viedla cez Hriňovú, Slanec, Podkriváň, Bukovinku, Rakytnú a Starú Hutu. 29. januára 1945 pri husto zatiahnutej oblohe došlo v uvedenom priestore k veľkému preskupovaniu nemeckej obrany a podľa určitých príznakov aj sovietskych a rumunských jednotiek, pretože po celé odpoludnie nebolo počuť ani delostrelecký výstrel. Nemecké delostrelecké batérie, preskupené do priestoru Kriváňa, otvorili rušivú paľbu na sovietske a rumunské jednotky, postupujúce do priestoru Hriňová – Detvianska Huta, ako aj jednotky postupujúce obojstranne pozdĺž cesty a železničnej trate vedúcej od Lovinobane na Kriváň. Činnosť sovietskeho a rumunského delostrelectva znova ožila nad ránom z 29. na 30. januára 1945, keď do nového obranného postavenia Nemcov poslalo prvé štyri granáty na zastreľovanie. /*banner*/ Známy Hitlerov rozkaz o ničení infraštruktúry, čím sa mal spomaliť postup Sovietov sa uplatnil aj na Podpoľaní. Ťažisko vyčnania esesákov a vlasovcov sa prenieslo z miestneho obyvateľstva na ničenie zariadenia všetkého druhu. Okupanti s nemeckou dôslednosťou zničili najprv tunel na pomedzí obcí Kriváň a Podkriváň, zatiaľ čo tunel pri obci Píla zlikvidovali už niekoľko dní predtým. Po zavalení vchodov do tunela esesáci pritiahli súpravu na ničenie železničných zvrškov s obrovským niekoľkotonovým hákom. Tento hák, uložený na zvláštnom železničnom podvozku a spustený medzi koľajnice, mohutným zobákom lámal podvaly na dva kusy tak ako by to boli len triesky. Za touto ničiacou súpravou pokračovalo v ničení niekoľko samostatných skupín, ktoré mali rozdelené úlohy. Jedna skupina po oboch stranách železničnej trate obratným spôsobom navrtávala diery do všetkých telefónnych a telegrafných stĺpov, druhá šla za nimi a do navŕtaných dier ukladala malé trhacie nálože šúľkovitého tvaru, ďalšia skupina s akousi horiacou fakľou tieto nálože zapaľovala a stojace stĺpy zrážala k zemi. Za nimi nasledovala početná skupina, ktorá veľkými nožnicami prestrihovala telefónne a telegrafné drôty, po nej išli rozbíjači izolátorov a ako poslední míneri, alebo pyrotechnici, ktorí menšími náložami trhali železničné koľajnice na miestach ich spojenia tak, že jednou náložou boli poškodené dva konce spojenia koľajníc. Táto skupina zároveň pri ústupe vyhadzovala do vzduchu aj železničné mosty. Toto ničenie sa však vzťahovalo na všetko ostatné železničné zariadenie, napr. návestidlá, výhybky, vodojemy a dopravné kancelárie. Zásoby podvalov polievali benzínom a zapaľovali, takže husté mračná dymu z horiaceho impregnovaného dreva a jeho odporný zápach zamoril na niekoľko dní ovzdušie širokého okolia. Značné zásoby koľajníc ničili veľkými náložami trhavín, takže z nich ostalo len veľké šrotovisko. Toto pustošenie vykonávali pod dohľadom silnej motorizovanej jednotky SS a vlasovcov, za pomoci pancierových transportérov, ktoré po celý čas pustošenia hliadkovali na okolí. K opätovnému obnoveniu bojovej činnosti došlo kvôli zlému počasiu až začiatkom februára 1945. Dňa 6. februára 1945 podniklo 20 strojov Hs 129B štyri nálety na nemecké opevnené pozície pri Detve, pred ktorými sa zastavila sovietska 40. armáda. Nálet sa uskutočnil bez vlastných strát. Postup sovietskych a rumunských vojsk v mimoriadne ťažkom, kopcovitom teréne bez možností Bojovalo sa o každú piaď zeme. Sovieti sa predierali úzkym údolím riečky Kriváň cez Mýtnu, Budinské lazy a dobročské samoty ku Kriváňu. 4. februára 1945 bola v tejto časti frontového úseku oslobodená posledná obec Lovinobanského (predtým Lučeneckého) okresu – Podkriváň a tým postupujúce vojská dosiahli líniu, ktorá tvorila hranicu medzi okresmi Zvolen a Lučenec. Kto túto prirodzenú prekážku ovládal, bol v mimoriadne výhodnom postavení oproti svojmu súperovi. Do 4. februára boli Nemci, ale po oslobodení Podkriváňa nad ránom z 4. na 5. februára sa jej definitívne zmocnili oslobodzujúce vojská. Nemci v snahe ubrániť toto dominujúce postavenie, narýchlo nasadili do protiútoku niekoľko dobre zamaskovaných pancierov a samohybných diel, ostalo však len pri pokuse. Na útočníkov totiž dopadla mohutná paľba protitankových diel, že boli odrazení ešte skôr, ako mohli účinne zasiahnuť. Z bojiska ustúpili a potom z bezpečnej vzdialenosti už len občas napádali rozviedky Sovietov a Rumunov, no väčším súbojom sa vyhýbali. V odpoludňajších hodinách 10. februára bol oslobodený Kriváň (boje prebiehali do 12.2.) s jeho železničnou stanicou a s dôležitou cestnou križovatkou, odkiaľ sa rozbiehali cesty v smeroch štyroch svetových strán. Boje sa vyznačovali prudkosťou hlavne v okolí Kriváňa, Korytárok či oboch Piešťov. Do chalúp podpolianskych lazov vstúpili sovietski prieskumníci už v prvých dňoch februára. Dňa 11. februára aj z dediny bolo možné pozorovať postup hliadok a 12. februára boli sovietske a rumunské vojská už v tesnej blízkosti Detvy. Situácia okupantov bola neudržateľná – jednotky ustupovali na Dúbravy (dedina v blízkosti Detvy): delostrelectvo a hniezda ťažkých guľometov rozmiestnené od Ježovej po Kochlačku kryli ich ústup. Na ústupe sa im podarilo zničiť všetky mosty, elektrické vedenie a terén zamínovali, aby ešte sťažili postup Sovietskej a rumunskej armády, resp. aby ohrozili obnovu života po oslobodení. Ešte niekoľko dní po oslobodení Detvy držali obsadenú Ježovú a Kochlačku, no na protiútok nemali dosť síl ani odvahy. Boje na okolí Detvy trvali takmer dva mesiace. Kým v bojoch o mestečko bolo zabitých päť občanov, úplne bolo zničených päť domov a viac alebo menej bolo poškodených. Na lazoch bolo zabitých 80 ľudí a zničilo sa vyše 250 domov. Oslobodenie Detvy a okolia si vyžiadalo veľa obetí – hrdinskou smrťou tu padlo vyše 800 sovietskych vojakov a asi 600 Rumunov. Terén pre obranu bol veľmi výhodný, aj tak fašistov padlo viac ako 600. Na detvianskom cintoríne je pochovaných 27 Nemcov, ktorých už nestačili odviezť.V školských a iných verejných budovách bola po oslobodení zriadená nemocnica. Prvou najdôležitejšou úlohou miestneho výboru po oslobodení, za predsedníctva Jozefa Vidiečana, bolo starať sa o ubytovanie a zásobovanie sovietskych a rumunských vojsk, o obnovu vojensky dôležitých komunikácií, ale aj o zásobovanie a o výživu a ubytovanie najviac postihnutých občanov. Na Detvu ešte mesiac po oslobodení dopadali nemecké granáty, no mierová práca sa už začala. „V to februárové ráno v roku 1945 za silnej delostreleckej paľby boli fašistické vojská prinútené z Detvy ustúpiť. Ľudia sa skrývali, kde mohli, aby si zachránili život. Okolo obeda, keď som sa vrátil domov, delostrelecká paľba ešte zosilnela. Povedal som manželke, aby zobrala našu malú dcérku do kuchyne, zasiahol náš dom granát. Bolo to strašné. Viem, že som padol na zem a viac som nič nevnímal. Potom sa mi naskytol hrozný obraz. Moji najbližší ležali bezvládne v troskách domu. Črepina granátu dcérke zasiahla ľavú nohu a manželke žalúdok. Situácia vonku znemožňovala privolať lekársku pomoc, len keď paľba trochu utíchla, odniesol som dcérku k lekárovi. Manželku som žiaľ zachrániť už nemohol.“   Nemci v snahe vyradiť železničnú stanicu v Kriváni podnikli 25. februára nálet na stanicu a zasypaný krivánsky tunel. Pri nálete zahynulo deväť železničiarov a dve ženy. Operácia II. ukrajinského frontu Sovietskej armády prebiehala na území stredného Slovenska od 12. januára do 15. marca 1945. Oslobodzovacím jednotkám v bojoch pomáhali aj početné partizánske jednotky, nachádzajúce sa v okolitých horách a lazoch. Boli to predovšetkým 1. Československá partizánska brigáda J. V. Stalina, brigády Klement Gottwald a Rákosi, partizánsky zväzok A. M. Sadilenka a M. I. Šukajeva.  Nemci sa v regióne Podpoľania zachytili hlavne v obci Vígľaš. 18. februára bola od fašistov oslobodená Pstruša, Hájniková a Horný koniec. 21.2. vyhorel zámok. Dolný koniec a zámok Červená armáda dobyla ráno 25. februára 1945. V bojoch o Vígľaš padlo 186 sovietskych, 32 rumunských a 28 nemeckých vojakov. Zahynuli siedmi občania Vígľaša Až mesiac po oslobodení Detvy, po obsadení mesta Zvolen sa frontová situácia stala vzdialenou a bezpečnostná situácia relatívne stabilnou.   autor: DTonline.sk

    10. februára 2016 16:24
  • Prekonajte valentínsky rekord v Detve spolu s nami

    Prekonajte valentínsky rekord v Detve spolu s nami

    Príďte spolu s nami osláviť sviatok všetkých zaľúbencov - Valentín. Podujatie, ktorého cieľom je prekonanie slovenského rekordu v hromandom bozkávaní sa bude konať v nedeľu 14. februára 2016 o 18:00 pred Domom kultúry Andreja Sládkoviča. Pre všetky páry - teenegerov, ale i tých starších je pripravená pri registrácii sladká odmena a čaj. Zároveň budú registrované páry zaradené do zlosovania o 6 lístkov na komédiu Ako byť single, ktorú bude premietať kino Marína po podujatí o 19:00. Atmosféru podujatia doplnia tie najznámejšie romantické hity, ale aj možnosť jednotlivých párov spraviť si spoločnú špeciálnu valentínsku fotografiu, ktorá bude párom neskôr zaslaná. ,,Pozývame všetkých tých z Detvy a okolia, ktorí sa maju radi, nech prídu podporiť náš pokus o prekonanie slovenského rekordu. Spestrite si spolu s nami Valentín." /*banner*/ nedeľa 14. februára 2016 o 19:00 hod. Ako byť single ( nevhodný do 15 rokov, slovenské titulky ) Existuje správny spôsob ako byť single, nesprávny spôsob ako byť single a potom…je tu Alice. A Robin. Lucy. Meg. Tom. David. New York je plný osamelých sŕdc hľadajúcich tú správnu zhodu, láskyplné spojenie, sex alebo niečo medzi tým. A niekde uprostred všetkých tých dobiedzavých sms-iek a známostí na jednu noc, ktoré všetci títo nezadaní majú spoločné, je potreba naučiť sa ako byť single vo svete plnom stále sa vyvíjajúcich definícií lásky. Prespávanie v meste, ktoré nikdy nespí, nikdy nebolo také zábavné. Dakota Johnson (“Fifty Shades of Grey”), Rebel Wilson (“Pitch Perfect”), Alison Brie (“Get Hard”) and Leslie Mann (“This is 40”) sú hlavnými protagonistkami skvelej komédie o rôznych typoch žien žijúcich vo veľkomeste – ich láskach, trápeniach, úspechoch, neúspechoch a v neposlednej rade o bezstarostnej zábave.

    09. februára 2016 15:50
  • Nové podrobnosti o vraždení Martina G. z Hriňovej

    Nové podrobnosti o vraždení Martina G. z Hriňovej

    Polícia veľmi rýchlo chytila vraha 61 ročného Petra, ktorého mŕtveho našli za pohostinstvom Nonstop pri autobusovej stanici v sobotu ráno. Všetkých šokuje najmä brutalita, s akou na dôchodcu zaútočil 18-ročný Martin, ktorý svoju obeť doslova ubil na smrť. Mladý Róm zabíjal pritom pre pár drobných. Krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová k prípadu povedala nasledovné: „Obvinený v čase medzi 19.00 až 20.00 hod. v piatok 5. februára v Detve na Záhradnej ulici pri autobusovej stanici oslovil 61-ročného muža z Hriňovej, aby mu dal cigaretu. Keď mu povedal, že nemá, začal mu vytýkať, že klame a navrhol mu, aby s ním išiel vypiť. Keď to poškodený odmietol, bezdôvodne ho fyzicky napadol. Udrel ho dlaňou do tváre, následkom čoho spadol na zem.“ /*banner*/ Agresívnemu útočníkovi - recidivistovi to nestačilo. ,,Aby nebol veľmi na očiach, odtiahol zraneného za budovu pohostinstva. Tam vo fyzickom útoku pokračoval. Keď z vrecka nohavíc svojej obete vyberal peňaženku, zbitý muž sa napriek zraneniam začal brániť, a preto ho mladý útočník opätovne fyzicky napadol. Skončil, až keď ostal nehybne ležať na zemi. Hneď nato mu prehľadal oblečenie a z miesta odišiel. Získal asi dvadsať eur. V peňaženke našiel dve bankomatové karty a z jednej z nich uskutočnil neoprávnený výber v bankomate vo výške 50 eur,“ doplnila Faltániová. Obeť, 61 ročný dôchodca neprežil. Podľa lekára bolo príčinou smrti vdýchnutie krvi pri mnohopočetných zlomeninách tváre a spodiny lebečnej. Za tento zločin mu hrozí dlhodobý pobyt vo väzení. Môže dostať 20 až 25 rokov, alebo aj doživotie. Priťaží mu aj skutočnosť, že v minulosti bol už súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť aj za zločin ublíženia na zdraví.    

    08. februára 2016 17:15
  • Pri Nonstopke vraždil 18 ročný Martin G. z Hriňovej

    Pri Nonstopke vraždil 18 ročný Martin G. z Hriňovej

    Polícia zatkla mladého muža z Hriňovej, ktorý je pravdepodobne vrahom obete, ktorú našli pri autobusovej stanici v Detve, za pohostinstvom Nonstop. Podľa obhliadajúceho lekára zomrel cudzím zavinením. Na mieste polícia vykonala potrebné úkony a telo muža obhliadla súdna lekárka. Pri pitve sa ukázalo, že príčinou smrti bolo vdýchnutie krvi pri mnohopočetných zlomeninách tváre a spodiny lebečnej. Policajti prípad prekvalifikovali na vraždu. ,,Vyšetrovateľ z vraždy obvinil 18 ročného Martina G. z Hriňovej a posadil ho do cely policajného zaistenia. Súčasne spracoval podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do vyšetrovacej väzby. Mladík z Hriňovej už mal problém so zákonom pre majetkovú trestnú činnosť a ublíženie na zdraví." ,,V prípade dokázania viny obvinenému hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov, alebo až doživotie,”uviedla banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. /*banner*/

    07. februára 2016 18:44
  • Rozhovor

  • Peter Gáborík: Detvi...

    Hoci žijeme v prostredí, ktoré zdieľame s množstvom iných živočíchov a rastlín často sa stáva, že si mnohé z nich ani nevšimneme, a to aj napriek tomu, že ich máme celý život takpovediac pod nosom. Jedným z takýchto neviditeľných živočíchov (pre mnohých z nás) je aj sladkovodný lastúrnik korýtko riečne. O tom, prečo by sme mu mali venovať pozornosť a čím je pre nás zaujímavý si povieme v tomto rozhovore.   Čo je vlastne korýtko riečne? Korýtko riečne (latinský vedecký názov Unio crassus) je druh sladkovodného lastúrnika, žijúci v našich potokoch a riekach minimálne od posledného zaľadnenia. Okrem korýtka riečneho žijú v našich vodných tokoch a nádržiach ešte dva príbuzné druhy lastúrnikov (korýtko maliarske a korýtko rybničné), celkovo žije na našom území 28 druhov lastúrnikov. Z týchto 28 druhov požíva výnimočnú zákonnú ochranu práve korýtko riečne, ktoré je kriticky ohrozeným druhom nie len u nás, ale v celej Európe. Jeho zákonná úprava na Slovensku je podmienená najmä smernicou Európskej Rady tzv., smernicou o ochrane biotopov voľne žijúcich rastlín a živočíchov v ktorej prílohách sú vymenované druhy rastlín a živočíchov na ktorých ochrane Európskej rade záleží“. V zozname sa nachádzajú aj dva druhy veľkých sladkovodných lastúrnikov: perlorodka riečna (žije v Čechách ai. a tvorí perly) a korýtko riečne. Na výskum a záchranu oboch druhov vo voľnej prírode boli vyčlenené značné finančné prostriedky z programovacích schém EU.  Pomáha legislatívna ochrana korýtkam dostatočne? Myslím si, že legislatíva zastrešujúca ochranu prírody prijatá na úrovni Európskej únie, ale aj na národnej úrovni garantuje dostatočnú ochranu korýtkam riečnym aj samotným vodným ekosystémom v ktorých žijú. Problémom však je, že ľudia ktorí sú zo zákona zodpovední za aplikáciu prijatej legislatívy túto neovládajú alebo ju úmyselne ignorujú čoho svedkom som bol aj v prípade korýtok riečnych na Detvianskom potoku v súvislosti s výstavbou výjazdu z rýchlostnej cesty R2.     Ako ste sa dostal k problematike ochrany korýtka riečneho ? Študujem ekológiu a ochranu prírody na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. No o naše veľké lastúrniky som sa začal zaujímať takpovediac vo voľnom čase ešte v lete roku 2012, keď som sa chodil kúpať na Mýtovskú priehradu pri obci Píla. Tam som nachádzal v bahne množstvo živých ale aj uhynutých lastúrnikov, ktoré som nevedel poriadne identifikovať  a nevedeli to ani ľudia ktorých som sa pýtal na meno týchto lastúrnikov. Časť ľudí si myslela, že sa jedná o korýtka a časť, že sú to škľabky. Keďže ma takéto nejednoznačné odpovede dosť zmiatli a vzhľadom na to, že som chcel zistiť o aké zvieratá ide, tak som si doma otvoril  knihu Atlas živočíchov a klikol na internet, aby som si odpovedal na otázku: „ Čo to žije za lastúrnika na tej Píle?“ Netrvalo mi dlho aby som prišiel na to, že to nebudú korýtka ale škľabky, pretože korýtka sú menšie a majú pevnejšie lastúry. No vzhľadom na to, že v našich vodných ekosystémoch žijú dva pôvodné druhy škľabiek a jeden introdukovaný- vysadený/zavedený (škľabka ázijská), ktorých lastúry sú si veľmi podobné, a teda ich rozlišovanie je značne komplikované ak nie nemožné (pre bežných ľudí), preto som sa obrátil o pomoc na asi najznámejšieho slovenského ekológa, ktorý sa dlhodobo zaoberal výskumom a mapovaním mäkkýšov prof. Šteffeka. Po pár konzultáciách sme prišli k záveru, že lastúrniky žijúce na Mýtovskej priehrade by mali byť škľabky riečne. O pár týždňov som sa už prechádzal po obnaženom dne Ružinskej priehrady a zbieral lastúry korýtok maliarskych. Takýmto spôsobom som sa dostal k lastúrnikom ich mapovaniu a výskumu. A čo korýtka riečne ako ste sa dostal k nim? To bola vlastne šťastná náhoda. V jeden júnový deň roku 2013 som kráčal z Lidla na sídlisko a napadlo ma, že sa pozriem na zvieratá v potoku. Aj keď som plánoval zamerať moju pozornosť najmä na lastúrniky ani vo sne by ma nenapadlo, že takmer okamžite ako sa dostanem k potoku nájdem korýtka riečne. Nález korýtok ma naozaj potešil pričom som o ňom  informoval Štátnu ochranu prírody SR aj Okresný úrad – odbor Životného prostredia. Urobil som tak najmä kvôli tomu, že v roku 2013 začal prebiehať na Slovensku monitoring európsky významných druhov rastlín/živočíchov a biotopov medzi ktoré sa radí aj korýtko riečne. Snáď pre lepšie pochopenie vzácnosti korýtok riečnych,  v roku 2013 sa stal Detviansky potok prvou známou a potvrdenou lokalitou výskytu korýtok riečnych vo Zvolenskej kotline. Bohužiaľ  v čase, keď som našiel korýtka na Detvianke už bolo rozhodnuté o tom, že úsek Detvianského potoka na ktorom žila značná časť populácie korýtok riečnych bude zničený kvôli výstavbe rýchlostnej cesty R2 (jej výjazdu v Detve). Pozitívom ostáva, že pri realizácii daného zámeru sa podarilo zachrániť Štátnej ochrane prírody SR a miestnym organizáciám rybárskeho zväzu z odrezaného úseku potoka cca 1335 korýtok riečnych ale aj niekoľko desiatok tisíc rýb a okolo stovky rakov riečnych.  Mimo to Štátna ochrana prírody SR zaradila Detviansky potok medzi trvalé monitorovacie lokality druhu Unio crassus  (korýtko riečne) na území Slovenskej republiky, čo dáva predpoklad pre realizáciu opatrení ktoré umožnia prežitie korýtok na Detvianke, tak aby aj naše deti mohli nosiť domov ich lastúry a strašiť nimi dievčatá či mamy, prípadne si nimi skrášľovať domov.  /*banner*/ Ako sú na tom korýtka v našom regióne dnes? Ešte pred 40 rokmi žila na rieke Slatina a jej prítokoch značná populácia korýtok riečnych. Bolo ich tak veľa, že ľudia nimi prikrmovali domáce zvieratá. Dnes na rieke Slatina nenájdete ani jedno korýtko. Malé populácie korýtok riečnych zostali z celého povodia Slatiny iba na Detvianskom potoku (cca 3000 dospelých jedincov) a  Zolnej (odhadom 1500 dospelých jedincov). Ešte pred dvomi rokmi som našiel jedno uhynuté korýtko a jednu recentnú lastúru (lastúra po uhynutom zvierati) na Dúbravskom potoku, no to boli asi posledné zvyšky, pretože pri opakovaných návštevách som už nenašiel žiadne stopy po existencii Unio crassus (korýtok riečnych) na spomenutom potoku. Aké sú hlavné faktory úhynu populácií korýtok riečnych? Hlavné faktory, ktoré zapríčinili vymiznutie väčšiny populácií korýtok riečnych z našich vodných tokov sú intenzívne poľnohospodárstvo, znečistenie vodných tokov spôsobené rozširujúcou sa priemyselnou výrobou a regulácie prírodných vodných tokov, ktoré pokračujú aj v súčasnosti, pričom táto činnosť je v rozpore s Európskou environmentálnou legislatívou. Spomenuté ľudské aktivity ani zďaleka neobchádzajú okolité potoky a rieky. Samotné Mesto Detva má už niekoľko rokov vypracovaný projekt revitalizácie koryta Detvianskeho potoka na ktorý sa ale nerobilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie(podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) čo je bežnou praxou na Slovensku, pretože samotné posudzovanie je finančne a časovo náročný proces. Preto úradníci na odboroch životného prostredia radšej volia cestu neposudzovania projektov, ktoré často vážne zasahujú do prírodného prostredia v našom okolí. Dôsledkom takého nezodpovedného prístupu je často krát úplné zničenie chránených rastlín/živočíchov/skamenelín/nerastov/minerálnych prameňov a iných vzácností ktoré nám poskytuje príroda. Aký rozdiel je z pohľadu korýtka v tom či sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo nie? To je veľmi dobrá otázka. Ten rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie a nájdu sa pri ňom chránené živočíchy rsp. celá populácia týchto živočíchov, tak v tom prípade je povinný realizátor zámeru zohľadniť existenciu týchto živočíchov a zabezpečiť ich bezpečné premiestnenie v čase realizácie prác, prípadne zmeniť zámer do takej podoby, aby aj po jeho dokončení ostali na mieste realizácie vhodné podmienky na život týchto chránených živočíchov. V prípade ne-realizácie posudzovania vplyvov na životné prostredie sa samozrejme žiadne chránené zvieratá nenájdu aj v prípade, že na mieste realizácie zámeru žijú.. Takýchto prípadov je v praxi mnoho. Občas sa ale môže stať aj to čo sa stalo na Detvianke tz., že sa nájde nejaký človek, ktorý nájde chránené živočíchy na mieste, kde sa má realizovať zámer a upozorní na ich existenciu príslušné orgány, ktoré by mali zabezpečiť ochranu týchto živočíchov v zmysle zákona. Prečo by sme mali korýtka riečne chrániť? Žijeme vo svete, kde sa všetko rýchlo mení, mali by sme dbať na to, aby sa nezmenilo to od čoho závisí naše prežite a to je krajina s prirodzenými ekosystémami (lesmi, potokmi, lúkami, krovinami). Ekosystémy – prírodné spoločenstvá tvorí mnoho živočíchov a rastlín(biodiverzita), mnoho z nich ostáva pre nás neviditeľných, no to neznamená, že nie sú pre nás dôležité. Taká dážďovka, ktorú poznáme ako návnadu na ryby dokáže za svoj život preorať menšiu záhradku, pritom si túto jej nezastupiteľnú úlohu ani neuvedomíme. Existuje množstvo ďalších organizmov, ktoré žijú všade okolo nás a sme od nich závislí, bez ich pôsobenia v prírode sa kvalita nášho bytia znižuje. Hoci korýtko na prvý pohľad nemá pre nás ľudí žiadny význam je preukázané, že svojim spôsobom príjmania potravy tz. filtráciou vody prostredníctvom žiabier je schopné jedno dospelé korýtko vyčistiť/odfiltrovať až 50 l vody za deň (ekosystémová služba). Okrem toho sa v súčasnosti používajú sladkovodné lastúrniky vo vodárňach na monitorovanie kvality a znečistenie vody. Podobnú úlohu plnia korýtka aj v prirodzených ekosystémoch pri bioindikácii kvality vody, keďže sú veľmi citlivé najmä na chemické znečistenie vôd plynúce z ľudskej činnosti. V akom stave sú korýtka riečne na Detvianskom potoku dnes? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať, pretože v ostatných dvoch rokoch došlo k zničeniu jadrovej lokality korýtok na Detvianskom potoku pri výstavbe kruhového objazdu a výjazdu na R2, rovnako minulý rok došlo k menšiemu zásahu do Detvianky pri rekonštrukcii gabionových konštrukcií brehov, pri Lidli. Pri oboch aktivitách bola Štátna ochrana prírody, ktorej sa podarilo z ohrozených miest preniesť okolo 2000 korýtok riečnych, ktorých spoločenská hodnota mimochodom presahuje 280 000 tisíc Euro. V najbližšom období sa dá očakávať rekonštrukcia už zregulovaného úseku Detvianskeho potoka na ktorom žijú korýtka riečne a bude veľmi záležať od toho ako sa k celej realizácii tohto zámeru postaví samotné mesto Detva. V podstate je to celé o jednoduchej otázke na ktorú si musia úradníci na meste a okrese odpovedať.. „Chceme alebo nechceme tu mať tie korýtka?“ Čo by sa teda malo urobiť, aby korýtka na Detvianke ostali? Myslím si, že by úplne postačilo, keby zodpovední úradníci začali čítať príslušnú legislatívu, ktorú by následne aplikovali do praxe. Na mestskom úrade už približne rok leží návrh na zriadenie obecného chráneného územia za účelom ochrany korýtok riečnych. Do dnešného dňa sa ním nikto nezaoberal. Naproti tomu pán primátor sa rád prezentuje tým, že mesto Detva sa aktívne zapája do rôznych aktivít týkajúcich sa ochrany prírody, či už vo vzťahu k CHKO Poľana, prípadne Biosférickej rezervácii Poľana. Kedy ste bol naposledy pozrieť korýtka na Detvianke? Korýtka riečne prečkávajú zimné obdobie zahrabané hlbšie v piesku či bahne, čím chladnejší je vzduch a voda, tým hlbšie sa korýtka zahrabú. Keďže 17 decembra sa výrazne ochladilo, tak som sa vybral pozrieť na potok či ešte nájdem nejaké jedince korýtok na povrchu substrátu alebo už budú všetky zahrabané a nenájdem už nič. Mal som šťastie a ešte sa mi podarilo vidieť tri jedince korýtok z ktorých sa dva snažili intenzívne zahrabať do piesku, pretože teplota vody a vzduchu dosť výrazne klesali a hladina vody na potoku začínala zamŕzať tz., že teplota vody sa blížila k 0 °C, čo výrazne ohrozuje nie len život korýtka.                       

  • Starosta Ľubomír Bah...

    V rámci rubriky samospráva vám prinášame rozhovor so starostom obce Látky Ľubomírom Bahledom. Vo voľbách v roku 2010 ste ukončili panovanie Martina Škopíka v obci Látky, čím ste sa vrátili na pozíciu, ktorú ste pred šestnástimi rokmi už zastávali. Následne o ďalšie štyri roky sám vám podarilo znovu získať dôveru občanov. Čím sa z vášho pohľadu odlišujú jednotlivé výhry a čo majú spoločné ? Určite sa nestotožním, že som ukončil niečie panovanie. Predošlý starosta odchádzal so cťou a bol už v dôchodkovom veku. Ja som sa v roku 2010 som sa rozhodol kandidovať na základe spoločenskej objednávky, ktorej výsledky z 5-tich možných kandidátov boli približne vo výške 75% získaných hlasov. Keďže som v tejto funkcii začínal v roku 1988 za minulej éry a rátam aj toto volebné obdobie tak som už v piatom. Považujem sa v komunálnej politike za odborníka a myslím si že som bol nápomocný pri konzultáciách a prijímaní zákonov, ktoré formovali či už teraz, alebo v začiatkoch, komunálnu politiku. Keďže som opäť obsadil dostatočne vysokým % aj ďalšie volebné obdobie, tak si myslím že za mňa hovoria činy. V tejto obci som sa narodil a v tejto obci chcem aj umrieť - nemyslím teraz, ale hrozne hrozne pozde, kým poplním predsavzatia plány moje ako aj mojich voličom.  V otázke sa pýtate v čom sa odlišujú jednotlivé výhry? S odstupom času Vám môžem povedať, že uspieť vo voľbách aj keď takýmto vysokým % v žiadnom prípade nie je výhra. O výhre môžeme hovoriť prvých 10 minút, keď sa dozvieme výsledky, ale potom je potrebné okamžite vytriezvieť a pripraviť sa na to že pre starostu neexistuje pracovná doba, ale musí byť pripravený na 24 hodínovú službu, musí byť pripravený na to, že si bude musieť riadne a veľakrát zahryznúť do jazyka, vedieť sa na viac ako 100% ovládať a musí byť pripravený aj na to, že keď je vo verejnej politike, musí zniesť oveľa viac ako bežný občan. Pôsobíte v politickej strane ? Ak áno, v ktorej ? Keďže mi už dávno nie je 20 a každá jedna dedina a malé agromerácie na Slovensku, vieme z teórie politiky že je a bola ľavicovo orientovaná, ľavicové strany vždy vznikali z agro strán a boli to vždy bohabojní a veľmi vysoko pracovitý ľudia - týmto som poznačený aj ja a vždy som pôsobil v ľavicovej politike na vysokých základoch a pôsobím aj teraz v ľavicovej strane, V akom stave vám zanechal obec váš predchodca ? Ja zastávam a mal by som zvažovať názory niekoľkých stoviek ľudí, každý jeden či už predo mnou, alebo tí ďalší po mne bude všetko robiť pre túto obec na základe svojho vedomia a vedomia, svojich zručností a schopností a dosiahnutého vzdelania. Keďže nám obec prosperuje, výsledky je vidno, tak v takom stave  obec bola zanechaná. Čo sa vám za vášho doterajšieho pôsobenia podarilo v obci dosiahnuť ? Po niekoľkých rokoch návratu som len pokračoval v tom v čom som pred niekoľkými rokmi začal. Tu je potrebné poukázať na to že predošlé 4 roky boli končiace sa jedného programového obdobia. Tieto ďalšie 4 roky, ktorý sme načali prvý robíme na ďalšom strategickom plánovacom období. V prvom rade sme dali do poriadku odpad v obci a environmentálnu záťaž, ktorá je na poprednom mieste v strategických úlohách vlády. Je to v nadväznosti na Málineckú nádrž. ako prvé sa nám podarilo zrušiť stavebnú uzáveru, to boli prvé mesiace môjho volebného obdobia nesmierne zaťažujúce, kde so 160 pridelených stavebných povolení k dnešnému dňu sme vydali necelých 140. To znamená,  že v tomto čase začínam pracovať na ďalšom pridelenom limite. 140 vydaných stavebných povolení - to je vidieť aj v obci, ale aj v jednotlivých osadách.  Zastabilizovať rodiny je základom každého poslania starostu. Za 4 roky sme postavili a odovzdali 11 nájomných bytov, 4 byty mezonetové vznikli so schátralej budovy bývalého zdravotného strediska. Podarilo sa nám vybudovať ďalšie kanalizácie, pokračujeme vo výstavbe čistiarne  odpadových vôd a kanalizácie. Máme krásny kultúrno-športový areál na ihrisku, opravili sme cesty nielen v obci, ale aj po "lazoch". Všetko čo v obci vidieť podáva ruku. Je tu roboty nie pre jedného starostu, ale pre piatich. Máme rozrobených niekoľko projektov, ktorých schvaľovanie prebieha v tomto období. Chceme rozšíriť rekreačnú oblasť, zrekonštruovať školu, škôlku, obecný úrad, hlavnú ulicu v obci vytvoriť ďalšie parkové zóny  a mnoho a mnoho ďalších vecí. Ako hodnotíte spoluprácu s obecným zastupiteľstvom ? Len jedna veta - keďže sa chválim výsledkami musím vyzdvihnúť aj obecné zastupiteľstvo, ktoré bolo regulerne, demokraticky zvolené občanmi našej obci. Aj keď dôjde niekedy k zvýšeniu hlasu aj to hodnotím ako posun vpred pre dobro našej obce. Minulý rok uzrela svetlo sveta vaša kniha s názvom Sakrálne stavby v obci Látky. Kedy a skade sa zrodila myšlienka na ňu ? Kniha - ako som spomenul v predošlých vetách, po lazoch na Slovensku žijú bohabojní ľudia a takíto ľudia žijú aj na Látkach a za takéhoto sa pokladám aj ja. Takže len v takejto hlave sa môže zrodiť kniha sakrálne stavby v obci Látky. Neviem ako sa zrodila táto myšlienka, ale jedného dňa sa na nej začalo robiť, podarilo sa nám na ňu zohnať peniaze. Čo je potrebné tu spomenúť, že mala úspech nad naše očakávanie. Názov knihy je "Cesta s pokorou". Čo môže obec ponúknuť svojim návštevníkom ? Obec Látky  vždy žila z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Týmto má predurčený zámer pôsobiť v cestovnom ruchu, čo sa v minulosti v našej obci veľmi zanedbalo. Keďže pôsobím vo vrcholových orgánoch OZ Podpoľanie a MAS, podarilo sa nám prostredníctvom našich podnikateľov postaviť niekoľko penziónov, vyzdvihujem lyžiarsky vlek a vždy upravenú v zimnom období bežeckú dráhu. V jednej vete: zimné športy v zime, v lete množstvo cyklistických trás, ktoré sa napájajú z okresu Lučenec cez našu obec do okresu Detva a na Poliankach do okresu Rimavská Sobota a Brezno. Mimo toho úžasné úlovky húb v našich lesoch, lesných plodov, ktoré sú jedinečné, parádnu rekreáciu na čerstvom vzduchu a mnoho mnoho ďalšieho športového a kultúrneho vyžitia. Pracujeme na rozšírení rekreačnej oblasti, aby nám objekty individuálnej rekreácie rástli ako huby po daždi. Dobré meno obci nielen na Slovensku, ale aj vo svete robia pretekári SKI TEAM JASE Látky. Máte radosť z ich dosiahnutých úspechov ? Ski Team JASE Látky dosahuje popredné výsledky nielen v okresných, krajských a slovenských merítkach, ale v tomto čase aj v európskych. Je to úžasné meno s týmito športovými výsledkami pre takúto malú dedinku ako sú Látky, ale tu musím spomenúť, že pomerné dobré výsledky dosahujú detskí futbalisti ale i dospelí a tiež hasičov máme vysoko súťaživých. Taktiež ochotnícky divadelný súbor sa má čim chváliť - hereckými výsledkami, množstvo odohraných predstavení nielen u nás ale aj v okolitých dedinách. Takto by som mohol pokračovať od materskej škôlky až k dôchodcom. Významné akcie, ktoré sa robia momentálne už s tradíciou - Tradičná chuť Látok, kde už 5 rok sa bude súťažiť v receptoch našich starých materí, v úžasných jedlách z ktorých vyrástli najkrajšie devy, úžasní junáci, pracovití chlapi. Máme za sebou desaťročie krásneho dňa - stretnutia rodákov na Mlákach, kde deď plný emócií ktorý prechádza cez slzy šťastia z radostných stretnutí bývalých osadníkov Látok, sprevádzaný temperamentnou muzikou Podpoľania a dynamickými krokmi tanca , to je len niečo z mála skoro 20-tky akcií ktoré obec Látky pre svojich občanov poriada. /*banner*/ Akými významnými osobnosťami sa obec môže pochváliť ? Z nie celých 600 obyvateľov, ktorí žijú na Látkach je každý jeden významná osobnosť.  Každý jeden, ktorý stál na popredných miestach v obci sa pričinil o vzostup v tejto obci či už na úseku podnikateľskom, počnúc roľníckym družstvom dlhoročným predsedom pánom Pisárom, cez podnikateľov, ktorí zamestnávajú desiatky našich občanov- firma JASE pán Segeč, M - trade -Ag, sro. Ing. Michalovský, pán Gondáš - krčma a potraviny, Hotel Royal Prašivá, Agrojas - pekáreň pani Chromeková, a mnoho ďalších, kde by som potreboval minimálne 2 strany, aby som ich všetkých vymenoval. V neposlednej miere ale podotýkam, aby som nebol označený za spiatočníka, musím vyzdvihnúť 70-te r. kedy aj do našej obce zavítala kolektivizácia a toto bol jeden z veľmi významných medzníkov, kde v našej obci začala stabilizácia rodín. Aj keď od toho času dávno klesol počet obyvateľov zo 60-tych rokov z 5 tisíc z 90-tych rokov na 800, teraz nie celých 600 mohlo to byť úplne ináč keby ku kolektivizácii nebolo došlo. V tom čase to bol krok dopredu. Samozrejme je potrebné spomenúť aj strojárne v Hriňovej a mnoho ďalších socialistických podnikov. S ktorou obcou úzko spolupracujete ? So všetkými s ktorými sa dá a ktoré majú ochotu. Aké projekty plánujete do budúcnosti ? V prvom rade sa chceme popasovať s enviromentálnym programom a to čistiarňou odpadových vôd a kanalizáciou obce, kde bez tejto strategickej stavby bude diskutabilný rozvoj našej obce. Udržať základnú a materskú školu v obci, zrekonštruovať budovu a tiež budovu Obecného úradu, ktorý je v dezolátnom stave, zrekonštruovať  hlavnú ulicu v obci,  II. etapu vodovodu, požiarnu zbrojnicu. Starať sa o požiarnu techniku minimálne tak ako doteraz, s ktorou sa môžeme chváliť . Z obce Látky spraviť významnú stanicu v oblasti zimných športov, vybudovať veľkokapacitný vlek, skoro 1,5 km lyžiarsku zjazdovku a 10 km  bežeckých tratí. Udržať a rozšíriť všetky lyžiarske kluby ktoré tu pôsobia, rozšíriť ich o kulturistický, zriadiť mini fitnes centrum. Rozšíriť divadelnícky súbor a pripraviť pre našich prestárlych občanov stacionár aj s náležitým kultúrnym vyžitím. Udržať všetky kultúrne akcie, ktoré boli započaté a programy rozširovať. Podporovať výstavbu bytov ako aj rodinných domov a objektov individuálnej rekreácie, rozširovať výstavbu penziónov. Pôsobenie agropodnikateľov a lesných podnikateľov, čo predurčuje cca  4,5 tis. ha kataster. To je len zlomok s plánovaných akcií. Uvažujete nad tým, že niekedy v budúcnosti budete kandidovať vo voľbách do VÚC resp. NRSR ? Momentálne sa cítim veľmi dobre kondične, aj intelektuálne, zo snov vznikajú plány a plány sú úzko spojené s ambíciami - toto mi nechýba, ak bude správna konštelácia hviezd určite plánujem kandidovať do VÚC, kde z tejto oblasti nikdy poslanec nebol a bolo by veľmi dobre, aby sa to konečne podarilo a aby sa malou mierou nezabúdalo na takéto dedinky ako sú Látky a jasné keď bude možnosť a adekvátna ponuka - nevylučujem nič.  

  • Rado Šulek: Vždy ma ...

    Nemá ani 20 rokov a patrí k špičke vo fitness. Minimálne na regionálnej úrovni. Cesta k tomuto koníčku, alebo ak chcete životnému štýlu viedla cez futbal. Je to drina, ale i zaslúžená pýcha. Ako dlho cvičíš a čo Ťa k tomu viedlo?   Cvičeniu som sa venoval uz od malička popri futbale, s ktorým som neskôr skončil a začal som sa venovať svetu fitness. Dnes sú to už 4 roky ako sa tomuto športu poriadne venujem. Vždy som chcel vyzerať dobre a fascinovalo ma vypracované svalstvo. Čo je najdôležitejšie? Strava alebo samotné posilovanie? Čo sa týka kulturistiky a fitness, tak všetko. Každá jedna stránka či strava, či tréning, či psychika musí byť 100%. Inak sa výsledok nedostaví. Ako si udržať železnú disciplínu? Človeka to musí baviť, musí mať pevnú vôľu a každým tréningom sa zlepšovať. Niekto to robí pre svoje zdravie, niekto súťažne. Je to individuálne. Zhrešíš sem tam aj ty? Zmrzlina, lenivosť?  Či zmrzlina tažko povedať. Celkovo sladké a sladkosti lákajú človeka. Priznám sa, že aj ja mám občas také obdobie, kedy si zajem zo sladkého trošku viac. A či som lenivý? Cez to si prechádza každý a treba tú lenivosť len rozhýbať. Chodíš aj na súťaže? Kto je tvoj vzor v tejto oblasti? Áno bol som na Majstrovstvach Slovenska v roku 2014 a následne v roku 2015 .Momentálne sa chystám na dve súťaže na jeseň. Pre mňa budú veľmi dôležité. Dúfam, že vsetko vyjde podľa predstáv. Zo Slovenska to je jednoznačne kulturista Tomáš Tabačiar a zo sveta Jaco De Bruyn Muscle Model. /*banner*/ Kde berieš motiváciu? Aký je tvoj hlavný cieľ? Motiváciou si je každý sám. Môžete pozerať neviem aké videá, neviem akých borcov. Pokiaľ budete sedieť doma a nič pre seba neurobíte, tak to tak aj ostane. Chcem byť čo najlepší akým môžem byť, to je pre mňa motiváciou. Aké sú podmienky - zázemie pre fitness v Detve? Ja som to nikdy nejako neriešil. Ani ma to v podstate veľmi nezaujíma. Navštevujem fitness centrum Happy Fit Detva, po novom The Sun Fitness. Chodíme do Liptovského Mikuláša za trénerom a kvalita vybavenia je viac menej neporovnateľná. Čo je dôležitejšie. Objem alebo vyrysovanie svalov? Niekto ma tendeciu byť trošku objemnejší a je potreba tuky zredukovať a premeniť na svaly. Niekto zas ma rýchly metabolizmus a má problem s naberaním. Každý človek je iný a je to veľmi individuálne. Pre mňa je dôležité, aby som mimo sezóny nabral kvalitný objem svalstva, čo sa mi zatiaľ aj darí a pred súťažou to svalstvo diétou doladiť "vyprúžkovať" a čo v najväčšej miere objem zachovať. Je to ale náročný proces. Cvičíš sám, alebo s partiou? Väčšinou cvičím sám. Občas mi pomáha otec pri náročných tréningoch, hlavne aj ako psychická podpora. Sparing partner je ale dôležitý, no treba aj dobrého nájst. Vo väčšine prípadov ma vždy niekto osloví, alebo mi napíše. Je človek nejako geneticky - dedične limitovaný? Genetika v tomto športe je dôležitá, no človek si nenavyberá. Niekto ma plochý hrudník a tažko ho vyplniť, iný zas má problém s tricepsami alebo s lýtkami, čo je aj môj prípad. No chce to len čas a trpezlivosť a výsledky sa dostavia. Sú rôzne preparáty len reklamou, alebo naozaj pomáhajú? Tak človek by mal najprv poznať samého seba, čo na neho najlepšie zaberá a podľa toho si aj zariadiť vhodnú výživu, kedy a koľko naporcovať. Všetko ale s rozumom. Akých chýb sa ľudia čo cvičia najčastešie dopúšťajú? Dôležité je svaly najprv zahriať, poriadne rozťahat aj po treningu, aby nedošlo ku skráteniu svalstva. Takisto ľudia podceňujú regeneráciu, kde dochádza k pretrénovaniu a hlavne k častým zraneniam. Rozcvička je veľmi dôležitá a ako som povedal, veľa ľudí ju podceňuje a hneď sa vrhne na náčinie.  Aká je tvoja rade pre úplných začiatočníkov? V prvom rade spojiť sa s odborníkom, ktorý sa vyzná v oblasti kulturistiky a fitness. Ten vie poradiť ohľadom tréningu, stravy, suplementácie, regenerácie a pod. Chce to odhodlanie, trpezlivosť, ktorú začiatočníci často majú, ale dlho im to nevydrží. Treba byť trpezlivý a výsledky sa dostavia. Čomu sa venuješ v civilnom živote? Študujem na vysokej škole Univerzita Mateja Bela. Venujem sa rekreačne aj iným športom, ako doplnok ku kulturistike. Mám veľa priateľov, ktorým sa snažím venovať a samozrejme rodine. Rodina je pre mňa základ.

  • Región

  • Masarykov dvor osláv...

    Masarykov dvor vo Vígľaši - Pstruši takmer pred rokom otvoril svoje brány pre verejnosť. Bývalé poľnohospodárske budovy boli schátrané a opustené. Vďaka niekoľko miliónovej investícii sa tento bývalý poľnohospodársky areál premenil na moderný komplex, ktorý sa skladá z reštaurácie, ubytovania, welness, koniarne a krytej jazdiarne. Okrem toho areál je vhodne doplnený jazierkom s výhliadkovou vežou. Za posledný rok sa Masarykov dvor stal obľúbeným miestom pre domácich i mimoregionálnych hostí. Navyše, za prvý rok otvorenia boli v areáli zorganizované viaceré kultúrne a športové podujatia. /*banner*/ Narodeninová oslava sa bude konať 27. februára 2016 (sobota) so začiatkom o 11:00. Oslavy budú spojené s klasickou podpolianskou zabíjačkou, ktorú bude doprevádzať ľudová hudba. Bohatý sprievodný program je pripravený aj pre deti. ,,Všetkých srdečne pozývame, tešíme sa na vás," pozývajú z Masarykovho dvora.  

  • BLOG: Popularita Mar...

    Pred vyše dvoma rokmi vyhral Marián Kotleba prekvapivo súboj s Vladimírim Maňkom a stal sa predsedom BBSK. Pre mnohých to bolo neuveriteľné prekvapenie, pre mnohých aj veľké zhrozenie. V prvom kole dosiahol Maňka 49 %, takže druhé kolo malo byť podľa všetých predpokladov formalitou. No Kotleba druhé kolo vyhral v pomere hlasov 71 397 : 57 164. Politológovia videli za tým protest obyvateľov kraja proti systému, ale aj špecifikum nízkej volebnej účasti. Svoju popularitu si Kotleba a jeho strana Ľudová strana Naše Slovensko v našom regióne upevňuje a zároveň, na základe viacerých znakov aj posilňuje. Kotleba sa stal známym fakľovým pochodom Slovenskej pospolistovi, ktorej bol vodcom, vo Zvolene a Banskej Bystrici v roku 2005 počas výročia Slovenského národného povstania. O niekoľko rokov neskôr Kotleba vstúpil na politickú scénu. V roku 2009 ako kandidát na predsedu BBSK skončil štvrtý so ziskom 13 629 hlasov. Tu môžem už jasne vidieť súvislosť s nastupujúcou krízou a znechutením spoločnosti z celorepublikovej politiky. Nečakane jeho hviezda zažiarila práve vo voľbách v roku 2013. V Detve sa Kotleba už ako politik objavil v rokoch 2011 a 2012 na protestoch proti ťažbe zlata. Verejne, ale aj skrz svojej strany kritizoval ťažbu zlata, čím si získal na Podpoľaní určité sympatie. Tie získava aj vo svojskom prezentovaní riešenia rómskej problematiky. Nakoľko je táto téma pálčivá aj na Podpoľaní, aj tu môžeme identifikovať sympatie k nemu, No a na záver, kríza postihla niektoré regióny viac, niektoré menej. Kotlebovi sa darilo hlavne v tých, ktoré boli zasiahnuté krízou razantne, medzi nimi aj okres Detva. V poslednom období stavia Kotleba kampaň na boji proti systému ako celku. Jeho aktivisti protestovali proti vládnej strane a slovenských europoslancom aj pred Športovou halou v Detve, počas otváracieho mítingu Smeru.  /*banner*/ Rast Kotlebovej popularity potvrdil aj náš prieskum http://dtonline.sk/clanok/exkluzivny-predvolebny-prieskum-v-detve-volby-by-vyhral-smer-sd-druha-sns-kotleba-treti, kde sa Kotlebova strana umiestnila na 3. mieste so ziskom 12 %. Môžeme očakávať, že vo voľbách do NR SR môže jeho strana prekvapiť, pričom s takmer istotou bude v našom regióne bodovať a predstihne viaceré zo štandardných strán. Aj Kotlebov míting v Chudobienci prilákal množstvo ľudí, čím sa jasne dokazuje záujem o jeho politiku. Marián Kotleba je v prvom rade symptóm dlhodobo neriešených problém našich regiónov a jeho obyvateľov. Je načase, aby relevantné a štandardné politické kruhy robili politiku zodpovedne a nenahrávali politikom typu Mariána Kotlebu. Paradoxom je to, že mnoho z vecí, hlavne z oblasti korupcie a byrokracie, ktoré Kotleba kritizuje, kritizuje oprávnene a vecne. O to je potrebnejšie začať robiť zodpovednú politiku.        

  • Polícia pátra po Pet...

    Polícia v Banskej Bystrici sa obracia na občanov so žiadosťou o pomoc a spoluprácu pri pátraní po hľadanom 37-ročnom Petrovi Vilhanovi z Detvy. Hľadaného je potrebné vypočuť v procesnom postavení svedka vo veci zločinu podvodu. Popis osoby: je vysoký 170 až 175 cm, štíhlej postavy, má vlnité vlasy a zelené oči.   Žiadame občanov, aby akékoľvek informácie o hľadanom mužovi oznámili na najbližšom útvare Policajného zboru, alebo na linku tiesňového volania č. 158.  /*banner*/  

  • Šport

  • Začína play-off flor...

    Prvú prehru florbalistom spod Poľany v novej sezóne pripravili hráči Žltého Snehu Košice, keď ich na svojej palubovke zdolali 6:5. Za Detvu dvakrát skórovali Vladimír Kulich a Jakub Ištván. O deň neskôr zamierili na zápas do Spišskej Novej Vsi, z ktorého vzišli víťazne, predovšetkým vďaka 1. tretine, ktorú vyhrali 4:0. Na výročie nežnej revolúcie odchádzala Detva spod Zobora vďaka hattricku Martina Chamulu s plným bodovým zápisom. Zápas 12. kola 1. ligy v Topoľčanoch vyhrali Podpoľanci 7:6, keď sa hattrickom blysol Martin Chamula a dva góly pridal Radim Chamula. O deň neskôr na palubovku do Detvy pricestovalo Partizánske, ktoré z nej odchádzalo bez bodovú zisku. Dva krát napli partizánsku sieť Martin Chamula s Vladimírom Kulichom a po raze Ondrej Krnáč, Patrik Nôta a Jakub Ištván. Dvoma hattrickymi prispel k výhre DTF  na palubovke Modry Martin Chamula, ktorý si tak dal nádherný mikulášsky darček. Štyri góly ten istý hráč zaznamenal vo víťaznom detvianskom zápase v rámci 16. kola 1. ligy pod Poľanou proti Snipers Bratislava. O deň neskôr Martin Chamula nastrieľal Gajarom hattrick. Dvoma gólmi mu sekundoval spoluhráč Vladimír Kulich. Detva sa tak rozlúčila so starým rokom víťazstvom pred vlastným divákmi.     V úvodnom zápase nového roka ťahali florbalisti Detvy za kratší koniec v Trnave, ktorej podľahli 5:4. Zápas poznačili svojim výkonom rozhodcovia. Dva góly v ňom strelil Rastislav Sádovský. Hattrick v zápase 19. kola 1. ligy proti Dolnému Kubínu  strelil Róbert Malatinec. Dvakrát sa do streleckej listiny zapísali  Tomáš Púpala, Erik Melich a Martin Chamula. O deň neskôr prispel Erik Melich dvoma gólmi k výhre Detvy v Likavke. /*banner*/ Na výhre Detvy proti Nitre v dohrávke 18. kola 1. ligy sa dvoma presnými zásahmi podieľali Slavomír Ciglan a Rastislav Sádovský. Zápas predposledného kola, v ktorom mali  pod Poľanu pricestovať hráči zo Spišskej Novej Vsi bude pravdepodobne skontumovaný v prospech domácich. O deň neskôr, v priamom súboji o víťaza základnej časti boli na detvianskej palubovke úspešnejší hostia z Košíc. Za domácich sa dvakrát strelecky presadil Martin Chamula.  Štvrťfinálové dvojice Žltý Sneh Košice – Legia Topoľčany DTF Team Detva Joxers – FbC Young Arrows Spišská Nová Ves FBC 11 Trnava – Snipers Bratislava FBK Harvard Partizánske – Žatva 90 Dolný Kubín Play-off začína 13. - 14.2.2016. Štvrťfinále, semifinále a finále sa hrá na tri víťazné zápasy. Víťaz play-off postupuje do Extraligy mužov. Porazené družstvo vo finále hrá baráž s družstvom umiestneným na 11. mieste Extraligy mužov.    

  • Zápas hviezd prvýkrá...

    Prvý ročník Zápasu hviezd 1. hokejovej ligy v Detve priniesol bohaté gólové hody. Sledovalo ho 654 divákov. Z výhry sa nakoniec radovalo mužstvo Západu.  Východ – Západ 16:17 ( 6:5, 5:5, 5:7 ) Góly : 2. Halás (Cvengroš, Hančák), 6. Halás (Faith, Hájnik), 7. Parkhouse (Šechný, Hopkovič), 9. Predajniansky (Kalnináč, Okoličány), 18. Parkhouse (Šechný, M. Segľa), 20. Vartoviník (Kalináč, Giľák), 22. Obšut (Okoličány), 29. Halás, 36. Giľák (Predajniansky), 37. Hančák (Halás, Faith), 40. Linet ( Lesňák ), 48. Predajniansky (Giľák, Kalináč), 50. Cvengroš (Halás, M. Segľa), 51. Faith (Parkhouse), 56. M. Segľa (Halás, Cvengroš), 60. Linet – Mrava (Uram, G, Saliji), 5. Uram (G. Saliji), 18. A. Lipovský (Hegyi, Nemček), 18. Schmidt (Kňazev, Krčula), 20. Uram (Mrava), 22. A. Lipovský (Nemček, Jaroslav Niník), 24. Videlka (Lichanec, Burzala), 26. G. Saliji ( Mrava, Uram ), 31. Kňazev, 34. Hegyi, 42. Uram (Mrava), 45. Lichnec (Burzala), 47. Uram (Chovan, G. Saliji), 48. Chovan (Nádašdi), 51. G. Saliji (Mrava), 54. Fábry (G. Saliji), 56. Uram (Chovan)      Zostavy Východ : Okoličány, Polc – Obšut (A), Predajniansky, Hančák, Cvengroš, Valentín, Hopkovič, Hrubý, Loydl – Giľák, Kalináč, Vartovník – Hájnik, Faith (A), Halás – Parkhouse, Šechný (C), M. Segľa – Lesňák, Prokop, Linet. Tréneri : Tomko – Ihnačák Západ : Halo, Hála – Chovan, Nádašdi (A) Jakub Niník, Jaroslav Niník, Burzala, Mezovský, Krčula, Šimon – Uram (C), G. Saliji (C), Mrava  - A. Lipovský, Hegyi, Nemček – Fábry, Lichanec, Videlka – Kňazev Schmidt, Kluka. Tréneri : Spišák – Kosík /*banner*/ K Zápasu hviezd neodmysliteľne patria aj súťaže zručnosti. Tie nechýbali ani tento raz. Slalom s pukom najlepšie zvládol Seničan Valeri Kňazev. V samostatných nájazdoch vyhral Filip Nemček z Topoľčian. Najtvrdšou strelou (156 km/h) sa prezentoval obranca so skúsenosťami z NHL Jaroslav Obšut. Miroslav Hála zvíťazil v streľbe brankárov cez celé klzisko do prázdnej brány. Korčuliarsku štafetu pre seba uchmatol výber Východu. Prezident súťaže Róbert Ľupták odovzdal po skončení zápasu šek pre Tomáša Hulinu, ktorý trpí mozgovou obrnou  Následne mali fanúšikovia možnosť odfotiť sa pritomními hviezdami. Nechýbali však ani fotografie so striebornou prilbou a maskotom Goolym. Stretnutie poctil návštevou aj prezident hokejového zväzu Igor Nemeček. DTonline.sk/Milan Belko  

  • HOKEJ: Detva v drama...

    Dvoma gólmi prispel k domácej výhre hokejistov HC 07 Orin Detva proti Prešovu Branislav Srnka.  HC 07 Orin Detva – HC Prešov Penguins 6:3 ( 3:2, 1:1, 2:0 ) Góly : 1. Srnka ( Sládok, Gašpar ), 14. Srnka ( Sládok, Zorvan ), 16. Šechný ( P. Fekiač, Predajniansky ), 37. Graham ( Hussey, Parkhouse ), 47. Kanaet ( Predajniansky, Balko ), 59. Hájnik – 2. Kohutiar ( Obšut, Halás ), 11. Dancsák ( Sabol, Chalupa ), 38. Kivader ( Obšut, Halás ) Zostavy Detva : Polc  – Predajniansky, Lunter, Sládok, Zorvan, Mačkovič, Jendroľ, Pacalaj, Nikonov – Buda, Šechný, P. Fekiač – Gašpar, Srnka, Říha – Graham, Hussey, Parkhouse – Hájnik, Kanaet, Balko Prešov : Marton – Obšut, Tartaľ, Tkáč, Novický, Nitriansky, Pitka, Kihoon – Kohutiar, Prokop, Halás – Dancsák, Sabol, Chalupa – Pulščák, Horvát, Milý – Podsedlý, Kivader Domácich divákov rozradostil osem sekúnd po úvodnom buly gólom Branislav Srnka. Odpoveď hostí nenechala na seba dlho čakať. O minútu totiž vyrovnal pri presilovke 5 na 4 Roman Kohutiar. Misky váh na stranu Šarišanov naklonil v 11. minúte Juraj Dancák. Detve sa podarilo otočiť stav stretnutia v rozmedzí 14 – 16. minúty, keď potrestali vylúčenie Nitrianskeho za hákovanie a Tkáča za držanie hokejky. Najskôr sa strelecky presadil svojim druhým gólom v zápase Branislav Srnka ( 14. minúta ) a následne Richard Šechný ( 16. minúta ). Na rozdiel dvoch gólov navýšil náskok domácich David Graham v 37. minúte., ktorý však o minút zmazala na rozdiel gólu Michal Kivader. Do streleckej listiny zápasu sa 47. minúte zapísal Dominik Kanaet. Poltucet v sieti Prešovčanov zavŕšil v 59. minúte Martin Hájnik.  /*banner*/  Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Bardejov 38 24 3 5 6 172:94 83 2. Nové Zámky 38 22 5 3 8 153:94 79 3. Liptovský Mikuláš 38 23 2 4 9 150:103 77 4. Detva 38 21 3 2 12 122:98 71 5. Prešov 38 18 5 5 10 146:115 69 6. Michalovce 38 19 3 2 14 148:118 65 7. Senica 38 16 1 5 16 126:138 55 8. Topoľčany 38 13 3 2 20 110:122 47 9. Spišská Nová Ves 38 13 1 2 22 111:160 43 10. Trnava 38 8 4 4 22 103:155 36 11. Považská Bystrica 38 8 3 1 26 77:162 31 12. Humenné 38 8 2 0 28 96:159 28   Slovensko 20 12 5 1 1 5 37:33 18                

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 2